Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/415/2017 z 26. 2. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. februára 2018, sp. zn. 14Co/415/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6913218423.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/415/2017 | ECLI:SK:KSBB:2018:6913218423.1 | 2018-02-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9de69788-e2c9-4a11-9762-701907ac4c46 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6913218423.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/415/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913218423
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6913218423.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej v právnej veci žalobcu: KODAYM, s.r.o.,
so sídlom Nám. SNP 2, Banská Bystrica, IČO: 36 619 396, proti žalovanému: H.. X. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Y. W., T. Q. XXX/X, právne zastúpený: Mgr. Viera Kadášová, advokátka, s.r.o., Železničná
1877, Rimavská Sobota, IČO: 47 247 851, o zaplatenie 23.305,824 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/37/2014 -155 zo dňa 13. 03. 2017,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/37/2014 -155 zo dňa 13. 03.
2017 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol z dôvodu
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 23.305,824 eur s príslušenstvom.
Žalovaná pohľadávka podľa tvrdení žalobcu vznikla titulom nedoplatku dohodnutej odmeny za dodávku
diela - rodinný dom A. - XXX Z., ktorú si spoločnosť Sabor spol. s.r.o. ako zhotoviteľ vyúčtoval faktúrami.
Uvedená pohľadávka bola následne zmluvou postúpená žalobcovi.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobca si uplatňoval žalovanú sumu
na žalovanom na základe tej skutočnosti, že podľa jeho názoru práce na rodinnou dome žalovaného
vykonávala firma Sabor, spol. s r. o., Banská Bystrica na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo so
žalovaným, pričom žalovaný nezaplatil z dohodnutej odmeny za dodávku diela faktúry v celkovej výške
žalovanej sumy, ktorá je predmetom konania. Túto žalovanú pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi
žalobca odkúpil v súlade s ustanovením § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka od spoločnosti Sabor spol.
s.r.o. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 10. 2013. Žalovaný naproti tomu zastával
názor, že práce na jeho rodinnom dome nevykonávala firma Sabor, s.r.o., ale firma Economi House,
a preto firma Sabor spol. nebola veriteľom, ktorý by mohol postúpiť pohľadávku titulom doplatenia
dohodnutej odmeny za vykonané práce na rodinnom dome žalovaného, kde zároveň žalovaný bol toho
názoru, že prípadná žalovaná pohľadávka ani neexistuje, keďže žalovaný zhotoviteľovi prác vyplatil celú
dohodnutú odmenu za vykonané práce. Po vykonaní dokazovania vo veci súd prvej inštancie konštatoval
spornosť otázky vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v konaní a konštatoval, že žalobca nepreukázal bez
akýchkoľvek pochybností, že stavebné práce na rodinnom dome žalovaného boli vykonávané firmou
Sabor spol. s.r.o., a teda že táto firma bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku titulom nezaplatených
stavebných prác voči žalovanému na žalobcu. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 20 ods.



1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí
sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne
orgány). Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené
vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.
Z výpovede žalovaného, ako aj svedka Z. jednoznačne v prejednávanej veci vyplynulo, že pri výkone
stavebných prác na rodinnom dome žalovaného spolu boli v jednaní len oni dvaja, žalovaný tvrdil, že
svedok Z. uviedol, že vystupuje v prospech firmy Economi House s.r.o., ukázal mu areál firmy Economi
House.s.r.o, ukázal mu domy, ktoré táto firma realizuje, uviedol, že všetko vo firme riadi on, keďže jeho
druhý spoločník je ešte mladý a neskúsený. Rekapituláciu rozpočtu za firmu Economi House v jej mene
zaslal svedok Z. žalovanému. Svedok Z. vybavoval všetky záležitosti súvisiace so stavebnými prácami
na rodinnom dome žalovaného, preberal finančné prostriedky od žalovaného, čo mohlo jednoznačne u
žalovaného vzbudiť oprávnenú domnienku o tom, že svedok Z. je oprávnený zastupovať firmu Economi
House s.r.o., i keď nebol štatutárnym orgánom tejto spoločnosti, ale prezentoval sa tak. Uvedené potvrdil
aj svedok, ktorý vykonával stavebný dozor na stavbe. Pokiaľ by teda svedok Z. aj prekročil svoje
oprávnenie vystupovať v mene spoločnosti Economi House, s.r.o, tieto jeho právne úkony v súvislosti
s výstavbou rodinného domu žalovaného by zaväzovali spoločnosť Economi House, keďže sa týkajú
predmetu činnosti tejto právnickej osoby a druhý účastník právneho vzťahu - žalovaný o tom nemohol
vedieť, keďže celá prezentácia svedka Z. bola o tom, že on všetko za firmu Economi House s.r.o.
vybavuje. Takto možno uzavrieť, že z pohľadu žalovaného bola s ním v právnom vzťahu firma Economi
House, za ktorú vystupoval svedok Z., keďže to bolo vzhľadom na jeho pracovné zaradenie obvyklé a
pri prekročení oprávnenia vznikli práva a povinnosti právnickej osobe - spoločnosti Economi House v
súlade s ustanovením § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca neodstránil rozpor v tom,
či skutočne firma Sabor spol. s.r.o vykonávala stavebné práce pre žalovaného, keďže jednoznačne
nepredložil prvotné účtovné doklady o započítaní platieb žalovaného v účtovníctve firmy Sabor spol.
s.r.o., nepredložil žiadny iný dôkaz, ktorý by jednoznačne túto skutočnosť potvrdil, nie je preukázané bez
akýchkoľvek pochybností, že by stavebné práce na rodinnom dome žalovaného vykonávala firma Sabor
spol. s.r.o, kde z tohto pohľadu už nie je právne rozhodné, či tieto práce vykonávala na rodinnom dome
žalovaného firma Economi House s.ro., alebo či tieto práce vykonával svedok Z. vo vlastnom mene ako
nejakú "fušku". V danej súvislosti teda nemohlo dôjsť k postúpeniu oprávnenia na žalobcu na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzavrel žalobca s firmou Sabor, s.r.o. Žalobca jednoznačne mohol
predložiť dôkazy o zaúčtovaní prvotných príjmových a výdavkových dokladov o platbách žalovaného
v účtovníctve firmy Sabor, predložiť prvotné účtovné doklady z účtovníctva firmy Sabor o vyplatení
živnostníkov, ktorí vykonávali práce na rodinnom dome žalovaného, doklady o platbách firmy Sabor
za kúpu materiálu pre rodinný dom žalovaného, ktoré doklady žalobca nepredložil, nepreukázal a
pri spornosti ostatných ďalších vykonaných dôkazov možno len konštatovať, že v mene spoločnosti
Sabor spol. s.ro. neboli vykonávané stavebné práce na rodinnom dome žalovaného, a preto táto firma
nebola oprávnená postúpiť pohľadávku titulom nevyplatených stavebných prác na žalobcu. Žalobcovi tak
nesvedčí aktívna vecná legitimácia v konaní, a preto bolo z uvedeného dôvodu potrebné žalobu žalobcu
zamietnuť bez toho, aby v ďalšom boli vykonávané dôkazy týkajúce sa rozsahu postúpenej pohľadávky
(vzhľadom na návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania) za účelom preukázania rozsahu
vykonaných stavebných prác zhotoviteľom stavby. Súd prvej inštancie taktiež záverom poukázal na
ustanovenie § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých veriteľ môže svoju pohľadávku
aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. V zmluve o postúpení pohľadávky uzavretej
medzi postupcom spoločnosťou Sabor, s.r.o. a žalobcom ako postupníkom, predmetom postúpenia bola
pohľadávka firmy Sabor voči žalovanému vo výške 23.314,84 eur, ktorá vznikla titulom nevyplatenia
dohodnutej ceny za doposiaľ zhotovenú časť diela bez uvedenia dôvodu. Takto uvedený predmet
postúpenej pohľadávky nespĺňa kritérium určitosti pre postúpenú pohľadávku, ktorá v uvedenej zmluve
o postúpení nie je žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaná, je uvedená len výška pohľadávky 23.314,84
eur, ktorá vznikla titulom nevyplatenia dohodnutej ceny za doposiaľ zhotovenú časť diela. Nie je jasné, čo
presne obsahuje, aké stavebné práce neboli žalovaným vyplatené v dohodnutej cene, nie je jasné, aký je
rozsah stavebných prác, ktorých cena nebola vyplatená žalovaným Súd prvej inštancie tak konštatoval,
že aj v prípade, že by nebolo sporné, že stavebné práce pre žalovaného boli vykonávané firmou Sabor,
nedošlo by platne k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, kvôli nedostatku určitosti predmetu postúpenia.
a preto aj za danej situácie by bolo potrebné žalobu žalobcu zamietnuť. Záverom súd prvej inštancie
uviedol v súvislosti s námietkami žalobcu ohľadom porušovania jeho zákonných a ústavných práv, keď
sudca neuviedol na pojednávaní predbežné právne posúdenie veci, že na každom pojednávaní bolo
zo strany sudcu výslovne uvedené, že je sporná otázka vecnej aktívnej legitimácie žalobcu a len v
tomto smere budú vykonávané dôkazy vo veci a nebudú vykonávané dôkazy ohľadom zistenia rozsahu



stavebných prác, čo možno urobiť len po tom, ako sa odstráni spornosť vecnej aktívnej legitimácie.
Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako procesne
úspešnej strane sporu, priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, pričom rozsudok napadol v
celom rozsahu. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je nezákonný a nespravodlivý z dôvodov, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi aby uskutočňoval ako strana sporu jemu
patriace procesné práva, ďalej že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktorú súd nepripustil
a s ktorými sa náležitým spôsobom nevysporiadal a tiež namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Žalobca namietol, že súd nevychádzal z preukázaných hodnoverných faktov a dôkazov, ale ako
sám uvádza v napadnutom rozsudku, vychádzal z predpokladu, že žalobca neodstránil rozpor v tom,
či skutočne firma Sabor, s. r. o. vykonávala stavebné práce pre žalovaného, keďže jednoznačne
nepredložil prvotné účtovné doklady o započítaní platieb žalovaného v účtovnej firme Sabor, s. r.o..
Žalobca má za to, že uvedené závery súdu sa nezakladajú na pravde, nakoľko záverečné faktúry,
ktorými si právny predchodca žalobcu, spoločnosť Sabor, s. r.o. v súlade s dohodou so žalovaným po
nútenom ukončení diela vyúčtoval vykonané práce na rodinnom dome, žalovaný nenamietal, nevrátil a
ani nijakým spôsobom nespochybnil. Tento dôkaz sám o sebe postačoval na to, aby súd nielen uznal
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ale aj aby súd vec meritórne posúdil a rozhodol v merite veci. Na
preukázanie dôvodnosti podanej žaloby žalobca súdu predložil aj ďalšie dôkazy v podobe účtovných a
právnych dokumentov spoločnosti Sabor, s. r. o. vyhotovených účtovnou kanceláriou tejto spoločnosti,
ktoré svedčia o skutočnosti, že pohľadávka postúpená žalobcovi bola zaúčtovaná v účtovníctve uvedenej
spoločnosti. Súdu boli predložené aj účtovné a právne dokumenty spoločnosti KODAYM, s. r. o.
ako žalobcu, ktoré svedčia o skutočnosti, že postúpená pohľadávka bola zaúčtovaná v účtovnej
evidencii tejto spoločnosti účtovnou kanceláriou H.. B.. Súdu bola taktiež predložená aj kompletná
fotodokumentácia z postupnej výstavby rodinného domu pre žalovaného vyhotovená dodávateľom -
právnym predchodcom žalobcu. Súdu bolo tiež predložené písomné osvedčenie o certifikácii spoločnosti
Sabor, s. r. o. a jej štatutárneho zástupcu X. Z., ktoré uvedenú spoločnosť oprávňuje vykonať stavbu,
ktorá bola touto spoločnosťou dodaná žalovanému. Súd tento dôkaz odmietol prijať a bez akéhokoľvek
odôvodnenia ho vrátil žalobcovi ako samostatnú neoznačenú prílohu spolu s napadnutým rozsudkom.
Dôkazy predložené v prejednávanej veci a to zaslané faktúry spolu s technickými, účtovnými a právnymi
dokumentmi, ktoré zaslala spoločnosť Sabor predchádzajúcej právnej zástupkyni žalovaného X.. O.
odovzdávací a preberací protokol z odovzdania rozpracovanej stavby zo dňa 09. 05. 2013, písomnú
prílohu k odovzdávaciemu a preberaciemu protokolu, ako aj rekapituláciu priamych nákladov potrebných
na výstavbu rodinného domu - vystavenú a opečiatkovanú spoločnosťou Sabor, s. r. o. a podpísanú
jej štatutárnym zástupcom. V ďalšom obsahu odvolania žalobca namietal postup sudcu súdu prvej
inštancie, ktorý podľa názoru žalobcu odmietol strane žalobcu poskytnúť rovnakú primeranú súdnu
ochranu ako poskytol žalovanej strane a rovnaké právo na spravodlivý súdny proces, a to napriek
tomu, že žalobca na to súd v priebehu pojednávania upozorňoval a od sudcu v prejednávanej veci
dodržiavanie zásady rovnosti strán opakovane požadoval. Reakcia súdu na zákonné a oprávnené
požiadavky žalobcu, bola neprimeraná a nenáležitá. Sudca na uvedené požiadavky žalobcu reagoval
tak, že žalobcu opakovane upozorňoval, že mu uloží poriadkovú pokutu a dokonca, že prostredníctvom
justičnej stráže nariadi jeho vyvedenie z pojednávacej miestnosti, čo demonštroval vyzlečením talára a
presunom z miesta predsedu súdu ku dverám pojednávacej miestnosti a chytením kľučky dverí. Sudca
sa podľa názoru žalobcu za uplatňovanie svojich práv pri pojednávaní vyššie uvedeným spôsobom
žalobcovi doslova vyhrážal a žalobcu pred stranou žalovaného diskriminoval a zastrašoval. Sudca od
uvedeného nezákonného postupu a uvedeného nezákonného spôsobu prejednávania veci neupustil a
pokračoval napriek tomu, že žalobca v záujme ochrany svojich práv, podal na uvedený postup súdu
písomnú sťažnosť predsedovi súdu a po pojednávaní konanom dňa 10. 10. 2016 sa žalobca osobne
za prítomnosti sudcu sťažoval priamo podpredsedovi Okresného súdu Rimavská Sobota. Porušovanie
procesných práv strany žalobcu zo strany súdu vyvrcholilo podľa názoru odvolateľa na ostatnom
pojednávaní vo veci dňa 13. 03. 2017, kde na tomto súd odmietol vykonať ďalšie dokazovanie v tomto
konaní, ktoré vyplynulo najmä z výpovede vypočutého svedka H.. U.. Q. a to napriek tomu, že sudca na
predposlednom, v poradí štvrtom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 10. 10. 2016 vydal uznesenie, ktorým



vyzval žalobcu na predloženie ďalších dôkazných návrhov. Konajúci sudca odmietol vykonať ďalšie
dokazovanie vo veci napriek tomu, že žalobcu na predloženie ďalších dôkazov vyzval a dokazovanie vo
veci nebolo skončené. Žalobca zabezpečil z vecne a miestne príslušného Stavebného úradu Z. stavebné
povolenie a kolaudačné rozhodnutie k dodanému dielu, nakoľko sudca tieto dôkazy odmietol zabezpečiť
a bez toho, aby odmietnutie vykonania tohto závažného dôkazu, ktorý vyplynul z výpovede svedka H.. U..
Q., následne náležitým spôsobom v napadnutom rozsudku v zmysle § 220 ods. 2 zdôvodnil. Odvolateľ
ďalej v podanom odvolaní namietal postup súdu vedúci k zbytočným neodôvodneným prieťahom v
konaní, nakoľko v súdenej veci súdne konanie trvalo tri roky a štyri mesiace, pričom konajúci sudca riešil
len otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a prípadnú existenciu a legálnosť postúpenej pohľadávky
zo strany pôvodného veriteľa žalobcovi. K uvedenému podporne poukázal na Nález Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 47/96, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/97. Namietol, že sudca nekonal nestranne
a nezávisle a celé súdne konaie smerovalo k vydaniu nepredvídateľného súdneho rozhodnutia. Pri
vydaní zamietajúceho rozsudku sudca vôbec nebral do úvahy Platobný rozkaz sp. zn. 5Ro/346/2013-39,
ktorý v merite veci vydal ten istý súd prvej inštancie dňa 09. 01. 2014, na základe žalobcom predložených
písomných účtovných a právnych dôkazov a ktorým súd prvej inštancie podanej žalobe žalobcu o
zaplatenie zostatku záväzku za dodanie diela vo výške 23.305,824 eur v plnom rozsahu vyhovel. K
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo/42/2010 zo dňa 17. 10. 2011. Ďalej žalobca uviedol, že podľa jeho vlastných šetrení a zistení nová
právna zástupkyňa žalobcu Q.. B. S. a manželka sudcu X.. Q. sú dlhoročné kamarátky, čo podľa názoru
žalobcu malo zrejme veľmi negatívny vplyv na celý súdny spor a na vydanie napadnutého rozsudku.
Ďalej namietal, že z obsahu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že
tento na podporu svojho rozhodnutia neuviedol žiaden judikát slovenských, resp. európskych súdov.
Napadnutý rozsudok nie je podľa názoru žalobcu vyhotovený v súlade s ustanovením § 220 ods. 1, 2 a 3
CSP. Celková koncepcia vyhotovenia napadnutého rozsudku je z hľadiska dôvodov, na základe ktorých
súd podanú žalobu zamietol, pomerne neprehľadná a nejednoznačná, značne rozporná a protichodná
a podľa názoru žalobcu je odôvodnenie napadnutého rozsudku nepresvedčivé.

5. Na preukázanie porušenia povinnosti súdu, ktoré sú upravené v ustanovení § 220 ods. 2 a 3 CSP,
ale najmä na preukázanie skutočnosti, že žalobca má v tomto súdnom konaní ako postupník, ktorý
nadobudol žalovanú pohľadávku od pôvodného veriteľa legálne, tzn. v súlade s ustanovením § 524 a
násl. OZ, v súlade s ustálenou súdnou praxou od počiatku aktívnu vecnú legitimáciu žalobca poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/210/01, ďalej rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/192/2004
a uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS517/2011 - 9. Ďalej namietal, že sudca v odôvodnení rozsudku
neuviedol, že ako samostatnú prílohu napadnutého rozsudku žalobcovi vrátil certifikát, ktorý súdu na
základe jeho predchádzajúceho uznesenia na pojednávaní krátkou cestou predložil žalobca. Certifikát
preukazuje skutočnosť, že spoločnosť Sabor, s. r. o. a jej štatutárny zástupca absolvoval dňa 12.
04. 2012 školenie, ktoré ho oprávňuje na projektovanie a realizáciu stavieb pri použití izolačných
a konštrukčných materiálov W.. Platnosť uvedeného certifikátu je do 12. 04. 2020. Podľa názoru
žalobcu sudca postupom kedy s poukazom na rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania odmietol
prijať navrhované dôkazy predložené žalobcom na pojednávaní dňa 13. 03. 2017 (predložené písomné
osvedčenie o absolvovaní školenia X. Z. pre spoločnosť Sabor, s. r. o.) odňal žalobcovi procesné práva a
neumožnil mu uplatniť prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany. Záverom žalobca uviedol,
že vydaním napadnutého rozsudku, ktorý je podľa názoru žalobcu neodôvodnený a nenáležitý sudca
zbytočne zaťažil žalobcu povinnosťou platenia súdneho poplatku vo výške 6% zo žalovanej sumy, ktorú
už žalobca raz pri podaní žaloby zaplatil. Žalobca preto navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. K odvolaniu žalobcu sa dňa 13. 07. 2017 vyjadril žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.
Uviedol, že obchodná spoločnosť Sabor, s. r. o. so sídlom Fatranská 3, Banská Bystrica nemôže
byť veriteľom, pretože jednak pohľadávka vôbec neexistuje a jednak uvedená spoločnosť nebola ani
nikdy zhotoviteľom diela. Výstavbu uskutočňovala firma Economi House, s. r. o. , dôkazom čoho je
rozpočet, ktorý vypracovala firma Economi House, s. r.o. najprv na sumu 54.480 eur bez DPH s tým,
že pôvodne mal byť stavaný murovaný dom, pričom žalovaný vždy jednal s pánom X. Z., ktorý bol
spoločníkom v tejto firme až do dňa 26. 03. 2013. Bol to práve X. Z., ktorý oboznámil žalovaného s
tým, že firma Economi House, s. r. o. sa špecializuje na výstavbu drevených domov, a tak tento dal
ďalší rozpočet na sumu 42.480 eur bez DPH, pričom tento rozpočet je datovaný dňom 06. 08. 2012 a
je uvedené, že sa jedná o stavbu Z. na parcele č. XXXX/X, objekt: O. A. XXX drevodom a zhotoviteľ
je firma Economi House, s. r. o. v zastúpení X. Z.. V tomto smere žalovaný poukázal aj na totožné



závery obsiahnuté v rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota. Výstavba drevodomu bola začatá
po odsúhlasení rozpočtu, približne dňa 20. 09. 2012 s tým, že s pánom Z. bolo dohodnuté, že základy
domu si urobí sám žalovaný a na tieto základy sa bude montovať O. A. XXX drevený. Dňa 12. 12.
2012 s vlastnoručným podpisom p. Z. je na písomnom doklade uvedené, že celková cena za bungalov
spolu s DPH je 50.976 eur a 14.000 eur za čističku a odvodnenie základov okolo drevodomu a za
zapojenie elektriny do domu, pričom uvedená dohoda vznikla v reštaurácii E. S. v S. J.. Rovnako bolo
uvedeného dňa dohodnuté, že pán Z. predloží žalovanému položkovitý rozpočet s podrobným výkazom
výmer do dňa 19. 12. 2012, kompletný projekt, technické správy, čo je zaznamenané v dohode zo dňa
12. 12. 2012. Vzhľadom k tomu, že pán Z. túto dohodu nenaplnil, žalovaný spísal celkovú rekapituláciu
rozpočtu konkrétnych prác, čo nemožno považovať za objednávku, ako tvrdí navrhovateľ, nakoľko je tam
uvedené, aké práce treba dokončiť. Ďalej žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že predmetom postúpenia
pohľadávky môže byť len určitá pohľadávka, teda právo na plnenie od dlžníka, nie celý záväzkový vzťah
a v tej súvislosti žalovaný poukázal na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 10. 10. 2016, ktorý v
poslednom návrhu navrhol vo veci vykonať dokazovanie pribratím znalca na stanovenie hodnoty diela,
keďže táto vec je medzi stranami sporná. Samotný žalobca vlastne uznáva, že výška pohľadávky je
sporná, pričom predmetom postúpenia môže byť len pohľadávka určitá a existujúca. Nebola splnená
a preukázaná ani jedna táto podmienka, naopak žalovaný preukázal, že uhradil dohodnutú cenu diela
a v tomto smere žalovaný poukazuje na rukou podpísaný dokument zo dňa 12. 12. 2012, ako aj na
uznanie pána Z., že prevzal sumu 64.500 eur v hotovosti od žalovaného. Žalovaný namietal, že dôkazy,
ktoré predložil žalobca v konaní sú absolútne nedôveryhodné a to z dôvodu, že kniha pohľadávok
spoločnosti Sabor od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2014, kde odporca dal do pozornosti súdu riadok č. 2,
5, 7, 8, 9, 10 a 11, ktoré majú svedčiť o priebežnom účtovaní medzi spoločnosťou Sabor, spol. s r. o.
ako zhotoviteľom a medzi odporcom ako objednávateľom nezodpovedá, nie je v súlade s výpoveďou
pána X. Z., ktorý bol vo veci vypočutý ako svedok a ktorý je zároveň konateľom spoločnosti Sabor
od 03. 03. 1998. Tento na pojednávaní uznal, že ku každej faktúre vystavil príjmové a výdavkové
doklady a tieto sú v účtovníctve firmy Sabor za rok 2012 aj 2013 a uviedol, že pokiaľ boli finančné
prostriedky uhradené už v roku 2012 a vyplatené v hotovosti, tak tieto boli zaúčtované v účtovníctve
firmy Sabor, spol. s r. o. aj v roku 2012, aj v roku 2013. Žalovaný zaplatil v hotovosti k rukám p. Z.
do 12. 12. 2012 celkovo sumu46.000 eur. V knihe pohľadávok, ktorú predložil žalobca sú naďalej
vedené ako neuhradené faktúry (ktoré žalovaný neuznáva) a to v uvedených riadkoch na celkovú
sumu 68.835,24 eur. Kniha záväzkov spoločnosť Sabor, s. r. o. je taktiež nedôveryhodná, nedá sa z
tejto knihy zistiť, ktorý konkrétny materiál bol zakupovaný v súvislosti s predmetom sporu. Pokiaľ sa
týka zoznamu pracovníkov a firiem - tieto sú taktiež nedôveryhodné, pretože neboli predložené žiadne
príslušné doklady, z ktorých by sa dalo vyvodiť, že uvedení pracovali pre firmu Sabor a údaje sú v
tom zmysle neúplné. Pri postúpení pohľadávky musia byť tiež dodržané účtovné predpisy a účtovanie
postúpenia pohľadávky sa deje na základe cesie. Žalobca nepredložil účtovné doklady, akým spôsobom
účtoval postúpenú pohľadávku, lebo aj toto účtovanie pohľadávky v účtovníctve má svoje zákonitosti a
predpisy. Nepredložil doklady ohľadom účtovania u postupcu a účtovanie u postupníka, na akých účtoch
boli tieto operácie zaúčtované. Predložené daňové priznania a súvahy zo strany žalobcu sú taktiež
absolútne nepreskúmateľné. Taktiež sú absolútne nezodpovedajúce tomu, čo vyžaduje pre postúpenie
pohľadávky zákon o účtovníctve, ako aj zákon o dani z príjmov. Žalovaný taktiež dal do pozornosti
súdu žalobu žalobcu zo dňa 18. 11. 2013, kde na strane 2 je uvedené, že postúpená pohľadávka je
vlastne nevyplatenie celej dohodnutej ceny za doposiaľ zhotovenú časť diela bez uvedenia dôvodu a
rozdiel medzi skutočnou cenou diela a nevyplatenou sumou predstavuje sumu 23.305,824 eur, teda
žalovanú sumu a na poslednom pojednávaní dňa 10. 10. 2016 sám žalobca spochybňuje predmet
postúpenej pohľadávky, keď uvádza, že cena diela by mala byť určená znaleckým posudkom, lebo je
to medzi stranami sporné. Aj v zmluve o postúpení pohľadávky sa uvádza, že ide o „pohľadávku vo
výške 23.314,84 eur z titulu nevyplatenie dohodnutej ceny za zhotovenú časť diela". Sám svedok X.
Z. na otázku predsedu senátu uviedol, že žiadny odovzdávací protokol podpísaný oboma stranami,
kde by sa odsúhlasil rozsah prác vykonaných na stavbe, neexistuje. Ďalej uviedol, že predmetom
postúpenej pohľadávky je rozdiel medzi vyfakturovanou sumou spolu s DPH a úhradou zo strany
odporcu, čo nezodpovedá ani zmluve o postúpení pohľadávky, kde sa uvádza, že ide o nevyplatenú
dohodnutú cenu za zhotovenú časť diela bez uvedenia dôvodu. Záverom žalovaný uviedol, že súd v
prejednávanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie a na základe takto vykonaného dokazovania riadne
odôvodnil súdne rozhodnutie a jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok



súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal právo na plnú náhradu trov
odvolacieho konania.

7. K vyjadreniu žalovaného sa dňa 25. 09. 2017 vyjadril žalobca. Uviedol, že z obsahu a odôvodnenia
písomného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalovaný, resp. jeho právna zástupkyňa sa k procesnému
útoku a k procesnej obrane žalobcu, resp. k skutkovej a k právnej argumentácii, ktoré žalobca
uviedol vo svojom písomnom odvolaní vôbec nevyjadrila a jednotlivé skutkové a právne argumenty
žalobcu uvedené v odvolaním nijakým spôsobom nepoprela, nevyjadrila ani k jednému bodu podaného
písomného odvolania žalobcu, ktoré žalobca v odvolaní uvádza v rozsahu 12 strán. Právna zástupkyňa
žalobcu len opakuje ničím nepodložené a nepreukázané skutočnosti, ktoré tvrdí od momentu, kedy
vstúpila do právneho sporu medzi žalobcom (právnym predchodcom žalobcu) a žalovaným namiesto
pôvodnej právnej zástupkyne X.. O., ktorá nemala žiadne výhrady k právnemu predchodcovi žalobcu
ako zhotoviteľovi diela a v plnom rozsahu ho akceptovala. V ďalšom obsahu vyjadrenia zotrval žalobca
na už prednesenom názore, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nebol vydaný v
súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a opätovne navrhol, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

8. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len „CSP") vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Odvolací súd uvádza, že
odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca, žalovaný odvolanie proti rozsudku súdu
prvej inštancie nepodal.

9. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Na základe podaného odvolania žalobcu, tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a
dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania,
ktoré mu predchádzalo odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 2 CSP, rozhodnutie
náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220
ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody žalobcu uvedené v jeho
odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel odvolací súd k záveru, že
podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v
napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom
odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci
odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali
procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a
právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú
založené na chybnom hodnotení dôkazov. K dôvodom odvolania odvolací súd uvádza, že predmetom
konania sú nároky žalobcu vyplývajúce zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretou medzi žalobcom
a spoločnosťou Sabor, spol s. r. o zo dňa 08. 10. 2013 smerom k žalovanému H.. X. B..

12. Súd prvej inštancie žalobu vo veci samej zamietol ťažiskovo z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, pričom uvedený záver súdu je v podanom odvolaní žalobcom namietaný
ako nesprávny. Odvolací súd k uvedenému všeobecne uvádza, že preto, aby sa určitá osoba stala
stranou konania nie je potrebné, aby bola účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní
ide; postačuje, ak podá žalobu ( v takom prípade sa stáva žalobcom ) alebo v druhom
prípade, aby bola proti uvedenej osobe žaloba podaná (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však
bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého
vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a



na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia
( žalobca ), reálne nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti (žalovaný), v skutočnosti nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Na
tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu
skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, pričom zistenie nedostatku
vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby, bez potreby ďalšieho dokazovania na zistenie
skutkového stavu veci. V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou žalobcu preukázať,
že je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok.

13. V prejednávanej veci žalobca (spoločnosť KODAYM, s.r.o.,) preukazoval existujúcu pohľadávku
vyplývajúcu z hmotného práva voči žalovanému - H.. X. B., na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej medzi spoločnosťou Sabor, spol s. r. o. a spoločnosťou KODAYM, s. r. o. dňa 08. 10. 2013.
Nakoľko žalobca svoju pohľadávku, žalovanú v predmetnom konaní odvodzuje od právneho predchodcu
- postupcu pohľadávky, súd prvej inštancie sa správne sa zameral na ustálenie otázky, či žalobca
disponuje skutočne existujúcou pohľadávkou, jemu riadne postúpenou subjektom, ktorý existujúcu
pohľadávku reálne postúpiť mohol a či jej výška zodpovedá nároku uplatňovanému žalobou v konaní. V
zmysle zásady „nemo plus iuris" je tak na mieste a nevyhnutné skúmať, či spoločnosť Sabor, spol s.r.o.,
ako postupca disponovala reálnou pohľadávkou voči žalovanému, či takáto pohľadávka existovala v
čase jej postúpenia zo spoločnosti Sabor, spol s.r.o. na žalobcu a či pohľadávka bola v takej výške,
aká je predmetom žalobného návrhu v súdenej veci. Súd prvej inštancie preto správne skúmal právny
osud uvedenej žalovanej pohľadávky spätne, t. j. skúmal jej vznik, trvanie, výšku a platnosť postúpenia
uvedenej zo spoločnosti Sabor, spol. s.r.o. na spoločnosť KODAYM, s. r. o.

14. Je nutné zvýrazniť, že je na žalobcovi, ako na strane sporu, aby uniesol dôkazné bremeno v uvedenej
otázke a súdu bezpochyby a jednoznačne preukázal existenciu pohľadávky žalovanej žalobou v danom
konaní. Žalobca v tejto súvislosti uvedenú otázku preukazoval jednak zmluvou o postúpení pohľadávky
uzavretou medzi spoločnosťou Sabor, spol. s. r. o. ako postupcom a spoločnosťou KODAYM, s. r. o.
ako postupníkom zo dňa 08. 10. 2013, v zmysle ktorej podľa článku I. „postupca ako zhotoviteľ má voči
H.. X. B., T. Q. XXX/X, XXX XX Y. W., ako objednávateľovi diela „rodinný dom A. XXX Z." pohľadávku
vo výške 23.314,84 eur, ktorá vznikla titulom nevyplatenia dohodnutej ceny za doposiaľ zhotovenú časť
diela bez uvedenia dôvodu." Ďalej svoj nárok smerom k žalovanému H.. X. B. preukazoval následne v
priebehu konania jednotlivými faktúrami zo dňa 06. 06. 2013 (faktúry č. 002/2013 až 009/2013), ktorými
spoločnosť Sabor, spol s. r. o. fakturovala H.. X. B. vykonané práce na montovanom drevenom rodinnom
dome „A. - XXX Z..", rekapituláciou rozpočtu zo dňa 08. 05. 2013, výpismi z knihy pohľadávok a záväzkov
spoločnosti Sabor, spol. s.r.o.

15. K uvedenému je potrebné uviesť, že takýmto spôsobom žalobca preukazoval a súdu predkladal
jednostranné úkony spoločnosti Sabor, spol s. r. o. smerom k H.. X. B.. Základnou a zásadnou však
bola otázka, či spoločnosť Sabor, spol s.r.o. vstúpila do zmluvného vzťahu so žalovaným H.. X. B. a
či v dôsledku uvedeného bola oprávnená vystavovať H.. X. B. faktúry za akékoľvek vykonané práce.
Samotná vystavená faktúra ako jednostranný úkon subjektu nepreukazuje existenciu zmluvného vzťahu
medzi dvoma, príp. viacerými subjektmi, preto sa i súd prvej inštancie správne zameral na ustálenie
skutočnosti, či H.. X. B. (žalovaný) bol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Sabor, spol. s.r.o., v
dôsledku ktorého by H.. X. B. následne vznikala jedna alebo viaceré povinnosti uhradiť uvedenej
spoločnosti vzniknuté záväzky za ním objednané, resp. dohodnuté práce. Obsahom predloženého
spisového materiálu nie je žiadny listinný dôkaz svedčiaci o tom, že do zmluvného vzťahu vstúpil H.. X.
B. bezpochyby so spoločnosťou Sabor, spol. s. r. o.. Sporové strany zhodne v tejto veci uvádzajú, že
akákoľvek písomná zmluva o dodávke, resp. zhotovení rodinného drevodomu uzavretá nebola, zhodne
strany sporu uvádzajú, že dohoda bola uzavretá ústne. Spornou zostáva otázka s kým H.. X. B. takúto
ústnu dohodu uzavrel. Žalovaný bezpochyby konal, jednal, či už ústne alebo písomne, resp. formou
emailovej komunikácie, výlučne s X. Z., ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok. Rovnako, Dohoda o
dodaní diela bola uzavretá ústne medzi H.. X. B. a X. Z., pričom za dvojstranný právny úkon uzavretý
medzi H.. X. B. a X. Z. možno považovať písomne dohodnuté práce na dome, resp. ich rekapitulácia
(listina písaná rukou) a podpísaná H.. X. B. a X. Z. dňa 12. 12. 2012. Uvedené je však podpísané



zo strany X. Z. bez akéhokoľvek dodatku, či označenia, že by daný úkon robil v mene ktorejkoľvek
spoločnosti (či už spoločnosť Sabor, spol s. r. o. alebo spoločnosti Economi House, s. r. o. ). Jediný
listinný dôkaz svedčiaci o tom, že X. Z. mohol v uvedenej veci konať i ako zástupca právnickej osoby je
rekapitulácia rozpočtu - bungalovu Z. zo dňa 06. 08. 2012 najprv na sumu 54.480 eur, zasielaná H.. X. B.
na posúdenie, kde ako zhotoviteľ je uvedená firma Economi House, s. r. o., pričom totožného dňa bola
tiež vyhotovená rekapitulácia rozpočtu - bungalov A. XXX drevodom Z. p. č. XXXX/X a to vo výške 42
480,- eur, kde kde ako objednávateľ je uvedený H.. X. B., Y. W. a zhotoviteľom opäť spoločnosť Economi
House, s. r. o. v zastúpení X. Z.. Uvedené možno považovať za vypracované cenové ponuky. Následne,
podľa zhodných tvrdení žalovaného a svedka, sa žalovaný rozhodol pre realizáciu drevodomu. Stavba
(zhotovenie diela) sa začala realizovať po ústnej dohode H.. X. B. a X. Z. a po odsúhlasení predloženého
rozpočtu na drevodom cca 20. 09. 2012.

16. Z uvedeného vyplýva, že H.. X. B. jednal výlučne s X. Z., pričom nebolo bez pochyby a jednoznačne
preukázané, že tento zastupoval spoločnosť Sabor, spol. s. r. o. ako jej štatutárny zástupca. Naopak,
žalovaný tvrdil, že svedok X. Z. uvádzal, že zastupuje spoločnosť Economi House, s.r.o., pričom
žalovanému ukázal stavby drevodomov, ktoré realizovala práve táto spoločnosť a žalovaného tiež vzal
do areálu spoločnosti Ecnomi House, s.r.o.. Svedok uvedené nepoprel. Tomuto záveru zodpovedá aj
úkon - rekapitulácia rozpočtu vypracovaná spoločnosťou Economi House, s.r.o zo dňa 06. 08. 2012.

17. Z výpisov Obchodného registra spoločnosti Economi House, s. r. o. a spoločnosti Sabor, spol. s r. o.
vyplýva nasledovné: v spoločnosti Economi House, s. r. o. je podľa uvedeného výpisu z Obchodného
registra spoločníkom H. B. (a to odo dňa 30. 07. 2008 po súčasnosť ) a X. Z. (od 30. 07. 2008 do
26. 03. 2013) . V čase komunikácie medzi uvedeným svedkom X. Z. a žalovaným H.. X. B. bol X. Z.
spoločníkom, avšak nie konateľom, t. j. štatutárnym orgánom Economi House, s.r.o.; tým bol v danom
čase H. B. a to odo dňa 30. 07. 2008 až do súčasnosti, pričom z výpisu z obchodného registra vyplýva,
že konateľ za spoločnosť koná samostatne. X. Z., teda nebol štatutárnym orgánom spoločnosti a nebol
oprávnený za túto konať, avšak ako spoločník uvedenej spoločnosti bol majetkovo zainteresovaný na
profite spoločnosti Ecnomi House s.r.o.

18. Podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosti Sabor, spol. s r. o., X. Z. bol spoločníkom uvedenej
spoločnosti odo dňa 07. 06. 2013 až po súčasnosť, pričom bol zároveň jediným konateľom od 03. 03.
1998 až po súčasnosť, pričom konateľ spoločnosť zastupuje a za ňu podpisuje samostatne. Ďalej z
uvedeného výpisu vyplýva, že predmet činnosti „uskutočňovanie stavieb a ich zmien" má spoločnosť
Sabor, s. r. o. zapísaný až odo dňa 07. 06. 2013, pričom dohoda o zhotovení rodinného domu
(drevodomu) medzi H.. X. B. a X. Z. vznikla v priebehu mesiacov august 2012 až december 2012
(rozpočet predložený za spoločnosť Economi House, s.r.o dňa 06. 08. 2012, rukou spísaná dohoda o
prácach a cene za drevodom zo dňa 12. 12. 2012). H.. X. B. postupne v hotovosti platil k rukám X.
Z. za objednané práce a materiál 46 000,- eur bez uvedenia dátumu a následne sumu 6 000,- eur
(dátum opravený zrejme na 03. 01. 2013); dňa 02.04. 2013 sumu 6 000,- eur, t.j. celkovo sumu 64
500 eur. Je potrebné zdôrazniť, že spoločnosť Sabor, spol s. r. o. v danom čase nebola oprávnená
stavbu uskutočňovať, nakoľko takýto predmet činnosti zapísaný nemala až do dňa 07. 06. 2013 (faktúry
vystavené spoločnosťou Sabor, spol. S.r.o. za vykonané práce a dodanie materiálu všetky zhodne zo
dňa 06. 06. 2013, pričom práce mali byť vykonané a materiál dodaný dňa 09. 05. 2013 ). Na uvedenom
nič nemení ani skutočnosť, že dňa 12. 04. 2012 X. Z. absolvoval školenie č. 016/2012 ohľadom zásad
projektovania a realizácie stavieb pri použití izolačných a konštrukčných materiálov W., o čom mu
bolo uvedeného dňa (t. j. 12. 04. 2012) udelené osvedčenie o absolvovaní daného školenia. Uvedené
osvedčenie preukazuje odbornú spôsobilosť fyzickej osoby X. Z. pre realizáciu stavieb s použitím
izolačných a konštrukčných materiálov W., avšak neoprávňuje bez ďalšieho spoločnosť Sabor, spol s.
r. o. Banská Bystrica, (ktorá ako právnická osoba je v osvedčení uvedená pod menom X. Z.) reálne
uskutočňovať a dodávať práce - projektovanie a realizácie stavieb. Oprávnenie uskutočňovať stavby a
ich zmeny spoločnosti Sabor, spol s. r. o. vznikla až momentom uvedenia daného predmetu činnosti v
Obchodnom registri. V prejednávanej veci tomu tak bolo až dňa 07. 06. 2013.

19. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní uvádza a namieta, že predložil účtovné a právne dokumenty
spoločnosti Sabor, spol s. r. o. vyhotovené účtovnou kanceláriou tejto spoločnosti svedčiace o
skutočnosti, že pohľadávka postúpená žalobcovi bola zaúčtovaná v účtovníctve uvedenej spoločnosti,
k uvedenému odvolací súd uvádza, že pokiaľ nebol jednoznačne preukázaný dvojstranný právny úkon,
z ktorého je zrejmý konsenzus oboch strán o vzniku záväzkovo-právneho vzťahu medzi H.. X. B.



a spoločnosťou Sabor, spol. s. r. o. (zastúpenou štatutárnym orgánom s označením, že koná za
spoločnosť Sabor, spol s. r. o.), potom vystavené faktúry nemôžu takýto úkon nahradiť a preukázať
vznik záväzkovo-právneho vzťahu (ako jednostranný úkon spoločnosti Sabor, spol s. r. o. ). Taktiež
predložené osvedčenie o certifikácii spoločnosti Sabor, s. r. o., na ktoré odvolateľ poukazuje v podanom
odvolaní, tak ako bolo uvedené vyššie, preukazujú výlučne odbornú spôsobilosť X. Z., ktorý sa školenia
zúčastnil za spoločnosť Sabor, spol s.r.o., a neoprávňujú spoločnosť Sabor spol. s.r. o. momentom
udelenia na uskutočňovanie stavieb a ich zmien v zmysle zákona, nakoľko takého oprávnenie uvedenej
spoločnosti vzniká až zapísaním uvedených činnosti do predmetu činnosti v Obchodnom registri. Pokiaľ
by spoločnosť Sabor spol. s.r.o takúto činnosť vykonávala skôr ako odo dňa 07. 06. 2013 jednalo by sa
o neoprávnené podnikanie, nakoľko poskytuje činnosť presahujúcu rámec jej predmetu činnosti.

20. Ďalej k účtovným dokladom predkladaným žalobcom odvolací súd uvádza, že z predložených
listinných dôkazov obsiahnutých v spise, konkrétne faktúr č. 002/2013 - 009/2013 zo dňa 06. 06.
2013 vyplýva celková fakturovaná cena za práce a materiál uvedené v jednotlivých faktúrach, v sume
87.814,36 eur. Z listinného dôkazu na č. l. 45 spisu označeného ako príjem peňažnej hotovosti na
výstavbu rodinného domu Z. (listina písaná rukou) vyplýva, že X. Z. prijal postupne sumu 64.500 eur
(dňa 02. 04. 2013 - 6.000 eur, 07. 03. 2013 - 6.500 eur a dňa 03. 01. 2013 -46.000 eur a 6.000 eur ).
Uvedená celková suma a ani jednotlivé úhrady sa však neodrazili v účtovníctve spoločnosti Sabor,
spol s.r.o.. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by uvedené platby boli jednak prijaté do
účtovníctva spoločnosti Sabor, spol s.r.o. a že by v tejto boli i zaúčtované. Uvedené nevyplýva zo
žiadnych príjmových dokladov spoločnosti Sabor spol. s.r.o. a ani z inej účtovnej evidencie. Nemožno
preto konštatovať, že uvedené platby boli určené pre spoločnosť Sabor spol. s.r.o. a že boli príjmom
spoločnosti Sabor, spol. s. r. o. Tieto v hotovosti prijal X. Z. ako fyzická osoba, bez akéhokoľvek
účtovného (príjmového) dokladu, ktorý nebol vystavený ani neskôr a bez určenia, že pri danom úkone
koná za ktorúkoľvek spoločnosť (či už spoločnosť Economi House s.r.o. alebo spoločnosť Sabor spol.
s.r.o.). Nie je potom zrejmé, akým spôsobom žalobca od žalovaného požaduje sumu práve 23.305,824
eur, keď spoločnosť Sabor spol. s.r.o. fakturovala celkové práce vo výške 87.814,836 eur, pričom žiadny
príjem, žiadna úhrada od žalovaného v účtovníctve uvedenej firmy evidovaná nie je a spoločnosť Sabor
spol. s.r.o. postúpila pohľadávku vo výške 23.314,836 eur (teda nie 23.305,824 eur ako sa žaluje
podanou žalobou na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 10. 2013).

21. Uvedenú nezrovnalosť je tak potrebné vytknúť aj v samotnej zmluve o postúpení pohľadávok
zo dňa 08. 10. 2013, pričom predmetom zmluvy podľa čl. I. je pohľadávka vo výške 23.314,84 eur,
„ktorá vznikla titulom nevyplatenia dohodnutej ceny za doposiaľ zhotovenú časť diela bez uvedenia
dôvodu". Z vystavených faktúr vyplýva celkovo suma 87.814,836 eur a zmluvou o postúpení pohľadávky
postupca (spoločnosť Sabor, s. r. o.) postupuje pohľadávku postupníkovi (spoločnosti KODAYM,
s. r. o.) len vo výške 23.314,84 eur, pričom nie je zrejmé akým spôsobom uvedená pohľadávka
vznikla, t.j. neuhradením ktorých faktúr žalovaným (resp. za aké vykonané práce, či dodaný materiál)
postupca dospel k uvedenej dlžnej sume. Uvedené nemôže konvalidovať ani tá okolnosť, že
pohľadávka postúpená spoločnosti KODAYM s.r.o. je evidovaná v účtovníctve tejto spoločnosti, nakoľko
zaevidovanie pohľadávky do účtovníctva postupníka neznamená, že pohľadávka v postupovanej výške
od postupcu smerom k pôvodnému dlžníkovi skutočne existovala v uvedenej výške.

22. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazuje na ostatné listinné dôkazy ako odovzdávací a
preberací protokol z odovzdania rozpracovanej stavby zo dňa 09. 05. 2013, ako aj písomnú prílohu
k odovzdávaciemu a preberaciemu protokolu alebo rekapitulácia priamych nákladov potrebných na
výstavbu rodinného domu, je potrebné uviesť, že uvedené doklady sú vyhotovené jednostranne
spoločnosťou Sabor, spol s. r. o. a podpísané jej štatutárnym zástupcom, avšak nie sú podpísané H.. X.
B., z ktorého podpisu by bol zrejmý konsenzus druhej strany, minimálne s odovzdaním stavby v určitom
stave (opätovne poukazujúc na predmet činnosti spoločnosti Sabor spol. s.r.o zapísaný v obchodnom
registri až dňa 07. 06. 2013) .

23. Žalobca v podanom odvolaní namietal tiež postup súdu, resp. konajúceho sudcu v konaní pred
súdom prvej inštancie a diskriminačný postoj konajúceho sudcu. Tu odvolací súd konštatuje, že
žalobca ako strana sporu má v zmysle právnych predpisov možnosť brániť sa proti namietanému
nesprávnemu či neprimeranému postupu súdu v konaní a to sťažnosťou na postup súdu podľa ust.
§ 62 ods. 1 Zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedenú
možnosť žalobca i využil, keď zo spisu vyplýva (uvedený listinný dôkaz predložil žalobca sám), že



na konajúceho sudcu X.. H. Q. podal sťažnosť na doterajší postup a spôsob vedenia súdneho sporu.
Uvedenú doručil k rukám predsedu Okresného súdu Rimavská Sobota. Ako je zrejmé z úradného
záznamu (nachádzajúceho sa na č. l. 108 spisu) sťažnosť podal v elektronickej forme, nebola
podpísaná a sťažovateľ ju v zákonnej lehote nepotvrdil vlastnoručným podpisom a preto bola sťažnosť
odložená. Na strane druhej odvolací súd uvádza, že pokiaľ strana sporu sa v pojednávacej miestnosti
správa neprimerane a opakovane nerešpektuje výzvy a upozornenia konajúceho sudcu ( čo zo zápisnice
z pojednávania v prejednávanej veci vyplýva), je celkom na mieste, aby konajúci sudca za účelom
riadneho vedenia pojednávania využil zákonom určené opatrenia ako poriadkovú pokutu, či vykázanie
z pojednávacej miestnosti.

24. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že „podľa šetrení a zistení žalobcu nová právna zástupkyňa
žalobcu, advokátka Q.. B. S. a manželka sudcu X.. Q. sú dlhoročné kamarátky, čo podľa názoru žalobcu
malo zrejme veľmi negatívny vplyv na celý súdny spor a na vydanie napadnutého rozsudku." Pokiaľ
uvedenou okolnosťou žalobca mienil možnú zaujatosť konajúceho sudcu v predmetnom konaní, mal
možnosť postupovať v zmysle ustanovení § 52, 53 Civilného sporového poriadku. Žalobca uvedenú
možnosť nevyužil a zaujatosť konajúceho sudcu nenamietal. Vyššie uvedená úvaha žalobcu obsiahnutá
v odvolaní nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 CSP, preto na ňu
odvolací súd ako na námietku zaujatosti neprihliadol a zároveň v uvedenom tvrdení nevzhliadol ani
dôvodnú odvolaciu námietku.

25. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal tiež, že napadnutý rozsudok nie je vyhotovený v súlade
s ustanovením § 220 ods. 1, 2 a 3 CSP, pričom uviedol, že „ koncepcia rozsudku je pomerne
neprehľadná, nejednoznačná, značne rozporná a protichodná, v čoho dôsledku je odôvodnenie
rozsudku nepresvedčivé", uvedenému odvolací súd uvádza, že z napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré
skutočnosti mal súd po vykonanom dokazovaní za preukázané, ako vyhodnotil jednotlivé predložené
dôkazy (ako žalobcom, tak aj žalovaným) súdu, ktorými dôkazmi boli preukázané jednotlivé tvrdenia
sporových strán. Z odôvodnenia rozsudku je tak zrejmé, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z
ktorých dôkazov vychádzal a ako ich hodnotil a takisto uviedol, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.

26. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných
ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov.
Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom
a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované
právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej
právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil z jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a
požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom
a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napr. rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/3).

27. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že sudca žalobcovi odňal procesné práva a neumožnil
mu uplatniť prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany a to tým spôsobom, že s poukazom
na ustanovenie § 153 ods. 1 a 2 CSP odmietol prijať navrhované dôkazy predložené žalobcom na
pojednávaní dňa 13. 03. 2013, odvolací súd poukazuje na poučenie strán sporu doručené sporovým
stranám zároveň s predvolaním na pojednávanie vytýčené na dňa 11. 05. 2015 (prvé pojednávanie
vo veci), ktorým boli procesné strany poučené podľa § 114 ods. 2 OSP (vtedy platného procesného
predpisu) o povinnosti predložiť alebo označiť dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
dokazovanie končí. Ďalej po nadobudnutí účinnosti nového procesného predpisu - zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku bolo následné pojednávanie vo veci konané dňa 10. 10. 2016, pričom
z predvolania procesných strán na uvedené pojednávanie vyplýva, že procesné strany boli zo strany
súdu náležite poučené o procesných právach a povinnostiach strán sporu v zmysle novej zákonnej
procesnej úpravy (č. l. 124 spisu), pričom uvedené obsahuje i poučenie podľa § 153 v spojení s § 149
CSP a § 154 CSP, podľa ktorého prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo zo zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana



nepredložila včas, nemusí súd prihliadať, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

28. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že sporové konanie v zmysle Civilného sporového poriadku
sa spravuje zásadou koncentráciou konania. Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať
niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný
úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne
účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada.
Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (čl. 5). Účelom a zmyslom koncentrácie konania
je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu,
aby procesné úkony vykonávali včas. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje vo forme sudcovskej
koncentrácie konania (§ 153) a zákonnej koncentrácie konania (§ 154 CSP).

29. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro
vykonanými procesnými úkonmi. Nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia
alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného
pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov
procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu
súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo
či príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu
neprizná procesné účinky. V prejednávanej veci z predlženého spisového materiálu vyplýva, že na
prejednanie veci bolo vykonané pojednávanie dňa 11. 05. 2015, 21. 09. 2015, 18. 01. 2016, 10. 10.
2016 a napokon 13. 03. 2017, pričom na každom pojednávaní bolo vykonávané rozsiahle dokazovanie,
pričom súd prihliadal na navrhované dôkazy prednášané ako stranou žalobcu, tak aj stranou žalovaného
a tieto na uvedených pojednávaniach i vykonal. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že konajúci sudca
nevykonal znalecké dokazovanie na návrh žalobcu, resp. nepripustil takýto dôkazný návrh žalobcu
prednesený na v poradí piatom pojednávaní vo veci, k uvedenej okolnosti sa vyjadril súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku, kde uviedol, že „tento dôkaz súd nevykonal z dôvodu, že pokiaľ je spornou
otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, t. j. jeho oprávnenie v konaní na strane žalobcu domáhať
sa nejakého nedoplatku za vykonané stavebné práce, nemožno nariadiť znalecké dokazovanie na
preukázanie rozsahu nároku, keď je spornou otázka samotnej existencie nároku, resp. otázka, či je
žalobca oprávnený tento nárok vymáhať". Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie sa náležitým
spôsobom vysporiadal a odôvodnil nevykonanie navrhovaného dôkazu, pričom je zrejmé, že žalobcom
prednesený dôkazný návrh zjavne presahuje potrebu dokazovania k otázke vecnej aktívnej legitimácie,
ktorej spornosť bola v konaní zásadná a z dôvodu ktorej došlo k zamietnutiu podanej žaloby. Odvolací
súd sa s uvedeným postupom a odôvodnením súdu prvej inštancie stotožňuje, tento považuje za správny
a konštatuje, že uvedeným postupom nedošlo k odňatiu práva (žiadnej) strany sporu na spravodlivé
súdne konanie.

30. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie §
387 ods. 1, 2 potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd preskúmal i výrok rozsudku súdu prvej inštancie
o trovách konania, nakoľko sa jedná o závislý výrok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval
správne, keď s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému ako procesne úspešnej
strane sporu nárok na náhradu konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Rozsudok súdu prvej inštancie
preto ako vecne správny potvrdil i vo výroku o trovách konania.

31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP
aplikujúc ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom
konaní úspešnou stranou sporu a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 prináleží nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol, že žalovanému
priznáva nárok na zaplatenie trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

32. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).