Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/245/2017 z 10. 10. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 10. októbra 2017, sp. zn. 7Co/245/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5416202205.1 Krajský súd Žilina | 7Co/245/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5416202205.1 | 2017-10-10 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. c) CSP, § 391 ods. 1 CSP, § 389 ods. 1 písm. b) CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ee7d545-c43b-4b29-852b-35462c544179 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5416202205.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/245/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416202205
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5416202205.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobkyne: K. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, právne zastúpená: JUDr. Michaelou Pagáčikovou, advokátkou so
sídlom v L. A., A. J. XX, proti žalovanému: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, právne zastúpený:
JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom, so sídlom v X. XXX, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín z
22.06.2017, sp. zn. 9C/41/2016-483, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov -
žalobkyne a žalovaného (ďalej len „BSM“) tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne a do výlučného
vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné veci v zostatkových hodnotách určených ku dňu zániku BSM
s tým, že ďalším výrokom III. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť tzv. rozdielový výplatok z BSM
vo výške 12.570,65 Eur. Žalovanému boli prikázané do výlučného vlastníctva hnuteľné veci vo výške
9.631,17 Eur a do výlučného vlastníctva žalobkyni vo výške 975,28 Eur. Vozidlá patriace v čase rozvodu
do BSM (traktor, auto, prívesný vozík) si ponechal žalovaný a priznal žalobkyni nárok na zaplatenie
sumy 5.435 Eur. Čistý príjem žalovaného v období od júna 2011 do júna 2013 predstavoval 17.089,76
Eur a čistý mesačný príjem žalobkyne za uvedené obdobie vo výške 11.474,36 Eur. Uvedené príjmy
sa taktiež stali súčasťou vyporiadania BSM, keďže každá zo strán sporu si ponechávala svoj mesačný
príjem pre seba. Z tohto titulu vznikol žalobkyni nárok na čisté (rozdielové) plnenie vo výške 2.807,70
Eur. Žalovaný v priebehu konania bol riadne a včas upozornený na možné následky uplatnenia tzv.
sudcovskej koncentrácie (č.l. 24 - 25). Až po 2 mesiacoch žalovaný reagoval na podanú žalobu stručným
písomným vyjadrením (č.l. 29), v ktorom všeobecne namietal rozsah vecí zaradených žalobkyňou
do BSM. Svoje vyjadrenia bližšie nekonkretizoval a nešpecifikoval, neponúkol v tomto smere žiadne
vlastné tvrdenia (§151 ods. 2 CSP), predbežného prejednania sporu sa nezúčastnil, aj keď bol riadne
predvolaný. Na pojednávaní konanom dňa 24.01.2017 žalovaný formálne deklaroval ochotu uzavrieť
dohodu o vyporiadaní BSM (č.l. 61), až na pojednávaní konanom dňa 28.01.2017 začal žalovaný
uvádzať konkrétne návrhy na vykonanie dokazovania ohľadom rozsahu BSM, vrátane ceny jednotlivých
hnuteľných vecí (č.l. 61). Vzhľadom na dovtedajšiu nečinnosť žalovaného, súd dôkazy navrhované
žalovaným týkajúce sa rozsahu BSM nepripustil a túto otázku uzavrel ako nespornú podľa stavu
označenom žalobkyňou v jej žalobe. Ak teda žalovaný riadne a včas nerozporoval tvrdenie žalobkyne
o rozsahu BSM, bolo možné považovať túto otázku za nespornú v zmysle § 151 ods. 2 CSP. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu, keďže žalobkyňa bola
v spore úspešná v rozsahu 64,59% a žalovaný v rozsahu 35,41%, čistý úspech žalobkyne predstavuje
29,18%.



2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. e),
f) a h) CSP. Zo súdnej praxe je známe, že predmetom vyporiadania BSM sú iba veci, ktoré do BSM patrili
pri jeho zániku, a ktoré v tom čase existovali. V prípade, že do okamihu zániku BSM jeden z manželov
previedol vec patriacu do BSM na inú osobu, môže sa druhý manžel domáhať na súde neplatnosti
takéhoto právneho úkonu. V opačnom prípade táto vec nemohla byť predmetom vyporiadania BSM.
Žalobkyňa v konaní nepredložila žiaden dôkaz o tom, že v žalobe uvádzané veci patria do BSM, že
boli nadobudnuté a existovali v čase uzavretia manželstva. Namieta závery znaleckých posudkov, ktoré
boli vypracované k hnuteľných veciach zahrnutým do žalobného návrhu, ktorý je predmetom súdneho
sporu z dôvodu, že boli vypracované bez podkladov preukazujúcich kritériá, na základe ktorých mohli
byť ohodnotené. Z princípu kontradiktórnosti konania vyplýva, že samotný účastník konania musí mať
možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie jeho odporcu právne významné, či obsahuje
tak skutkové ako aj právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať, alebo inak je vhodné
sa k nemu vyjadriť; nezáleží pri tom, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie. V rozpore s
uvedeným vyznieva odôvodnenie rozsudku v bode 11. kde sa tvrdí, že súd v kontradiktórnom konaní
nie je povinný iniciatívne zisťovať objektívny (skutočný) rozsah BSM, čo sa v praxi prejavuje tým, že
schvaľuje mier medzi bývalými manželmi ohľadom vyporiadania BSM, bez toho, aby mal preukázaný
skutočný rozsah takého BSM. Počas konania jeho predchádzajúci právny zástupca ho ubezpečoval,
že pokiaľ podal návrh na vyporiadanie BSM za platnosti Občianskeho súdneho poriadku, súd prvej
inštancie musí vykonať dôkazy navrhnuté účastníkmi konania. Súd ho však nepripustil k podaniu ústneho
vyjadrenia na pojednávaní. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu o zaplatení podielu na jeho mzde za obdobie
od júna 2011 do júna 2013 vo výške 2.807,70 Eur. Zákonu nezodpovedá ani výrok týkajúci sa nároku
na náhradu trov konania o pomere úspechu strán v konaní. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. V odvolaní žalovaného absentuje relevantné zdôvodnenie, tak ako to vyžaduje ust.
§ 363 v nadväznosti na ust. § 365 CSP, v ktorom sa žalovaný obmedzuje na strohé vymedzovanie
odvolacích dôvodov bez toho, aby tieto akýmkoľvek spôsobom bližšie zdôvodnil. Stotožňuje sa so
záverom súdu prvej inštancie, že v zmysle § 153 CSP boli splnené všetky zákonné predpoklady
spočívajúce v uplatnení tzv. sudcovskej koncentrácie konania. Žalovaný bol v konaní zastúpený od jeho
začiatku advokátom, prostredníctvom ktorého mohol rozporovať tvrdenia uvádzané v návrhu, pričom
žalovaný zostal nečinný. Nebolo povinnosťou súdu iniciovať žalovaného k procesnému konaniu, že by
tým bol výrazne narušený princíp rovnosti zbraní strán v konaní pred súdom. Návrh na vyporiadanie
BSM bol súdu doručený dňa 24.06.2016, pričom k rozsahu vecí patriacich do BSM sa žalovaný vyjadril
až v písomnom vyjadrení zo dňa 13.04.2017. Nie je možné ospravedlniť konanie žalovaného, keď súd
vykonal niekoľko pojednávaní a písomne vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo doručené až po cca 3.
pojednávaní. Nestotožňuje sa s právnym názorom žalovaného, že v danom prípade mal súd vychádzať
z ust. § 470 ods. 2 CSP a mal postupovať následne podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa jej názoru, žiadnej zo strán sporu nebola prvostupňovým súdom odňatá možnosť vyjadriť
svoje tvrdenia, rozporovať tvrdenia druhej strany a tiež právo predkladať dôkazy, v tomto smere bolo
postavenie oboch strán sporu rovnocenné a obidve strany mali pre uplatnenie prostriedkov procesnej
obrany a prostriedkov procesného útoku dostatočný priestor a čas. V tejto súvislosti poukazuje na dikciu
ust. § 151 ods. 2 CSP, v zmysle ktorej je popretie skutkových tvrdení účinné len vtedy, pokiaľ strana
poprie skutkové tvrdenia a súčasne predloží súdu svoje vlastné tvrdenia o popretých skutočnostiach. Pre
určené popretie nestačí len generálne popretie celej žaloby, ale je potrebné konkretizovať, ktoré tvrdenie
žalovaný popiera a tieto tvrdenia nahradiť svojimi vlastnými tvrdeniami skutkového stavu. Popretie
skutkových tvrdení a predkladanie nových tvrdení zo strany žalovaného až v štádiu odvolacieho konania
považuje za účinné. Požiadavka žalovaného, aby konkretizoval a preukazoval, či ku dňu právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode vyporiadané veci patriace do BSM fyzicky ku dňu jeho zániku existovali považuje
za požiadavku nemajúcu oporu v platnom práve a neprimerane zaťažujúcu jedného z účastníkov
konania. Žalovaný značnú časť hnuteľných vecí a motorové vozidlá patriace do BSM ešte pred rozvodom
manželstva bez jej súhlasu odňal z jej dispozícii a dokonca značnú časť spoločného majetku patriaceho
do BSM rozpredal, či zabránil jej v užívaní týchto vecí a možnosť dispozície s nimi. Takéto konanie
jedného z manželov počas trvania manželstva je v rozpore s podmienkami uvedenými v § 145 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania považoval za správne,
keďže vychádza z dikcie § 251 CSP, keď prihliadal na okolnosti prejednávanej veci a správanie sa
žalovaného počas konania, ktorý bol nečinný.



4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a
oprávnenou osobou (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia hlavného pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177
ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379
a § 380 CSP, ktorý podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca
povinnosť súdu o veci konať. Ako sa uvádza (mimo iného) v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007, a z judikatúry ESĽP vyplýva, že princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby
každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré
ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca. Právo na kontradiktórne
konanie zasa znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy
potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami,
ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu, vyjadriť sa k nim. Podstatou kontradiktórnosti
tvorí súperenie strán, ktorého základným predpokladom je už uvedená rovnosť účastníkov konania.

6. V danom prípade súd prvej inštancie vychádzal z úvahy, že konanie o vyporiadanie BSM je tzv.
sporovým konaním, v rámci ktorého súd zásadne vychádza zo zhodných (nesporných) tvrdení strán,
iba že by existovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP) vyvodil, že v tomto
kontradiktórnom konaní súd nie je povinný iniciatívne zisťovať objektívny (skutočný) rozsah BSM, čo sa
v praxi najčastejšie prejavuje tým, že schvaľuje zmier medzi bývalými manželmi ohľadom vyporiadania
ich BSM bez toho, aby mal preukázaný skutočný rozsah takéhoto BSM. Žalovaný voči doručenej žalobe
v súdom určenej lehote (15 dní) vôbec nič nenamietal, hoci bol riadne a včas upozornený na možné
následky svojej nečinnosti v tomto smere, vrátane možného uplatnenia tzv. sudcovskej koncentrácie. Až
cca po 2 mesiacoch žalovaný zareagoval na podanú žalobu stručným písomným vyjadrením, v ktorej len
všeobecne namietal rozsah vecí zaradených žalobkyňou do BSM a ňou stanovenú cenu niektorých vecí.
Svoje tvrdenia však nijako bližšie nekonkretizoval a svoje výhrady nijako bližšie nešpecifikoval a ničím
nepreukázal. Neponúkol v tomto smere žiadne vlastnú tvrdenia v zmysle § 151 ods. 2 CSP. Vzhľadom na
dovtedajšiu nečinnosť žalovaného, žalovaným navrhnuté dôkazy týkajúce sa rozsahu BSM nepripustil
a túto otázku uzavrel ako nespornú podľa stavu označeného žalobkyňou v jej žalobe. Uvedeným
spôsobom (nečinnosťou žalovaného) došlo k naplneniu tzv. sudcovskej koncentrácie konania, keď
rozhodol na základe podanej žaloby, tvrdenia žalobkyne a ňou navrhnutých dôkazov.

7. Záver súdu prvej inštancie, že vyporiadal BSM účastníkov na základe naplnenia tzv. sudcovskej
koncentrácie konania v zmysle § 153 CSP, keďže žalovaný riadne a včas nereagoval na skutkové
tvrdenia uvádzané žalobkyňou v žalobe, na základe čoho na pojednávaní konanom dňa 28.03.2017
žalovaný už nemohol realizovať(včas a riadne) svoje neuplatnené procesné právo a ústne sa vyjadriť
na pojednávaní k žalobe žalobkyne (k rozsahu BSM, k existencii alebo neexistencii vecí patriacich do
BSM), nie je správny.

8. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalobkyňa žalobou podanou na súd prvej inštancie
dňa 24.06.2016 sa domáha vyporiadania BSM po rozvode manželstva účastníkov. Žaloba žalovanému
bola zasielaná spolu s výzvou z 18.07.2016 a poučením o procesných právach a povinnostiach strán
sporu (č.l. 24 a 25 spisu) s tým, aby sa k žalobe písomne v lehote 15 dní vyjadril, pričom bol v zmysle
§ 153 CSP poučený o možných následkoch tzv. sudcovskej koncentrácie konania. Žalovaný žalobu
na vyporiadanie BSM spolu s poučením súdu prvej inštancie prevzal dňa 25.07.2016, vo vzťahu ku
ktorej (už prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu) sa vyjadril písomne podaním datovaným a
doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.09.2016. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, že žalovaný na podanú žalobu zareagoval iba „stručným písomným vyjadrením na „(č.l. 29)“,
keďže pokiaľ bol žalovaný (bez právneho zastúpenia) vyzývaný na vyjadrenie sa k podanej žalobe,
vzhľadom na špecifickosť konania o vyporiadanie BSM, v ktorom sa zisťuje rozsah vecí patriacich do
BSM ku dňu jeho zániku (tzv. kvantitatívna stránka) ako aj zostatková hodnota vecí ku dňu zániku (tzv.
kvalitatívna stránka), o možnom spôsobe vyjadrenia sa k podanej žalobe súd prvej inštancie žalovaného
daným spôsobom nepoučoval. Preto nemožno vytýkať procesné pochybenie na strane žalovaného, že
sa „riadne“ k žalobe nevyjadril, ak z hľadiska kvantitatívneho a aj kvalitatívneho, veci patriace do BSM
takto nekvalifikoval. K naplneniu podmienok koncentrácie konania v zmysle § 153 CSP by mohlo dôjsť



len na základe takého postupu súdu prvej inštancie, ktorý by na základe riadneho poučenia súdu a pri
absencii postupu žalovaného na výzvu súdu na vyjadrenie sa k žalobe (riadne a včas), bol by pri naplnení
uvedených procesných podmienok nariadil pojednávanie a vo veci rozhodol. V danom prípade súd prvej
inštancie uvedené procesné podmienky nedostatočnosti procesného postupu na strane žalovaného
(včas reagovať na podanú žalobu možnosťou podania vyjadrenia v zmysle § 167 ods. 2 CSP), reagoval
však tak, že doručil predmetné vyjadrenie žalovaného na vyjadrenie žalobkyni (č.l. 33 spisu) a následne
akceptoval návrh žalobkyne zo dňa 13.12.2016 na vykonanie dokazovania, a v priebehu konania
predkladaním ďalších dôkazov, napr. znaleckých posudkov. Preto postup súdu prvej inštancie, ktorý na
pojednávaní konanom dňa 28.03.2017 na základe vyššie uvedených skutočností neumožnil žalovanému
sa vyjadriť ústne na pojednávaní k podanej žalobe odvodzujúc to sudcovskou koncentráciou konania v
zmysle § 153 ods. 1 CSP, keď inak v ďalšom postupe prihliadal na ďalšie navrhnuté dôkazy žalobkyňou
(po doručení žaloby, ako aj po uskutočnení pojednávania dňa 28.03.2017), bez možnosti žalovaného
na tieto predložené dôkazné prostriedky reagovať, odvolací súd považuje za porušenie práva na
spravodlivý proces pre nenaplnenie podmienok tzv. sudcovskej koncentrácie konania a na reálny prístup
súdu na strane žalovaného, to znamená vykonávať v konaní procesné úkony, ktoré mu Civilný sporový
poriadok priznáva.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže v procesnom postupe súdu nedošlo k naplneniu podmienok
tzv. sudcovskej koncentrácie konania, z dôvodu čoho rozhodol o žalobe žalobkyne na vyporiadanie BSM
predčasne, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)