Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/94/2019 z 27. 8. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. augusta 2019, sp. zn. 3Cob/94/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1213242539.1 Krajský súd Bratislava | 3Cob/94/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1213242539.1 | 2019-08-27 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 801 OZ, § 803 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/edfbe39b-74ee-4a96-9db6-ae3237580825 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1213242539.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/94/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213242539
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1213242539.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu Wüstenrot poisťovňa,
a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, práv. zast. Mgr. Miroslav Vilím, advokát, Michalská 9,
Bratislava, proti žalovanému WIBAX, spol. s r.o., Vrakunská 29, Bratislava, IČO: 31 324 967 o zaplatenie
222,41 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.
26Cb/95/2015 - 138 zo dňa 22.5.2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd o p r a v u j e rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/95/2015 - 138 zo dňa
22.5.2017 v časti dátumu rozhodnutia tak, že správne má znieť 22.5.2017.

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/95/2015 - 138 zo dňa
22.5.2017 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému 222,41 EUR istiny a
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 8.2.2012 do zaplatenia a priznal mu náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Zároveň zamietol vzájomnú žalobu žalovaného.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2013 sa žalobca
domáhal voči žalovanému zaplatenia 222,41 EUR istiny a úrok z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa
8.2.2012 do zaplatenia, z titulu nezaplateného poistenia za obdobie od 8.11.2011 do 7.2.2012. Medzi
žalobcom a žalovaným došlo totiž k uzatvoreniu poistnej zmluvy č. 1050059160, ktorej predmetom bolo
poistenie motorového vozidla pre prípad havárie, krádeže a úrazu. Poistná zmluva bola uzatvorená na
dobu neurčitú s ročným poistným obdobím. Poistná zmluva zanikla dňa 7.2.2012 z dôvodu nezaplatenia
poistného v zákonom stanovenej lehote.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nepopiera, že mal u žalobcu poistené
motorové vozidlo BMW X3, EČV: BA-XXXTZ. K nezaplateniu poistného sa rozhodol po tom, čo si
žalobca neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy a nezabezpečil opravu jeho poškodeného
motorového vozidla v hodnote 1.210,72 EUR po havárii dňa 2.6.2014, ktorú spôsobil jeho klient a to ani
po opakovanom upozornení. Z tohto dôvodu žiadal žalovaný žalobu zamietnuť a zároveň vzájomnou
žalobou žiadal, aby bol žalobca zaviazaný na zaplatenie sumy 1.210,72 EUR s príslušenstvom.

4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa § 420, § 427, § 442, § 788 ods. 1 a 2, §7
95, § 796, § 797 ods. 1 a 2, § 801, § 803, § 806 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka,



podľa § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní bolo nesporné, že dňa 8.11.2010 žalobca ako poistiteľ
uzatvoril so žalovaným ako poisteným poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo poistenie motorového
vozidla pre prípad havárie, krádeže a živelnej udalosti. Poistenie sa vzťahovalo na motorové vozidlo
BMW X3, EČV: BA-XXXTZ. Uzatvorením poistnej zmluvy vznikla žalovanému povinnosť uhrádzať
poistenie v dohodnutej výške. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalovaný neuhradil poistné pripadajúce
na poistné obdobie od 8.11.2011 do 7.2.2012. Napriek uvedenému žalovaný neuznával nárok žalobcu
na zaplatenie poistného plnenia do doby zániku poistenia, ku ktorému došlo v súlade s § 801 ods.
2 Občianskeho zákonníka neuhradením poistného, ba dokonca neuznával ani samotné ukončenie
poistnej zmluvy, nakoľko sa domnieval, že mu povinnosť uhradiť žalobcovi poistné plnenie za uvedené
obdobie vôbec nevznikla. Dôvodom, pre ktorý žalovaný neuznával žalobcove nároky bola skutočnosť,
že žalobca mu nevyplatil poistné plnenie, na ktorého vyplatenie mal nárok v dôsledku škody, ktorá
vznikla na jeho motorovom vozidla pri poistnej udalosti zo dňa 2.6.2011 a ďalším dôvodom mal
byť list žalobcu zo dňa 30.11.2010, ktorým sa mal žalobca vzdať nároku na zaplatenie poistného,
keďže tu uviedol, že v prípade trojročného poistného si bude nárokovať poistné iba do konca roka,
v ktorom poistná udalosť nastala. Žalobcov nárok súd prvej inštancie považoval za jednoznačne
preukázaný z vykonaného dokazovania. Uzatvorením poistnej zmluvy vznikla žalovanému povinnosť
uhrádzať žalobcovi poistné plnenie a to až do samotného zániku poistenia. Na uvedenej skutočnosti
nič nemohol zmeniť a ani nezmenil list žalobcu zo dňa 30.11.2010. Odhliadnuc od skutočnosti, že
vzdanie sa práva vopred, teda aj vzdanie sa práva na poistné, ktoré má vzniknúť v budúcnosti je
vylúčené priamo § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, uvedený list nebol v žiadnom prípade spôsobilý
meniť podmienky poistnej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu uzatvoreného medzi žalobcom a
žalovaným. Povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi poistné za celú dobu poistného plnenia nezaniká
poistnou udalosťou a to bez ohľadu na to, ako boli alebo neboli nároky poisteného uspokojené. Ani nárok
žalobcu uplatnený v tomto konaní nemohol bez ďalšieho zaniknúť tým, že na poistenom motorovom
vozidle vznikla pri poistnej udalosti škoda. To však neznamená, že by sa súd prvej inštancie nezaoberal
nárokmi žalovaného na zaplatenie poistného plnenia, ktoré si v tomto konaní voči žalobcovi uplatnil
vzájomnou žalobou. Žalovaný si vzájomnou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.210,72 Eur
titulom zaplatenia poistného plnenia. Nárok na zaplatenie poistného plnenia mal žalovanému vzniknúť v
súvislosti s poškodením jeho motorového vozidla pri poistnej udalosti, ktorá sa stala dňa 2.6.2011. V čase
kedy došlo k poškodeniu motorového vozidla žalovaného bolo toto poistené u žalobcu, ako aj vzhľadom
na skutočnosť, že škoda na vozidle žalobcu bola spôsobená motorovým vozidlom, ktorého prevádzateľ
mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla taktiež u
žalobcu. Na základe tejto skutočnosti žalovaný dospel k záveru, že mu vznikol nárok na zaplatenie
sumy uplatnenej vo vzájomnej žalobe. Ak sa žalovaný domáhal zaplatenia poistného plnenia voči
žalobcovi bolo potrebné, aby preukázal nielen to, že poistná udalosť vznikla, resp. že poistnú udalosť
poisťovateľovi oznámil, ale aj to aká škoda na motorovom vozidle vznikla. Výšku vzniknutej škody
a teda aj rozsah nároku na poistné plnenie je potrebné preukázať bez ohľadu na to, či si žalobca
svoj nárok uplatňuje ako poistený žalovaného podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka alebo ako
nárok poškodeného na náhradu škody uplatnený priamo voči poisťovni podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla náhradu škody. Žalovaný pri určovaní výšky škody vychádzal z cenovej kalkulácie
opravy motorového vozidla vypracovaného spoločnosťou Auto Bavaria, a.s. Skutočnú výšku svojej
škody, teda skutočný rozsah nákladov, ktoré vynaložil na opravu svojho motorového vozidla však
žalovaný žiadnym relevantným dôkazom nedoložil. Žalovaný v priebehu súdneho konania dokonca ani
netvrdil, že by vozidlo dal po poistnej udalosti opraviť a netvrdil ani, že by v tejto súvislosti vynaložil vôbec
nejaké náklady. Predbežná kalkulácia nákladov na opravu nemôže byť považovaná za dôkaz, ktorý
by preukazoval vznik a rozsah skutočnej škody. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných
zákonných ustanovení súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, má oporu v
zákone a preto rozhodol tak, že žalobe žalobcu vyhovel a zamietol vzájomnú žalobu žalovaného.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods.2 C.s.p. a
žalobcovi, ktorý bol v spore čo sa týka uplatnenej istiny úspešný v plnom rozsahu , priznal trovy konania
v celom rozsahu.



7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Súd prvej
inštancie mu podľa jeho názoru nesprávnym procesným postupom znemožnil , aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol nesprávne obsadený súd, čo zakladá odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. b, c C. s. p. Žalovaný uvádza, že má za to, že ako konateľ žalovaného nemá právnické
vzdelanie, v priebehu konania bol bez príjmu a v súčasnosti je zamestnaný na plný pracovný úväzok
v náročnej práci, ktorá si vyžaduje časté služobné cesty do zahraničia. Jeho čas na naštudovanie si
aktuálnych právnych predpisov a judikatúry je obmedzený aj vzhľadom na množstvo závadových konaní,
v ktorých sú opakovane porušované základné práva jeho, alebo jeho spoločnosti WIBAX spol. s r.o.
Pre právnické osoby ako je WIBAX neexistuje vnútroštátny právne nárokovateľný spôsob bezplatnej
právnej pomoci, tak ako je to v obmedzenej forme u fyzických osôb cez centrá právnej pomoci. Súčasná
právna úprava SR a spôsob uplatňovania zákonov SR však bránia týmto právnickým osobám v prístupe
k súdu a spravodlivosti a tento prístup je prenášaný na majiteľov týchto právnických osôb, ktorí sú
nútení znášať náklady na spravodlivosť a obranu svojich spoločností. Súdy takéto spoločnosti a jej
majiteľov diskriminujú. Opakovaný zlý úradný postup zneužívajú na marenie spravodlivosti a na vlastné
obohatenie(súdne poplatky) ako aj obohatenie verejným činiteľom a spriaznených osôb(neplatiči,
exekútori a advokáti). Konajúci súd v konaní konal spôsobom, že požadoval od žalovaného účasť na
pojednávaniach a nevytvoril mu na to podmienky a tiež mu nevytvoril podmienky na jeho účinnú obranu
napr. skúseným a fundovaným právnym zástupcom. V konaní rozhodol sudca, ktorý bol vedením súdu
vymenený iba na posledné pojednávanie a vynesenie rozsudku bez toho, aby bol žalovaný o tom vopred
informovaný. Vzhľadom na to, že sa žalovaný dozvedel o tom, že bude pojednávať a rozsudok vydal
iný sudca až na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený tento rozsudok, nemal ani možnosť namietať
prípadnú zaujatosť tohto sudcu. Na základe uvedeného žalovaný navrhol aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil vo vyhovujúcej časti a zmenil v zamietajúcej časti a priznal mu právo na náhradu trov
odvolacieho konania.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Tvrdenia žalovaného nepovažuje za relevantné pre danú vec.

9. Podľa § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú
ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto
neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom
súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

10. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny.

11. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza , že súd
prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má
za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s §
384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v
súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v priebehu
odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie.
Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne
preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S
dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho



správnosti k odvolacím námietkam žalovaného uvádza, že zo súdneho spisu zistil, že zmena sudcu
prebehla v súlade s rozvrhom práce Okresného súdu Bratislava II pre rok 2016, súd prvej inštancie
o zmene sudcu sporové strany upovedomil, vrátane poučenia o možnosti namietať zaujatosť sudcu,
čo však žalovaný nenamietal. Súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy na pojednávaní,
a obe sporové strany na pojednávaní uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Žalovaný
nežiadal o pridelenie právnej pomoci a to, že bol predvolaný na pojednávanie nemožno kvalifikovať ako
porušenie jeho práva na spravodlivý proces.

13. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

14. Odvolací súd podľa ust. § 224 C.s.p. opravil rozsudok v časti dátumu rozhodnutia tak, že správne
má znieť 22.5.2017 (nesprávne bolo uvedené 24.5.2017).

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné podať odvolanie.
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.
1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).