Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/40/2016 z 24. 10. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 24. októbra 2016, sp. zn. 13CoP/40/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6315208027.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13CoP/40/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6315208027.1 | 2016-10-24 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/38eb32b8-8fa5-42f2-9bd8-a659de009d7d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6315208027.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/40/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315208027
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6315208027.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci
starostlivosti o maloletú X. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa rodičov P.. U. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.,
P. XXXX/X, zast. JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie ČSA 18,
Brezno, a U. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/X, W., toho času bytom W. XX, O., zast. JUDr.
Petrom Šramkom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Moyzesova 12, Brezno, zast. Centrom
právnej pomoci, o návrhu otca maloletej X. X. na zníženie výživného, o odvolaní otca maloletej X. proti
rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/222/2015-80 zo dňa 19. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. O
trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky
súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Návrhom doručeným tunajšiemu súdu
22.10.2015 sa otec maloletej domáha zníženia výživného zo sumy 200,- Eur mesačne na sumu
minimálneho výživného 27,13 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodňuje tým, že bol upravený výkon
rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že bola zverená do osobnej starostlivosti matky, on bol
zaviazaný prispievať na maloletú výživným 200,- Eur mesačne. Pri určení tohto výživného súd vychádzal
najmä z jeho príjmu, ktorý dosahoval v čase keď pracoval v zahraničí a to cca 1.200,- Eur mesačne.
Odvtedy došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca v tom, že od 01.06.2015 je evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie a od 06.07.2015 je práceneschopný.

Matka maloletej sa k návrhu písomne nevyjadrila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obidvoch rodičov maloletej, ich právnych zástupcov,
kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, oboznámením
sa s opatrovníckym spisom maloletej a zistil tento skutkový stav :
Maloletá pochádza z manželstva rodičov, ktoré je neusporiadané. Okresný súd Brezno rozsudkom č. k.
2P/180/2013-222 zo dňa 15.10.2014 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
16CoP/13/2015-325 zo dňa 10.06.2015 upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej tak,
že ju zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej s účinnosťou
od 17.09.2013 30,- Eur mesačne a s účinnosťou od 01.06.2014 200,- Eur mesačne, súd skonštatoval,
že za obdobie od 17.09.2013 do 31.05.2014 otcovi dlh na zročnom výživnom nevznikol, od 01.06.2014
do 15.10.2014 mu vznikol dlh vo výške 850,- Eur, z čoho 450,- Eur bol povinný zaplatiť k rukám matky
maloletej do 20.12.2014 a 400,- Eur do 31.03.2015; súd upravil aj styk otca s maloletou tak, že je



oprávnený s ňou sa stýkať každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod. v
mieste bydliska matky a za jej prítomnosti, zároveň súd uložil otcovi maloletej povinnosť nahradiť trovy
konania spočívajúce v znalečnom vo výške 818,16 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V tom
čase otec maloletej od 01.06.2014 pracoval v zahraničí s ním deklarovaným príjmom cca 1.200,- Eur
mesačne. Vzhľadom k tomu, že nebol prítomný na pojednávaní dňa 15.10.2014 sudca ho telefonicky
kontaktoval, pričom otec maloletej sudcovi okrem iného uviedol, že s matkou maloletej sa dohodol na
výške výživného 200,- Eur mesačne.

Na pojednávaní dňa 07.01.2016 právny zástupca otca maloletej uviedol, že trvá na podanom návrhu
v plnom rozsahu. V čase posledného rozhodnutia o výživnom otec maloletej pracoval v Nemecku, zo
zdravotných dôvodov zamestnanie skončil. Na strane otca došlo k takej zmene, že nie je schopný platiť
výživné v takej miere ako mu bolo naposledy súdom určené. V čase tohto pojednávania otec maloletej
nemal žiaden príjem.

Otec maloletej na tomto pojednávaní uviedol, že v čase keď bol upravený výkon rodičovských práv a
povinností k maloletej 15.10.2014 nebol prítomný na pojednávaní, so sudcom telefonoval. V tom čase
bol zamestnaný v Nemecku so zárobkom 1.200,- Eur mesačne, z toho súhlasil s výživným 200,- Eur
mesačne, avšak myslel to tak, že matke maloletej bude posielať prídavky na maloletú, ktoré dostane
v Nemecku 168,- Eur a zo svojho dá 50,- Eur. Je vyučený mechanik - opravár pre stroje a zariadenia,
v Nemecku pracoval s plechmi, robil zámočníka, zvárača na CNC stroji, na ohýbačke, na sústruhu, na
fréze, v Nemecku sa uplatnilo jeho vyučenie. Pracoval do 31.05.2015. On skončil pracovný pomer so
zamestnávateľom, mal zdravotné problémy. Pracovný pomer skončil na základe dohody, v ktorej uviedol
rodinné dôvody. Keď pracoval v Nemecku za ubytovanie platil 520,- Eur, za elektriku 35,- Eur mesačne
a za televízor 52,- Eur štvrťročne. Od 01.06.2015 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Keď
prišiel na Slovensko prišlo mu zle, v Košiciach mu robili kompletné vyšetrenie, zistili, že má poškodené
srdce a vysoký krvný tlak. Jeden deň bol v nemocnici na pozorovaní a od 03.07.2015 do 31.12.2015 bol
práceneschopný, nepoberal podporu, ani žiadne dávky, finančne mu vypomáhala sestra F. O.. Predložil
doklad, v ktorom sám uviedol, že medzi jeho mesačné výdavky patrí na oblečenie 80,- Eur, na stravu
250,- Eur, na lieky 50,- Eur, na dopravu MHD 20,- Eur, na telefón 20,- Eur, na výživné maloletej 27,13
Eur, na hygienu 30,- Eur, čo je spolu 477,13 Eur, sponzoruje ho sestra. Prácu si intenzívne hľadá.
Naposledy výživné vo výške 200,- Eur na maloletú zaplatil v júni 2015, od júla 2015 jej platí iba minimálne
výživné. Zdôraznil, že ovláda nemecký jazyk a počítače. Kvôli zdravotnému stavu si invalidný dôchodok
nevybavuje.

Na pojednávaní dňa 07.01.2016 právna zástupkyňa matky maloletej uviedla, že sčasti súhlasí s návrhom
na zníženie výživného, pripúšťa zníženie výživného na sumu 150,- Eur mesačne.

Matka maloletej na tomto pojednávaní uviedla, že maloletá má 6 rokov. Navštevuje materskú škôlku,
je predškoláčka. Na začiatku školského roka jej na združenie rodičov zaplatila 10,- Eur a mesačne jej
platí do triedneho fondu 5,- až 10,- Eur podľa akcií, za stravu 27,- až 30,- Eur. Minulý školský rok bola
na školičke korčuľovania, kde jej matka zaplatila poplatok 16,- Eur, v súčasnosti by mala ísť na lyžiarsky
výcvik, matka nevie koľko to bude stáť, maloletej treba všetko zakúpiť, priznala, že všetky deti nemusia
ísť. Maloletá je zdravá, užíva vitamínové doplnky, za ktoré jej matka mesačne zaplatí cca 20,- Eur. Tiež
navštevuje Základnú umeleckú školu, a to od septembra 2015 - prípravku spevu. Na začiatku školského
roka jej matka v umeleckej škole zaplatila na združenie rodičov 16,-, resp. 17,- Eur, polročne jej platí
poplatok 20,- Eur. Dodala, že má náklady na oblečenie pre maloletú mesačne minimálne 100,- Eur, s
čím jej pomáha aj rodina.
Uviedla, že je vydatá za otca maloletej, vlastní 2-izbový byt, na ktorý si zobrala hypotéku vo výške
1.000.000,- Sk, tú mesačne spláca po 172,60 Eur. Tiež spláca stavebný a spotrebný úver mesačne
spolu po 33,60 Eur. Vlastní 9 - 10 ročný automobil Peugeot. Pracuje ako učiteľka s priemerným čistým
mesačným zárobkom 738,38 Eur. Pri poslednej úprave výživného jej priemerný mesačný zárobok bol
597,61 Eur. Poberá prídavky na maloletú. Má zdravotné problémy, užíva lieky, za ktoré mesačne dá
5,- až 6,- Eur. Medzi jej mesačné výdavky patrí do bytového spoločenstva spolu s inkasom 192,90
Eur, za mobil 20,- až 30,- Eur, na osobnostný rozvoj maloletej cca 70,- Eur, to sú rôzne hračky, knihy,
pomôcky. Tiež na pohybové aktivity súvisiace s maloletou a to návštevy Welness, korčuľovanie, plávanie
dá mesačne 100,- Eur. Maloletá má v XX,- založený sporiaci účet, na ktorý jej mesačne platí 10,- Eur.
Náklady na auto mesačne odhaduje na 30,- až 50,- Eur. Dodala, že platí aj za smeti a to aj za otca
maloletej, nakoľko z bytu ešte nie je odhlásený.



Uvedené pojednávanie bolo odročené s tým, že otec maloletej má súdu predložiť výplatné pásky od
zamestnávateľa z Nemecka, doklady o jeho výdavkoch, ktoré mal v Nemecku, doklad o jeho aktuálnom
zdravotnom stave, súd si vyžiada zo Základnej školy F. 4, W. správy, aké sú náklady na dieťa v
predškolskej triede a tiež z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno a Košice, či sú evidované
voľné pracovné miesta pre muža vyučeného - mechanik, opravár pre stroje a zariadenia, na vykonávanie
prác zámočníka, bodového zvárača, frézara, lisovača, pre muža s vodičským preukazom na osobný
automobil, nákladný automobil, traktor, pre muža ovládajúceho nemčinu a so záujmom o počítače.

Základná škola s materskou školou O. H., F. 4, W. dňa 25.01.2016 súdu oznámila, že pre dieťa v
materskej škôlke je poplatok za stravu okolo 23,- Eur, príspevok rodiča na materskú škôlku 5,- Eur
mesačne, príspevok na ZRPŠ za školský rok 10,- Eur, príspevok na pranie prádla 1,- Euro mesačne +
iné poplatky a to na účasť na kultúrnych podujatiach v materskej škole (divadielka) 6 x 1,- Euro, školička
korčuľovania 15,- Eur jedenkrát ročne, lyžiarsky výcvik 35,- Eur jedenkrát ročne, predplavecký kurz 25,-
Eur jedenkrát ročne.

Dňa 28.01.2016 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice doručil súdu prehľad voľných pracovných
miest, z ktorého súd zistil, že ku dňu 22.01.2016 tento úrad eviduje voľné pracovné miesto vodiča
osobného motorového vozidla - rozvoz pizze pre zamestnávateľa R.s.r.o., vodiča pre H. s.r.o. a vodiča
nákladných automobilov a ťahačov pre S. S. s.r.o.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno dňa 03.02.2016 súdu oznámil, že eviduje voľné pracovné
miesto vodiča nákladného automobilu pre PERETRANS s.r.o. Ku dňu podania správy v ostatných
profesiách ako mechanik, opravár pre stroje a zariadenia na vykonávanie zámočníka, bodového
zvárača, frézara, lisovača nemajú aktuálne nahlásené voľné pracovné miesta. Pripojili však zoznam
evidovaných voľných pracovných miest ku dňu 28.01.2016, v ktorom je uvedených viacero voľných
pracovných miest vhodných pre otca maloletej, napr. operátor výroby pre T. s.r.o. so zárobkom 600,- až
1.000,- Eur mesačne, programátor CNC strojov pre K-X., s.r.o., vodič kamiónovej dopravy pre P. O. - F.
so zárobkom 1.300,- až 1.500,- Eur mesačne, vodič nákladného vozidla pre F. s.r.o., ošetrovateľ zvierat
pre F. C. W. so zárobkom 650,- až 700,- Eur mesačne.

Dňa 09.02.2016 právny zástupca otca maloletej súdu oznámil, že otec maloletej nemá k dispozícii doklad
o jeho aktuálnom zdravotnom stave, ktorý by preukazoval jeho schopnosť, resp. neschopnosť vykonávať
prácu.

Pojednávanie vytýčené na deň 15.03.2016 bolo odročené, nakoľko otec maloletej súdu doručil
potvrdenie od spoločnosti ATENA - PERSONAL CONSULTING s.r.o. Banská Bystrica o tom, že v čase
od 03.03. do 15.04.2016 je vyslaný na pracovnú cestu mimo Slovenskej republiky.

Na vyžiadanie súdu spoločnosť ATENA - PERSONAL CONSULTING s.r.o. Banská Bystrica dňa
24.03.2016 súdu oznámila, že otec maloletej je v ich spoločnosti zamestnaný od 03.03.2016. Jeho
pracovný čas je 12,5 hodín týždenne. Za práce vykonávané v čase mimo vyslania na zahraničnú
služobnú cestu je jeho mzda rovnajúca sa minimálnej hodinovej mzde stanovenej pre prvý stupeň
náročnosti práce podľa Prílohy č. 1 Zákonníka práce v čase vyplácania mzdy. Za práce vykonávané
v čase vyslania na pracovnú cestu do Nemecka vo výške rovnajúcej sa minimálnej hodinovej mzde
stanovenej právnym predpisom upravujúcim výšku všeobecne platnej minimálnej hodinovej mzdy v
Nemecku v čase vyplácania mzdy.

Na pojednávanie dňa 19.04.2016 otec maloletej predložil súdu potvrdenie od vyššie uvedenej agentúry,
že za obdobie od 03.03.2016 do 31.03.2016 je jeho príjem 399,98 Eur brutto.
Na tomto pojednávaní právny zástupca otca maloletej uviedol, že aj keď otec maloletej je zamestnaný,
naďalej trvá na podanom návrhu.

Na tomto pojednávaní otec maloletej uviedol, že cez agentúru od 03.03.2016 do cca 15.04.2016 pracoval
v Nemecku ako opatrovateľ. Na prepravu do Nemecka a späť použil prepravcu, ktorého mu zabezpečila
agentúra, za prepravu mu príde faktúra a to 2x po 135,- Eur. V Nemecku opatroval 85 ročného klienta,
ktorý bol chodiaci, dementný, komunikoval, bol veselý, mal opuchnuté nohy, on sa mal s ním prechádzať,
niekedy ho musel aj pridŕžať, bol to človek vážiaci cca 80 kg. Každý pondelok mu asistoval pri jeho



hygiene, klient stál vo vani a on ho sprchoval. Tiež mu musel variť, nakupovať a dať jesť. Ubytovanie a
stravovanie mal zadarmo u tohto klienta. Nevie, či sa pri opatrovaní tohto klienta bude striedať. Podpísal
zmluvu s agentúrou, musí túto zmluvu rešpektovať, musí čakať na pokyny menežéra. Spresnil, že si
hľadal vhodnú prácu, napísal niekoľko žiadostí v rámci trhov práce v Košiciach, nikto mu na žiadosť
neodpovedal. Zobral prvú ponuku, ktorá sa mu naskytla a to cez uvedenú agentúru pracovať ako
opatrovateľ. Zárobky opatrovateľov v zahraničí si neoveroval, nakoľko podľa neho sa o takých veciach
nerozpráva. Mal možnosť ísť si zarobiť, tak išiel. Na výživu maloletej ďalej platí minimálne výživné, do
dňa pojednávania za apríl ešte neposlal.

Matka maloletej súdu uviedla, že od posledného pojednávania zmenili sa pomery na strane maloletej
v tom, že už bola zapísaná do základnej školy - je prihlásená na N. školu, F. X v W., s čím náklady na
ňu stúpnu.

V záverečnej reči právny zástupca otca uviedol :

"Trváme na podanom návrhu, aby súd znížil výživné na minimálne výživné a tak zmenil rozsudok
2P/180/2013. Máme za to, že sme to preukázali vykonaným dokazovaním, nesúhlasíme s niektorými
výdavkami, ktoré uvádza matka na maloletú a to napr. 100,- a 70,- Eur na osobnostný rozvoj maloletej,
alebo napr. návšteva Welness v Turčianskych Tepliciach. Pri úspechu uplatňujeme si náhradu trov
konania."

V rámci záverečnej reči predstúpil aj otec maloletej, ktorý uviedol :

"Ja by som chcel podotknúť, že keď som pracoval v Nemecku ja som tam mal aj výdavky s ubytovaním
a s inými vecami, ktoré sú zaprotokolované v spise. Nezakladá sa na pravde čo uvádza matka maloletej,
že sa o maloletú nezaujímam, niečo iné hovorí matka maloletej mne a niečo iné tu. Ja som sa neozýval
matke maloletej dlhší čas preto, lebo som jej dal priestor na to, aby si rozmyslela či chce so mnou žiť."

V záverečnej reči právna zástupkyňa matky maloletej uviedla :

"Na základe vykonaného dokazovania navrhujeme návrh otca na zníženie výživného zamietnuť.
Posledné rozhodnutie bolo 15.10.2014, to na odvolanie otca maloletej potvrdil aj Krajský súd, vychádzal
pritom z príjmu otca, matky, potrieb dieťaťa a bolo určené výživné vo výške 200,- Eur mesačne. Sám
otec maloletej spôsobil to, že prišiel o takéto zamestnanie, z ktorého mohol platiť takéto výživné a to
tým, že v apríli 2015 dal výpoveď. Otec maloletej nepredložil ani doklad o tom, že by jeho zdravotný stav
nedovoľoval mu naďalej vykonávať tú prácu, ktorú vykonával v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom.
Tiež namietam k jeho terajšej práci, pretože z prehľadu Úradov práce vyplývajú, že boli aj lepšie ponuky
práce. Aj agentúra uvádza, že otca počas pobytu v Nemecku bude platiť minimálnou mzdou aká je v
Nemecku, ale určite je tá mzda vyššia ako otec predložil a dokonca je to za prácu za 6 týždňov. Som toho
názoru, že nedošlo k zmene pomerov. Čo sa týka styku len pripomínam, že otec maloletej nedodržuje
upravený styk a na výživnom na maloletú je dlžný k dnešnému dňu 1.755,80 Eur."

Kolízny opatrovník súdu uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletej, výšku výživného
ponechal na úvahu súdu.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce
pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, kedy došlo k
zmene pomerov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p., rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 26 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), ak sa zmenia pomery, súd môže
aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone
rodičovských práv a povinností.



Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa čl. 5 základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťa sa zohľadňuje najmä :

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenia vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavanie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že od poslednej úpravy výživného na maloletú rozsudkom
Okresného súdu Brezno č. k. 2P/180/2013-222 zo dňa 15.10.2014 v spojitosti s uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 16CoP/13/2015-325 zo dňa 10.06.2015 došlo k zmene pomerov na strane
všetkých účastníkov.

Maloletá je o cca 1 a pol roka staršia, navštevuje predškolskú triedu materskej školy, je už prihlásená
k povinnej školskej dochádzke.

Matka maloletej pri poslednej úprave výživného dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok 597,61
Eur, v súčasnosti 738,38 Eur. Počet vyživovacích povinností sa u nej nezmenil.

Otec maloletej pri poslednej úprave výživného pracoval v Nemecku s ním udanou výškou zárobku
1.200,- Eur. Pri výške tohto zárobku v konaní zn. 2P/180/2013 súhlasil s tým, aby bol zaviazaný



prispievať na výživu maloletej 200,- Eur mesačne. Pracoval v spoločnosti pro metall Fertigungstechnik,
u tohto zamestnávateľa v čistom zarobil v roku 2014 v júni 835,54 Eur, v júli 1.287,05 Eur, v auguste
1.092,46 Eur, v septembri 1.069,42 Eur, v októbri 1.204,32 Eur, v novembri 1.124,83 Eur, v decembri
1.348,17 Eur, v januári 2015 1.287,57 Eur, vo februári 1.103,61 Eur, v marci 1.215,77 Eur. Pracovný
pomer skončil dohodou z jeho iniciatívy dňom 31.05.2015.
Od 01.06.2015 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie bez dávok v nezamestnanosti. Od
06.07.2015 bol práceneschopný. V uvedenom čase nepoberal ani dávky v hmotnej núdzi. Uvádza, že ho
finančne podporovala jeho sestra. Od 03.03.2016 je zamestnaný v ATENA-PERSONAL CONSULTING
s.r.o. Banská Bystrica, v čase od 03.03.2016 do 15.04.2016 bol vyslaný na pracovnú cestu do Nemecka,
od 03.03.2016 do 31.03.2016 je jeho príjem v hrubom 399,98 Eur.
V čase jeho nezamestnanosti tak Úrad práce v Košiciach, kde v súčasnosti otec maloletej býva pri svojej
sestre, ako aj Úrad práce Brezno evidovali viacero voľných pracovných miest, ktoré by mohol vykonávať.
Počet vyživovacích povinností sa u neho tiež nezmenil.

Na základe zistených skutočností v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru,
že otec maloletej podal návrh na zníženie výživného neodôvodnene. V zmysle § 75 ods. 1 veta druhá
Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Otec maloletej bez
dôležitého dôvodu skončil zamestnanie, v ktorom dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok 1.156,87
Eur. Čiže sám svojím konaním prišiel o zamestnanie s takýmto zárobkom. Z tohto dôvodu súd jeho návrh
na zníženie výživného zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo
začať i bez návrhu. V zmysle § 81 O.s.p. i bez návrhu možno začať konanie okrem iného aj vo veciach
starostlivosti o maloletých.“

3. Proti rozsudku okresného súdu sa otec maloletej Simony odvolal a v odvolaní uviedol, že pracoval
do 31. 05. 2015, potom ukončil pracovný pomer so zamestnávateľom a to zo zdravotných dôvodov, čo
neznamená svojvoľné vzdanie sa zamestnania bez dôležitého dôvodu; po návrate na Slovensko bol
dlhodobo PN. S uvedenými skutočnosťami sa okresný súd nezaoberal, nevyhodnotil tieto skutočnosti a
teda vec nesprávne právne posúdil, keď pri svojom rozhodnutí vychádzal len z faktu, že otec maloletej X.
ukončil pracovný pomer v Nemecku dohodou. Otec maloletej X. okresnému súdu v odvolaní ďalej vytkol,
že jeho rozsudok je nepreskúmateľný, nedostatočne odôvodnený. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil.

4. Matka maloletej X. Krajský vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že vzhľadom na vykonané
dokazovanie zo strany okresného súdu má za to, že na strane otca nedošlo k takej podstatnej a
relevantnej zmene pomerov, na základe ktorej by mohol súd znížiť výživné ma maloletú X. X., ktoré bolo
stanovené naposledy rozsudkom okresného súdu zo dňa 15. 10. 2014.

5. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie otca maloletej Simony podľa ust. § 65, § 66 a
§ 67 zák. č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte CMP), bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte
CSP) a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil;
podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd
z hľadiska procesného postupoval podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho
súdneho poriadku, t. j. podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Dňa 01. 07. 2016
nadobudli účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok a zákon č. 161/2015 Z. z.,
Civilný mimosporový poriadok, kde sa v Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné
ustanovenia v § 395 ods. 1 a 2 uvádza, že: „Ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované“.



7. Z uvedeného je zrejmé, že právne účinky odvolania podaného otcom maloletej X. zostali zachované.
Pri jeho prejednaní postupoval odvolací súd podľa príslušných ustanovení Civilného mimosporového
poriadku (CMP) a v súlade s ust. § 2 ods. 1 CMP (kde sa uvádza, že: „Na konania podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak“) aj podľa
príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku (CSP).

8. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že okresný
súd návrh otca dieťaťa na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol s odôvodnením, že otec maloletej
X. bez dôležitého dôvodu skončil zamestnanie, v ktorom dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok 1
156,87 €, a teda svojim konaním prišiel o zamestnanie s takýmto zárobkom.

9. Otec maloletej X. v odvolaní okresnému súdu vytkol, že sa nedostatočným spôsobom vysporiadal
s dôvodom, pre ktorý ukončil pracovný pomer v Nemecku, ktorý síce ukončil dohodou, ale z dôvodu
vážnych zdravotných problémov, čomu nasvedčuje skutočnosť, že po návrate na Slovensko bol
dlhodobo PN.

10. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej v texte len Zákon o rodine),
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

12. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému
zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky
najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Povinnými subjektmi sú rodiča dieťaťa, t. j. matka a otec.
Oprávneným subjektom je dieťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa
nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho
prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium,
schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby dieťaťa, majetkové
pomery a pod. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť
podľa ods. 4 § 62 Zákona o rodine. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie
vecných plnení napr. bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie
výživného ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará,
si plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia,
zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je
smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni každého rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkove lepšie
zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne povinného rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi.
Môže ju preukazovať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne ako aj jednotlivé položky.
Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú
prebytok finančných prostriedkov. Signifinantnou môže byť tiež výška prevzatého hypotekárneho úveru,
pretože nie je pravdepodobné, že peňažný ústav poskytne vyšší hypotekárny úver záujemcovi, ktorý
dostatočne nepreukáže schopnosť splácať ho v určenej výške. Pri skúmaní položky úveru je tiež dôležité
zistiť na aký účel bol úver poskytnutý, na aké obdobie boli splátky rozpočítané, akú časť kúpnej ceny
poskytol rodič zo svojich prostriedkov atď. Nezanedbateľnú výpovednú hodnotu má skutočnosť na
akom motorovom vozidle rodič jazdí, kde býva, aké má koníčky, či sú finančne náročné alebo nie a



pod. Pokiaľ rodič argumentuje tým, že jemu samému prispievajú na úhradu jeho potrieb rodičia alebo
tretie osoby, treba vziať do úvahy skutočnosť, či sa povinný rodič sám dokázal vzdať finančných
potrieb, ktoré už nedokázal uhradiť, alebo si ich ponechal, len úhradu presunul na svojich rodičov
resp. tretie osoby. Základnou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností
a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je
nevyhnutne potrebné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Zákon totiž
nestanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Rozdielnosť životnej úrovne oboch
rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej
domácnosti. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho
skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané, okrem iného, jeho zdravotným
stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných schopností a pod. Ak súd zistí, že
rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, musí skúmať, či sa tak stalo z dôležitého dôvodu
(zdravotné dôvody, organizačné zmeny, zmena bydliska a pod.); ak to tak nie je, bude vychádzať z jeho
príjmu pred zmenou zamestnania. V prípade, ak rodič stratil zamestnanie úplne, treba tiež skúmať, z
akého dôvodu sa tak stalo, či dostal alebo nedostal odstupné a v akej výške. Ak sa preukáže, že k strate
zamestnania rodič sám neprispel, môže súd stratu zohľadniť, avšak musí prihliadať aj na vyplatené
benefity. Majetkové pomery rodiča možno preukázať výpismi z listov vlastníctva, technickým preukazom,
resp. inými dôkazmi, ktoré sú spôsobilé preukázať stupeň majetkového zabezpečenia rodiča. Základnou
podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je tiež vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Toto vyhodnotenie nákladov na dieťa sa musí urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa
ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých
pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa
predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie potrieb dieťaťa.. Medzi základné bežné náklady
na dieťa patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť,
školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky na
záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa
pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé
alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pokiaľ to životná úroveň rodičov
dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity dieťaťa, dovolenky, výlety, detské tábory,
lyžiarsky kurz a pod. v závislosti od životnej úrovne povinného rodiča. Z uvedeného je zrejmé, že pri
každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodiča dieťaťa, vrátane rozhodovania o návrhu na jej
zníženie musí mať súd starostlivo zistené aké sú možnosti a schopnosti povinného rodiča a odôvodnené
potreby dieťaťa.

13. Po preskúmaní správnosti záverov okresného súdu v rozsahu danom ust. § 65, § 66 a § 67 CMP,
odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu dôsledne nerešpektuje ust.
§ 220 ods. 1 CSP, kde sa okrem iného uvádza: „Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

14. Citované ustanovenie § 220 CSP vo všeobecnej rovine vymedzuje základné náležitosti odôvodnenia
súdneho rozhodnutia, ktorého obsah v každom jednotlivom prípade determinuje aj predmet konkrétneho
sporu. V danom prípade ide o konanie, ktorého predmetom je návrh otca maloletej X. na zníženie
vyživovacej povinnosti, ktorý otec maloletej Simony odôvodnil nedostatočným príjmom, ktorú situáciu
podľa jeho skutkového tvrdenia spôsobili zdravotné problémy. Z obsahu spisu vyplýva, že otec maloletej
Simony už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie (Zápisnica o pojednávaní zo dňa 07. 01.
2016 - č. l. 36 spisu) argumentoval tým, že aj keď ukončil pracovný pomer so svojim zamestnávateľom v
Nemecku (kde pracoval ako zámočník, zvárač na CNC stroji) na základe dohody o ukončení pracovného
pomeru, k takémuto kroku pristúpil z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu, čomu nasvedčuje aj jeho
dlhodobá PN do 31. 12. 2015 po návrate z Nemecka. Okresný súd sa s uvedeným skutkovým tvrdením
otca maloletej X. žiadnym spôsobom nevysporiadal, pri zamietnutí návrhu na zníženie vyživovacej
povinnosti vychádzal len zo samotného faktu, že otec maloletej X. ukončil dohodou pracovný pomer k
31. 05. 2015 so zamestnávateľom v Nemecku, kde dosahoval čistý mesačný príjem 1 156,87 €. Záver
okresného súdu o tom, že otec maloletej X. bez dôležitého dôvodu ukončil zamestnanie s takýmto
zárobkom a preto sa úspešne nemôže domáhať zníženia vyživovacej povinnosti nemá oporu v náležite
zistenom skutkovom stave a preto je predčasný, pričom takýto predčasný záver súdu prvej inštancie



spôsobuje nepresvedčivosť odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, ktoré súd prvej inštancie
navyše nedostatočným spôsobom odôvodnil, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlil, prečo
vyššie uvedené skutkové tvrdenie otca dieťaťa nepovažoval za relevantné a teda prečo ho pri svojom
rozhodovaní nezohľadnil.

15. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, v rámci ktorého sa súd prvej inštancie náležitým spôsobom vysporiada s reálnymi
možnosťami a schopnosťami otca maloletej X. platiť výživné vo výške určenej rozhodnutím Okresného
súdu Brezno sp. zn. 2P 180/2013 zo dňa 15. 10. 2014 v nadväznosti na ním tvrdené skutočnosti o tom,
že k ukončeniu pracovného pomeru so zamestnávateľom v Nemecku k 31. 05. 2015 došlo v dôsledku
zhoršenia jeho zdravotného stavu, čo nemôže súd bez ďalšieho vyhodnotiť ako svojvoľné vzdanie sa
zamestnania bez dôležitého dôvodu. S uvedeným skutkovým tvrdením otca maloletej XX (vo vzťahu
ku ktorému musí byť vykonané potrebné dokazovanie) sa musí súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
vysporiadať a vysvetliť ako toto skutkové tvrdenie otca maloletej X. v kontexte s ostatnými vykonanými
dôkazmi súvisiacimi s jeho momentálnym príjmom a s odôvodnenými potrebami maloletej B. posúdil a
vyhodnotil, pretože tak ako vyplýva z bodu 12 odôvodnenia tohto rozhodnutia len samotný fakt, že otec
ukončil pracovný pomer dohodou bez vyhodnotenia súvislostí, ktoré ho k tomu viedli nestačí na to, aby
súd uzavrel, že sa otec maloletej H. vzdal bez dôležitého dôvodu svojho zamestnania. V nadväznosti
na uvedené odvolací súd poukazuje na to, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva „ak
ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument“ (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,
Higgens c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako ako Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu
aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí IV. ÚS 115/03 vyslovil záver o potrebe riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia s dôrazom na to, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý súdny
proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď na všetky
právne relevantné otázky súvisiace s predmetom konania.“

16. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).