Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/69/2015 z 29. 6. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. júna 2015, sp. zn. 14CoE/69/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7898898815.1
Krajský súd Košice | 14CoE/69/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7898898815.1 | 2015-06-29 | Uznesenie
Citované ustanovenia: OSP, EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9857b9f6-ee92-4fe7-a787-73be21f64084
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7898898815.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/69/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7898898815
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7898898815.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, Regionálne riaditeľstvo Košice, Štúrova 7, Košice proti
povinnému: D. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. XXXX/XX, N. vedenej súdnou exekútorkou
JUDr. N. J., P. úrad X., T. 22/A, X. pod sp. zn. EX 1206/98 pre vymoženie 855,87 eur (25 784,- Sk)
s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 19.9.2014 č. k.
OEr/1734/98-35, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a   odvolanie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením priznal súdnej exekútorke JUDr. Renáte Ďurkovej trovy
exekúcie 108,47 eur a uložil povinnosť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie exekútorke do troch dní od
právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie a právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Rožňava z 31.1.1996 sp. zn.
8C/91/96 exekučný súd dňa 22.10.1998 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Renátu
Ďurkovú. Poverená súdna exekútorka dňa 10.9.2013 oznámila exekučnému súdu, že povinný po začatí
exekúcie dňa 3.6.2012 zomrel bez zanechania majetku. Súd prvého stupňa preto exekúciu zastavil,
súdnej exekútorke priznal náhradu trov exekúcie vo výške 160,24 eur a zviazal oprávneného túto sumu
zaplatiť súdnej exekútorke. Proti tomuto uzneseniu podal včas oprávnený odvolanie, žiadal napadnuté
uznesenie zmeniť a s prihliadnutím na odvolacie námietky žiadal prehodnotiť dôvodnosť a výšku
súdnemu exekútorovi priznaných trov exekúcie. Súdna exekútorka navrhla, aby jej boli priznané trovy
exekúcie v uplatnenej výške 160,24 eur.

Súd prvého stupňa uviedol, že proti rozhodnutiu o trovách exekútora nie je odvolanie prípustné.
Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník, proti ktorého rozhodnutiu je podľa § 374 ods. 4 O. s. p.
odvolanie vždy prípustné, vo výroku o trovách exekúcie sa preto napadnuté uznesenie podľa citovaného
ustanovenia zo zákona zrušilo a o trovách exekúcie opätovne rozhodoval sudca.

Trovy exekúcie priznal súd prvého stupňa podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov vo výške 108,47 eur a pozostávajú z paušálnej odmeny za 15 úkonov exekučnej
činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkaz
na začatie exekúcie - zamestnávateľ, exekučný príkaz - zamestnávateľ, upovedomenie o spôsobe



vykonania exekúcie - účet, príkaz na začatie exekúcie - účet, exekučný príkaz - účet, upovedomenie
o spôsobe vykonania exekúcie - zrážky z dôchodku, príkaz na začatie exekúcie - zrážky z dôchodku,
exekučný príkaz - zrážky z dôchodku, upovedomenie o začatí exekúcie - ZEZP, exekučný príkaz - ZE
ZP, zisťovanie majetku - 2x DI a DÚ) po 3,32 eur v sume 40,57 eur, z hotových výdavkov (poštovné a
kolky) v sume 25,77 eur a z administratívnych nákladov 14,80 eur, ktoré považoval za hospodárne a
vynaložené v súvislosti s vykonávanou exekúciou.

Povinnosť zaplatiť trovy exekúcie súdnej exekútorke uložil oprávnenému podľa § 196, § 197 a § 203
ods. 1 Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, kedy
trovy exekúcie znáša oprávnený.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil napadnuté uznesenie a opätovne prehodnotil priznanie trov exekúcie v súlade s námietkami
oprávneného. Nesúhlasil s poučením napadnutého uznesenia, že odvolanie proti nemu nie je prípustné,
pretože v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie posledná veta § 374 ods. 4 O. s. p. znela:
rozhodnutie sudcu sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa a možno  ho napadnúť odvolaním. Z
dôvodu, že bol nesprávne poučený,  oprávnený podal odvolanie podľa § 204 ods. 2 O. s. p. Oprávnený
namietal výšku súdnemu exekútorovi priznaných trov exekúcie, pretože podľa § 15 ods. 1 vyhlášky
č. 288/1995 Z. z. boli súdnemu exekútorovi viacnásobne priznané položky týkajúce sa písmen a/ až
f/. Poukázal na to, že proti povinnému viedla súdna exekútorka aj ďalšie konanie (Ex 1208/98), kde
si vyúčtovala tie isté trovy exekúcie, čo oprávnený považoval za duplicitné a nehospodárne.  Vytýkal
súdu prvého stupňa, že priznané hotové výdavky  a administratívne náklady nie sú špecifikované, takže
oprávnený ich nemôže porovnať, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia., navyše, s poukazom
na judikatúru súdov zdôraznil, že za administratívne, resp. kancelárske práce vykonávané súdnym
exekútorom, prípadne jeho zamestnancami nepatrí súdnemu exekútorovi osobitná náhrada, lebo tá je
zahrnutá už v odmene.

Súdna exekútorka vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že na priznaní trov exekúcie trvá.
Zdôraznila, že trovy exekúcie vznikli v priebehu exekučného konania a súdny exekútor ich vyčíslil podľa
§ 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2, podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a ods. 3 v nadväznosti na § 15 ods. 1 a podľa
§ 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., kde sú vymenované úkony a hotové výdavky, ktoré si exekútor
uplatňuje pri zastavení exekúcie.

Odvolací súd skôr,  ako pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania skúmal, či proti uzneseniu
súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. proti výroku o náhrade trov exekúcie, je prípustné
odvolanie.

Napadnuté uznesenie bolo vydané sudcom súdu prvého stupňa dňa 19.9.2014 a bolo odvolaciemu súdu
predložené dňa  28.1.2015.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku  na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 201 veta prvá O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje.



Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Osobitným predpisom pre exekučné konanie je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Podľa § § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od  1.11.2013  proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie bolo prípustné
iba podľa právnej úpravy účinnej do 31.10.2013. Zmena ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku
účinná od 1.11.2013 znamená, že sa vypustila  vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku možnosť podať proti takémuto rozhodnutiu odvolanie a
súčasne aj právo generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie. Odvolanie proti
výroku o náhrade trov exekúcie nie je teda od 1.11.2013 prípustné. Len v prípade, ak odvolanie podané
v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje
a opätovne rozhodne sudca  (§ 374 ods. veta tretia O. s. p.).

V posudzovanej veci rozhodol dňa 29.1.2014 uznesením č. k. OEr/1734/1998-17 vyšší súdny úradník.
Proti výroku tohto uznesenia o povinnosti oprávneného uhradiť súdnej exekútorke JUDr. Renáte
Ďurkovej trovy exekúcie 160,24 eur, podal oprávnený odvolanie. Vyšší súdny úradník rozhodoval v čase
po novele Exekučného poriadku účinnej od  1.11.2013, teda proti výroku o trovách exekúcie už nebolo
prípustné odvolanie. Keďže proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je podľa § 374 ods. 4 O. s. p.
odvolanie vždy prípustné, podaním odvolania oprávneným uznesenie zo dňa 29.1.2014 sa zo zákona vo
výroku o trovách exekúcie zrušilo a o trovách exekúcie opätovne rozhodol sudca.  Rozhodnutie sudcu
o trovách exekúcie je konečné a nie je proti nemu už prípustné odvolanie.

V predmetnej veci nemožno aplikovať ustanovenie § 374 ods. 4 v znení platnom v čase začatia exekúcie.
Pre procesné právo totiž platí zásada, že nové procesné predpisy sa uplatnia ihneď, aj keď právne
vzťahy, ktoré sú predmetom konania, sa posudzujú ešte podľa doterajšieho práva. Účinky procesných
úkonov účastníkov a súdu, ktoré nastali za predtým platného práva, však zostávajú zachované.

Uvedenému zodpovedajú aj prechodné ustanovenia § 243b Exekučného poriadku k úpravám účinným
od 1.11.2013. V odseku 1 je zakotvené, že exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak bolo podané odvolanie proti výroku o trovách exekúcie pred 1.1.2013,
rozhoduje sa podľa predpisov platných do 31.10.2013 okrem prípadu, ak vo veci rozhodol vyšší súdny



úradník. Podaním odvolania sa totiž rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zrušuje (to znamená, že o
trovách exekúcie nebolo rozhodnuté) a vo veci musí opätovne rozhodnúť sudca.

Súd prvého stupňa preto v napadnutom uznesení o náhrade trov exekúcie, ktoré vydal sudca, správne
poučil účastníkov konania, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Odvolací súd z týchto dôvodov odvolanie oprávneného, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
odvolanie nie je prípustné, podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.
a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v tomto konaní
úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.