{"guid": "344731e3-3ff4-4282-bd64-23ebc9da8db7:94ab1957-dd70-4196-adc8-ba9d4ac597ed", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2308010516.1", "spisova_znacka": "3To/4/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/4/2012 z 12. 3. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 12. marca 2012, sp. zn. 3To/4/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2308010516.1", "identifikacne_cislo": "2308010516", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2012-03-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1", "nazov": "§ 172 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-c,d", "nazov": "§ 172 ods. 2 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-c,d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 172 ods. 2 písm. e) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/94ab1957-dd70-4196-adc8-ba9d4ac597ed", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2308010516.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2308010516.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2308010516.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/4/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2308010516
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2308010516.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Mariána Jarábka a Vladimíra Vlčka, v trestnej veci proti obžalovanému G. L. a spol., pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm.c/, písm.d/, ods.2 písm.e/ Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní krajského prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu v Galante zo dňa 07.11.2011 sp. zn. 2T 140/2008, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 13.03.2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie krajského prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom boli obžalovaní G. L., K. A. a H. M. podľa § 285 písm.a/ Trestného poriadku
oslobodení spod obžaloba krajského prokurátora v Trnave sp.zn. Kv 32/2008 z 08.08.2008 z obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm.c/, písm.d/, ods.2 písm.e/ Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe, že

dňa 28.09.2007 v neskorých nočných hodinách po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišli na osobnom
motorovom vozidle zn. Opel Agila, EČ: DS-486BZ k lesu nachádzajúcemu sa medzi obcami Jánovce
a Veľké Úľany, kde povytrhávali zo zeme voľne rastúce rastliny rodu Cannabis (konopa), naložili ich
do igelitových vriec a motorovým vozidlom previezli do obce G., tam väčšiu časť rastlín preložili z
vriec do garáže na parcele č. 62, ktorá je v správe obce G., a ktorú mal v tom čase prenajatú otec
obvineného G. L., časť rastlín zostala v čiernom igelitovom vreci pred garážou, pričom pri tomto konaní
ich prekvapila hliadka polície, ktorej vytrhané rastliny dobrovoľne vydali; policajná hliadka vykonala
aj obhliadku osobného motorového vozidla zn. Opel Agila, EČ: DS-486BZ, kde v hornej časti dvier
vodiča v priehradke na veci našla a po dobrovoľnom vydaní obvineným K. A. zaistila priesvitný sáčik s
obsahom neznámej zelenej rastliny a v hornej časti dvier spolujazdca v priehradke na veci našla a po
dobrovoľnom vydaní obvineným K. A. zaistila fajku; kriminalistickým skúmaním bolo zistené, že rastliny
zaistené v garáži a pred garážou vykazovali znaky typické pre rastlinný rod Cannabis (konopa), pričom
ich celková hmotnosť predstavovala 4010,4 g a z toho upotrebiteľný materiál mal hmotnosť 2705,2 g
sa dalo pripraviť 5410 až 7034 obvykle jednorazových dávok omamnej látky, ktorých cena na čiernom
trhu by predstavovala 216.400,-Sk až 562.720,-Sk; uzáverom sa nachádzal vysušený rastlinný materiál
vykazujúci znaky typické pre rastlinný rod Cannabis (konopa) o hmotnosti 337 mg a s koncentráciou
tetrahydrokanabinolu 7,0 % hmotnostného, z ktorého množstva by sa dali pripraviť 1 až 2 obvykle
jednorazové dávky omamnej látky s cenou 40,- až 160,-Sk na čiernom trhu; v zaistenej fajke bola zistená
prítomnosť stôp kanabinoidov (tetra hydrokanabinolu, kanabinolu, kanabidiolu); rastliny rodu Cannabis
(konopa) sú zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach
a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, pretože nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.



Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie krajský prokurátor , ktorým sa domáhal zrušenia
napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol, nakoľko má za to, že dôkazy vykonané v predmetnej veci v celom rozsahu boli vykonané
v súlade so zákonom a tieto dostatočným spôsobom obžalovaných zo spáchania trestnej činnosti
usvedčujú.

Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolaniu krajského prokurátora vyhovieť.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a dôvodnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Trestného poriadku a tak dospel k záveru, že odvolanie krajského prokurátora nie je dôvodné.

V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku
rozsudku. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu, prejednal v celej šírke v súlade v súlade
s § 278 Trestného poriadku.

Na základe vykonaných dôkazov správne ustálil skutkový stav na základe ktorého potom obžalovaných
v zmysle § 285 písm.a/ Trestného poriadku oslobodil.

Súd I. stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v rozsiahlom písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudku za súčasne aplikácie príslušných ustanovení zákona veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov.

Pokiaľ ide o vykonané dôkazy je potrebné uviesť, že okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu, v celej šírke a najmä zákonným spôsobom, ktoré dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne vytvárajú
ucelenú reťaz, na základe ktorej však nebolo možné jednoznačne ustáliť vinu obžalovaných tak, ako im
to kladie za vinu obžaloba.

Závery I. stupňového súdu i podľa názoru krajského súdu sú správne, nakoľko dôsledne vychádzajú
z príslušných ustanovení zákona. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 119 ods.2
Trestného poriadku, v zmysle ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému
objasneniu veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
zákona.  Dôkazom použiteľným v trestnom konaní môže byť iba dôkaz získaný správnym formálnym
spôsobom podľa požiadavky Trestného poriadku, pričom musí byť zameraný na zistenie takých
skutočností, na ktoré zameraný môže byť.

V súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné poukázať i na ustanovenie § 23 ods.2 zák.č. 171/1993 Z.z.
v zmysle ktorého policajt je oprávnený vykonať prehliadku dopravného prostriedku:

-ak je podozrenie, že používaním dopravného prostriedku, na dopravnom prostriedku alebo v súvislosti
s dopravným prostriedkom bol spáchaný trestný čin;

-pri pátraní pri hľadaných osobách, zbraniach, strelive, výbušninách, omamných a psychotropných
látkach a jedoch a veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti alebo súvisiacich s trestnou činnosťou.

Ani krajský súd vychádzajúc vyššie uvedených skutočností resp. zákonných ustanovení nedospel
k takému záveru, že by postup príslušníkov polície pri zastavení obžalovaného A. bol v súlade
práve s týmto ustanovením. Obžalovaný totiž žiadnym spôsobom nedal dôvod príslušníkom polície
na podozrenie, že by sa dopustil nejakého priestupku. Táto skutočnosť nevyplýva ani z výpovede
obžalovaného ale ani z výpovede samotných svedkov príslušníkov polície, ktorí služobný zákrok
vykonali. Rovnako ani z ďalších dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nebol získaný žiaden
taký dôkaz, ktorý by zdokumentoval podozrenie zo spáchania priestupku v cestnej premávke, ktoré



by opodstatňovala príslušníkov polície, k vykonaniu služobného zákroku a prehliadky vozidla v zmysle
§ 23 ods.2 písm.b/ citovaného zákona. Takýto postup má svoje kvalifikované podmienky tak, ako na
ne poukázal i okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia. Vychádzajúc z tohto ustanovenia je totiž
zrejmé, že policajt nemôže vykonať služobný zákrok kedykoľvek a takýto zákrok nie je ponechaný na
jeho voľnú úvahu. Zákon ukladá policajtom povinnosť vykonávať služobný zákrok v ustanovení § 9
ods.1 o Policajnom zbore. Táto povinnosť je vymedzená spáchaním trestného činu alebo priestupku
alebo ak je dôvodné podozrenie z ich spáchania. Vychádzajúc však z výpovedi obžalovaného ale i
svedkov a to policajtov M. L. a C. U., totiž nevyplýva, že by k spáchaniu trestného činu alebo priestupku
na úseku cestnej dopravy došlo. V danom prípade sa jednalo len o bežnú kontrolu na základe ktorej
obžalovaný po vyzvaní odovzdal policajnej hliadky doklady od vozidla ako i doklady osobné a to vodičský
preukaz a občiansky preukaz. Policajti na základe predložených dokladov potom už postupovali v
rozpore s vyššie uvedeným citovaným ustanovením § 23 ods.2 zák.č. 171/1993 a prehliadli motorové
vozidlo vrátane batožinového priestoru, kde v horenej časti dvier vodiča v priehradke na veci našli
priesvitný sáčik s obsahom neznámej zelenej rastliny a v hornej časti dvier spolujazdca v priehradke
na veci našli a zaistili fajku. Okresný súd nezákonnosť postupu príslušníkov polície správne vyhodnotil,
nakoľko vykonanému zákroku nepredchádzal žiaden trestný čin, všeobecný priestupok alebo priestupok
v cestnej premávke. Nevyplýva to zo žiadnych skutočností a ani dôkazov, ktoré na hlavnom pojednávaní
ale ani v prípravnom konaní boli vykonané. Príslušníci polície tak, ako to v konečnom dôsledku vyplýva
i z ich výpovede, nemali ani žiadne poznatky o páchaní trestnej činnosti resp. priestupku obžalovaným.
Je teda nepochybné a aj krajský súd zastáva rovnaký názor ako okresný súd, že príslušníci polície
uskutočnili policajný zákrok bez zákonných podmienok a po nezákonnom zastavení vozidla a kontroly
vodiča, pokračovali i v nezákonnej prehliadke motorového vozidla. Je teda nepochybné, že vrecúško
s neznámou zelenou rastlinou ako i fajku, ktorú následne príslušníci polície našli v aute, nemôžu byť
použité v tomto konaní ako zákonné dôkazy. Rovnako i závery okresného súdu v ktorom poukazuje na
to, že samotné vydanie veci v danom prípade nebolo urobené na báze dobrovoľnosti, pričom obžalovaný
ani nebol náležitým spôsobom poučený, že sa nemusí sám trestnej činnosti usvedčovať.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v prípade, že boli splnené podmienky na zastavenie vozidla a jeho
prehliadku pre podozrenie spáchania trestnej činnosti obžalovaný v spojení s motorovým vozidlom, bolo
povinnosťou policajtov vyžiadať príkaz prokurátora resp. jeho súhlas. O takýto postup sa však policajti
ani nepokúsili.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je teda nepochybné, že takto získaný dôkaz je
jednoznačne vykonaný v rozpore so zákonom a v ďalšom trestnom konaní ho nie je možné použiť.

Rovnako i pokiaľ ide o ďalšiu časť skutkového deja okresný súd správne zhodnotil postup príslušníkov
polície ako nezákonný, nakoľko i tento bol vykonaný v rozpore so zákonom, najmä z dôvodu, že v
danom prípade príslušníci polície mali postupovať v súlade s ustanovením § 101 a požiadať súhlas
prokurátora na vykonanie prehliadky iných priestorov. V súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné
uviesť, že obžalovaný G. L., ktorý vystupoval ako osoba s oprávnením povoliť policajtom vstup do
garáže, nebol poučený o tom, že sa nemusí seba obviňovať, že nemusí aktívne postupovať pri svojom
vlastnom usvedčovaní. V neposlednom rade správne okresný súd poukázal i na to, že obžalovaný L. ani
nebol oprávnenou osobou, ktorá by mohla dať súhlas na vstup policajtov do garáže. Nakoľko jediným
oprávneným na takýto súhlas bol jeho otec, ktorý mal garáž v riadnom prenájme.

Je teda nepochybné, že prehliadka tak motorového vozidla ako i priestorov garáže, nebola vykonaná
podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku a v prípade jej vykonania došlo k porušeniu základnej
zásady trestného konania uvedenej v ustanovení § 2 ods.1 Trestného poriadku v zmysle ktorej nikto
nemôže byť stíhaný inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon, a preto
výsledky tejto prehliadky nemožno v zmysle § 119 ods.2 použiť v trestnom konaní ako dôkaz.

Nakoľko vykonanie prehliadky motorového vozidla ako i garáže, sú neopakovateľnými dôkazmi a
uvedené pochybnosti nemožno sanovať, nemožno na dôkazy získané takýmto spôsobom prihliadať a
už vôbec nie je možné použiť takto získané dôkazy v neprospech obžalovaných.

Krajský súd rovnako za správny považuje názor okresného súdu ohľadom nepoužiteľnosti dôkazu a to
výpovedi obžalovaných, ktorí bezprostredne po svojom zadržaní boli vypočutí ako svedkovia, nakoľko i
podľa názoru krajského súdu v čase ich výsluchu pred vznesením obvinenia, boli v pozícii podozrivých



a to ako svedkovia, pričom boli zbavení práva na obhajobu a neboli poučení v tom, že nie sú povinní
byť aktívnymi pri seba usvedčovaní sa z trestnej činnosti. S takýto názorom sa krajský súd v celom
rozsahu stotožňuje.

Je teda nepochybné, že v danom prípade neboli zadovážené žiadne dôkazy, na základe ktorých by
bolo možné ustáliť vinu obžalovaných v zmysle obžaloby krajského prokurátora a rovnako s poukazom
na neopakovateľnosť vykonania už vyššie uvedených prehliadok tak motorového vozidla, ako i garáže,
okresný súd postupoval správne, keď všetky uvedené okolnosti vyhodnotil v súlade so zákonom a to v
prospech obžalovaných a týchto spod obžaloby krajského prokurátora oslobodil.
Nakoľko v dôvodoch napadnutého rozsudku okresný súd podrobne popisuje všetky vo veci vykonané
dôkazy, ktoré zároveň i vyhodnocuje, krajský súd popis týchto dôkazov nepovažoval za potrebné
opätovne rozvádzať a v ďalšom preto len poukazuje na správne a vyčerpávajúce dôvody I. stupňového
rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.

Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu I. stupňového rozsudku odvolanie krajského
prokurátora, ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/140/2008", "guid": "3faa1994-cc02-4a27-874f-ca7716d98d2a:0f195950-cfb4-4a22-b9ba-6b621164179e", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}