Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/225/2018 z 23. 8. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 23. augusta 2018, sp. zn. 2CoE/225/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6715205275.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/225/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6715205275.1 | 2018-08-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: CSP, ZKR, § 167f ods. 2 ZKR, § 161 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2dac360b-f792-40d3-805f-ddaf735afa80 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6715205275.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/225/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205275
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715205275.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:47 967 692, zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
advokát, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti povinnej: Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. XXXX/XX,
XXX XX F., na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1441,38 Eur s príslušenstvom, vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska cesta 17, 960
01 Zvolen pod sp. zn. EX 1446/15, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.
k. 12Er/170/2015-18 zo dňa 09. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 12Er/170/2015-18 zo dňa 09. mája 2018 z r u š u j e .

II. Exekučné konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k.
12Er/170/2015-18 zo dňa 09. mája 2018 2016 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že exekučným titulom je
Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a
mediačnej a.s., sp. zn. IDB0410079. Uviedol, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 21. decembra
2007 Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 1659,70
Eur, ktorú exekučný súd posúdil ako spotrebiteľskú. Ďalej uviedol, že povinná nemala možnosť
podstatným spôsobom obsah zmluvy ovplyvniť, mohla zmluvu, vrátane všeobecných obchodných
podmienok, iba prijať alebo odmietnuť ako celok. Predmetná rozhodcovská doložka je pripravená ako
súčasť Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu oprávneného a znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Klient podľa dojednania musí najneskôr pri
uzatváraní zmluvy uviesť, že s rozhodcovskom zmluvou nesúhlasí. Od takto dojednanej rozhodcovskej
doložky nie je možné odstúpiť. Exekučný súd vyhodnotil takéto dojednanie rozhodcovskej doložky ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Keďže právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neplatnom právnom úkone,
exekučný súd podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“)
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Podľa jeho názoru doručený rozhodcovský rozsudok,
ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z., má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002
Z. z.). Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku v prípadoch uvedených v § 40 ods. 1 písm. a/ až j/
zákona č. 244/2002 Z. z. Tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným,



je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov (§ 44
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.). Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké
účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že
exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V
opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup
v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným
súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v
rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný
súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z § 228 ods. 1 CSP, v
zmysle ktorého Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi
nástupcami strán po právoplatností rozsudku, ak nie je ustanovené inak. V štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený
potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených
v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. V rámci
tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne
závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd podľa názoru
odvolateľa nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Uviedol,
že pokiaľ ide o úverové zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku
exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č.
244/2002 Z.z. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný
na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť
hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim
preto bude len to, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom.
Len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Úverová zmluva, ktorej plnenie je
predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá
bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. S uvedenými závermi sa stotožnil aj Generálny
prokurátor Slovenskej republiky, ktorý v obdobnej veci podal mimoriadne dovolanie a žiadal napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Keďže súd prvého stupňa založil svoje
rozhodnutie na právnych záveroch, ktoré nezodpovedajú právnemu posúdeniu veci považovanému
dovolacím súdom za správne a vec neposudzoval z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.
z., Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie (uznesenie sp. zn. 3 M Cdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011).
Odvolateľ ďalej poukázal na niekoľko nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Uviedol, že zákon
č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v ustanovení § 93b ods. 1
zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (teda i zo zmlúv o úvere) budú rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom
konaní. Inkorporovaním rozhodcovskej doložky do Obchodných podmienok si Poštová banka, a.s.
splnila svoju zákonnú povinnosť - povinný v čl. 2 ods. 1 zmluvy o úvere výslovne potvrdil, že prijíma
návrhy predložené v Obchodných podmienkach a v čl. 2 ods. 6 zmluvy o úvere potvrdil, že si banka
splnila povinnosť podľa § 93b zákona o bankách. Text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu
alternatívu k rozhodcovskému konaniu v súlade so zákonnou definíciou „rozhodcovskej zmluvy“ v § 3
ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. i s ustálenou praxou v odbore. Uzavrel, že rozhodcovská doložka bola
v danom prípade naformulovaná a dojednaná na základe splnenie zákonnej povinnosti banky a ako
taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhol
odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. Súdny exekútor dňa 31. mája 2018 doručil
exekučnému súdu podanie nazvané ako „Oznámenie o konkurze“, v ktorom uviedol, že na majetok
povinnej bol dňa 15. marca 2018 Okresný súdom Banská Bystrica vyhlásený konkurz pod č.k.
4OdK/211/2018.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) skôr, ako pristúpil k vecnému
preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, vlastnou lustráciou v Obchodnom vestníku zistil,
že Okresný súd Banská Bystrica Uznesením č. k. 4OdK/211/2018 zo dňa 15. marca
2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 21. marca 2018, vyhlásil konkurz na majetok



dlžníka (povinnej): H.. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.. XXXX/XX, XXX XX F.. Do funkcie správcu
ustanovil: N.. C. D., so sídlom Kancelária M. R. Štefánika 2, 990 01 Veľký Krtíš, značka správcu: S515.

5. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez
zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť
uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol
vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. apríla 2017, ak tento zákon v
§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a
5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia CSP.

8. Podľa § 380 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď
neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

9. Podľa § 378 ods. 1 CSP na odvolacie konanie sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom
prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

12. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

13. Z citovaného ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že zákonným dôsledkom
vyhlásenia konkurzu na majetok povinného je zastavenie exekučného konania. Účinky vyhlásenia
konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, čo v danej
veci nastalo dňa 21. marca 2018. Keďže účinky vyhlásenia konkurzu nastali pred vydaním napadnutého
uznesenia exekučného súdu, v čase jeho vydania neboli pre dané rozhodnutie exekučného súdu, t. j.
zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, splnené procesné podmienky.

14. Keďže pre rozhodnutie exekučného súdu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neboli ku dňu
vydania napadnutého rozhodnutia exekučného súdu splnené procesné podmienky, odvolací súd podľa
§ 389 ods. 1 písm. a) CSP napadnuté rozhodnutie zrušil.

15. Z citovaného ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že zákonným dôsledkom
vyhlásenia konkurzu na majetok povinného je zastavenie exekučného konania. Keďže účinky vyhlásenia
konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku a k tomuto
došlo ešte pred rozhodnutí exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, odvolací súd postupujúc podľa čl. 4 ods. 1 CSP bez zbytočného
odkladu podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 167f ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii
exekučné konanie zastavil.

16. Z dôvodu zastavenia exekučného konania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
neposudzoval.

17. O náhrade trov exekučného konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 203 ods. 3 Exekučného
poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.



18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).