Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/102/2017 z 5. 9. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 5. septembra 2017, sp. zn. 24CoP/102/2017, ECLI:SK:KSTT:2017:2116208670.1 Krajský súd Trnava | 24CoP/102/2017 | ECLI:SK:KSTT:2017:2116208670.1 | 2017-09-05 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-78 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a029431-11c1-4053-aaa8-95be06fbaeb2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2116208670.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/102/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116208670
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116208670.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti o maloletého: I. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, dieťa rodičov - matka: PhDr. C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. J. G. P. XXXX/XX, P., zastúpenej:
Procházka & partners, spol. s r.o., so sídlom Búdkova 4, Bratislava a otec: G. Y., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom P., v súčasnosti bytom S. T. XX, P., zastúpeného: Advokátska kancelária Krahulec, s.r.o.,
so sídlom Hlavná 25, Trnava, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č.k. 19P/33/2016-96 zo dňa 23.01.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že otec je povinný s účinnosťou od 15.04.2016
prispievať na výživu maloletého I. sumou 110,- Eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 15.04.2016 do 23.01.2017 vo výške 572,- Eur súd
povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 16,- Eur splatných spolu s bežným výživným,
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok (výrok I.).
Výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Výrokom III. vyslovil,
že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 19P/33/2012-373 zo dňa 25.11.2013 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k. 23CoP/16/2014-411 zo dňa 14.07.2014 v časti výživného na
maloletého I.. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 62 ods. 2, 3, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods.
1 a 3 Zákona o rodine a vecne tým, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od poslednej úpravy
výživného v novembri 2013 uplynuli viac ako 3 roky, ktorá samotná skutočnosť je dôvodom pre zvýšenie
vyživovacej povinnosti, keď maloletý I. vyrástol, čím sa zvýšili výdavky na zabezpečenie jeho základných
potrieb ako strava, ošatenie, hygiena a pod. Okrem toho má maloletý zdravotné problémy v súvislosti s
tým, že veľmi rýchlo vyrástol, oslabila sa mu imunita, navštevuje imunológa, výdavky na lieky za účelom
imunostimulácie sú vo výške 30,- Eur mesačne, z dôvodu oslabenej imunity býva maloletý často chorý,
za posledný rok to bolo podľa vyjadrenia matky 7-krát, užíval antibiotiká a probiotiká s čím boli výdavky
vždy vo výške asi 19,- Eur (probiotiká 12,- Eur + Hylak 7,- Eur). U maloletého pretrvávajú i ortopedické
problémy (ploché nohy), výdavky na vložky do topánok sú 2x ročne 15,- Eur. Uvedené nebolo v konaní
žiadnym spôsobom spochybnené.

2. Matka maloletého je stále zamestnaná u zamestnávateľa G. a D. S. J. B. P. ako v čase poslednej
úpravy, jej priemerná čistá mesačná mzda je vo výške 529,06 Eur, poberá invalidný dôchodok vo
výške 435,40 Eur mesačne a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so



zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 33,09 Eur mesačne. Príjem matky
sa teda zvýšil o 125,79 Eur mesačne (997,55 Eur mínus 871,76 Eur). U matky pretrvávajú zdravotné
problémy, stále je liečená ako onkologický pacient, v máji 2016 po troch rokoch ukončila intenzívnu
liečbu, v súčasnosti je pravidelne sledovaná, výdavky v súvislosti so zdravotným stavom sú vo výške asi
30,- Eur mesačne na lieky, ďalej sú to výdavky s cestovaním do J. na lekárske kontroly raz za 6 týždňov
a to výdavky na cestovné plus strava na celý deň u lekára sú asi 25,- Eur.

3. Otec je v súčasnosti od 01.09.2016 nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, pričom poberá dávku v
nezamestnanosti vo výške 238,20 Eur mesačne. Súd však dospel k záveru, že napriek tomu nie je možné
uzavrieť, že na strane otca došlo k zhoršeniu jeho pomerov, keď otcovi nič nebráni aby sa zamestnal,
v konaní síce poukazoval na svoje zdravotné problémy s tým, že v súčasnosti absolvuje vyšetrenia,
je práceneschopný, otec však lekárskou správou nepreukázal žiadne obmedzenia ohľadom možnosti
zamestnania, predložená správa z roku 1982, v ktorej sa uvádza, že sa uznáva za občana so zmenenou
pracovnou schopnosťou pre diagnózu: Bronchitis chronica astmoides je vzhľadom na časové obdobie
ktoré uplynulo (34 rokov) irelevantná. Otec absolvoval Strednú priemyselnú školu dopravnú, vyjadril
sa, že v súčasnosti si hľadá prácu v oblasti sprostredkovania obchodu, teda prácu, ktorú vykonával i u
posledného zamestnávateľa - Y. P., s.r.o. od roku 2011. Súd mal zistené, že v období od 16.09.2014 do
13.07.2016 evidovali na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava až 87 voľných pracovných miest
na pozíciu obchodný zástupca, pričom zo správy Štatistického úradu SR súd zistil, že priemerná čistá
mesačná mzda osoby vykonávajúcej prácu obchodného zástupcu bola v roku 2015 vo výške 1.025,-
Eur. Z uvedeného je zrejmé, že otec mal možnosť zamestnať sa v odbore, v ktorom má prax a to s
neporovnateľne vyšším príjmom ako mal u posledného zamestnávateľa Y. P., s.r.o. a to zvlášť s ohľadom
na skutočnosť, že má dve vyživovacie povinnosti. Podľa názoru súdu otec má možnosť zamestnať sa
i v súčasnosti a to s porovnateľným príjmom ako mal u posledného zamestnávateľa čo otec nepoprel,
keď na otázku zástupkyne matky či neuvažoval o tom, že by sa zamestnal inak ako obchodný zástupca,
keď na trhu sú napr. ponuky v rôznych obchodných reťazcoch, otec uviedol, že sú to ponuky s nízkymi
finančnými možnosťami okolo 600,- Eur až 700,- Eur brutto mesačne a on si musí nájsť prácu, ktorá
bude lepšie ocenená vzhľadom na jeho vyživovacie povinnosti.
Z uvedeného vyplýva, že otec si odporuje vo svojich vyjadreniach keď na jednej strane tvrdí, že si musí
nájsť lepšie platenú prácu vzhľadom na svoje vyživovacie povinnosti a na druhej strane je dobrovoľne
nezamestnaný a poberá štátnu dávku namiesto toho, aby prijal prácu s porovnateľným príjmom ako mal
u posledného zamestnávateľa. Súd je toho názoru, že ak by mal otec skutočne záujem podieľať sa na
výžive svojich detí prijal by akúkoľvek prácu aby nebol odkázaný na dávku v nezamestnanosti.

4. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní vychádzal s poukazom na ustanovenie
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine zo skutočnosti, že otec sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku a
v súčasnosti je dobrovoľne nezamestnaný, preto v konečnom dôsledku zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca v rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď podľa názoru súdu takto určená
vyživovacia povinnosť zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, teda odôvodneným potrebám
maloletého dieťaťa ako i zárobkovým možnostiam a schopnostiam povinného - otca, keď vychádzal z
jeho potenciálneho príjmu, ktorý by mohol dosahovať vzhľadom na možnosti na trhu práce ako obchodný
zástupca a to 1.025,- Eur mesačne. Súd pri určení výšky výživného zohľadnil, že obaja rodičia majú
ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi D., ktorý je študentom 2. ročníka MTF STU v Trnave,
žije s matkou.
Zároveň súd poukázal na to, že matka, ktorá je pre zdravotné problémy invalidizovaná, napriek tomu
pracuje, aby dokázala pokryť svoje výdavky a zabezpečiť výživu detí, pričom matkine pomery sa okrem
zvýšenia príjmu zlepšili aj zdedením majetku, z ktorého jej aj po čiastočných výdavkoch zostali úspory.

5. Súd vyživovaciu povinnosť otca zvýšil s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 15.04.2016, keď v
zmysle citovaného ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné možno priznať len odo dňa začatia
konania, resp. tri roky spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
V danej veci matka žiadala výživné zvýšiť s účinnosťou od 01.09.2015, teda spätne, súd však nezistil
dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie výživného za obdobie spätne od podania návrhu, keď
takýmto dôvodom môžu byť len objektívne prekážky na strane oprávneného, v danom prípade matky ako
zákonnej zástupkyne maloletého dieťaťa, ktoré jej bránili podať návrh skôr. Dôvod tvrdený matkou, že
maloletý navštevuje psychologičku a matka sa domnievala, resp. nevedela, či bude schopný zvládnuť
konfrontáciu s otcom nemôže byť takýmto dôvodom, keď v konaní o výživnom na maloleté dieťa nie je
dieťa priamym účastníkom konania, v konaní je zastúpené kolíznym opatrovníkom.



Nakoľko výživné bolo zvýšené spätne od 15.04.2016, otcovi vzniklo dlžné výživné za obdobie od
15.04.2016 do 23.01.2017 vo výške 572,- Eur (suma, o ktorú sa zvýšilo výživné je 60,- Eur; pomerná
časť za mesiac apríl 2016 a to 60,- Eur deleno 30 dní krát 16 dní = 32,- Eur + 9 mesiacov, t.j. máj 2016
až január 2017 krát 60,- Eur = 540,- Eur). Dlžné výživné, vzhľadom na jeho výšku súd povolil otcovi v
súlade s ustanovením § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, splácať v mesačných splátkach tak,
ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

6. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, tak
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

7. Zároveň súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, zmenil posledné rozhodnutie
súdu o výživnom.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec, predovšetkým z dôvodu, že súd prvej inštancie
nedostatočne a nesprávne vykonal vyhodnotenie výsledkov dokazovania. Okrem toho poukázal aj na
procesné pochybenia súdu, keď na pojednávaní žiadnym spôsobom neoboznámil účastníkov v zmysle
§ 181 ods. 2 CSP s tým, že ktoré skutkové tvrdenia sú sporné a ktoré skutkové tvrdenia považuje
za nesporné, neuviedol svoje predbežné právne posúdenie, neinformoval účastníkov, že by pripojil iný
spis, že by sa s nejakým iným spisom považoval za potrebné oboznámiť. Ďalšie pojednávanie určil s
krátkym odstupom na 23.01.2017 a neprihliadol ani na námietku, že ide o krátku lehotu. Na pojednávaní
23.01.2017 súd opäť neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci a len informoval účastníkov, že
súd sa oboznámil s obsahom spisu 11C/110/2016 a spisom 19P/33/2012. Na predmetnom pojednávaní
aj rozhodol a to s využitím informácií, ktoré získal z iného spisu a povinný tak nemal možnosť na takto
súdom zistené informácie sa zodpovedajúco pripraviť a náležite reagovať. Prvoinštančný súd uviedol,
že z vykonaného dokazovania zistil, že v období od 16.09.2014 bolo na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny v Trnave evidovaných 87 voľných pracovných miest na pozíciu obchodný zástupca. Reálna
možnosť otca získať také pracovné miesto je ovplyvnená osobitným požiadavkám zamestnávateľov,
jazykovými znalosťami, praxou v konkrétnej oblasti s konkrétnou službou, resp. tovarom a v
neposlednom rade i vekom uchádzačov. V spise 11C/110/2016 sa nachádzalo aj potvrdenie ÚPSVaR
o tom, že mu nebolo ponúknuté vhodné zamestnanie a týmto potvrdením sa súd vôbec nezaoberal.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny 20.02.2017 opätovne potvrdil, že od 01.09.2016 do 24.01.2017
neponúkol povinnému žiadne vhodné zamestnanie. Otec poukazoval aj na obmedzenia vyplývajúce z
jeho aktuálnej práceneschopnosti, ktorá trvá od októbra 2016. Absolvoval aj v decembri 2016 a v januári
2017 viaceré lekárske vyšetrenia, na základe ktorých bolo operačné riešenie zdravotných problémov s
kolenom dočasne odložené a pracovná neschopnosť povinného bola ukončená dňom 24.01.2017. Od
tohto času intenzívne sa snaží hľadať zamestnanie a pri snahe sa potvrdzuje, že ani určitý počet voľných
pracovných miesť obchodného zástupcu neznamená reálnu možnosť otca získať také pracovné miesto
a to vzhľadom na osobitné požiadavky zamestnávateľov, jazykové znalosti, prax v konkrétnej oblasti s
konkrétnou službou a v neposlednom rade vekom uchádzača o požiadavkou na vlastné auto. Vzhľadom
na svoj vek ide v osobe otca o znevýhodneného uchádzača a to aj s poukazom na § 8 ods. 1 zákona
č. 5/2004 Z.z. Poukázal aj na záver súdu, z ktorého vyplýva, že otec by mal možnosť priemerného
mesačného zárobku 1.025,- Eur, čo neobstojí. Na stránke Štatistického úradu SR je možné sa dočítať,
že priemerná čistá mesačná mzda podľa ekonomických činností, kde podľa položky 45 je čistá mesačná
mzda vo veľkoobchode a maloobchode vo výške 780,- Eur. Ani takúto mzdu povinný ako zamestnanec
nikdy nedosahoval, ale táto priemerná mzda zamestnancov vo veľkoobchode a maloobchode rozhodne
viac napovedá možnostiam a schopnostiam povinného ako priemerná mzda obchodných zástupcov,
keďže povinný nespĺňa obvyklé požiadavky zamestnávateľov pre miesta obchodného zástupcu. Ak by
teda mal súd rozhodovať o zvýšení výživného podľa potencionálneho príjmu, táto priemerná mesačná
mzda v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu, čo je hlavný predmet podnikania a jeho posledného
zamestnávateľa Y. P., s.r.o. viac zodpovedá reálnym schopnostiam povinného a jeho možnosti aspoň
sa priblížiť k takémuto príjmu. Preto žiada, aby súd ak má rozhodovať podľa potencionálneho príjmu,
aby vychádzal z priemernej čistej mzdy zamestnancov vo veľkoobchode a maloobchode 780,- Eur a
navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil, aby návrh na zvýšenie výživného buď zamietol, prípadne,
aby rozhodol o zvýšení výživného tak, aby výška výživného okrem odôvodnených potrieb mal. I.
zodpovedala aj možnostiam a majetkovým pomerom a schopnostiam otca, aby nebola pre neho
likvidačná vo výške, ktorá mu znemožní skromný, ale relatívne dôstojný život so strechou nad hlavou
a neurobí z neho bezdomovca.



9. Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali.

10. K doručenému odvolaniu podala písomné vyjadrenie matka prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Opätovne poukázala na to, že otec v priebehu konania neuvažoval nájsť si prácu v takých
reťazcoch, kde jeho zárobok by sa pohyboval v nižších príjmoch, keď jeho predchádzajúci príjem
bol iba 520,- Eur. Sám potvrdil, že príjmy v týchto obchodných reťazcoch podľa toho, čo zistil sa
pohybovali v rozmedzí 600,- až 700,- Eur, pričom predtým pracoval v J., kde mal zdravotné problémy
a prechladol. V odvolaní bola opomenutá podstatná skutočnosť, pre ktorú nebola otcovi poskytnutá
práca a tým dôvodom bola neschopnosť a nie nemožnosť či neexistencia vhodnej práce pre odporcu.
Nezamestnanosť v Trnavskom kraji dlhodobo klesá a jedná sa o jednu z najnižších v Slovenskej
republike. Napr. v mesiaci október 2016 nezamestnanosť sa pohybovala vo výške 3,85% čo predstavuje
4 najnižšiu nezamestnanosť zo všetkých 79 okresoch v Slovenskej republike. Počet pracovných miest
v okrese pre absolventov stredných škôl a stredných odborných škôl bol ku dňu 30.01.2017 - 592.
Napriek tomu, že otec má viac ako 50 rokov a neovláda jazyky a nemá vlastný automobil je v okrese
Trnava množstvo iných pracovných príležitostí aj pre uchádzačov v jeho veku a s jeho schopnosťami.
Odporca však reálne záujem o zamestnanie sa nepreukázal. Pokiaľ namieta úzky priestor realizovať
svoje procesné práva poukázala na to, že otec sa bez uvedenia dôvodu nedostavil na pojednávanie
28.09.2016, na ktoré bol riadne predvolaný, čím sa sám dobrovoľne vzdal možnosti plne sa vyjadriť k
veciam, ktoré boli predmetom návrhu a dokazovania. Rovnako bolo pojednávanie z dôvodov na strane
otca odročené na 09.11.2016. Má za to, že súd plne v súlade so zásadou efektívnosti, hospodárnosti
konania s ohľadom na potreby maloletého vec prejednal bez zbytočných prieťahov. Nemôže byť predsa
na úkor maloletého skutočnosť, že otec si až v záverečnej fáze konania našiel právneho zástupcu,
pričom dovtedy žiadne svoje procesné práva neuplatňoval, aj keď tú možnosť mal. Navrhla, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

11. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení uviedol, že zotrváva na všetkých podaniach a vyjadreniach,
ktoré urobil vo veci.

12. Otec k doručenému vyjadreniu matky podal znovu písomné vyjadrenie prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Poukázal na podstatu a dôvody odvolania a namietal tvrdenie, že nezamestnanosť
otca podľa tvrdenia matky je de facto dobrovoľná, že účelom práceneschopnosti bolo práve vyhýbanie
sa vyživovacej povinnosti. Ide zjavne o nepravdivé tvrdenie, keďže otec si počas práceneschopnosti
riadne plnil súdom uloženú vyživovaciu povinnosť. Účelovosť práceneschopnosti otca a vyhýbanie
sa vyživovacej povinnosti má vyplývať z toho, že podľa matky otec porušuje liečebný režim, čo
však v žiadnom prípade preukázané nebolo. Otec absolvoval aj v decembri 2016 a v januári
2017 viaceré lekárske vyšetrenia, na základe ktorých bolo operačné riešenie zdravotných problémov s
kolenom u neho dočasne odložené a práceneschopnosť povinného ukončená. Otec sa od ukončenia
práceneschopnosti snaží o získanie zamestnania, ale zatiaľ žiadny zamestnávateľ neprejavil záujem
zamestnať ho. O tomto predložil výpis z elektronickej komunikácie vo vzťahu k 12 zamestnávateľom.

13. Otec aj sám podal písomné vyjadrenie k odvolaniu. Poukázal na to, že sa uchádzal o zastúpenie
prostredníctvom CPP už pred pojednávaním, ale táto pomoc bola prisľúbená až 07.11.2016. Má za to,
že matka maloletého sa ho snaží znevážiť a očierniť pred súdom, ako by platilo, že čím viac pošpinená
protistrana tým väčšia šanca na úspech pred súdom. Matka sa podľa jeho zistení nenachádza v zlej
finančnej situácii. Sama potvrdila nákup zariadenia, ktoré ale predstavuje obývačkovú stenu, 8 stoličiek,
počítač, príslušenstvo k počítaču, osobný automobil, bicykle a tiež realizuje náročné výlety do zahraničia
(Praha), o ktorých on nemôže ani uvažovať. Žije v situácii, keď sa musí za posledných 5 rokov uskromniť
a nemá prostriedky ani na nákup potrebných vecí do domácnosti tak. Pripomenul, že v danej situácii
ohľadne jeho práce, jeho príjmov zohrala nemalú negatívnu úlohu sama matka, nakoľko v čase rozvodu,
keď vykonával prácu formou živnosti so sľubnou finančnou perspektívou, túto musel zrušiť pre rôzne
nenávistné útoky zo strany navrhovateľky. V súčasnosti je preto naďalej bez práce, nezamestnaný a bez
príjmu. Sleduje pracovné ponuky na internete, navštevuje a oslovuje potencionálnych zamestnávateľov
aj osobne. Potvrdenia v požadovanom rozsahu predkladá pri pravidelných návštevách na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny v Trnave.

14. Aj k tomuto vyjadreniu podala matka písomné vyjadrenie poukazujúc na to, že otec neustále
upriamuje pozornosť na zdravotné problémy, ktoré majú byť jedným z dôvodov, pre ktoré si tento
nemôže nájsť zamestnanie. Dokonca obviňuje navrhovateľku a jej právnych zástupcov z ohovárania a



osočovania. Faktom ale zostáva, že otec nebol schopný a to opakovane počas konania preukázať, že
jeho zdravotné problémy sú takého charakteru, že nie je schopný nájsť si prácu. Nepožiadal o invalidný
dôchodok ani čiastočný. Lekárske správy, ktoré predkladal absolútne nepreukazovali taký zdravotný
stav, ktorý by odôvodňoval tvrdenie o jeho nespôsobilosti nájsť si zamestnanie. Len skutočnosť, že
operácia odporcu nemusí byť realizovaná a taktiež, že mu bola zrušená PN, úplne logicky vypovedá
o fakte, že jeho zdravotný stav nie je natoľko závažnou prekážkou, ako sa to snaží preukázať
otec. Zdôraznila svoju situáciu, keď napriek priznanej plnej invalidite spôsobenej veľmi závažným
onkologickým ochorením plne si uvedomujúc svoju zodpovednosť vo vzťahu k výžive detí pracuje aj
napriek tomu, že bol v roku 2008 u nej diagnostikovaný non-hodgkinov syndróm v poslednom štvrtom
štádiu, následne prekonala trombózu a pľúcnu embóliu. Po absolvovaní chemoterapie a priznaní plného
invalidného dôchodku nastúpila do práce, nakoľko odporca v tom čase nepracoval. Uvedené ochorenie
u nej opäť prepuklo v roku 2013 a opäť po veľmi agresívnej chemoterapii navrhovateľka opäť nastúpila
do práce. V súvislosti s tak ťažkým onkologickým ochorením spojené s agresívnou liečbou u prepukli
u nej pridružené diagnózy ako vážna porucha imunity, hypertenzia, coxatróza, očné a kožné problémy
a ostatné. Otec argumentuje, že má bežné civilizačné ochorenia, pričom jeho pracovná neschopnosť
je skončená a operácia odložená. Predkladá potvrdenia o svojej snahe sa zamestnať ako obchodný
zástupca. Pravdou však zostáva, že napriek tomu, že v meste Trnava sú neustále otvorené možnosti
sa zamestnať, čo i len ako predavač v niektorom z miestnych reťazcov alebo si nájsť prácu, i keď
len brigádnickú, tak odporca to nespravil. Dôvod ako sám na pojednávaní uviedol bol, že platové
podmienky sú iba okolo 600,- až 700,- Eur. Takéto jeho tvrdenie je súčasťou zápisnice z pojednávania.
Odporca je plne schopný sa zamestnať, nakoľko žije v meste, ktoré dlhodobo je na špičke miest s
nízkou nezamestnanosťou. V Trnave je možnosť sa okamžite zamestnať napr. v službách, čo ale
odporca odmietol. Rovnako opakovane bezdôvodne napáda navrhovateľku a jej právnych zástupcov a
obviňuje ich z akýchsi útokov voči jeho osobe. Uvedené konanie o zvýšenie výživného sa netýka ani
navrhovateľky, ani jej zástupcov, ale len mal. I. a motiváciou navrhovateľky je zabezpečiť mu čo najlepšie
podmienky pre jeho ďalší rozvoj. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP v
spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a
dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 CSP potvrdiť.

16. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie návrhom uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v
súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom
na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje
na správne, a dostatočne presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.

17. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

18. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené podmienky na určenie
výživného pre maloletého I. v rozsahu stanovenom súdom prvej inštancie, keď odvolacie dôvody otca
smerovali proti zvýšeniu výživného.

20. K odvolacím dôvodom otca odvolací súd uvádza nasledovné:



21. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa
nedopustil procesného pochybenia, ktoré by malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a vec
právne správne posúdil.

22. Vyživovacia povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (odsek 1).
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (odsek 2). Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú
spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

23. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine). Výživné
plnoletých detí upraví súd len na návrh (§ 65 ods. 3 Zákona o rodine).

24. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa (§ 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine).

25. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je
ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného.
Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom
na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie
jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti
možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať
náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so
vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria
len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným
stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.
Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby
rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám.

26. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť
o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na
trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a
dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným



poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na
zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa
preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.
V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

27. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene
pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd
pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej
povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a
výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť
potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno
zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena
zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do
výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného
rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie
a iné.

28. Ako to vyplýva zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 19P/33/2012 rozsudkom č.k.
19P/33/2012-373 zo dňa 25.11.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava č.k.
23CoP/16/2014-411 zo dňa 14.07.2014, bolo manželstvo rodičov maloletého I. rozvedené, maloleté deti
D. a I. boli zverené do osobnej starostlivosti matky, s tým že matka bude maloleté deti zastupovať a
spravovať ich majetok, otcovi bolo určené výživné vo výške 50,- Eur na každé dieťa, bol zakázaný styk
otca s maloletými deťmi a otec bol pozbavený rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Z
obsahu spisu bolo ďalej zistené, že matka bola v tom čase zamestnaná u zamestnávateľa G. a D. S. J. B.
P. s priemernou čistou mesačnou mzdou vo výške 451,76 Eur a zároveň poberala invalidný dôchodok vo
výške 420,- Eur mesačne, t.j. príjem spolu 871,76 Eur. Matka mala zdravotné problémy bola onkologický
pacient, výdavky v súvislosti so zdravotným stavom - na lieky boli vo výške asi 40,- Eur mesačne. Otec
bol v tom čase zamestnaný v spoločnosti Y. P., s.r.o. J. s priemernou čistou mesačnou mzdou vo výške
340,33 Eur. Maloletý D. navštevoval 7. ročník 8-ročného gymnázia, maloletý I. navštevoval 1. ročník
8-ročného gymnázia, obe maloleté deti boli alergici, maloletý D. i astmatik, mal kožné problémy, obe
deti mali ortopedické problémy. Výživné teda bolo upravené v rozvodovom konaní rozsudkom pred
tromi rokmi.

29. Aktuálne súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého matka maloletého je stále
zamestnaná u zamestnávateľa G. a D. S. J. B. P.. Príjem matky sa teda zvýšil o 125,79 Eur mesačne
(997,55 Eur mínus 871,76 Eur). U matky pretrvávajú zdravotné problémy, a takýto príjem dokáže
len zvýšením úsilím, nakoľko stále je liečená ako onkologický pacient, s čím sú spojené samozrejme
zvýšené výdavky.

30. Otec je v súčasnosti od 01.09.2016 nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, pričom poberá
dávku v nezamestnanosti vo výške 238,20 Eur mesačne. Z dokazovania súd vyvodil správny záver, že
napriek tomu nie je možné uzavrieť, že na strane otca došlo k zhoršeniu jeho pomerov, keď otcovi nič
nebráni, aby sa zamestnal, v konaní síce poukazoval na svoje zdravotné problémy s tým, že v súčasnosti
absolvuje vyšetrenia, je práceneschopný, otec však lekárskou správou nepreukázal žiadne obmedzenia
ohľadom možnosti zamestnania, predložená správa z roku 1982, v ktorej sa uvádza, že sa uznáva za
občana so zmenenou pracovnou schopnosťou pre diagnózu: Bronchitis chronica astmoides je vzhľadom
na časové obdobie, ktoré uplynulo (34 rokov) irelevantná. Otec absolvoval Strednú priemyselnú školu
dopravnú, vyjadril sa, že v súčasnosti si hľadá prácu v oblasti sprostredkovania obchodu, teda prácu,
ktorú vykonával i u posledného zamestnávateľa - Y. P., s.r.o. od roku 2011.

31. Odvolaciemu súdu je známe, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 11C/110/2016-156 zo dňa
3. novembra 2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 11C/110/2016-164 zo dňa 23. novembra 2016
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/61/2017-222 zo dňa 10.05.2017 súd zvýšil
výživné otca na staršieho plnoletého D. zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 140,- Eur mesačne, pričom
nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 15.04.2016 do 31.10.2016 vo výške 588,- Eur sa osobe,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné povoľuje zaplatiť navrhovateľovi v splátkach po 20,- Eur



mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku s tým,
že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

32. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, výživné pre oboch výživou odkázaných synov v rozsahu 140,-
Eur + 110,- Eur, t.j. 250,- Eur mesačne je zo strany otca výživným, ktoré s výživným zo strany matky a
ňou poberanými rodinnými prídavkami postačí na krytie ich odôvodnených potrieb.

33. Odvolací súd záverom poukazuje aj vo vzťahu k mal. I. na to, že matkine pomery sa okrem zvýšenia
príjmu zlepšili aj zdedením majetku, z ktorého jej aj po čiastočných výdavkoch zostali úspory. Jej životná
úroveň je aj v dôsledku tejto skutočnosti vyššia ako životná úroveň otca pričom na tejto vyššej životnej
úrovni má právo sa podieľať aj maloletý, a preto je odôvodnené požadovať, aby sa na zostávajúcich
nákladoch maloletého vo zvýšenej miere podieľala matka.

34. Vychádzajúc z výsledkov súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania súd prvej inštancie
správne skonštatoval, že v danej veci sú splnené podmienky pre zvýšenie zvýšeného výživného
v prospech maloletého. Maloletý je vo veku blízkom dospelosti a jeho potreby od poslednej
úpravy podstatne vzrástli. Súd prvej inštancie správne ustálil výšku výživného, ktorým zaviazal
výživou povinného otca s prihliadnutím na zistenú zmenu pomerov, aj keď vychádzal z možného
predpokladaného zárobku otca a nie z jeho skutočného reálneho zisteného príjmu. Výšku príjmu,
ktorú ustálil súd prvej inštancie, ktorú by otec mohol dosahovať, odvolací súd akceptuje, pretože súd
svoje rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním, ktoré riadne vyhodnotil a tiež vychadzajúc z
predpokladov otca, ktoré vyplynuli aj z hodnotenia otca jeho samým sebahodnotením, keď prácu,
ktorú by podľa ponuky mohol vykonávať považuje za nedostatočne ohodnotenú a primeranú pre neho,
na druhej strane žiadal prihliadnuť k jeho obmedzeniu, ktoré spočívajú v jeho veku, nedostatočnej
vybavenosti cudzími jazykmi, nedisponovaním motorovým vozidlom, ktoré sú však kompenzované jeho
doterajšími pracovnými skúsenosti v odbore obchodný zástupca.
Otec je stále v produktívnom veku, ním uvádzaný nezáujem zamestnávateľov o jeho osobu a
nemožnosť sa zamestnať nezodpovedá ním tvrdenej snahe o získanie zamestnania a o dosiahnutie
vyššieho zárobku a situácii, ktorá je v okrese P., kde má otec trvalé bydlisko a je tu dostatok pracovných
príležitostí aj v odbore, v ktorom otec už prácu vykonával. Odvolací súd zdieľa názor súdu prvej inštancie
aj ohľadne otcom tvrdeným zdravotným obmedzeniam.

35. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne jasne a zrozumiteľne zdôvodnené, s ktorými
dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje a nepovažuje za potrebné ich opakovať. Určenie výživného takého
príjmu, aký by mohol otec vzhľadom na ním prezentované schopnosti dosahovať je vzhľadom na vek
a potreby oprávneného maloletého primeraným aj po zohľadneným ďalšej vyživovacej povinnosti otca
k plnoletému D..

36. Správny je aj výrok súdu o zročnom výživnom, ktorý výrok je v podstate závislým výrokom od výroku
I. o zvýšení výživného od podania návrhu a ktorý výrok osobitne nebol napadnutý odvolacími dôvodmi.

37. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

38. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislých výrokov o
nedoplatku na výživnom a o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.



39. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

40. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Zo spisu nevyplýva návrh účastníkov na náhradu trov konania. V prejednávanej veci tak
nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku.

42. O náhrade trov odvolacieho konania vzhľadom na vyššie uvedené východiská o nároku na náhradu
trov konania, odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v
spojení s § 52, § 57 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

43. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).



Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).