Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/336/2016 z 29. 11. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 29. novembra 2016, sp. zn. 7Co/336/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5111206318.2 Krajský súd Žilina | 7Co/336/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5111206318.2 | 2016-11-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/97ce5085-3704-4db7-8415-4c2a6fc26fa0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5111206318.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/336/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111206318
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5111206318.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcov: 1/
U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X, 2/ O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X, právne zastúpení JUDr.
Ing. Martinom Chlapíkom, advokátom so sídlom v U., I. XX, proti žalovanej: E. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. X, právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom
v Žiline, D. Dlabača 35, o uznanie vlastníckych práv, na odvolanie žalobcov v rade 1/ a 2/ proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č.k. 18C/55/2011-583 zo dňa 06. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení konania o určenie vlastníckeho práva a vo výrokoch
o povinnosti žalobcov v rade 1/ a 2/ nahradiť trovy konania žalovanej a štátu p o t v r d z u j e.

V nenapadnutom výroku o zastavení konania o zaplatenie nájomného s prísl. sa uznesenia okresného
súdu n e d o t ý k a.

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu na zaplatenie nájomného s
prísl. a zároveň zastavil aj konanie o návrhu na určenie vlastníckeho práva. Žalobcov v rade 1/ a 2/
zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo
výške 1.167,64 Eur a štátu Slovenská republika vo výške 25 Eur.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa žalobným návrhom, doručeným
súdu dňa 04.03.2011 a následnou zmenou návrhu zo dňa 04.12.2012 domáhali, že sú v podiele 1/1
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - garáž, ktorá je súčasťou rodinného domu súp. č. X na
pozemku parc. č. 618/3, k.ú. Q.. Od tohto právneho nároku si zároveň voči žalovanej uplatnili nárok
na zaplatenie nájomného titulom využívania predmetnej garáže vo výške 66 Eur mesačne so spätnou
platnosťou 3 roky pred podaním žalobného návrhu.

3. Na pojednávaní konanom dňa 06.05.2016 vzali žalobcovia v rade 1/ a 2/ žalobný návrh v časti o
zaplatenie nájomného s prísl. späť. So späťvzatím žalovaná súhlasila, na základe čoho bolo konanie v
tejto časti v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. (účinného v čase rozhodnutia) zastavené.

4. Konanie v časti o určenie vlastníckeho práva súd zastavil s prihliadnutím na prekážku právoplatne
rozhodnutej veci v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 103 O.s.p. Takto zvolený procesný postup
odôvodnil právoplatne skončeným konaním vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/401/1998 medzi
žalobcom v rade 1/ a žalovanou, ktorej predmetom bolo vypratanie garáže, ktorej určenie vlastníckeho
práva je predmetom vedeného konania. V konaní 9C/401/1998 bola prejudiciálne riešená aj otázka



vlastníckeho práva k predmetnej garáži. Ako súd prvej inštancie, tak aj odvolací súd dospeli k záveru,
že predmetná garáž je súčasťou domu so súp. č. 3 patriacemu žalovanej, teda súd prejudiciálne
vyriešil otázku vlastníckeho práva garáže, ktorej vlastníčkou je žalovaná. Požiadavku rovnakého okruhu
účastníkov pre potreby prekážky právoplatne rozhodnutej veci v danom prípade pokladal za splnenú s
prihliadnutím na charakter bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobcov).

5. O trovách prvoinštančného konania rozhodol v zmysle 146 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na procesné
zavinenie žalobcov v rade 1/ a 2/ na zastavení konania.

6. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v rade 1/ a 2/ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Predmetné uznesenie napadli vo výroku o zastavení konania v časti o určenie
vlastníckeho práva a vo výrokoch o uloženej povinnosti k náhrade trov prvoinštančného konania.
Boli toho názoru, že v danom prípade sa nemohlo jednať o prekážku právoplatne rozhodnutej veci,
nakoľko okruh účastníkov konania 9C/401/1998 nebol totožný s okruhom účastníkov vo vedenom
konaní. Postupom súdu, kedy bolo konanie v tejto časti zastavené, došlo k porušeniu ústavného práva
žalobkyne v rade 2/ na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR. Poukázali aj na situáciu, kedy na prekážku
právoplatne rozhodnutej veci žalovaná poukazovala už v predchádzajúcich fázach konania, a preto nie
je spravodlivé, aby boli zaviazaní k povinnosti nahrádzať trovy konania, ktoré mohlo skončiť podstatne
skôr. Žiadali odvolací súd, aby uznesenie okresného súdu zrušil v napadnutých výrokoch a vrátil v týchto
častiach súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že
náhradu trov konania žalovanej neprizná.

7. K podanému odvolaniu sa v stanovenej lehote vyjadrila žalovaná. S napadnutým uznesením v plnom
rozsahu súhlasila a žiadala odvolací súd, aby ho v celom rozsahu potvrdil.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - "CSP") po
zistení, že sa jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti CSP, t.j. pred 01.07.2016, podľa §
470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodol už podľa tohto nového právneho predpisu, pričom právne
účinky všetkých úkonov vykonaných pred účinnosťou tohto zákona ostávajú zachované v zmysle § 470
ods. 2 CSP. Ďalej po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému bol opravný prostriedok v čase jeho podania prípustný (§ 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho konania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177 ods. 2 CSP) preskúmal uznesenie okresného
súdu v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP a 380 CSP, ktoré podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V
nenapadnutých častiach sa uznesenia okresného súdu nedotýkal.

9. Odvolací súd sa v rámci odvolacieho konania podrobne oboznámil so spisovým materiálom vedeného
konania . Dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so zistením skutkovým stavom,
na ktorý správne aplikoval hmotné a procesné právne normy účinné v čase konania a rozhodnutia v
spore. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a v konkrétnostiach
poukazuje na jeho odôvodnenie (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie pokladal odvolací súd za potrebné
vyporiadať sa s niektorými odvolacími námietkami vznesenými žalobcami v rade 1/ a 2/.

10. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. (účinného v čase rozhodnutia), len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova.

11. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

12. Zo spisového materiálu vedeného k predmetnému právnemu sporu a s pripojeného spisu
právoplatne skončeného konania vedeného pod sp. zn. 9C/401/1998 má odvolací súd za preukázané,
že v rámci súdneho konania pod sp. zn. 9C/401/1998, ktorého predmetom bolo vypratanie garáže,
bola ako jedna z prejudiciálnych otázok dôležitých pre rozhodnutie vo veci riešená otázka vlastníckeho
práva ku garáži ako príslušenstva rodinného domu pod súp. č. 3. Konanie bolo vedené medzi žalobcom
zhodným so žalobcom v rade 1/ v tomto konaní a odporkyňou zhodnou s odporkyňou v tomto konaní.
O prejudiciálnej otázke bolo rozhodnuté tak, že vlastníčkou domu pod súp. č. 3 spolu s predmetnou
garážou je odporkyňa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie o žalobe na plnenie
(na vypratanie garáže) tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci na nadväzujúce konanie v rámci
určovacej žaloby (určenie vlastníckeho práva), čo ani v prebiehajúcom súdnom konaní nebolo sporné.



13. Žalobca v rade 1/ spolu so žalobkyňou v rade 2/ boli už v čase podania návrhu na začatie konania vo
veci 9C/401/1998 manželmi, ktorá skutočnosť nebola v rámci vedeného konania sporná. Počas trvania
manželstva, pokiaľ nie je upravené inak, je všetok majetok, s ktorým zákon počíta, spoločným majetkom
manželov zahrnutým do ich bezpodielového spoluvlastníctva (BSM)..

14. Inštitút BSM patrí medzi opatrenia zabezpečujúce ekonomické fungovanie manželov. Na rozdiel od
podielového vlastníctva, pri BSM nie je možné vymedziť podiel manželov na právach a povinnostiach
vyplývajúcich z podielu v rámci BSM. Základným znakom je teda bezpodielovosť, ktorá je v rámci
platných právnych noriem Slovenskej republiky možná len medzi manželmi počas trvania manželstva.
Právo na ochranu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve patrí bezpodielovým spoluvlastníkom
spoločne, ale i každému samostatne. Každý z manželov je úplným vlastníkom celej spoločnej veci.
V zmysle § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

15. Odvolací súd, samozrejme, nerozporuje procesný postup, kedy zmenený okruh účastníkov zakladá
povinnosť súdu znovu vec posúdiť, podľa jeho názoru je však potrebné prihliadnuť aj na predchádzajúce
rozhodnutie o vzťahoch pôvodných účastníkov konania, ktoré sa v danom prípade žiadnym spôsobom
nezmenili, a preto je právoplatným rozhodnutím vo veci viazaná okrem žalobcu v rade 1/ aj žalobkyňa
v rade 2/. Pre splnenie prekážky právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. (účinného
v čase rozhodnutia) je potrebné, aby bolo následné konanie vedené o rovnakom predmete konania, s
rovnakými subjektmi konania a zároveň, aby sa skutkový stav od času predchádzajúceho rozhodnutia
výrazne nezmenil. V danom prípade ohľadne určenia vlastníckeho práva rovnaký skutkový stav, aký bol
v čase konania pod sp. zn. 9C/401/2016, trvá aj v súčasnosti.

16. Odvolací súd je zhodne ako súd prvej inštancie toho názoru, že rozhodnutie o prejudiciálnej otázke
riešenej v konaní pod sp. zn. 9C/401/1998, ktorou bolo rozhodnuté o vlastníckom práve k domu súp.
č. 3, ktorého súčasťou je aj predmetná garáž, je s prihliadnutím na osobný stav manželov, charakter
inštitútu BSM a na samotné rozhodnutie prejudiciálnej otázky vecou právoplatne rozhodnutou pre oboch
manželov, t.j. ako pre žalobcu v rade 1/, tak aj pre žalobkyňu v rade 2/. Na základe uvedeného súd
prvej inštancie správne rozhodol o zastavení konania s prihliadnutím na § 159 ods. 3 O.s.p. (účinného
v čase konania).

17. K námietke nespravodlivosti napadnutého uznesenia v časti o trovách konania odvolací súd
poukazuje na procesnú správnosť rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania s prihliadnutím na
rozhodnutie vo veci samej. V situácii, kedy má rozhodnutie o náhrade trov konania korešpondovať a
nadväzovať na následky rozhodnutia vo veci samej, je potrebné, aby bolo o náhrade trov rozhodnuté s
prihliadnutím na všetky aspekty vedeného konania. V situácii, kedy bolo konanie zastavené, je potrebné
zistiť, kto zastavenie konania procesne zavinil.

18. Súd prvej inštancie v situácii, kedy bolo konanie v časti uplatneného nároku na zaplatenie nájomného
vzaté žalobcami v rade 1/ a 2/ späť a v časti o určenie vlastníckeho práva zastavené pre prekážku
právoplatne rozhodnutej veci (tu sa uplatňuje procesná zodpovednosť žalobcov s podaným návrhom) v
zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodnutia) správne rozhodol o povinnosti nahradiť trovy
konania tomu, kto procesne zavinil jeho zastavenie.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP. Nakoľko neboli žalobcovia v rade 1/ a 2/ v odvolacom konaní úspešný, plne
úspešným bola protistrana sporu, t.j. žalovaná. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovanej priznal
voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)