Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/348/2012 z 14. 5. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 14. mája 2014, sp. zn. 4Co/348/2012, ECLI:SK:KSTN:2014:3111212754.1 Krajský súd Trenčín | 4Co/348/2012 | ECLI:SK:KSTN:2014:3111212754.1 | 2014-05-14 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/29d14ec8-1863-41e4-a7bd-a8f1a9d30404 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3111212754.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/348/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111212754
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3111212754.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa J. I., s miestom podnikania Z., M. U.
XXX/X, IČO XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. P. U., advokátom so sídlom v L. nad V., C. II XX, proti
odporcovi F. T., bytom Q. nad V., Y. 3, zastúpeného JUDr. P. T., advokátom so sídlom B., A. XX, o
zaplatenie 8.298,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 06. júna 2012 č. k. 12C/231/2011-64 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu
8.298,48 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 01.06.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pred začatím konania súd skúmal
svoju právomoc vo veci konať vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ je občanom Českej republiky so
sídlom podnikania na území SR a odporca je občanom aj Slovenskej republiky s bydliskom na území
SR. Podľa čl. 2 ods. ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 ak nie je v tomto
nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne
občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Mal za to, že v danej veci je daná právomoc na
konanie slovenského súdu. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že obaja podpísali zmluvu o
pôžičke peňazí zo dňa 16.02.2009. Podľa znenia tejto zmluvy navrhovateľ, živnostník so sídlom v SR,
ako veriteľ prenecháva odporcovi ako dlžníkovi v hotovosti sumu 8.298,48Eur (250.000,-Sk) na dobu
od 16.02.2009 do 31.05.2009 a dlžník sa zaviazal túto sumu vrátiť do 31.05.2009. Zároveň odporca
svojím (notárkou overeným) podpisom potvrdil prevzatie uvedenej sumy v hotovosti pri podpise tejto
zmluvy. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania, a to zmluvou o pôžičke, výsluchom svedka Ing.
J. B. a peňažným denníkom navrhovateľa boli preukázané tvrdenia navrhovateľa o tom, že odporca
prevzal v hotovosti sumu 8.298,48Eur ako pôžičku s dobou vrátenia do 31.05.2009. Naopak, odporca
ničím nepreukázal svoje tvrdenia o účelovosti predmetnej zmluvy o pôžičke. Ani z peňažného denníka
navrhovateľa nevyplývajú odporcom uvedené tvrdenia o jeho problémoch, pretože navrhovateľ i po
vyplatení pôžičky má väčšie príjmy ako výdaje a poskytnutie pôžičky nemá vplyv na základ dane pri
zdaňovaní. Na základe uvedeného súd návrhu vyhovel. Odporca sa dostal s plnením svojho dlhu do
omeškania na druhý deň po splatnosti pôžičky, teda dňa 01.06.2009, preto má navrhovateľ právo aj na
úrok z omeškania vo výške 1% + 8 bodov = 9% ročne. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením
§ 657, § 658 ods. 1, § 17 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov
konania proti neúspešnému odporcovi. Centrum právnej pomoci odporcovi svojím rozhodnutím zo dňa



28.3.2012 sp. zn 1N 792/12 nepriznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodov hmotnej núdze.
Trovy konania navrhovateľa pozostávali zo súdneho poplatku z návrhu vo výške 497,50 Eur a z návrhu
na predbežné opatrenie vo výške 33,-Eur a z trov právneho zastúpenia za 6 celých úkony a 2 úkony
v 1-ine (prevzatie veci 1.6.2011, spísanie žaloby z 1.6.2011, vyjadrenie k odporu z 19.9.2011, odročené
pojednávanie 18.1.2012, návrh na predbežné opatrenie z 3.2.2012, pojednávania 29.2.2012-odročené,
dňa 7.5.2012 a 6.6.2012) po 237,34Eur t.j. 1.542,71Eur, režijný paušál 3x 7,41Eur a 5x7,63Eur, t.j.
60,38Eur, náhrada za stratu času na cestu na pojednávanie 4 pojednávania x (2 polhodiny x 12,71 Eur),
t.j. 101,68 Eur podľa vyhl. č. 655/04 Z.z., spolu 1.704,77 Eur a 20% DPH z tejto sumy t.j. 340,95 Eur.
Trovy právneho zastúpenia sú spolu 2.045,72 Eur. Trovy celkom: 2.045,72 Eur + súdne poplatky 497,50
Eur a 33,-Eur = 2.576,22 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. zmeniť tak, že návrh navrhovateľa bude v celom rozsahu
zamietnutý. Namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a nedostatočne
zistený skutkový stav veci. Uviedol, že mu bolo doslova znemožnené zúčastniť sa ďalšieho možného
pojednávania súdu vytýčeného v tejto veci a tiež uviesť jeho návrh na doplnenie dokazovania.
Pojednávania vytýčeného na 06.06.2012 sa nemohol zúčastniť, a to z objektívnych dôvodov, kvôli
jeho zdravotnému stavu. Uviedol, že v čase od 16.05.2012 do 29.05.2012 bol hospitalizovaný
v Národnom ústave reumatických chorôb tiež v Piešťanoch s komplikovaným zdravotným stavom.
Uviedol, že keďže išlo o chronické motorické problémy, vedel o svojej hospitalizácii už vopred, teda
aj dňa 07.05.2012, o čom na pojednávaní sudkyňu riadne informoval. Bolo mu vysvetlené, že pokiaľ
svoju neúčasť ospravedlní, bude pojednávanie odročené a v jeho neprítomnosti sa pojednávať nebude.
Poukázal na to, že bol poučený iba ústne. Ako náhle mu bolo zrejmé, že sa po vykonanej hospitalizácii
nebude môcť predmetného pojednávania zúčastniť, svoju neúčasť ospravedlnil, čo napokon vyplýva
i zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 06.06.2012. Nakoľko však nebol v priebehu konania zastúpený
právnym zástupcom a nemá dostatočné právne vedomie tak trochu sa oprávnene domnieval, že
súdu postačí jeho ospravedlnenie s ústnym vysvetlením (na predchádzajúcom pojednávaní) prečo
sa pojednávania nemôže zúčastniť. Následne očakával, že pojednávanie bude automaticky odročené
na iný termín, ktorého by sa mohol zúčastniť. Napriek tomu súd prvého stupňa pojednával v jeho
neprítomnosti a v jeho neprítomnosti rozhodol. Ďalej namietal, že zo strany súdu nebol poučený o tom,
že všetky dôkazy, ktoré žiada preskúmať, vrátane prípadných svedeckých výpovedí musí predložiť alebo
aspoň označiť pred ukončením dokazovania v tejto veci (čo mu samozrejme znemožnilo uviesť súdu
ním navrhované dôkazy) a následne v dôsledku takéhoto neuvedenia dôkazov súd dospel k záveru,
ktorý vznikol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, keďže nepracoval s dôkazmi ním
označenými. Vyslovil názor, že nebol zo strany súdu riadne poučený o nutnosti požiadať o odročenie
pojednávania, hoci súd videl, že sa háji sám, nemá prostriedky na právneho zástupcu a ani nemá
zodpovedajúce právne vedomie. Zdôraznil, že mal v úmysle na pojednávaní uviesť svedka, ktorým
disponuje a ktorý bude vedieť potvrdiť skutočnosti, že neprevzal a ani nemohol prevziať finančné
prostriedky spôsobom, aký uvádza navrhovateľ, teda v konkrétnom termíne na parkovisku v priestoroch
osobného motorového vozidla a že skutočne pre navrhovateľa vykonával činnosť, ktorú opísal vo svojej
výpovedi na pojednávaní dňa 07.05.2012. Vyslovil názor, že v tejto celej „kauze“ nejde o nič iné, ako už
niekoľko krát odskúšaný model „podnikania“ a síce využitie naivného a práva neznalého občana, ktorý
v dobrej viere pomôcť človeku, ktorého pozná, s ktorým obchoduje vytvorí s týmto písomný dokument
(ktorý však nezodpovedá skutočnosti), pričom skutočným cieľom je pripraviť dotyčného o jeho jediný
majetok, a to nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Y.. K tomuto záveru by nasvedčovala tiež skutočnosť,
že hodnota predmetných nehnuteľností, ktoré navrhovateľ obratom na príslušnej správe katastra všetky
zablokoval vysoko prevyšuje sumu údajnej pohľadávky navrhovateľa.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s §
156 ods. 3 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu
nie je dôvodné.

Odporca ako odvolací dôvod uplatnil odňatie možnosti konať pred súdom a nedostatočne zistený
skutkový stav veci.



Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli odporcom v odvolaní
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými právnymi závermi súdu prvého stupňa. Za
daného stavu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje
v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva nasledovné:

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Je ním nielen procesný postup súdu, ale aj jeho
rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť svoje práva. Z nálezu Ústavného súdu SR,
sp. zn. I. ÚS 26/94 zo dňa 10.05.1994 vyplýva, že obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený
v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť uplatnenie práva alebo
ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je zákonom relevantné konanie súdov a iných
orgánov SR. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením
zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že v danej veci súd prvého stupňa vydal dňa 11.07.2011 platobný
rozkaz č.k. 55Ro/701/2011-12, proti ktorému v zákonnej lehote podal odpor odporca. V podanom odpore
popieral dôvodnosť návrhu navrhovateľa. V dôsledku podaného odporcu sa platobný rozkaz zrušil a
súd prvého stupňa nariadil vo veci pojednávanie na deň 14.12.2011, ktoré bolo odročené v dôsledku
práceneschopnosti odporcu. Ďalšie pojednávanie súd prvého stupňa nariadil na deň 18.01.2012, ktoré
bolo odročené z dôvodu, že odporca bol ochotný sa mimosúdne dohodnúť s navrhovateľom na deň
29.02.2012. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 29.02.2012 vyplýva, že k mimosúdnej dohode nedošlo.
Odporca žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na deň
07.05.2012, na ktorom boli vykonané výsluchu navrhovateľa, odporcu a bol vypočutý svedok Ing. J. B..
Odporca na žiadnom z uvedených pojednávaní nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov, žiadne dôkazy
na svoje tvrdenia súdu nepredložil. Pojednávanie dňa 07.05.2012 bolo odročené na deň 06.06.2012, čo
účastníci vzali na vedomie s tým, že písomne predvolaní nebudú. Na tomto pojednávaní súd prvého
stupňa v neprítomnosti odporcu vec rozhodol a vyhlásil rozsudok. V tomto odporca videl odňatie
možnosti konať pred súdom, pretože nemal možnosť navrhnúť dôkazy pred skončením dokazovania
súdom prvého stupňa a súd prvého stupňa vec rozhodol v jeho neprítomnosti, napriek vedomosti o jeho
zdravotných problémoch.

Pokiaľ sa týka námietky odporcu, že súd prvého stupňa vo veci dňa 06.06.2012 rozhodol v jeho
neprítomnosti, odvolací súd poukazuje, že odporca v zmysle zákonných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku nepožiadal o odročenie súdneho pojednávania v súlade s ust. § 119 O.s.p. Súdu
predložil len potvrdenie od všeobecného lekára pre dospelých MUDr. X. L., z ktorého vyplýva, že patrí
k dlhodobo problémovo mobilných pacientov a prosí ospravedlniť odporcu na súdnom pojednávaní dňa
06.06.2012. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý
keď bol riadne predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho
odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie § 119 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie
sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak účastník nepožiada o odročenie pojednávania a súd
prvého stupňa za týchto okolností pojednával v jeho neprítomnosti, neporušil tým žiadne procesné
ustanovenia a právo patriace tomuto účastníkovi ako účastníkovi konania, a teda ani možnosť konať
pred súdom. Zaiste choroba účastníka preukázaná lekárskym potvrdením je dôležitým dôvodom v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.. Ak však účastník konania v takomto prípade nepožiadal o odročenie
pojednávania, prejednanie v jeho neprítomnosti nemožno kvalifikovať ako odňatie možnosti účastníkovi
konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa
v danom prípade vyhodnotil správne procesnú situáciu na strane odporcu a zistil, že zo strany odporcu
absentovala žiadosť o odročenie pojednávania, pričom mal splnené všetky podmienky konania a vo veci
bez účasti odporcu rozhodol. Neobstojí ani ďalšia námietka odporcu uvádzaná v odvolaní, že súd prvého
stupňa nezistil dostatočne skutkový stav veci, keď mu odňal možnosť pred súdom riadne konať, nakoľko
nebol poučený zo strany súdu o tom, že všetky dôkazy, ktoré žiada preskúmať musí predložiť alebo
aspoň označiť pred ukončením dokazovania v danej veci. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že spolu
s predvolaním na pojednávanie dňa 14.12.2011, ktoré bolo odporcovi doručené do vlastných rúk dňa
14.11.2011, bol odporca poučený o tom, že je povinný predložiť alebo označiť všetky dôkazy najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené
neskôr súd neprihliadne. Obsahom tohto poučenia je poučenie podľa § 120ods. 4 O.s.p. Na základe
uvedených skutočností je zrejmé, že odvolací súd na prípadne predložené dôkazy v odvolacom konaní



nemohol v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. prihliadať a odporca ani žiaden dôkaz, ako už bolo vyššieuvedené
nepredložil ani v prvostupňovom konaní, keď vzhľadom na dĺžku konania, odporca mal dostatok času
na preukázanie svojich tvrdení.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi táto náhrada trov nebola priznaná, nakoľko si ju neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .