Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/7/2014 z 7. 7. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 7. júla 2014, sp. zn. 10Co/7/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8411205028.1 Krajský súd Prešov | 10Co/7/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8411205028.1 | 2014-07-07 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: § 148 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e557ba1-6054-484c-93a5-217e5be3c638 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8411205028.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/7/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411205028
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8411205028.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr.
Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobkyne: H. R., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom
E. XXXX/XX, F., štátna občianka SR, zastúpenej JUDr. Petrom Sklenárom, advokátom Advokátskej
kancelárie so sídlom Rázusova 21, Košice, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova č. 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o náhradu škody
na zdraví, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 13.6.2013 č. k. 3C
182/2011-117, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výrokoch o povinnosti
zaplatiť žalobkyni 1.489,- eur s prísl., o trovách konania účastníkov a trovách štátu.

N e p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok rozsudkom č. k. 3C 182/2011-117 rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobkyne istinu vo výške 1.489,- eur z titulu 25 % navýšenia sumy z dôvodov sťaženia spoločenského
uplatnenia. Súd zastavil konanie ohľadom istiny 5.956,- eur. Žalovanej uložil povinnosť uhradiť v
prospech žalobkyne trovy konania na účet právneho zástupcu JUDr. Petra Sklenára vo výške 1.841,52
eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike
na účet Okresného súdu Kežmarok vedený v štátnej pokladnici trovy štátu vo výške 418,32 eur v lehote
troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že sa žalobkyňa titulom náhrady škody na zdraví domáhala
zaplatenia 1.662,90 eur ako bolestného, tak aj škody na zdraví zo sťaženia spoločenského uplatnenia,
vrátane jeho 50 % - ného zvýšenia a náhrady trovy konania. Žalobkyňa dňa 25.7.2009 utrpela zranenie,
a to zlomeninu prvého krížového stavca vľavo bez posunu úlomkov, vytlačenie platničky medzi 4. a 5.
driekovým stavcom, pomliaždenie driekovej oblasti, ktoré zranenie pri nekomplikovanom priebehu si
vyžadovalo liečenie a práceneschopnosť v trvaní 6 týždňov. Vodič, ktorý dopravnú nehodu spôsobil,
mal trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podmienečne zastavené, čím bolo preukázané
zavinenie vodiča v príčinnej súvislosti so spôsobeným následkom u žalobkyne. Vodič motocykla bol
povinne zmluvne poistený v poisťovni KOOPERATÍVA. Podľa lekárskeho posudku MUDr. H. Z., náhrada
škody na bolestnom za priznaných 115 bodov je v čiastke 1.663,- eur. Okrem toho si uplatňuje sťaženie
spoločenského uplatnenia (SSU) a jej 50 % navýšenie podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o
náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.



Podľa znaleckého posudku MUDr. F. O. č. 22/2012 z 27.11.2012, je zrejmé, že žalobkyňa utrpela
dňa 25.7.2009 trvalé následky v dôsledku dopravnej nehody s tým, že k zlepšeniu zdravotného stavu
nedôjde. Sťaženie spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z. z. je určené na 400 bodov
s tým, že je žalobkyňa obmedzovaná, alebo vylúčená z pracovných, či nepracovných činností, ktoré
vyžadujú bežnú fyzickú záťaž a mobilitu. Žalobkyňa potrebuje k chôdzi kompenzačnú pomôcku -
vychádzkovú paličku. Sťaženie spoločenského uplatnenia je priznané za stredne ťažké poúrazové
obmedzenie hybnosti chrbtice s príznakmi koreňového dráždenia (II.304c s bodovým hodnotením 400
bodov). Pri bodovom hodnotení 14,89 eur za jeden bod to dáva čiastku 5.956,- eur. Žalobkyňa potvrdila,
že od žalovaného obdŕžala istinu vo výške 5.956,- eur., ako aj bolestné 1.662,90 eur, preto vzhľadom
na obsah znaleckého posudku pri SSU požaduje navýšenie o 25 % základného bodového ohodnotenia,
čo je 1.489,- eur. Tu žalobkyňa poukazuje na závery znalca, kde následky poistnej udalosti sú trvalé a
obmedzujú ju v bežnom živote. Je vylúčená z pracovných, či mimopracovných činností, ktoré vyžadujú
bežnú fyzickú záťaž a mobilitu, pričom dovtedy žalobkyňa pracovala v K. s príjmom okolo 1.300,- eur
a po úraze jej príjmy sú na úrovni 848,40 eur.

Poisťovňa považuje 25 % navýšenie pri SSU za neprimerané a nepokladá prípad žalobkyne za hodný
osobitného zreteľa pri zohľadnení okolnosti, že žalobkyňa je naďalej činná v K..

Súd pri hodnotení nároku žalobkyne na zvýšenie SSU o 25 % prihliadol na skutočnosť, že následky
žalobkyni boli spôsobené nehodou a v súčasnosti má trvalé bolesti v driekovej chrbtice. Jej obmedzenia
sú trvalé a závažné, je odkázaná na kompenzačnú pomôcku. Došlo k poklesu príjmov, pričom suma
zvýšenia SSU nepredstavuje ani štvornásobok rozdielu mesačného príjmu pred nehodou a po nehode.
Okresný súd považoval zvýšenie SSU o 25 % (o sumu 1.489,- eur) za primerané a opodstatnené.

O trovách účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu
trov konania vo výške 1.841,52 eur.

Keďže došlo k späťvzatiu žaloby o 5.956,- eur titulom SSU, okresný súd zastavil konanie v tejto časti
podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p..

O povinnosti nahradiť trovy štátu bolo rozhodnuté podľa § 148 ods. 1 O.s.p., kde štát má podľa výsledku
konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre
ich oslobodenie od súdnych poplatkov. Odmena súdneho znalca 418,32 eur bola zaplatená zo štátnych
prostriedkov. Náhradu trov štátu musí zaplatiť neúspešný žalovaný na účet Okresného súdu Kežmarok.

Proti rozsudku okresného súdu v časti zaplatiť SSU 1.489,- eur a nahradiť trovy konania dala odvolanie
žalovaná. Odvolateľka pripúšťa, že žalobkyňa má v dôsledku dopravnej nehody pohybový hendikep,
avšak aj napriek prevedenému znaleckému dokazovaniu nie je závažný do tej miery, aby opodstatňoval
zvýšenie základného bodového hodnotenia SSU až o 25 %. Sám znalec MUDr. O. konštatuje, že u
žalobkyne nie je vylúčenie z pracovných, či nepracovných činností ani v prípadoch, kde sa vyžaduje
bežná fyzická záťaž a mobilita, pričom žalobkyňa je schopná vykonávať prácu jednak v zahraničí. Na
druhej strane žalobkyňa vykonáva prácu a fyzickú záťaž v ošetrovateľskej činnosti bez obmedzenia.
Znalec potvrdzuje, že žalobkyňa trpela určitými zdravotnými ťažkosťami už pred samotnou dopravnou
nehodou. Ďalej odvolateľ sa dotýka priznanej odplaty, preto navrhuje zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Právny zástupca žalobkyne navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Žalobkyňa doložila
doklady o tom, že v dôsledku dopravnej nehody má znížené príjmy, pričom sám odvolateľ nespochybnil
závery znaleckého posudku a nenavrhol vykonať iné dôkazy. Následky dopravnej nehody sú u žalobkyne
trvalé a k zlepšeniu zdravotného stavu nedôjde. To ovplyvnilo rozhodnutie súdu pri navýšení sťaženia
spoločenského uplatnenia.



Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmať napadnuté
rozhodnutie a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné v jeho napadnutej časti potvrdiť ako
vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
(§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:

Žalobkyňa utrpela dňa 25.7.2009 úraz, keď bola zrazená motocyklom vodiča Y. F.. Čo sa týka hodnotenia
bolestného, tam bol vydaný lekársky posudok lekárom MUDr. H. Z. s počtom bodov 115. Pri bodovom
hodnotení 14,46 eur za jeden bod to predstavuje 1.662,90 eur bolestného. Bolestné bolo poisťovňou
vyplatené 1.8.2011, t. j. po podaní žaloby (26.7.2011). V časti bolestného zobrala žalobkyňa návrh späť.
Žalobkyňa ďalej požadovala sťaženie spoločenského uplatnenia pôvodne v rozsahu 50 % navýšenia.
Súdny znalec MUDr. F. O. v znaleckom posudku číslo 22/2012 za stredne ťažké poúrazové obmedzenie
hybnosti chrbtice s príznakmi kolenného dráždenia priznal 400 bodov. Zákon č. 437/2004 Z. z. pri
takomto poškodení dáva rozpätie od 325 do 520 bodov. Znalec veci konštatuje, že úraz mal pre
žalobkyňu trvalé následky, ktorá je obmedzená vo viacerých aktivitách, chôdze, behu, sedení, vstávaní,
domácich prácach, vo výbere pracovných činností, v kultúrnom vyžití, teda vo všetkých činnostiach
spojených s mobilitou. Súhrn týchto obmedzení v živote je možné považovať za závažný. Trvalé
následky nie sú

ďalšou liečbou, či konzervatívnou alebo operačnou, odstrániteľné. Žalobkyňa má trvale bolesti, ktoré sa
zhoršujú pri určitých pohyboch žalobkyne - chôdzi, predklonov, stúpaní po schodoch, fyzickej námahe
a podobne. Žalobkyňa je obmedzená alebo vylúčená z pracovných, či nepracovných činností,
kde sa vyžaduje bežná fyzická záťaž a mobilita (pohyb). Následky na zdraví sú trvalé a k zlepšeniu
zdravotného stavu nedôjde. Táto prognóza zdravotného stavu u žalobkyne je nepriaznivá, pričom k
ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo v roku 2010. Odvtedy sú ukončené rehabilitačné procedúry
a cvičenia.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z. z., v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým
je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50
%. V uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Cdo 212/2010 z 29.11.2011
je uvedené, že uznanie invalidity nie je jedným dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona číslo 437. Z hľadiska tohto
výkladového pravidla Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je možné uvažovať o navýšení sťaženia
spoločenského uplatnenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa aj v prípadoch, kde úraz nekončí
invaliditou poškodeného. Okresný súd konštatoval, že práve prípad žalobkyne je hodný osobitného
zreteľa, pretože došlo k trvalému nezvratnému stavu, k obmedzeniu žalobkyne v jej pracovných
možnostiach, fyzických aktivitách, kde súhrn obmedzení v jej bežnom živote je závažný. Jedná sa o
trvalé následky, ktoré nie sú liečbou, či konzervatívnou, alebo operačnou, odstrániteľné. Žalobkyňu
sprevádza trvalá bolesť, má obmedzenia v pohyblivosti v driekovej chrbtici. Pre bežnú chôdzu už
potrebuje paličku. Má zníženú citlivosť v ľavej nohe, potrebuje aj pomoc inej osoby pri pohybe v chôdzi
po schodoch, pri vstávaní zo sedu a podobne. Je prakticky obmedzená vo viacerých aktivitách s tým,
že súhrn týchto obmedzení v živote je možné považovať za závažný. Keďže sa jedná o poúrazové
obmedzenie hybnosti chrbtice s dopadom na doterajší výkon profesie opatrovateľky - spoločníčky v
K., došlo aj k poklesu zárobkových možností žalobkyne. Preto pri odškodnení sťaženia spoločenského
uplatnenia je možné uvažovať o navýšení ako prípadu hodného osobitného zreteľa práve pre tieto
zdravotné a profesné následky úrazu, ktorý utrpela žalobkyňa. Aj keď žalovaný poukazuje na to, že
žalobkyňa je aj naďalej schopná vykonávať prácu v zahraničí, tak na druhej strane úraz viedol k
tretinovému poklesu zárobkových možností žalobkyne s tým, že ani priznané odškodnenie za SSU
nebude v žiadnom prípade kompenzovať pokles príjmov u žalobkyne.

Rozsah následkov na žalobkyňu v dôsledku utrpeného úrazu znamená podstatné obmedzenie
žalobkyne nielen v pracovnej činnosti a výkonnosti, ale najmä v trvalých následkoch stále bolestivého
zranenia, kde ide o trvalú bolesť v dôsledku koreňového dráždenia sedacieho nervu, obmedzenej
pohyblivosti driekovej chrbtice s tým, že obmedzenia v bežnom živote u žalobkyne sú závažné,
neodstrániteľné a k zlepšeniu zdravotného stavu nedôjde. Následky úrazu môžu len zhoršovať bolesti a
obmedzenia pohybu u žalobkyne, preto za vyššie uvedené skutočnosti môžu sa považovať za dôvody
hodné osobitného zreteľa, prečo žalobkyni navýšiť SSU o 25 % oproti už priznanému odškodneniu



znalcom. Tou cestou sa uberal aj okresný súd. Preto krajský súd považuje úvahu okresného súdu
za správnu a rozsudok okresného súdu potvrdzuje ako vecne správny, pokiaľ navýšil sťaženie
spoločenského uplatnenia o 25 %.

Krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov medzi žalobkyňou a
žalovanou, ako aj o náhrade trov štátu. Pri rozhodovaní o náhrade trov je potrebné vychádzať z § 142
ods. 3 O.s.p., že ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov
konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. V tomto prípade rozhodnutie súdu záviselo jednak od
znaleckého posudku, čo sa týka ustálenej výšky SSU a naviac bola tu úvaha súdu o tom, či priznať
alebo nepriznať žalobkyni zvýšenie SSU. Pri rozhodovaní o náhrade trov štátu je rozhodujúce, k akému
výsledku sa súd

dopracoval a aké SSU priznal. Preto aj odmena pre advokáta podľa vyhlášky 655/2004 Zb. sa bude
odvíjať od konečnej sumy priznaného SSU vo výroku rozsudku Okresného súdu. Tým sa riadil aj Okresný
súd, pokiaľ vypočítaval odmenu pre zástupcu žalobkyne a výpočet urobil správny. Preto krajský súd
potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a
žalovanou poisťovacou spoločnosťou.

Keďže žalovaná nebola úspešná ani pred súdom prvého stupňa, ani v odvolacom konaní, preto je
povinná nahradiť trovy konania štátu s poukazom na § 148 ods. 1 O.s.p., kde štát má podľa výsledku
konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platí, pokiaľ u nich nie sú predpoklady
pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalobkyňa je oslobodená od platenia súdneho poplatku (§ 4 ods.
2 písm. ch) zákona číslo 71/1992 Zb.), potom neúspešná žalovaná je povinná nahradiť trovy štátu na
preplatení odmeny znalca 418,32 eur, ako je o tom rozhodnuté rozsudkom okresného súdu. Aj v tejto
časti odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Právny zástupca žalobkyne si neuplatnil náhradu trov konania do 3 dní od doručenia výzvy súdu na
vyjadrenie k žalobe, preto úspešnej žalobkyni nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.