{"guid": "34772230-9495-47f9-8c55-d21ad1b686dd:eaab56df-8c23-4456-9e69-93b8317935e8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6818201398.1", "spisova_znacka": "13Co/36/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/36/2019 z 28. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. januára 2020, sp. zn. 13Co/36/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6818201398.1", "identifikacne_cislo": "6818201398", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 16, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-16", "datum_vydania": "2020-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/260/#paragraf-129", "nazov": "§ 129 zákona č. 260/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/260/#paragraf-129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/260-2015/paragraf-129"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/260#paragraf-129"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eaab56df-8c23-4456-9e69-93b8317935e8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6818201398.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2020:6818201398.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2020:6818201398.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/36/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6818201398
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6818201398.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a
členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcu: Városüzemeltetö
és Fenntartó Kft., Szent István király út 25, 9200 Mosonmagyaróvár, Maďarská republika, proti
žalovanému: držiteľ motorového vozidla s EČV: XX. k 22. 05. 2018, o zaplatenie 78,80 €, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Revúca, č. k. 8C/26/2018-33 zo dňa 08. 01. 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd  žalobu žalobcu zo dňa 19. 07. 2018 odmietol.

1.1 V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že žalobou zo dňa 19. 07. 2018 podanou
voči žalovanému sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 78,80 €. Konštatoval, že žalovaný je v žalobe
označený ako držiteľ motorového vozidla s EČV: XXX k 22. 05. 2018. Žalobca v žalobe uviedol, že
žiada súd, aby požiadal o poskytnutie údajov z evidencie motorových vozidiel za účelom identifikácie
žalovaného, pretože z objektívnych dôvodov nie je schopný bližšie identifikovať žalovaného, nakoľko
evidencia motorových vozidiel nie je podľa § 111 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v ktorej je
žalovaný evidovaný ako držiteľ motorového vozidla, verejne prístupná. Súd je však orgánom, ktorému
musia byť údaje z evidencie motorových vozidiel v zmysle § 113 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. poskytnuté.
Žalobca v žalobe poukázal aj na ust. § 190 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku
(ďalej v texte len „CSP“), pričom uviedol, že  je zrejmé, že žalovaný je identifikovateľný, avšak len
za predpokladu poskytnutia pomoci súdom. Poukázal na to, že  Ústavný súd Českej republiky riešil
obdobnú situáciu a dospel k záveru, že postup súdov, ktoré by neposkytli požadovanú súčinnosť,
predstavuje odňatie spravodlivosti. V danej veci bolo pre ústavný súd rozhodujúce, či žalobcom
poskytnuté údaje žalovaného (meno, priezvisko a poznávacia značka) sú údaje, ktoré môžu viesť k jeho
presnej identifikácii. Aj keď v tomto prípade žalobca nedisponuje menom a priezviskom žalovaného,
žalobcom poskytnuté údaje žalovaného umožňujú podľa žalobcu presnú identifikáciu žalovaného.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia ďalej konštatoval, že uznesením zo
dňa 06. 09. 2018 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia doplnil označenie
žalovaného v súlade s §§ 133 -  135 CSP, pričom uviedol ako má byť žaloba doplnená. Uznesenie bolo
právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 18. 09. 2018; dňa 28. 09. 2018 lehota na doplnenie žaloby
uplynula. Žalobca žalobu v určenej lehote, resp. ani do dňa rozhodovania súdu prvej inštancie nedoplnil.

1.3 V podaní zo dňa 24. 09. 2018 žalobca uviedol, že žalovaného označil nezameniteľným spôsobom,
a že z objektívnych dôvodov nie je schopný bližšie žalovaného identifikovať, nakoľko evidencia
motorových vozidiel nie je verene prístupná. V minulosti sa snažil získať údaje z evidencie motorových
vozidiel v rámci výmeny informácií medzi členskými štátmi podľa § 113 ods. 9 zákona  č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke a podľa Dohovoru o cestnej premávke, nebol však úspešný z dôvodu, že nešlo



o porušenie smernice 2011/82/EÚ ani o závažné porušenie pravidiel podľa Dohovoru. Uviedol, že  v
prípade nevyhovenia jeho žiadosti o zistenie údajov žalovaného súdom z evidencie motorových vozidiel
a následným odmietnutím žaloby, dôjde k odňatiu spravodlivosti, pretože ako žalobca by nemal možnosť
domôcť sa ochrany svojich práv voči žalovanému. Zdôraznil, že žalovaný porušil subjektívne práva
žalobcu a ak právna úprava žalobcovi neumožňuje získať údaje o žalovanom, je povinnosťou súdu
poskytnúť žalobcovi ochranu proti takejto osobe. Odmietnutie podania by bolo v rozpore s Čl. 3 ods. 2
CSP, nakoľko je proti účelu a zmyslu zákona, aby súd trval na označení žalovaného menom, priezviskom,
dátumom narodenia a bydliskom, hoci to pre žalobcu znamená nemožnosť domôcť sa ochrany svojich
práv.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia poukázal na ust. § 129 CSP a uviedol,
že nakoľko bola žaloba žalobcu zo dňa 19. 07. 2018 neúplná - chýbala identifikácia žalovaného v súlade
s §§ 133 -  135 CSP, vyzval žalobcu na doplnenie žaloby. Následne žalobca uviedol, že z objektívnych
dôvodov nevie uviesť iné identifikačné údaje žalovaného, má za to, že žalovaný je identifikovateľný na
základe súčinnosti súdu, o ktorú v žalobe žiadal, preto nie je dôvod na odmietnutie žaloby.

1.5  Súd prvej inštancie sa s názorom žalobcu nestotožnil, mal za to, že i v predmetnej veci je nutné
označiť žalovaného tak, ako to výslovne ustanovujú §§ 133 -  135 CSP, preto ak žalobca na základe
uznesenia súdu náležitosti žaloby nedoplnil, je dôvod na odmietnutie žaloby.  Pre úplnosť okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia dodal, že postup, ktorý navrhuje žalobca, aby
súd sám zistil identifikačné údaje žalovaného žiadosťou o poskytnutie údajov z evidencie motorových
vozidiel, resp. súdu dostupnou lustráciou, nie je v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Súd nie je
tým, kto má zisťovať, koho chce žalobca žalovať. Žalobca pri podaní žaloby musí vedieť, od koho a
čoho sa chce podanou žalobou domáhať, preto Civilný sporový poriadok ukladá žalobcovi, aby podal
žalobu s presne špecifikovanými náležitosťami, medzi ktoré patria i identifikačné údaje strán sporu a
to pod sankciou odmietnutie žaloby v prípade neuvedenia niektorej z náležitostí žaloby, napriek výzve
súdu. Zdôraznil, že jednou zo zásad civilného procesu je zásada kontradiktórnosti, ktorá kladie dôraz
na procesnú aktivitu strán sporu spočívajúcu v tvrdení rozhodujúcich skutočností, medzi ktoré patrí
aj riadne označenie žalovaného. Za náležité vymedzenie okruhu strán sporu a ich riadne označenie
nesie procesnú zodpovednosť žalobca, ktorý túto povinnosť nemôže prenášať na súd. Súd prvej
inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcu, že ak súd na jeho žiadosť nezistí identifikačné údaje
osoby, ktorá bola držiteľom ním označeného motorového vozidla, dôjde k odňatiu spravodlivosti a k
porušeniu Čl. 3 ods. 2 CSP, nakoľko súd by postupoval spôsobom, ktorý sa prieči účelu a zmyslu
zákona. Žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku neurčuje, že by súd mal vykonávať úkony na
zistenie informácií potrebných pre podanie žaloby so všetkými zákonnými náležitosťami. Ani z celkovej
koncepcie a zmyslu tohto procesného predpisu nemožno vyvodiť možnosť takéhoto postupu.  Súd má
prejednávať a rozhodovať konkrétne spory, s konkrétne označenými stranami sporu, preto kým žalobca
nevie, koho má žalovať, spor neexistuje. Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Právo na súdnu ochranu nie je neobmedzené, ale je limitované zákonnou úpravou,
ktorá stanovuje podmienky na naplnenie tohto práva. Takouto zákonnou úpravou je i Civilný sporový
poriadok, ktorý upravuje postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní
a rozhodovaní sporov. Súd za účelom naplnenia tohto práva postupuje podľa procesného právneho
predpisu. Ak teda zákon neupravuje postup súdu, ktorým by súd zisťoval pre žalobcu okolnosti, ktoré
budú rozhodujúce pre podanie žaloby, ako je napríklad aj zisťovanie identifikačných údajov osoby, ktorá
zasiahla do práv žalobcu, nejde o porušenie práva na súdnu ochranu.

1.6 V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že žiadosť žalobcu
obsiahnutú v žalobe nemožno považovať za návrh na zabezpečenie dôkazu, ako to tvrdí žalobca.
Podstata dokazovania spočíva v preukazovaní tvrdení žalobcu, že v minulosti existoval, resp. že
v súčasnosti existuje určitý žalobcom tvrdený a náležite popísaný skutkový stav. Zo skutkového
stavu, ktorý žalobca obvykle preukazuje prostredníctvom dôkazov, vyvodzuje súd určité subjektívne
právo, ktorého ochrany sa žalobca žalobou domáha. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť
k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Dokazovaním teda nie je činnosť, ktorou by žalobca prostredníctvom súdu zisťoval identifikačné údaje
osoby, ktorá sa podľa žalobcu mala dopustiť určitého konania.  Zabezpečenie identifikačných údajov
osoby podľa evidenčného čísla motorového vozidla, ktorého je/bola držiteľom, za tým účelom, aby ich



následne zistil žalobca a doplnil do žaloby, nemôže byť považované za vykonanie dôkazu, pretože by
sa to priečilo samotnej podstate a zmyslu dokazovania.

2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal. V odvolaní uviedol, že
disponuje identifikačnými údajmi  žalovaného, na základe ktorých je možné uskutočniť jednoducho
identifikáciu žalovaného. Tým, že súd má možnosť jednoduchým dopytom zistiť od štátneho orgánu
identifikačné údaje žalovaného a túto možnosť nevyužije, ale namiesto toho odmietne žalobu,
protiprávne obmedzí žalobcovi právo na prístup k súdu. Nakoľko žalobca nevie získať bližšie údaje o
žalovanom, už v samotnej žalobe požiadal súd, aby požiadal o vydanie  údajov z evidencie motorových
vozidiel za účelom identifikácie osoby, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s evidenčným číslom M k
22. 05. 2018. Žalobca sa nemá ako dozvedieť súdom požadované údaje o osobe žalovaného, hoci osoba
žalovaného je pre Slovenskú republiku ako štát osobou známou, t. j. štát ju pozná z údajov uvedených v
evidencii motorových vozidiel. Je neprípustné, aby štát neumožnil získať žalobcovi identifikačné údaje
o osobe, ktorá porušila subjektívne práva žalobcu. Ak právna úprava neumožňuje získať takéto údaje o
porušiteľovi, je povinnosťou štátu a jeho prostredníctvom povinnosťou súdu poskytnúť žalobcovi súdnu
ochranu proti takejto osobe.

2.1 Žalobca v podanom odvolaní poukázal ďalej na  ust. § 133 ods. 1 CSP, z ktorého podľa jeho
názoru nevyplýva povinnosť označiť  fyzickú osobu ako stranu sporu menom a priezviskom. Ust. §
133 ods. 1 CSP upravuje, že fyzická osoba sa označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu
alebo pobytu, dátumom narodenia, alebo iným identifikačným údajom. Z uvedeného znenia podľa
žalobcu vyplýva, že fyzickú osobu možno označiť akýmkoľvek identifikačným údajom. Podstatné je, aby
identifikačné údaje nezameniteľným spôsobom identifikovali danú fyzickú osobu.

2.2 Žalobca v podanom odvolaní tiež uviedol, že zo žaloby vyplýva, že požiadal súd o poskytnutie údajov
z evidencie motorových vozidiel za účelom identifikácie osoby, ktorá bola držiteľom predmetného vozidla
v daný čas. Zabezpečenie dôkazu je inštitútom civilného procesu, ktorý umožňuje, aby sa ešte pred
konaním, počas konania a po skončení konania vo veci samej zabezpečil dôkaz, ktorý neskoršie nebude
možné vykonať, alebo tento bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami a zároveň ide o kľúčový
dôkaz pre rozhodnutie vo veci samej. Identifikácia žalovaného ako zabezpečovaný dôkaz slúži v konaní
vo veci samej na účinnú a presnú identifikáciu žalovaného, ktorú nemožno požadovať od žalobcu, a to
ani do budúcnosti, nakoľko tomu bránia objektívne dôvody spočívajúce práve v právnej úprave.

2.3 V závere odvolania žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie Okresného
súdu Revúca zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných
ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a
odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.

4. Podľa ust. § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

5. Podľa ust. § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a  e) podpis.

6. Podľa § 129 ods. 1, 2, 3 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení podľa odseku 1 súd
uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí
o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd
podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

7. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie odvolaním napadnutým
uznesením zo dňa 08. 01. 2019  odmietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému



označenému ako osoba, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s evidenčným číslom XX. k  22. 05.
2018 schválenia zmieru, v zmysle ktorého by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 78,80
€. Žalobca v žalobe uviedol, že nie je schopný bližšie identifikovať žalovaného, nakoľko evidencia
motorových vozidiel podľa § 111 zákona č. 8/2009 Z. z.  o cestnej premávke v znení neskorších
predpisov, nie je verejne dostupná a z uvedeného dôvodu aj požiadal súd o zabezpečenie vydania
identifikačných údajov žalovaného z evidencie motorových vozidiel za účelom jeho identifikácie. Súd
prvej inštancie uznesením č. k. 8C/26/2018-13  zo dňa 06. 09. 2018 vyzval žalobcu na odstránenie vád
žaloby, náležitým označením žalovaného, a to v prípade fyzickej osoby menom, priezviskom, adresou
trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom, a
v prípade právnickej osoby názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom,
ak je pridelené a na odstránenie vád žaloby mu určil lehotu 10 dní odo dňa doručenia uznesenia (ktoré
bolo žalobcovi doručené dňa 28. 09. 2018). Žalobca bol súčasne poučený, že ak žalobu nedoplní a pre
uvedený nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, súd žalobu odmietne.

8. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že
predpokladom odmietnutia podania (žaloby) podľa § 129 ods. 3 CSP je 1) bezvýsledné uplynutie lehoty
na odstránenie nedostatkov vytknutých v uznesení,  2) strana je o tomto následku poučená a 3) ide o
podstatné nedostatky, t. j. také nedostatky, ktoré sú prekážkou ďalšieho postupu súdu.

9. Civilné sporové konanie ovládané dispozičnou zásadou začína výlučne na základe žaloby, ktorá
musí obsahovať všeobecné náležitosti v súlade s ust. § 127 ods. 1 a § 132 ods. 1 CSP. Iba formálne
spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci. Presné označenie strán sporu
je bezvýnimočnou požiadavkou individualizácie žaloby. Strany musia byť označené tak, aby bolo
nepochybné, kto je stranou v spore, aby ju (stranu sporu) nebolo možné zameniť s inou osobou a aby
s ňou mohol súd konať. Údaje, ktoré musí v súvislosti s označením  strán sporu žaloba obsahovať,
upravujú ustanovenia §§ 133 -  135 CSP. Ak je stranou v spore fyzická osoba, musí byť v žalobe
označená menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným
identifikačným údajom. Ak je stranou v spore právnická osoba, musí byť v žalobe identifikovaná názvom,
prípadne obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom, ak jej je pridelené. Názov alebo obchodné
meno právnickej osoby musí zodpovedať údajom vyplývajúcim z príslušného registra, v ktorom je
právnická osoba zapísaná. Tieto náležitosti sú stanovené obligatórne a ak v podaní vo veci samej (v
žalobe) chýbajú, súd je povinný postarať sa o ich odstránenie a to postupom podľa § 129 ods. 1, 2 CSP,
t. j. uznesením vyzve toho, kto konanie urobil, aby ho doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá
nemôže byť kratšia ako 10 dní. V uznesení uvedie v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a
ako ho treba opraviť alebo doplniť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

10. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie, že žalobcovi sa v súdom určenej lehote nepodarilo odstrániť vadu podania, ktoré
bolo podľa obsahu žalobou, nakoľko ani po výzve súdu neoznačil stranu sporu, proti ktorej žaloba
smeruje, spôsobom upraveným v ust. § 133 CSP. Naopak žalobca túto svoju povinnosť žiadosťou
preniesol na súd.

11. Súd prvej inštancie svoj procesný postup a rozhodnutie správne podložil zásadou kontradiktórnosti
konania, na ktorej je postavený civilný proces, pričom jej  po prijatí nového Civilného sporového
poriadku  patrí významné miesto, favorizujúce procesnú aktivitu sporových strán, ktorou je nesporne
aj riadne označenie sporových strán. Žalobcom použité označenie strany, proti ktorej žaloba smeruje,
nezodpovedá ust. §§ 133 -  135 CSP a neumožňuje identifikáciu a nezameniteľnosť žalovaného s inou
osobou,  pretože v preskúmavanej veci žalobca nedoplnil podanie (žalobu) a neodstránil jej nedostatky,
na odstránenie ktorých  bol vyzvaný uznesením č. k. 8C/26/2018-13 zo dňa 06. 09. 2018, pričom bol   o
následku nedoplnenia žaloby   podľa § 129 ods. 2 CSP riadne poučený. Podanie žalobcu vo veci samej
(žaloba) trpí vadami, ktoré sú podstatné a tým brániace ďalšiemu postupu súdu v konaní.

12. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že z ust. § 133 ods. 1 CSP  nevyplýva
povinnosť označiť fyzickú osobu ako stranu sporu menom a priezviskom a že fyzickú osobu možno
označiť akýmkoľvek iným identifikačným údajom. Fyzická osoba musí byť v žalobe označená menom,
priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným
údajom; tieto náležitosti žaloby sú stanovené obligatórne a ak v žalobe chýbajú, súd  musí tento
nedostatok odstrániť postupom podľa § 129 CSP. Iný identifikačný údaj má za úlohu odlíšiť fyzické



osoby, ktoré majú rovnaké meno a priezvisko, bývajú na rovnakej adrese a sú štátnymi občanmi
rovnakého štátu. Iný identifikačný údaj nemá za úlohu nahradiť obligatórnu náležitosť označenia fyzickej
osoby v žalobe menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu tak, ako si to nesprávne
vyložil žalobca. Zmyslom tohto ďalšieho identifikátora je totiž jednoznačná identifikácia a zabránenie
zameniteľnosti s inou osobu. Odvolací súd taktiež nesúhlasí s argumentom žalobcu, že sa nemá ako
dozvedieť súdom požadované údaje o osobe žalovaného, hoci osoba žalovaného je pre Slovenskú
republiku ako štát osobou známou, t. j. štát ju pozná (z údajov v  evidencii motorových vozidiel) a že
je neprípustné, aby štát - Slovenská republika neumožnil získať žalobcovi údaj o osobe, ktorá porušila
jeho subjektívne práva. Poskytovanie údajov z evidencie motorových vozidiel na účely objasňovania
iných deliktov spadá pod čl. 3 ods. 6 Dohovoru o cestnej premávke, podľa ktorého sa zmluvné strany
zaväzujú, že oznámia akejkoľvek zmluvnej strane, ktorá o to požiada, informácie potrebné na zistenie
identity osoby, na meno ktorej je vozidlo alebo pripojené vozidlo k takémuto vozidlu evidované na danom
území, pokiaľ sa v takto predloženej  žiadosti uvádza, že vozidlo bolo účastníkom nehody alebo vodič
tohto vozidla vážne porušil pravidlá cestnej premávky a preto podlieha dôležitému trestu alebo odobratiu
vodičského preukazu na území zmluvnej strany, ktorá žiadosť predložila.

13. V tomto konkrétnom prípade je podstatné, či prepisy platné v Maďarskej republike posudzujú
nesprávne parkovanie vozidla za taký priestupok, ktorý spadá pod čl. 3 ods. 6 Dohovoru o cestnej
premávke, t. j. či nesprávne parkovanie (v danom prípade parkovanie bez zaplatenia parkovného) je
možné kvalifikovať za vážne porušenie pravidiel cestnej premávky, v dôsledku ktorého vodič podlieha
dôležitému trestu alebo odobratiu vodičského preukazu. Ak je žalobca toho názoru, že nesprávne
parkovanie vozidla, resp. parkovanie bez zaplatenia parkovného je takým priestupkom, ktorý spadá pod
čl. 3 ods. 6 Dohovoru o cestnej premávke, nič mu nebráni požiadať príslušné orgány krajiny, kde sa
priestupok stal, aby aplikujúc čl. 3 ods. 6 Dohovoru o cestnej premávke, požiadali o potrebné informácie
príslušný orgán krajiny, kde by malo byť vozidlo evidované.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov  senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí  byť  v  dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné  podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/26/2018", "guid": "1c4c913c-5a76-449e-a35b-c7271c4d03e0:05490f8a-5555-4b4c-b468-b2c781985297", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}