Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/89/2013 z 12. 6. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 12. júna 2013, sp. zn. 1Co/89/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8812209986.1 Krajský súd Prešov | 1Co/89/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8812209986.1 | 2013-06-12 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 53 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d8c3854-5de5-4c28-b2a3-e9415f2f6a11 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8812209986.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/89/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812209986
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8812209986.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka č. 5, Bratislava,
zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka č. 5, Bratislava, proti žalovanému: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXX, V. Z., o zaplatenie 224,09 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov n/Topľou č.k. 9C 312/2012 - 35 z 15.01.2013 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu 224,09 Eur s prísl. zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Určil,
že zmluvná podmienka v bode 4.2 Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie platobnej
karty, ktorej obsahom je vyhlásenie zákazníka, že uzavretím zmluvy o úvere predlžuje premlčaciu dobu
všetkých práv GE Money Multiservis, k.s., voči zákazníkovi zo zmluvy o úvere na dobu 10 rokov od
okamihu, kedy začne táto doba plynúť, je jej neprijateľná zmluvná podmienka.

Vychádzal zo zistenia, že uznanie záväzku žalovaným v predmetnej veci bolo vykonané na predtlači
žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku,
ktoré označenie môže u bežného občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých
okolností, keď je zo strany veriteľa alebo jeho právneho nástupcu, či už písomne alebo ústne, telefonicky
alebo iným spôsobom upozorňovaný, prípadne zastrašovaný možným súdnym konaním a následnou
exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho
postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno neuvedomuje, aké ďalšie
vyhlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď
samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany. Samotné uznanie záväzku
sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2, no vyhlásenie o vedomosti o premlčaním dlhu a jeho
následkoch sa nachádza v bode 3 označenom ako forma splatenia záväzku, a to až v poslednej vete.

Vyhlásenie žalovaného o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch, tak ako bolo vykonané v dohode
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 20.01.2011 nezakladá právny následok uznania
premlčaného dlhu, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.

V danej veci začala plynúť premlčacia doba 07.01.2005, ktorá uplynula 07.01.2008, no žalobca podal
žalobu až 28.09.2012, teda po uplynutí premlčacej doby, pričom žalovaný vzniesol námietku premlčania
a súd tento jeho úkon považoval za účinné dovolanie sa premlčania a za súčasného určenia vyhlásenia
o predĺžení premlčacej doby za neprijateľnú podmienku, súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo
priznať, a preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.



Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.

Poukázal na to, že zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu.
Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ, nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa
§ 558 Občianskeho zákonníka. Právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods.
1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok
plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby v tomto prípade nastal. Uplynutím premlčacej doby sa oslabuje
súdna vymáhateľnosť premlčaného práva, avšak veriteľovi premlčané právo zostáva naďalej zachované
rovnako, ako nezaniká záväzok dlžníka voči veriteľovi. Tým, že žalovaný podpísal dohodu, prejavil svoju
vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v jeho záujme, pretože po jeho splatení nebude figurovať v databázach
neplatičov, čím sa môže v budúcnosti zlepšiť jeho postavenie pri žiadosti o úver.

Súd prvého stupňa neprihliadol na jednoznačný dôkaz, že žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi
a zároveň aj potvrdil svoju vedomosť o premlčaní dlhu. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd
rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný
na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľný.

Nepreskúmateľnosť rozsudku je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred
súdom, pretože tento minimálne v odvolacom konaní nemá možnosť reagovať na nepreskúmateľné
závery súdu prvého stupňa, čím je zároveň daný dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

V predmetnej veci oprel súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o námietku premlčania, ktorú mal vzniesť
žalovaný v predmetnej veci, pričom poukázal na to, že uznanie záväzku nemožno akceptovať ako platný
právny úkon a spájať s ním predĺženie premlčacej lehoty v predmetnej veci, ktorá by mala byť trojročná
(pravdepodobne v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka) a táto uplynula 07.01.2008 a pokiaľ žaloba
bola podaná 28.09.2012, stalo sa tak až po uplynutí premlčacej doby.

Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaný v predmetnom konaní nebol vypočutý ako účastník konania,
pričom podľa úradného záznamu z 15.01.2013 (č.l. 31 spisu) námietku premlčania vzniesla manželka
žalovaného, ktorá telefonicky so súdom prvého stupňa komunikovala a ospravedlnila svojho manžela
- žalovaného z účasti na pojednávaní, pretože musel odísť za prácou, o ktorej sa dozvedel v deň
pojednávania.

Takéto ospravedlnenie žalovaného z účasti na pojednávaní nemožno bez ďalšieho akceptovať a pripustiť
správnosť postupu súdu prvého stupňa, pokiaľ sa spoľahol na vyjadrenie manželky žalovaného, ktorá



nie je účastníčkou konania v tom zmysle, že vznáša námietku premlčania. Takéto vznesenie námietky
premlčania nie je urobené subjektom, ktorý je na to legitimovaný v zmysle § 100 a nasl. Občianskeho
zákonníka a naviac sa tak neudialo ani regulárnym spôsobom, pretože telefonickú komunikáciu medzi
súdom a manželkou žalovaného nemožno považovať za riadne uplatnenie námietky premlčania.

V zápisnici o pojednávaní z 15.01.2013 súd prvého stupňa uviedol, že manželka žalovaného je
žalovanou v 2. rade, pričom žalovaný musel odcestovať za prácou do zahraničia, o ktorej sa dozvedel
až v deň pojednávania ráno a žalovaná v 2. rade sa pojednávania nemôže zúčastniť a zastúpiť takto
žalovaného v 1. rade zo zdravotných dôvodov.

Takéto konštatovanie v zápisnici o pojednávaní z 15.01.2013 nie je možné hodnotiť ako uvedenie
právne významných okolností súvisiacich s predmetom konania, ktoré sú hodnoverné a významné pre
rozhodnutie. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v predmetnej veci nie sú na strane žalovaných
dvaja účastníci konania, ale len žalovaný, jeho manželka nie je účastníčkou konania, nevystupuje ako
žalovaná v 2. rade a nie je legitimovaná na vznesenie námietky premlčania v predmetnej veci. Ako vyššie
bolo naznačené, je ťažko uveriteľné a akceptovateľné, že žalovaný sa nezúčastnil pojednávania preto,
že sa v deň pojednávania ráno dozvedel o práci v zahraničí, za ktorou odcestoval.

Za týchto okolností súd prvého stupňa nesprávne postupoval, pokiaľ žalovaného nevypočul ako
účastníka konania, teda nevykonal vo veci riadne dokazovanie a nezistil všetky právne významné
okolnosti súvisiace s uplatnením predmetnej pohľadávky v občianskom súdnom konaní, vrátane
dôsledného preskúmania dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ku ktorej by sa
mal žalovaný ako účastník konania zároveň vyjadriť a popísať okolnosti, za akých túto uzavrel.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva aj z toho, že tento súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia cituje ustanovenie § 401 Obchodného zákonníka o premlčaní, ako aj ustanovenie § 100 a
nasl. Občianskeho zákonníka o premlčaní, pričom nie je z rozhodnutia súdu prvého stupňa zrejmé a
jasné, ktoré ustanovenie hmotnoprávneho predpisu v otázke premlčania aplikoval.

Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa predovšetkým vypočuť žalovaného ako účastníka konania,
zistiť právne významné okolnosti súvisiace s uzavretím dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku
z 20.01.2011 a vychádzať z toho, že námietka premlčania v predmetnej veci zatiaľ platne vznesená
nebola.

Komunikácia súdu s manželkou žalovaného nie je namieste, pokiaľ táto nemá plnú moc na zastupovanie
žalovaného v tomto konaní a naviac, ako bolo vyššie naznačené, manželka žalovaného nie je
účastníčkou tohto konania ako žalovaná v 2. rade, ako to mylne protokoluje súd prvého stupňa v zápisnici
o pojednávaní z 15.01.2013.

Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvého stupňa predčasné, vydané na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu, bez akéhokoľvek dokazovania smerujúceho k hodnovernému zisteniu
skutkového stavu a nepreskúmateľné v zmysle vyššie uvedeného.

Preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:



Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.