Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/102/2011 z 13. 8. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 13. augusta 2013, sp. zn. 7S/102/2011, ECLI:SK:KSKE:2013:7011200832.1 Krajský súd Košice | 7S/102/2011 | ECLI:SK:KSKE:2013:7011200832.1 | 2013-08-13 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/92ff5a56-2578-467c-b99e-9f15c446ace6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7011200832.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/102/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200832
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7011200832.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu DUNATER, a. s. , Pri prachárni
č. 4, Košice, zast. advokátom JUDr. Marekom Hroudom, AK Košice, Krmanova č. 16, proti žalovanému
Mestu Košice, Trieda SNP č. 48/A, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného
zo dňa 08. 08. 2011 č. B/2011/190001/00212720/3, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O. s. p. zrušuje rozhodnutie - oznámenie žalovaného zo dňa 08. augusta
2011 č. B/2011/190001/00212720/3 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v sume 327,82 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť
advokátovi JUDr. Marekovi Hroudovi do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím - oznámením zo dňa 08. 08. 2011 č. B/2011/190001/00212720/3 žalovaný podľa §
47 ods. 5 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a
poplatkov“) zamietol odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru žalovaného zo dňa 22. 12. 2010 č.
B/2010/182455/00252235/3, vydanému na daň z nehnuteľnosti na rok 2008 z dôvodu, že odvolanie bolo
podané osobou na to nepríslušnou.

Žalovaný ako správca dane citovaným platobným výmerom podľa § 44 ods. 6 písm. a/ bod 1 zákona o
správe daní a poplatkov určil na dani z nehnuteľnosti za rok 2008 rozdiel dane po daňovej kontrole 0,00
eur s tým, že pôvodná daňová povinnosť vyrubená na základe daňového priznania je 20. 249,75 eur a
daňová povinnosť zistená na základe daňovej kontroly je 20. 249,75 eur. Správca dane konštatoval,
že u žalobcu vykonal daňovú kontrolu z dôvodu podania dodatočného daňového priznania k dani z
nehnuteľnosti na rok 2006, pričom podľa protokolu výsledku kontroly č. B/2010/182455/00231766 zo
dňa 09. 09. 2010 neupravil žalobcovi daňovú povinnosť, pretože nezistil rozdiel na dani z nehnuteľnosti
za uvedený rok. Daňovou kontrolou správca dane zistil, že pozemok parcela č. 501/194 a 501/205
spĺňajú definíciu stavebného pozemku podľa zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľnosti a v zmysle
prechodného ustanovenia § 104 ods. 7 zákona č. 588/2004 Z. z. sa na skutočnosti, ktoré nastali do
účinnosti tohto zákona, vzťahujú doterajšie predpisy.

Odvolanie žalobcu zo dňa 17. 01. 2011 žalovaný oznámením zo dňa 08. 08. 2011 zamietol z dôvodu,
že bolo podané osobou na to nepríslušnou. Uviedol, že žalobca podal dňa 19. 01. 2011 odvolanie
proti platobnému výmeru zo dňa 22. 12. 2010, pričom odvolanie bolo podané a podpísané Z.. Š.



X., D. R., B. XX, X.. Z.. Š. X. bol však osobou nepríslušnou na podanie odvolania. Na zastupovanie
žalobcu bol splnomocnený U. A., U. XXX/X, X., na základe plnomocenstva zo dňa 05. XX. 2009,
udeleného predsedom predstavenstva H. P. T. D. N., B. XXX, X. G.-XXXX, N. a členkou predstavenstva
G. J. Y., F. XXa, G. XXXX D., F.. Splnomocnenie pre U.Š. A. sa týka všetkých právnych úkonov
voči akýmkoľvek tretím osobám, na podpísanie akejkoľvek zmluvy v mene žalobcu a zastupovanie
žalobcu vo všetkých konaniach pred akýmikoľvek súdmi, štátnymi
alebo správnymi orgánmi. V plnomocenstve sú uvedené aj právne úkony, na ktoré sa plnomocenstvo
nevzťahuje. Z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu, t. j. za U. A., môže konať aj iná
osoba. Zástupca spoločnosti DUNATER, a. s. , U. A. teda nebol oprávnený udeliť plnomocenstvo na
zastupovanie tejto spoločnosti ďalšej osobe. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 zb. zástupca koná
osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu môže konať aj iná osoba. Na základe
týchto skutočností J.. U. A. ako zástupca spoločnosti DUNATER, a. s. , podľa splnomocnenia zo dňa
05. 02. 2009 nebol oprávnený udeliť ďalšej osobe, t. j. Z.. Š. X., plnomocenstvo.

Žalobou zo dňa 25. 08. 2011 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. 08. 2011 sa
žalobca domáhal zrušenia uvedeného oznámenia žalovaného zo dňa 08. 08. 2011. Uviedol, že J.. U.
A. je obchodným riaditeľom žalobcu a na základe generálnej plnej moci žalobcu zastupuje, pretože
členovia štatutárneho orgánu nie sú občanmi SR a na jej území a teda aj v sídle žalobcu sa zdržujú
iba ojedinele. Na základe tejto generálnej plnej moci J.. U. A. zabezpečuje každodenný chod žalobcu.
Generálnu plnú moc udelenú J.. U. A. nie je možné vykladať tak, ako to robí žalovaný, pretože na jej
základe J.. U. A. môže robiť čokoľvek, čo táto plná moc nevylučuje, t. j. aj udeliť plnú moc inej osobe.
Dodržaná pritom bola aj podmienka úradne osvedčeného podpisu.

Žalobca ďalej uviedol, že ak by aj reálne existovali pochybnosti o plnej moci daňového poradcu Z.. Š. X.,
žalobca ich odstránil tým, že žalovanému predložil vyhlásenie žalobcu podpísané priamo štatutárnymi
orgánmi žalobcu, ktorí okrem iného opätovne schválili úkony realizované daňovým poradcom v
prebiehajúcich konaniach voči žalovanému. To priamo vyplýva z ustanovenia § 33 ods. 1 OZ,
podľa ktorého platí, že ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva,
je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Konštatoval, že žalovaný sa vôbec
nevysporiadal s existenciou zákonného zmocnenia Z.. U. A. konať za žalobcu a z toho vyplývajúceho
oprávnenia udeliť plnomocenstvo Z.. Š. X.. Žalobca je podnikateľom a z toho dôvodu sa má použiť
ustanovenie § 15 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený
určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Žalobca vytýkal žalovanému, že po podaní odvolania žalovaný nenamietal obsah plnomocenstva
predloženého žalobcom a komunikoval s určeným daňovým poradcom Z.. Š. X.. Preto žalobca vníma
tento postup žalovaného ako vyslovene účelový s cieľom vyhnúť sa priamemu rozhodovaniu o podstate
vznesených nárokov a následnému vyplateniu preplatkov na dani. V prípade, ak mal žalovaný za to, že
daňový poradca nie je oprávnený za žalobcu v jeho mene konať, mal na uvedenú skutočnosť žalobcu
okamžite upozorniť v zmysle§ 30a ods. 1, resp. ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov a rovnako mal
možnosť postupovať v zmysle § 20 ods. 9 a 10 tohto zákona, t. j. vyzvať daňový subjekt na odstránenie
nedostatkov podania, pričom po jeho oprave v určenej lehote by podanie malo charakter podania bez
nedostatkov.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26. 10. 2011 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že v čase
doručenia splnomocnenia pre Z.. Š. X. nepreskúmal splnomocnenie žalobcu pre U. A. v časti, či na
zastupovanie žalobcu splnomocnený U. A. mohol splnomocniť na jeho zastupovanie ďalšiu osobu.
Z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu, t. j. za U.G. A., môže konať aj iná osoba.
Zástupca spoločnosti DUNATER, a. s., teda nebol oprávnený udeliť plnomocenstvo na zastupovanie
tejto spoločnosti inej osobe. Na túto skutočnosť bol žalovaný upozornený až Daňovým riaditeľstvom
SR pri riešení odvolania žalobcu. Žalovaný najprv o odvolaní žalobcu vydal rozhodnutie dňa 08. 08.
2011 o zamietnutí odvolania a následne vydal dňa 08. 08. 2011 oznámenie o zamietnutí odvolania.
Týmto oznámením žalovaný opravil formu rozhodnutia vo veci odvolania žalobcu. Pôvodne vydané
rozhodnutie o zamietnutí odvolania je možné zrušiť jeho preskúmaním Daňovým riaditeľstvom SR v
zmysle § 53 zákona č. 511/1992 Zb., pričom žalovaný ho nemôže zrušiť sám. Žalovaný ďalej uviedol,



že zastupovanie v daňovom konaní upravuje špeciálny právny predpis, t. j. zákon č. 511/1992 Zb. v
ustanovení § 9 ods. 3 až 6. Z obsahu plnomocenstva zo dňa 05. 02. 2009 nevyplýva, aby za zástupcu,
t. j. za U. A. mohla konať aj iná osoba. Zástupca spoločnosti DUNATER, a. s., teda nebol oprávnený
udeliť plnomocenstvo na zastupovanie tejto spoločnosti inej osobe. Preto žalovaný podľa § 47 ods. 5
písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. odvolanie podané osobou na to nepríslušnou zamietol. Nedostatky
plnomocenstva nebolo možné konvalidovať, resp. odstraňovať v rámci daňového konania.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a
oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Mesto Košice ako správca dane vydal dňa 22. 12. 2010
pod č. B/2010/182455/00252235/3 platobný výmer, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. a/ bod 1 zákona o
správe daní a poplatkov vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi daň z nehnuteľnosti za rok 2008. Proti
tomuto výmeru podal odvolanie Z.. Š. X. ako jeho splnomocnený zástupca.

Z písomného splnomocnenia zo dňa 28. 09. 2010 vyplýva, že DUNATER, a. s. , zast. J.. U. A.
splnomocnila Z.. Š. X. na zastupovanie spoločnosti vo veciach dane z nehnuteľnosti za spoločnosť za
obdobie roku 2005 až 2009, a to vrátane kontroly a riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.
Splnomocniteľ zároveň udelil splnomocnencovi právo substitučnej plnej moci s tým, že v prípade jej
uplatnenia je splnomocnenec povinný splnomocniteľa o tejto skutočnosti informovať.

Zo splnomocnenia zo dňa 05. 02. 2009 súd zistil, že toto bolo udelené pánovi U. A. spoločnosťou
DUNATER, a. s. , v mene ktorej konali dvaja členovia predstavenstva v súlade s výpisom z OR
Okresného súdu Košice I, ktorá ho splnomocnila na zastupovanie a konanie vo všetkých právnych
úkonoch voči akýmkoľvek tretím osobám, na podpisovanie akejkoľvek zmluvy v jej mene a zastupovanie
žalobcu vo všetkých konaniach pred akýmikoľvek súdmi, štátnymi alebo správnymi orgánmi, pričom v
splnomocnení boli výslovne špecifikované právne úkony, ktoré toto plnomocenstvo nezahŕňa.

Podľa § 9 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho
opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva
udeleného písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nie je
rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej
veci môže mať len jedného zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva,
že za zástupcu môže konať aj iná osoba; na takéto konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo
s úradne osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu udeleného plnomocenstva sa považuje
za konanie zástupcu.

Zákonodarca v tejto právnej úprave predpokladá, že daňovník môže mať v tej istej veci len jedného
zástupcu, ktorý koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu môže konať
iná osoba. Táto právna úprava je úpravou špeciálnou. Daňové orgány sú oprávnené posudzovať
plnomocenstvo podľa všeobecnej úpravy plnomocenstva za predpokladu, že rozsah plnomocenstva
predloženého daňovým subjektom nie je presne vymedzený. Účastník konania, vrátane daňového
konania, sa môže dať zastúpiť zvoleným zástupcom kedykoľvek počas konania. Týmto realizuje svoje
procesné právo vyplývajúce mu z právneho predpisu, ktoré upravuje procesné postavenie účastníka
konania. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že aj v daňovom konaní je v zmysle § 9 ods. 3 zákona o
správe daní a poplatkov potrebné rozlišovať medzi plnomocenstvom udeleným podľa hmotnoprávnych
predpisov (na daňové úkony) a procesným plnomocenstvom (udeleným na zastupovanie v daňovom
konaní) a rozlišovať hmotnoprávne a procesnoprávne účinky týchto úkonov.

Nedostatok procesného plnomocenstva je odstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Vzhľadom
na uvedené je potrebné, aby príslušný konajúci orgán tento nedostatok odstránil. Nevyzvanie účastníka
na odstránenie vád plnomocenstva a následné odmietnutie odvolania je odňatím práva na konanie v
zmysle čl. 46 Ústavy SR.



V zmysle platnej judikatúry (R 12/1985, ZSP 32/2005) ak ten, kto vystupoval ako zástupca účastníka
bez predloženia plnej moci, dodatočne v lehote určenej súdom alebo správnym orgánom predloží plnú
moc, je tým uvedený nedostatok zhojený a sú schválené aj tie úkony, ktoré boli zástupcom účastníka
urobené v konaní pred podpisom plnej moci. Zo zákona o správe daní a poplatkov nevyplýva, žeby tieto
zásady v daňovom konaní neplatili.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade
s platnou právnou úpravou.

V danom prípade bolo odvolanie podané v mene žalobcu zástupcom Z.. Š. X.. Podľa výpisu z
obchodného registra bol v jeho mene oprávnený konať štatutárny orgán, ktorý splnomocnením zo dňa
05. 02. 2009 udelil plnú moc na zastupovanie a konanie v jeho mene U. A., ktorý v predmetnom
daňovom konaní udelil dňa 28. 09. 2010 plnú moc na zastupovanie Z.. Š. X., aj keď na to v zmysle
plnej moci zo dňa 05. 02. 2009 nebol oprávnený, dôsledkom čoho je neplatnosť tohto plnomocenstva.
Keďže predmetné odvolanie bolo Z.. Š. X. podané v mene žalobcu a nie v jeho vlastnom mene, správca
dane pokiaľ plnomocenstvo (procesné) trpelo vadami, ktoré možno odstrániť, bol povinný postupovať
uvedeným spôsobom a žalobcu vyzvať na predloženie riadnej plnej moci v súlade s § 9 ods. 3 zákona
o správe daní a poplatkov. Ak tak neučinil, postupoval v rozpore s citovaným zákonom.

K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to
ani v takom prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu
a účelu zákona, ako aj v záujme ochrany ústavnoprávnych princípov. Jazykový výklad môže v zmysle
ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy,
ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis. Na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu
slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a
systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej
argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy
(I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010).

Vychádzajúc z uvedeného považoval súd výklad citovaného zák. ustanovenia správnymi orgánmi
za prísne formalistický a dôsledkom tohto postupu je, že v danom prípade došlo k porušeniu čl. 46
Ústavy SR, tzn., práva žalobcu na prístup k inému orgánu v Slovenskej republike v prípade stanovenom
zákonom. Takýto postup preto nemôže požívať právnu ochranu.

Uvedenou právnou problematikou sa už zaoberal NS SR v skutkovo aj právne obdobnej veci, vedenej
pod sp. zn. 6 Sžo/17/2012.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011) napadnuté
rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a) O. s. p. pre nesprávne právne posúdenie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sú správne orgány viazané právnym názorom súdu (§ 250j
ods. 7 O. s. p.).

Úspešnému žalobcovi priznal súd právo na náhradu trov konania v súlade s § 250k ods. 1 O. s. p.
vo výške 327,82 eur, pozostávajúcich zo žalobcom zaplateného súdneho poplatku v sume 66,-- eur a
trov právneho zastupovania za dva úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie zastupovania zo dňa
25. 08. 2011 a žaloba zo dňa 25 08. 2011 - odmena advokáta a 123,50 eur za úkon a režijný paušál
ku každému z týchto úkonov a 7,41 eur podľa § 11 ods. 4 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v
znení neskorších predpisov. Celkove teda trovy právneho zastupovania zodpovedajú sume 327,82 eur.



Súd nepriznal žalobcovi ním vyčíslené trovy podaním zo dňa 29. 11. 2011 za úkon právnej pomoci -
stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 29. 11. 2011, pretože tieto trovy nepovažoval za účelne
vynaložené, keďže na podanie tohto stanoviska žalobcu nevyzval a jeho obsah korešponduje s obsahom
podanej žaloby.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250f O. s. p., keďže pre takýto
postup súdu boli splnené zákonné podmienky, v zmysle ktorých účastníci konania, ktorí boli vyzvaní na
vyjadrenie súhlasu s rozhodnutím vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania s takýmto postupom
súhlasili, resp. sa v určenej lehote nevyjadrili i napriek tomu, že boli o následkoch nevyjadrenia sa
poučení a takýto postup nie je v rozpore s verejným záujmom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. ,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.