Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/303/2018 z 18. 12. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 18. decembra 2018, sp. zn. 17Co/303/2018, ECLI:SK:KSTN:2018:3117216276.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/303/2018 | ECLI:SK:KSTN:2018:3117216276.1 | 2018-12-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f38d3cc9-26ed-4ae1-a34c-98ce12507ccd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3117216276.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/303/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117216276
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117216276.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.
Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu N. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom U. L. XXX/X, M. M., štátna príslušnosť SR, právne zastúpenej T. & T., s.r.o., E. kancelária, A. XX,
F., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému T. Z. L., s. r. o., so sídlom T. XX, F., IČO: XX XXX XXX, právne
zastúpeného E. kancelária JUDr. E. Z., s. r. o., so sídlom T. XX, F., V. XX, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie
1.448,11 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. septembra 2018,
č.k. 20Csp/142/2017-45, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej tiež aj okresný súd) napadnutým rozsudkom rozhodoval o nároku na
zaplatenie sumy predstavujúcej úroky a poplatky zo spotrebiteľského úveru, ktoré žalobkyňa ako dlžník
zaplatila žalovanému ako veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny, i keď bolo potrebné predmetný
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle právnej úpravy spotrebiteľského úveru.
Žalobu zamietol z dôvodu premlčania práva v subjektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 OZ.
Považujúc za významnú skutočnú vedomosť o bezdôvodnom obohatení súd prvej inštancie uviedol,
že vedomosť o tom, že zmluva nemá predpísané náležitosti, resp. má nesprávne náležitosti treba
viazať na okamih , kedy žalobkyňa podpísala zmluvu a oboznámila sa s ňou. Vedomosť žalobkyne
o tom, že zo strany žalobkyne došlo pri splácaní úveru žalovanému k plneniu nad rámec poskytnutej
istiny nastáva okamžikom, kedy žalobkyňa uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu prvýkrát preplatí.
Kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových
okolností, možno právne kvalifikovať, nie je podľa súdu prvej inštancie pri posudzovaní okamihu začatia
plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Súd prvej inštancie odkázal v tomto smere
okrem iného na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 1Cdo 67/2011 a neuznal tvrdenie
žalobkyne, že o relevantných skutočnostiach sa dozvedela až od svojho právneho zástupcu dňa
5.6.2017. Vychádzajúc zo skutkového zistenia, že žalobkyňa vykonala titulom predmetnej zmluvy o
úvere úhrady od 14.4.2009 do 9.4.2013, bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že premlčacia doba, a to
tak subjektívna dvojročná ako aj objektívna trojročná uplynula márne pred podaním žaloby (25.07.2017).
Napokon súd prvej inštancie doplnil, že nezistil dôvody ani pre aplikáciu objektívnej 10 ročnej premlčacej
doby ako to navrhovala žalobkyňa. Nebolo totiž preukázané, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie
úmyselne, čo je zákonnou podmienkou pre použitie 10 ročnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255
ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.



2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá
žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť. Nesúhlasila so závermi súdu prvej inštancie
v otázkach začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v ktorom prípade mala jednoznačne zato,
že žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedela až okamihom porady s advokátom.
Súčasne nesúhlasila so záverom, že na strane žalovaného sa nejednalo o neúmyselné bezdôvodné
obohatenie, ktorej otázke venovala podstatnú časť odvolania. Ohľadom otázok premlčania považovala
za významné, že princíp spravodlivého vyriešenia veci musí mať prednosť pred princípom právnej istoty.
Napokon žiadala, aby pre prípad potvrdenia napadnutého rozhodnutia rozhodol o trovách konania podľa
§ 257 CSP a ako dôvod hodný osobitného zreteľa zohľadnil, že žalobkyňa už žalovanému na úvere
zaplatila viac ako mala a jej zaviazanie k náhrade trov by preto nebolo spravodlivé.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a zotrval
na svojich vyjadreniach prezentovaných v konaní pred súdom prvej inštancie.

4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 378 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 385 ods. 1 CSP dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 387 CSP potvrdiť.

5. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je uplatnené aj v tomto konaní, nemožno pre
premlčanie priznať, ak uplynie čo i len jedna z lehôt stanovených v ust. § 107 ods. 1 a 2 OZ. Pre úspešné
uplatnenie námietky premlčania tak postačuje, ak uplynie subjektívna premlčacia doba (§ 107 ods. 1
OZ), hoci objektívna premlčacia doba (§ 107 ods. 2 OZ) ešte neuplynula. Uvedené platí aj opačne. Preto
v posudzovanom prípade postačuje pre konštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia, pokiaľ sú
správne jeho závery ohľadom subjektívnej premlčacej doby.

6. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

7. Pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je významná skutočná vedomosť
oprávneného o skutkových okolnostiach, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia. Právne posúdenie nie je významné (NS SR 1Cdo/67/2011).

8. Pre nárok uplatnený titulom bezdôvodného plnenia nad rámec poskytnutej istiny úveru je podstatná
vedomosť dlžníka o obsahu zmluvy a vedomosť o rozsahu splácania úveru, aby na jeho strane mohlo
byť usudzované na vedomosť o bezdôvodnom obohatení.

9. Vedomosť o obsahu zmluvy je potrebné viazať k okamžiku podpisu zmluvy. Podpis predstavuje prejav
súhlasu s písomným právnym úkonom. Ako prejav súhlasu teda logicky zahŕňa aj prejav znalosti obsahu.

10. Pre posúdenie okamžiku vzniku vedomosti úverového dlžníka o tom, že veriteľovi uhrádza platby nad
rámec poskytnutej istiny je významné, kedy dlžník preukázateľne získa informácie, na základe ktorých
si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, že jeho platby titulom predmetnej úverovej zmluvy presiahli
v úhrne výšku istiny úveru poskytnutej zo strany veriteľa. Tým, že splátky úveru uhrádza sám dlžník
v jemu známej výške, je možné úsudok o okamžiku zaplatenia sumy zodpovedajúcej istine urobiť na
základe jednoduchého matematického výpočtu. Preto sa dlžník musí dozvedieť o tom, že platí veriteľovi
nad rámec poskytnutej istiny súčasne s okamžikom každej úhrady nad rámec poskytnutej istiny úveru.

11. Vedomosť o tom, že absencia zákonom stanovených náležitostí úverovej zmluvy má za následok,
že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, resp. že iné okolnosti zmluvy majú za následok,
že úverová zmluva je neplatná, nie je pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby podľa §
107 OZ významná, pretože sa jedná o vedomosť o obsahu práva. Vedomosť o obsahu práva je
ovládaná zásadou „Neznalosť práva neospravedlňuje.“ Znalosť práva sa u jeho adresátov nevyvratiteľne
predpokladá a inak tomu nemôže byť ani v prípade posudzovania jeho znalosti ako východiska pre
vedomosť o bezdôvodnom obohatení. Za okamžik vzniku skutočnej vedomosti o obsahu práva je
potrebné považovať deň účinnosti právneho predpisu. Pre uvedenú zložku vedomia oprávneného o
bezdôvodnom obohatení platí, že aj pri posudzovaní skutočnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom
obohatení v zmysle § 107 ods. 1 OZ je potrebné vychádzať z normatívnych konštrukcií právnych
domnienok a nimi predpokladaný stav je potrebné považovať za daný aj z hľadiska skutočnej vedomosti
oprávneného. V prípade právnej domnienky, akou je znalosť práva dokonca nevyvratiteľne. Preto pre



vznik vedomosti o bezdôvodnom obohatení postačuje skutočná vedomosť o skutkových okolnostiach,
z ktorých bezdôvodné obohatenie vyplýva a nie je potrebná vedomosť o obsahu práva (NS SR
1Cdo/67/2011).

12. Vzhľadom na uvedené nemožno považovať za správny názor, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom
obohatení na strane žalovaného dozvedela až pri návšteve právneho zástupcu. Keďže je pre vedomosť
o bezdôvodnom obohatení významná skutočná vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých
bezdôvodné obohatenia vyplýva, je prakticky vylúčené, aby predtým na veci nezainteresovaný advokát
mal širšiu vedomosť o skutkových okolnostiach úverovej zmluvy a jej plnenia ako sám dlžník. S
vecou je po skutkovej stránke predsa oboznamovaný práve sprostredkovane od dlžníka a vlastnú
skutkovú vedomosť o veci nemá žiadnu. Advokát poskytuje iba právne posúdenie skutkových okolností
prezentovaných dlžníkom. Preto tu nie je nič, čím by advokát mohol relevantne rozšíriť okruh vedomostí
dlžníka o skutkových okolnostiach úverovej zmluvy a jej plnení. Keďže advokát poskytuje iba právne
posúdenie a vedomosť o obsahu práva je z hľadiska vedomosti o bezdôvodnom obohatení irelevantná
(NS SR 1Cdo/67/2011), je z hľadiska začiatku plynutia premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ
irelevantná aj návšteva advokáta dlžníkom. Napokon už samotná skutočnosť, že sa dlžník rozhodne pre
návštevu advokáta v súvislosti so svojim úverom, nasvedčuje tomu, že pre to má dôvody spočívajúce
práve v znalosti úverovej zmluvy a svojho plnenia na dlh z úveru.

13. Čo sa týka znalosti práva, ktorá jediná má súvislosť s návštevou advokáta, je podstatné, že
znalosť práva sa nevyvratiteľne predpokladá aj pri posúdení okamžiku vzniku vedomosti o bezdôvodnom
obohatení a z hľadiska skutočnej vedomosti podľa § 107 ods. 1 OZ preto nie je podstatná. Ako bolo
uvedené, rozhodujúca je tu vedomosť skutková a nie vedomosť o obsahu práva. Tak napríklad v
prípade neplatného právneho úkonu pre nedostatok formy, bude postačovať zistenie okamžiku, kedy sa
konajúca osoba dozvedela o forme právneho úkonu (čo je prakticky bezprostredne) a nie je potrebné,
aby výslovne vedela akú formu právo pre daný právny úkon vyžaduje. Vedomosť o právom stanovenej
forme právneho úkonu sa aj tu nevyvratiteľne predpokladá u každého. Napokon, každé bezdôvodné
obohatenie ( ako každý právny nárok) vychádza z nejakého obsahu práva, a tak by argument žalobkyne
o získaní vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia od advokáta bol použiteľný na posúdenie
počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby vždy. Odvolací súd si nie je vedomý, že by sa v dlhodobej
tradícii inštitútu bezdôvodného obohatenia uvedený argument vyskytoval a tobôž považoval za správny.

14. Je potrebné uzavrieť, že otázku znalosti práva v zásade nemožno podrobiť skúmaniu z hľadiska
skutočnej vedomosti, ale vždy je zodpovedaná nevyvratiteľnou právnou domnienkou, že znalosť práva
je u každého daná.

15. Pokiaľ sa s uvedeným princípom spojí vyššie uvedená jednoznačnosť znalosti o obsahu zmluvy
preukázaná jej podpisom a jednoznačnosť znalosti o vlastnom konaní, v tomto prípade o úhradách
platieb na úver, nemožno prijať iný záver, ako ten, že vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení
spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý bol bezúročný a bez poplatkov v dôsledku
sankcie zakotvenej v právnej úprave spotrebiteľských úverov, vzniká v zásade v okamihu platby
dlžníka nad rámec poskytnutej istiny. Rovnaký právny záver prijal odvolací súd už v rozhodnutí sp. zn.
17Co/372/2015 zo dňa 27.4.2016 ako aj sp. zn. 17Co/315/2017 zo dňa 6.9.2017 a 17Co/263/2017 zo
dňa 27.6.2018. Vzhľadom na argumenty uvedené odvolacím súdom v tomto rozhodnutí sa odvolací súd
nestotožňuje s rozhodnutiami iných súdov založenými na vzniku vedomosti o bezdôvodnom obohatení
v okamžiku porady s advokátom.

16. Vychádzajúc v posudzovanom prípade zo súdom prvej inštancie zistenej skutočnosti, že žalobkyňa
vykonala titulom predmetnej zmluvy o úvere úhrady od 14.4.2009 do 9.4.2013, je zrejmé, že dvojročná
subjektívna premlčacia doba podľa ust. § 107 ods. 1 OZ ku dňu podania žaloby 25.07.2017 uplynula.

17. Vzhľadom na to, že uplynutie subjektívnej premlčacej doby je samo osebe dostatočným dôvodom,
pre ktorý nebolo možné žalobe vyhovieť, nezaoberal sa odvolací súd danosťou ďalších odvolacích
dôvodov týkajúcich sa objektívnej premlčacej doby a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

18. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na to, že je potrebné uprednostniť spravodlivé riešenie sporu pred
právnou istotou, odvolací súd nenachádza nespravodlivosť v zamietnutí žaloby pre premlčanie práva.
Vzhľadom na to nepovažuje za dôvodné ani iné rozhodnutie o trovách konania, než to, ktoré prijal súd



prvej inštancie, keď v konaní neúspešnú žalobkyňu zaviazal k plnej náhrade trov konania úspešnému
žalovanému. Žalobkyňa iniciovala spor od počiatku zastúpená právnym zástupcom. Riziká sporu a
zodpovednosť za jeho výsledok jej preto museli byť od počiatku známe a je dôvodné, aby ich aj vo
výsledku znášala.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP. Z dôvodu plného úspechu žalovaného v konaní mu patrí
voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).