Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoE/179/2018 z 30. 5. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. mája 2019, sp. zn. 15CoE/179/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4216215465.2
Krajský súd Nitra | 15CoE/179/2018 | ECLI:SK:KSNR:2019:4216215465.2 | 2019-05-30 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: EP, CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/62b4d7c9-712f-4eeb-b54c-3d08a424806b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4216215465.2

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/179/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216215465
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216215465.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. F., V., o
vymoženie pohľadávky vo výške 525,06 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/1135/2016-38 zo dňa 03.05.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 13Er/1135/2016-38 zo dňa 03.05.2017  p o t
v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 243h ods. 1 prvá veta, § 44 ods. 2, § 41 ods. 2
písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a
zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej)
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.
3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či
tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný
titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne
účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok
vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na
ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Takúto interpretáciu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej
sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to
spotrebiteľské právo. Účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených
spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry



Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10.10.2012,
sp. zn.: 6Cdo 105/2011, pozri aj sp. zn. 3Cdo 122/2011, sp. zn. 3Cdo 146/2011).
Uviedol, že zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty uzavretá medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným dňa 31.07.2007 je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone
č. 258/2001 Z. z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka (OZ) s podrobnou úpravou
spotrebiteľských zmlúv od 01.04.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj
v prípade úveru o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia §53 a nasl. OZ. Uvedené
znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z. z. použijú sa na
ich riešenie príslušné ustanovenia OZ. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1 OZ veta prvá v znení účinnom do
31.12.2007 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
(Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie vzťah účastníkov konania
posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. OZ a podľa zákona č. 258/2001 Z.
z. a aplikoval ustanovenie § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2007, ako
aj ustanovenia § 3 ods. 1,2 citovaného zákona, § 53, §54 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom do 31.12.2007.
Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej spotrebiteľskej zmluvy sú obchodné podmienky pre vydanie a
používanie kreditných  platobných kariet, ktoré v článku XI. obsahujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej
všetky spory vzniknuté zo zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským
súdom Asociácie bánk.
Súd prvej inštancie preskúmaním rozhodcovskej doložky obsiahnutej v obchodných podmienkach
uzavretej zmluvy dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky
považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
Spotrebiteľ nemal skutočnú možnosť ovplyvniť samotnú existenciu a znenie rozhodcovskej doložky,
pretože mu bola de facto vnútená v zmluve v rámci obchodných podmienok tvoriacich jej súčasť.
Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má
byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené
a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty, ani obsah rozhodcovskej doložky, nemožno považovať rozhodcovskú doložku za zmluvnú
podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ
v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na
riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto súd prvej inštancie vyhodnotil ako
nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 4 OZ.
Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.
Pri preskúmavaní toho či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd prvej
inštancie zameral najmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho
vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné
po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zistil, že
rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom
na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť
exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná,
čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a
preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal,
že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil. Uviedol, že sa podrobil všetkým legislatívnym
zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi
vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov, pričom poukázal
na znenie ustanovení § 3 ods. 1, 2, 5 a 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente, povinný ju podpísal sám,
dobrovoľne a jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru.



Rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente, a tak je obsahovo aj formálne
oddelená od dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne,
pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Listina s názvom rozhodcovská
zmluva bola uzatvorená dňa 20.03.2013, neobsahovala žiadne iné dojednania okrem rozhodcovskej
zmluvy. To znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné
ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Zároveň poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoE/265/2015 zo dňa 28.01.2016.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým
stavom (§ 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 03.05.2017 podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne
správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 26.08.2016, spísaním zápisnice
o návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom, na základe exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 01926/15 zo dňa
26.01.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.07.2016 a vykonateľnosť dňa 15.07.2016, o vydanie
ktorého požiadal oprávnený na základe zmluvy č. 0018752809 zo dňa 31.07.2007. Súdny exekútor
JUDr. Rudolf Krutý, PhD. v podaní zo dňa 26.08.2016 (doručenom súdu prvej inštancie dňa 26.09.2016)
požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného
exekučného titulu. Následne sudca súdu prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým jeho žiadosť
zamietol.

7. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v
čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.
Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd
dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.

Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu,
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa



dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“) v znení účinnom od 01.07.2007 do 31.10.2008, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa poznámky pod čiarou 9) zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.07.2007 do
31.10.2008, § 52 až 60 Občianskeho zákonníka.

9. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 a podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom
od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a s poukazom na § 387
ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

12. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP a za
účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní ďalej uvádza, že
spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka (predtým
do 30.06.2007 aj v § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a od 01.07.2007 do
31.10.2008 aj v § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) ako každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Medzi účastníkmi konania v prejednávanej veci sa
jedná (ako je to zdôvodnené v nasledujúcich bodoch) práve o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je
potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

13. Odvolací súd k uvedenému dopĺňa, že aj na zmluvu, uzavretú do 31.12.2007, ktorá nenapĺňa znaky
spotrebiteľskej zmluvy tak, ako boli do 31.12.2007 definované v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
avšak napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom do 31.12.2007, sú primerane aplikovateľné aj všetky ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2017, a to práve podľa
§ 3 ods. 3 časť vety za bodkočiarkou zákona o ochrane spotrebiteľa. V ustanovení § 3 ods. 3 časť
vety za bodkočiarkou zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.12.2007 je totiž zakotvený



právny základ umožňujúci chrániť spotrebiteľa podľa úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v
Občianskom zákonníku aj vtedy, ak zmluva nenapĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy tak, ako boli do
31.12.2007 stanovené v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu je napr. právna
úprava inštitútu zákazu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, obsiahnutá primárne
v § 53 Občianskeho zákonníka, plne aplikovateľná aj na tie zmluvy uzavreté do 31.12.2007, ktoré sú
spotrebiteľskými zmluvami práve podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do
31.12.2007.

14. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že právny predchodca oprávneného vystupoval pri uzatváraní
(a následne aj plnení) zmluvy ako veriteľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrilo aj poskytovanie
úverov, teda právny predchodca oprávneného pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Zo zmluvy je taktiež preukázané, že povinný
uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a považuje sa teda za spotrebiteľa
podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a podľa §
52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

15. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Ak nedošlo
k jej platnému uzavretiu, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať
rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého
nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým,
kto na to nemal právomoc. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní
vystupuje v procesnom postavení povinného, nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal
rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou
podanou na príslušnom súde, je irelevantná.

16. V preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu,
ktorý skúmal, či bola medzi účastníkmi konania platne uzavretá rozhodcovská zmluva. Takýto postup
nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto
rozhodnutia. Exekučný súd v súlade so zákonom skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský
rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, taktiež či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou
prejednať spor. Exekučný súd nebol viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd.

17. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so
zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.03.2012 v konaní pod sp. zn.
6 Cdo 1/2012).
Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva č.
0018752809 zo dňa 31.07.2007 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Zmluvu uzatvoril dodávateľ ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom (povinným) ako fyzickou osobou, ktorý
nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho
zákonníka), resp. oprávnený takéto konanie povinného nepreukázal. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd prvej inštancie preto postupoval správne,
keď na vzťah účastníkov konania aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa.

18. Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať,
či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný
exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným



titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 26.01.2016 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 01926/15, o vydanie ktorého požiadal oprávnený na základe
zmluvy 31.07.2007. Súčasťou tejto zmluvy sú i Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých je v
bode XI. obsiahnutá rozhodcovská doložka, v rámci ktorej je upravený spôsob riešenia sporom medzi
stranami.

19. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací
súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24.02.2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19,
že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci
spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo Všeobecných obchodných podmienok zmluvy zo
dňa 31.07.2007 a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka
v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak
dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené
potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú vo Všeobecných obchodných podmienkach
zmluvy o úvere zo dňa 31.07.2007 bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým
mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne
odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

20. V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka
vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však
zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že
takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa a nemôže požívať súdnu ochranu.

21. S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul
je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných podmienkach
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle. § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pričom absencia tejto vlastnosti
spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Exekučný súd
vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok)
v znení neskorších predpisov a žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd
správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému
rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny
exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, pričom sa vysporiadal s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

23. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.



Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá
má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.