Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9CoP/1/2013 z 25. 2. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 25. februára 2013, sp. zn. 9CoP/1/2013, ECLI:SK:KSTT:2013:2111219760.2 Krajský súd Trnava | 9CoP/1/2013 | ECLI:SK:KSTT:2013:2111219760.2 | 2013-02-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f49f590e-cddd-445a-8133-18e432010c40 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2111219760.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoP/1/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111219760
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Moravčíková, PhDr.
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2111219760.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a
členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Márie Klepancovej v právnej veci navrhovateľa: F. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, v konaní zastúpený advokátkou: JUDr. Lea Gubová, Trnava, J. Bottu
53, proti odporkyni: O. D., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, v konaní zastúpená advokátskou
kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Trnava, Námestie SNP 3, v konaní o rozvod manželstva a
úpravu práv a povinností rodičov k maloletej G. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č.k. 14P/22/2011 - 296 zo dňa 17. októbra 2012, v časti určeného výživného takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určeného výživného na maloletú G.
p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania F. D. a O. D., na
čas po rozvode zveril mal. G. do osobnej starostlivosti odporkyne a zaviazal navrhovateľa prispievať
na jej výživu sumou 80,- eur mesačne. Určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a
spravovať jej majetok a schválil dohodu rodičov o stretávaní sa s maloletým dieťaťom. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal rozvodu manželstva z dôvodu rozdielnosti ich pováh a
citového odcudzenia. Návrhom žiadal zveriť maloletú do starostlivosti odporkyne a zaviazať ho na výživu
maloletej sumou 65,- eur mesačne. Odporkyňa s návrhom v celom rozsahu súhlasila, okrem určenej
výšky výživného. Súd prvého stupňa zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 26.08.2006 ako prvé
manželstvo. Maloletá sa narodila ešte pred uzavretím manželstva. Súd prvého stupňa dospel k záveru,
že rozvrat manželstva je dlhodobý a nie je možné zväzok obnoviť, na základe čoho manželstvo rozviedol.
Vzhľadom na dohodu účastníkov o styku s dieťaťom, ako aj zverení dieťaťa, sa súd prvého stupňa
zaoberal určením výšky výživného, ktorá bola medzi účastníkmi sporná. Z vykonaného dokazovania
zistil, že odporkyňa je nezamestnaná bez nároku na podporu v nezamestnanosti. V predchádzajúcom
období bola krátkodobo zamestnaná s priemerným príjmom 444,28 eur v čistom a poberá prídavky na
dieťa vo výške 22,54 eur. Výdavky odporkyne na bývanie sú 388,34 eur a na výchovu maloletej 150,- eur.
Navrhovateľ je zamestnaný s čistým príjmom vo výške 332,93 eur a jeho výdavky sú 650,- eur mesačne.
Ďalší príjem nebol zistený. Maloletá je žiačkou 1. ročníka základnej školy a jej mesačné výdavky sú
strava v škole 28,- eur, ZRPŠ 1,20 eur mesačne, poplatok za družinu 3,- eurá mesačne, plavecký
výcvik 1,30 eur mesačne, oblečenie 100,- eur mesačne a lieky 15,- eur mesačne, 10,- eur keramický
krúžok a 40,- až 50,- eur jazda na koni. Poistné dieťaťa vo výške 23,- eur platí jeho stará matka.
Odporkyňa žiadala určiť výživné vo výške 219,50 eur a žiadala, aby navrhovateľ prispieval na tvorbu
úspor maloletej vo výške 320,- eur, čo odôvodňovala nadštandardnými majetkovými pomermi otca. Súd



prvého stupňa nemohol určiť výživné v navrhovanej výške, keďže nebolo odôvodnené potrebou dieťaťa,
ani majetkovými pomermi navrhovateľa. Odôvodnené potreby dieťaťa odporkyňa preukázala sumou
150,- eur mesačne vynaložených odporkyňou, a teda nemôže byť dôvodná suma vo výške 219,50
eur. Tvrdenie odporkyne o tom, že navrhovateľ dosahuje mesačne príjem 3.500,- eur nebolo v konaní
preukázané a súd prvého stupňa vychádzal z potvrdenia o príjme z pracovného pomeru vo výške 332,93
eur mesačne. V konaní bolo síce preukázané, že navrhovateľ predtým podnikal ako fyzická osoba, v
súčasnosti však má príjem len z pracovného pomeru. Z takéhoto dôvodu súd prvého stupňa neurčil ani
povinnosť navrhovateľa prispievať na tvorbu úspor dieťaťa.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti určenia výšky výživného podala včas odvolanie odporkyňa.
Odvolanie podala z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Súd prvého stupňa mal pochybiť tým, že určil povinnosť otca prispievať na výživu
maloletého dieťaťa len sumou 80,- eur mesačne, pretože nehodnotil dôkazy v ich súvislosti a nezohľadnil
nadštandardné pomery otca. Poukázala na skutočnosť, že záver súdu prvého stupňa o výdavkoch
na dieťa vo výške 148,50 eur nezahŕňa výdavky na stravu maloletej, keďže je v nich započítaná len
strava poskytovaná v škole súd prvého stupňa nezahrnul do tejto sumy výdavky na hygienické potreby,
školské pomôcky, hračky a príležitostné výdavky. Uvedená suma nezahŕňa ani náklady na bývanie a
prevádzku domácnosti, ktoré vznikajú pri starostlivosti o maloletú a odporkyňa ich musí uhrádzať, a
preto sa na nich navrhovateľ musí podieľať. Celkové náklady na maloletú boli preukázané v priebehu
konania a tieto predstavujú sumu vo výške 439,- eur mesačne, od čoho sa odvíja aj požadované
výživné spočívajúce v polovici tejto sumy. Odvolateľka poukázala na to, že spoločnosť, od ktorej má
navrhovateľ potvrdenie o príjme, je spoločnosťou, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom samotný
navrhovateľ, a teda si deklarovaný príjem zo závislej činnosti určuje sám. Poukázala na skutočnosť,
že predmetná spoločnosť RT EKO, s.r.o. má priemernú tržbu za jeden mesiac 15.893,44 eur, čo
vyplýva z daňového priznania DPH navrhovateľa. Poukázala na to, že ako konateľ bol pozvaný do
kasína svojimi dodávateľmi, pričom sám tvrdí, že sa mu v podnikaní nedarí. Hoci tvrdí, že papierovo je
spoločnosť v strate, požičal si od nej po 3 mesiacoch fungovania sumu vo výške 5.000,- eur v hotovosti,
čo vyplýva z doloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 19.05.2011. Súd prvého stupňa nezohľadnil to, že
samotný navrhovateľ predkladal súdu dôkazy o tom, čo všetko mesačne pravidelne uhrádza, pričom
jeho jediný príjem má byť 291,- eur plus stravné lístky. Navrhovateľ do júla 2011 odovzdával odporkyni
330,- eur mesačne. Do februára 2012 uhrádzal náklady na prevádzku domácnosti vo výške 346,- eur,
spláca úver vo výške 246,- eur mesačne, má životnú poistku vo výške 50,- eur mesačne a uhrádzal
náklady na škôlku maloletej. Obstarával drahé ošatenie, kozmetiku sebe, odporkyni aj maloletej, trávili
nákladné dovolenky. Rozdiel príjmu a vynaložených nákladov predstavuje tak sumu vo výške 700,- eur,
čo navrhovateľ odôvodňoval pôžičkami z jeho spoločnosti, čo však nevyplýva z výpisov z účtu tejto
spoločnosti. Až následne niekoľko mesiacov pred rozhodnutím súdu navrhovateľ účelovo začal znižovať
svoje výdavky. Napriek tomu však rozdiel medzi jeho oficiálnym príjmom a výdavkami, ktoré v sebe
stále neobsahujú splátku úveru a stravu, ošatenie, hygienu a kozmetiku navrhovateľa, činí 40,- eur.
Navrhovateľove tvrdenia o jeho nízkom príjme tak nemôžu byť pravdivé. Súd prvého stupňa sa s týmto
v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Odporkyňa poukázala na skutočnosť, že v priebehu
9 mesiacov na bežný účet navrhovateľa bola mesačne pripísaná priemerne suma vo výške 3.091,52
eur a výdavky predstavovali mesačne 2.738,65 eur. Na výpisoch z účtu ani raz nefiguruje vklad mzdy,
ani údajná pôžička vo výške 5.000,- eur, pričom tieto výpisy z účtu navrhovateľa na strane 161 - 172
spisového materiálu súd prvého stupňa nezohľadnil. Navrhovateľ svoje vyjadrenia o schopnostiach a o
svojich pomeroch menil podľa toho, čo mu práve viac vyhovovalo. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal
ani s tým, že kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 17.12.2012 výslovne uviedol, že navrhuje vyhovieť
návrhu odporkyne a zaviazať navrhovateľa povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 219,50
eur. Je nepochybné, že navrhovateľ má okrem príjmu zo závislej činnosti aj iné, zjavne veľmi vysoké
príjmy. Navrhovateľ má v konaní uniesť bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu a s poukazom na ust. § 63
ods. 1 Zákona o rodine má povinnosť preukázať súdu príjmy pochádzajúce z inej než závislej činnosti.
Navrhovateľ túto svoju povinnosť nesplnil a nezdokladoval majetkové pomery tak, ako je povinný, na
základe čoho sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky na aplikáciu predpokladu, že výška jeho
priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima, čo je 3.891,60 eur.
Odvolateľka odvolací súd žiadala, aby zmenil napadnutú časť rozsudku tak, že zaviaže navrhovateľa
prispievať na bežnú výživu maloletej sumou 219,50 eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku



o rozvode manželstva a zaviazal navrhovateľa prispievať na tvorbu úspor maloletej sumou vo výške
320,- eur.

K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ. Poukázal na to, že súd prvého stupňa vykonal všetky
dôkazy navrhnuté odporkyňou v súvislosti s určovaním výživného na mal. G.. Výdavky odporkyne
na domácnosť a na maloletú považuje navrhovateľ za neopodstatnené a umelo navýšené. Za takéto
výdavky považuje aj náklady na lieky a výživové doplnky pre maloletú, keďže si nevyžaduje žiadne
zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť. Odporkyňa trvá na tom, že bude naďalej bývať v byte
s výdavkami, ktoré nie je schopná platiť, hoci má možnosť bývať v domácnosti so svojou matkou a
riadne pracovať. Poukázal na to, že odporkyňa vynakladá v súvislosti s bývaním neprimerané výdavky.
Poukázal na to, že majetkové pomery bývalých manželov boli skromné, vlastnia len staršie vozidlo,
pričom bývali v prenajatom obecnom byte, čo svedčí o tom, že ich majetkové pomery vôbec neboli
také nadštandardné, ako tvrdí odporkyňa. Odporkyňa bola počas konania na súde prvého stupňa
opakovane nezamestnaná. V súčasnosti je opätovne zamestnaná, čo si navrhovateľ vysvetľuje ako
účelové konanie. Odporkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala tvrdenie, že príjem navrhovateľa je
3.500,- eur, hrubá mzda navrhovateľa však činí len 337,- eur plus stravné lístky v hodnote 3,- eurá.
Spoločnosť, v ktorej je navrhovateľ zamestnaný, dosiahla v roku 2011 ako hospodársky výsledok stratu,
čo vyplýva z daňového priznania. Pôžička vo výške 5.000,- eur je riadne zaúčtovaná v účtovníctve
zamestnávateľa a bola použitá ešte počas manželstva. Navrhovateľ býva v dome svojich rodičov v
Suchej nad Parnou a títo mu vypomáhajú, keďže splátky úveru spláca navrhovateľ. Úvaha odporkyne
o použití ust. § 63 ods. 1 nie je správna, keďže tieto sa vzťahujú len na osoby, ktoré majú príjmy z
inej ako závislej činnosti, čo nie je jeho prípad. Poukázal na rozsah určeného styku s maloletou, ktorý
je takmer v rozsahu striedavej osobnej starostlivosti, čo si vyžaduje aj určitú finančnú náročnosť, čo
odporkyňa nezohľadnila. Navrhovateľ nemá vo výlučnom vlastníctve žiaden hnuteľný, ani nehnuteľný
majetok okrem bežných vecí osobnej potreby a nemá žiadne úspory. Majetkové pomery navrhovateľa
nedovoľujú vytvárať úspory pre maloletú. Dieťa zdieľa životnú úroveň rodičov, pričom životná úroveň
navrhovateľa je skromná a nevynakladá žiadne zbytočné výdavky. Rozhodnutie súdu prvého stupňa
považuje za správne a toto navrhoval potvrdiť.

K odvolaniu odporkyne sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že určená suma výživného je nízka
vzhľadom k finančným možnostiam a schopnostiam otca, ako aj k potrebám maloletej, keďže táto už
navštevuje základnú školu a venuje sa mimoškolským aktivitám. Kolízny opatrovník odporúčal odvolaniu
matky v časti výživného vyhovieť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP),
po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204
OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), v zákonom
stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. OSP) a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje
ani dôležitý verejný záujem. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§
3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite,
podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím
súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.



Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 14P/22/2011 je rozvod manželstva
manželov D. a úprava rodičovských práv a povinností k maloletej G.. Predmetom odvolacieho
konania je preskúmanie správnosti postupu, ako aj rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorou bolo
upravené výživné na maloletú. V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zveril maloletú do osobnej
starostlivosti odporkyne a zaviazal navrhovateľa platiť výživné vo výške 80,- eur mesačne a obšírnym
spôsobom upravil styk otca s maloletou. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie odporkyňa
v časti určenej vyživovacej povinnosti.

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa
zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má
rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo
schváli dohodu rodičov o výške výživného (§ 24 ods. 1 Zákona o rodine).

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa,
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Odvolateľka poukázala na skutočnosť, že záver súdu prvého stupňa o výdavkoch na dieťa vo výške
148,50 eur nezahŕňa výdavky na stravu maloletej poskytovanú mimo školského zariadenia a výdavky
na hygienické potreby, školské pomôcky, hračky a príležitostné výdavky, ako aj uvedená suma nezahŕňa
ani náklady na bývanie a prevádzku domácnosti, v ktorej maloletá žije. Celkové náklady na maloletú
vyčíslila vo výške 439,- eur mesačne. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že
nemožno do výdavkov na maloletú v polovici zahrnúť výdavky na domácnosť a náklady na bývanie jej
matky, do ktorej starostlivosti je zverená, keďže rovnako otec maloletej je povinný jej poskytnúť bývanie
v čase, keď sa u neho zdržiava. Aj vzhľadom na široko upravený styk otca s maloletou je samozrejmé,
že každý rodič si v plnom rozsahu sám uhrádza náklady na bývanie a súvisiace náklady. Priame náklady
na maloletú odvolateľka vyčíslila sumou 226,- eur, z ktorej 100,- eur činí bližšie nešpecifikovaný výdaj na
ošatenie, obuv, cestovné a hračky, pričom je nesporné, že časť týchto výdavkov uhrádza otec maloletej
v rámci času, kedy mu je maloletá na styk zverená. Pri zohľadnení výšky určeného výživného je vždy
potrebné prihliadnuť aj na rozsah styku maloletého s povinným rodičom, a samozrejme na majetkové
pomery povinného.

Námietka odvolateľky, že spoločnosť, od ktorej má navrhovateľ potvrdenie o príjme, je spoločnosťou,
v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom samotný navrhovateľ, a teda si deklarovaný príjem zo
závislej činnosti určuje sám, sa nezakladá na pravde. Z výpisu z verejne dostupného obchodného



registra je zjavné, že v predmetnej spoločnosti sú dvaja spoločníci a konatelia, nejde o tzv. jednoosobovú
spoločnosť. Dosahovaná tržba obchodnej spoločnosti nie je určujúcim ukazovateľom toho, aký
príjem môže alebo má jej zamestnanec dosahovať. Hoci odvolateľka počas celého konania tvrdí, že
navrhovateľom deklarovaný nízky príjem je účelovo vytváraný, nepredložila žiadne relevantné dôkazy o
tom, že povinný má ďalšie zdroje, ktoré mu umožnia platiť vyššie výživné.

Odvolateľka sa domnieva, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval pri vyhodnotení toho, kto nesie
dôkazné bremeno preukázania príjmu a poukázala na to, že navrhovateľ má v konaní uniesť bremeno
tvrdenia a bremeno dôkazu a s poukazom na ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine má povinnosť preukázať
súdu príjmy pochádzajúce z inej než závislej činnosti. Tu je potrebné úvahu odvolateľky korigovať, keďže
v konaní znáša dôkazné bremeno ten, kto tvrdí, že určitá skutočnosť je pravdivá alebo skutok sa stal,
v tomto prípade že nejaký zdroj príjmu existuje. Navrhovateľ počas celého konania zotrval na tvrdení,
že jeho výlučným príjmom je mzda, z čoho vyplýva, že tvrdí, že žiaden iný príjem nemá. Je zrejmé, že
negatívne tvrdenia nemožno dokazovať, ale možno ich vyvrátiť iným dôkazom, pričom dôkaznú aktivitu
a bremeno musí potom uniesť ten, kto tvrdí opak. Vo veciach starostlivosti o maloletých platí vyšetrovací
princíp, teda šetrenie vykonával aj súd prvého stupňa dopytmi na zamestnávateľov, na daňový úrad a
na jemu známe zdroje, iný príjem však nezistil. Pokiaľ v konaní odvolateľka predkladá určité domnienky
bez toho, aby tieto vedela oprieť o dôkazy, nemožno jej vyhovieť. Nemožno zaviazať navrhovateľa k
úhrade výživného z príjmov, ktorých výšku len odvolateľka predpokladá z obdobia, keď navrhovateľ
nebol zamestnaný, ale živnostník. Vzhľadom na tieto okolnosti nemožno ani postupovať spôsobom
upraveným v ust. § 63 zákona o rodine, keďže toto ustanovenie sa vzťahuje výlučne na rodiča, ktorý
má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. V prejednávanej veci ide o osobu
poberajúcu príjmy zo závislej činnosti, pričom iné príjmy (z podnikateľskej činnosti) preukázané neboli.

Napokon, ani odvolateľkou tvrdené súčasné nadštandardné príjmy a výdavky navrhovateľa neboli
v konaní preukázané. Manželia počas manželstva nenadobudli temer žiaden majetok ani úspory,
navrhovateľ v súčasnosti žije v dome svojich rodičov a na starostlivosti o maloletú sa podieľa. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti odvolací súd prihliadol aj na rozsah určeného styku s maloletou, ktorý
je rozsiahly a vyžaduje si pravidelné výdavky aj zo strany navrhovateľa. V konaní nebolo preukázané,
že majetkové pomery navrhovateľa dovoľujú vytvárať odporkyňou požadované úspory pre maloletú.

Odvolací súd v súvislosti s ustálením výšky príjmov účastníkov ako aj výšky primeraného výživného zistil,
že súd prvého stupňa tieto okolnosti zistil dostatočne a dospel k správnej úvahe týkajúcej sa určenej
výšky výživného. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa tak v napadnutej časti ako vecne a
právne správne potvrdil.

Odvolací súd plne sa stotožňujúc s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa ho v zmysle § 219
ods. 2 OSP potvrdil a s poukazom ods. 2 citovaného ustanovenia svoje rozhodnutie odvolací súd
podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustan. § 224 ods. 2 OSP v spojitosti s ust.
§ 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.