Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/740/2015 z 29. 11. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 29. novembra 2015, sp. zn. 26Co/740/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2115218858.1 Krajský súd Trnava | 26Co/740/2015 | ECLI:SK:KSTT:2015:2115218858.1 | 2015-11-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 151j OZ, § 76 ods. 1 písm. e) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d447a15f-c953-47a6-997a-89037a888c37 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2115218858.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/740/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115218858
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2115218858.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci žalobkyne: Y. M., nar. XX. L. XXXX, bytom Z. XXX/XX, N., zast. advokátkou:
Mgr. Renáta Dobrovodská, so sídlom Račianska 15, Bratislava, proti žalovanej: DLM-Factoring, s.r.o.,
so sídlom Viničná 41, Biely Kostol, IČO: 47 216 727, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 14. septembra 2015 č. k. 11C/349/2015 - 45,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti o nariadení predbežného opatrenia a
uložení povinnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým I. nariadil žalovanému,
aby sa dočasne zdržal výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam - pozemok parcela registra „C“
č. 2244 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 468 m2, pozemok parcela registra „C“ č. 2245 -
záhrady o výmere 743 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra ,,C“ č.
2244, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území N. a sú zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX vedenom Okresným úradom Partizánske - katastrálnym odborom a aby sa dočasne zdržal
postúpenia pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 0028/2010, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu
o návrhu vo veci samej, II. vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a III.
žalobkyni uložil, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia podala na súd návrh na
začatie konania vo veci samej. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 74 ods.1,
§ 75 ods. 1, 2, 3, 4, 6 a 8, § 76 ods. 1 písm. e) a písm. f), § 76 ods. 3 a 4 O.s.p. (zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení); vecne potom vo
vyhovujúcej časti majúc za osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania spôsobom
obsiahnutým vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia a to najmä vzhľadom na osvedčenie
nároku žalobkyne domáhať sa zániku pohľadávky žalovanej voči žalobkyni zabezpečenej záložným
právom a tým aj zániku záložného práva žalovanej na nehnuteľnostiach špecifikovaných vo výroku
tohto rozhodnutia, ako aj existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na jej právach,
vzhľadom na oznámenie žalovanej (resp. jej právneho predchodcu) o začatí výkonu záložného práva
k nehnuteľnostiam žalobkyne, stotožniac sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, nepovažujúc takýto zásah do práv žalovanej za neprimeraný vzhľadom na len
dočasný charakter takejto predbežnej úpravy, ktorým sa nemení podstata vecného práva (záložného
práva k nehnuteľnostiam) žalovanej. Obdobne opodstatneným bolo aj zakázať žalovanej postúpiť
pohľadávku zabezpečenú záložným právom k nehnuteľnostiam žalobkyne, nakoľko s postúpenou
pohľadávkou by prešli na postupníka aj práva vyplývajúce zo zabezpečenia záväzkov, teda aj práva
plynúce zo záložnej zmluvy a to bez povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva. V tejto súvislosti
ďalej dôvodil, že nariadením predbežného opatrenia sa v podstate poskytuje žalobkyni dočasná ochrana
pred stratou obydlia, pretože sa dočasne (do rozhodnutia súdu vo veci samej), odloží výkon záložného
práva žalovanej a tak nariadením predbežného opatrenia sa nevytvorí nenávratný nenapraviteľný
stav v právnych vzťahov účastníkov, iba sa dočasne odloží možný výkon záložného práva žalovanej.



Ďalej konštatoval, že v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na
strane žalovanej ani neprimeraná výhoda na strane žalobkyne, ktoré závery rovnako platia i v prípade
dočasného zákazu postúpenia pohľadávky žalovanej na inú osobu.

Proti tomuto uzneseniu v jeho vyhovujúcej časti a v časti uloženia povinnosti žalobkyni podať v lehote
30 dní od doručenia tohto uznesenia na súd žalobu na začatie konania vo veci samej (výrok I. a
III. uznesenia), podala včas odvolanie len žalovaná, s návrhom na jeho zrušenie v
odvolaním napadnutých častiach a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okrem toho
vzniesla aj námietku nedostatku právomoci súdu vo veci konať (podľa § 106 ods. 1 O.s.p.), pre
potrebu prejednať vec s poukazom na rozhodcovskú doložku podľa článku XIV. Zmluvy o úvere číslo
0028/2010 z 3. marca 2010, v rozhodcovskom konaní. Ako odvolacie dôvody uplatnila dôvody podľa
§ 205 ods. 2 písm. a), b), a f) v spojení s ust. § 221 ods.1 O.s.p., a argumentovala tým, že súd
prvého stupňa presvedčivo nevysvetlil ako žalobkyňa osvedčila existenciu nároku domáhať sa zániku
pohľadávky zabezpečenej záložným právom a tým aj zániku záložného práva žalobkyne, keď pri svojom
rozhodovaní nemal k dispozícii zmluvu o úvere číslo 0028/2010 z 3. marca 2010, a ani žiadne doklady o
žalobkyňou tvrdenom zaplatení sumy 10.732 eur, nezdôvodnil a presvedčivo nevysvetlil v čom spočíva
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a z toho vychádzajúca potreba dočasnej úpravy pomerov
účastníkov konania, nepreskúmateľne zdôvodnil svoj záver o tom, že nariadené predbežné opatrenie
nie je neprimeraným zásahom do práva žalobkyne, poukazujúc na to, že rodinný dom, ktorého sa týka
záložné právo nie je bydliskom žalobkyne, nakoľko tento je neobývaný a neudržiavaný, v dôsledku
čoho jeho hodnota neustále klesá a plynutím času dochádza k znižovaniu pravdepodobnosti úspešnej
realizácie výkonu záložného práva žalovanej a uspokojenia jej pohľadávky voči žalobkyni, považujúc
predbežnú úpravu práv a povinnosti účastníkov konania spôsobom uvedeným v napadnutom uznesení
za neprimeraný zásah do práva žalovanej na uspokojenie jej nároku zo zmluvy o úvere, nakoľko
nemožnosťou realizácie výkonu záložného práva je poskytovaná neprimeraná výhoda žalobkyni, ktorá
tak odďaľuje uspokojenie nároku žalovanej. Za nepochopiteľnú považoval argumentáciu súdu prvého
stupňa, že predbežným opatrením nedošlo k zmene podstaty vecného práva žalovanej napriek tomu, že
žalovaná aj, keď len dočasne bola pozbavená možnosti realizácie výkonu záložného práva, že neobstojí
ani argumentácia súdu, že s postúpenou pohľadávkou by prešli na postupníka aj práva vyplývajúce zo
zabezpečenia záväzkov, teda aj práva plynúce zo záložnej zmluvy, avšak bez jeho povinnosti zdržať sa
výkonu záložného práva poukazujúc na ust. § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 2 O.s.p.,
ktoré takúto argumentáciu súdu prvého stupňa vyvracajú.

Žalobkyňa vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhla odvolaním napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdiť, považujúc námietku žalovanej o nedostatku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť za
nedôvodnú, a to vzhľadom na dohodu zmluvných strán o tom, že všetky spory vzniknuté z úverovej
zmluvy (ako aj zo záložnej zmluvy) bude riešiť vecne a miestne príslušný súd, alebo tieto budú riešené
prostredníctvom rozhodcovského súdu (čl. XI. úverovej zmluvy) považujúc rozhodcovskú doložku
uvedenú v bode XIV. úverovej zmluvy za neplatnú pre jej neprijateľnosť, ako aj z dôvodu, že odkazuje
na neexistujúci rozhodcovský súd, majúc za osvedčené právo žalobkyne, ktorému sa má poskytnúť
dočasná ochrana ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a to či už realizáciou záložného
práva k nehnuteľného majetku žalobkyne alebo ďalším postupovaním záložným právom zabezpečenej
pohľadávky žalovanej na tretie osoby.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba, účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu danom dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nedôvodné a napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1).
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou použitou súdom prvého stupňa na podporu
ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. U dôvodov predostretých súdom prvého stupňa dostatočne jasne



a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa
na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.), odvolací súd však vzhľadom na potrebu vyporiadať sa s
námietkami žalovanej dopĺňa (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) nasledovné:

Účelom konania o predbežnom opatrení je dočasná a podľa možnosti čo najrýchlejšia úprava pomerov
účastníkov za situácie, že tieto upravené nie sú a je tu nebezpečenstvo určitej celkom konkrétnej ujmy,
pre ktoré vec neznesie odklad až do vydania rozhodnutia vo veci samej, teda do rozsudku upravujúceho
pomery účastníkov definitívne. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veciach predbežných
opatrení pristupovať, však kladie zvýšené nároky na doloženie tvrdení uvádzaných v návrhu tak, aby
tu bolo možno považovať potrebu navrhovanej dočasnej úpravy za osvedčenú (to preto lebo súd pred
rozhodnutím o predbežnom opatrení zásadne nevykonáva žiadne dokazovanie, ktoré je takto vyhradené
až konaniu vo veci samej). Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila
danosť uplatneného práva navrhovateľa a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej
úpravy. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku, prípadne ich osvedčenie samotné,
ešte netvoria zákonný dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu
predbežné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom
naviac aspoň osvedčené.

Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami potom odvolací súd konštatuje, že neobstojí námietka žalovanej
o nedostatku právomoci súdu vo veci konať a rozhodovať, nakoľko žalobkyňa uplatňujúca svoje práva
vyplývajúce jej so spotrebiteľskej zmluvy (za akú bez akýchkoľvek pochybností bolo potrebné považovať
aj už skôr citovanú úverovú zmluvu) podaním žaloby na príslušný civilný súd využila svoje oprávnenie
uvedené v čl. XI., prípadne v čl. XIV. posledná veta úverovej zmluvy riešiť spory vzniknuté z úverovej,
prípadne záložnej zmluvy na civilnom (všeobecnom) súde a tým založila jeho právomoc vo veci konať
a rozhodovať, a tak využila možnosť spotrebiteľa vybrať si k nemu ohľaduplnejší spôsob riešenia sporu
a takto i vylúčenie následku v podobe nutnosti podrobiť sa právomoci rozhodcu. Žalovaná netvrdila a
nepreukázala, že by si nároky z predmetného právneho vzťahu so žalobkyňou uplatnila voči žalobkyni už
skôr na rozhodcovskom súde, a teda že došlo ku prípadnej kolízii rozhodcovského a riadneho súdneho
konania (pravdaže za predpokladu platného dojednania rozhodcovskej doložky).

Nedôvodnou bola aj námietka žalovanej o neosvedčení danosti práva žalobkyne domáhať sa zániku
pohľadávky zabezpečenej záložným právom z dôvodu, že na právny vzťah žalobkyne so žalovanou
je potrebné aplikovať jednotlivé ustanovenia Obchodného zákonníka a že pohľadávka žalovanej voči
žalobkyni je platnou a existujúcou pohľadávkou, nakoľko preukázanie jej skutkových tvrdení o zániku
peňažnej pohľadávky žalovanej (vrátane zániku záložného práva žalovanej na nehnuteľnom majetku
žalobkyne takúto pohľadávku zabezpečujúceho) jej splnením, bude predmetom konania vo veci samej,
pričom pre účely nariadenia predbežného opatrenia, ako už bolo vyššie uvedené, postačuje osvedčenie
danosti práva na dočasnú úpravu pomerov účastníkov spôsobom navrhovaným v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia. Žalobkyňa osvedčila svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, ako
aj snahu žalovanej, ako záložného veriteľa realizovať výkon záložného práva k týmto nehnuteľnostiam
za účelom uspokojenia jej peňažnej pohľadávky, ktorej existencia je medzi účastníkmi konania sporná.
V rámci výkonu záložného práva sa totiž záložný veriteľ môže uspokojiť predajom zálohu. Tým je
osvedčené aj právo žalobkyne domáhať sa dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania
spôsobom uvedený vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia, a to z dôvodu bezprostredného
ohrozenia jej vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, spojeného aj s bezprostredne
hroziacou majetkovou ujmou. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, ujma žalovanej vzniknutá úpravou
pomerov účastníkov konania spôsobom obsiahnutým vo výroku odvolaním napadnutého uznesenia
nie je zrejme neprimeraná výhode získanej predbežným opatrením žalobkyňou. Pri bežnom chode
udalostí totiž prirodzený pokles tržnej hodnoty nehnuteľností plynutím času a z toho plynúce pomerné
zníženie finančného príjmu získaného ich predajom pri realizovaní záložného práva záložného veriteľa
(žalovanej) nie je tak veľký, ako by bola škoda na strane žalobkyne spôsobená úplnou stratou
vlastníckeho práva k nim. Dôvodným bolo aj uloženie povinnosti žalovanej dočasne sa zdržať postúpenia
jej pohľadávky zo zmluvy o úvere, zabezpečenej záložným právom k nehnuteľnostiam, nakoľko ako
to správne konštatoval aj súd prvého stupňa s postúpenou pohľadávkou by prešli na jej nadobúdateľa
aj práva vyplývajúce zo zabezpečenia takejto postupovanej pohľadávky (právo uspokojiť pohľadávku
predajom zálohu), avšak na právneho nástupcu veriteľa by neprešla povinnosť dočasne sa zdržať
výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, nakoľko rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení by
nebolo záväzné pre nového záložného veriteľa, ktorý nebol účastníkom tohto konania.



Správnym bol aj postup súdu (namietaný žalovanou v odvolaní), keď pri nariadení predbežného
opatrenia uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia, podala návrh na začatie
konania vo veci samej (§ 76 ods.3 O.s.p.). Predbežné opatrenie môže totiž zaniknúť z taxatívne
vymedzených dôvodov, medzi ktoré patrí aj nesplnenie takto uloženej povinnosti súdu návrh vo veci
samej podať. Lehota na podanie návrhu na začatie konania je sudcovskou lehotou, ktorej dĺžku určuje
súd práve spôsobom uvedeným vo výrokovej časti III. tohto rozhodnutia. Súd určením takejto lehoty
totiž obmedzuje účinky predbežnej úpravy pomerov účastníkov konania v prípade ďalšej nečinnosti
žalobkyne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý návrhu žalobkyne
na nariadenie predbežného opatrenia v odvolaním napadnutej časti vyhovel a preto jeho uznesenie
podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože šlo o prípad rozhodovania o predbežnom
opatrení, v ktorom rozhodovanie patrí až konečnému rozhodnutiu.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.