Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/34/2019 z 24. 6. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 24. júna 2019, sp. zn. 4To/34/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1317010714.3 Krajský súd Bratislava | 4To/34/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1317010714.3 | 2019-06-24 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f80f80d-88d4-4c14-ad8e-ca58214477c2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1317010714.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/34/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317010714
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1317010714.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Petra
Šamka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovaného L. B., pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 158 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 11.07.2017
sp. zn. 6T/134/2017, na verejnom zasadnutí konanom 25. júna 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného L. B., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 11.07.2017 sp. zn. 6T/2/2017 bol obžalovaný L. B. uznaný
za vinného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že v
čase okolo 14.42 hod. dňa 25.08.2016 v Bratislave na križovatke G. mýto viedol ako vodič osobné
motorové vozidlo zn. O. G. EČV: X po O. ulici v strednom jazdnom pruhu smerom na G. cestu, kde v
križovatke G. mýto nerešpektoval dopravné značenie a prešiel na červený signál „STOJ“, čím došlo k
zrážke s nákladným motorovým vozidlom zn. J. J. EČV: Z ktoré viedol vodič V. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom T. XXXX/XX, Z., z G. cesty v pravom odbočovacom jazdnom pruhu smerom na ulicu
N., pričom poškodený V. K. pri dopravnej nehode utrpel zranenia a to trieštivú zlomeninu tela hrudnej
kosti a pomliaždenie oblasti hrudnej a driekovej chrbtice ťažšieho stupňa s celkovou dobou liečenia
kratšou ako cca 42 dní a spolujazdec na prednom sedadle vo vozidle zn. J. J. poškodený L. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, X. Y., utrpel pri dopravnej nehode zranenia a to pomliaždenie
tváre so zlomeninou nosových kostí, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie oblasti hrudnej kosti a
nalomenie bázy prostredného článku prstenníka vľavo a nalomenie bázy posledného článku prstenníka
s tržnými rankami s celkovou dobou liečenia kratšou ako cca 35 dní, čím obvinený svojim konaním
porušil povinnosť uloženú v ust. § 3 ods. 2 písm. b/ a § 137 ods. 2 písm. f/ zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36
písm. j/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 16 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodeným subjektom:
M. poisťovňa, pobočka Z. so sídlom E. 31, 829 02 Bratislava, škodu vo výške 2962,70 eur, Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, škodu vo výške 3394,30 eur,
TRIGON PLUS, s.r.o., so sídlom Goralská 40/2281, Bratislava, škodu vo výške 1519,64 eur, L. K. škodu
vo výške 1943,- eur a V. K. škodu vo výške 1148,- eur.



Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný, smerujúce výlučne do výroku o
treste.

V písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaný prostredníctvom zvoleného obhajcu uviedol,
že neakceptuje výrok o uložení trestu zákazu činnosti vo výmere 16 mesiacov. Tento trest považuje
vzhľadom na okolnosti prípadu za neprimeraný a jeho výmeru príliš prísnu a to najmä z dôvodu, že
doposiaľ nebol súdne trestaný, je živnostník, pre ktoré je nevyhnutné, aby seba, náradie a materiál
prepravoval prostredníctvom motorového vozidla a takýto zákaz činnosti mu na dlhší čas znemožní
výkon jeho živnosti a spôsobí mu také finančné problémy, že nebude pre neho možné nahradiť škodu,
ktorú mu okresný súd zaviazal poškodeným nahradiť. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd
zrušil výrok o treste zákazu činnosti a sám rozhodol tak, že mu tento trest neuloží, prípadne mu trest
zákazu činnosti skráti.

Na prejednanie odvolania obžalovaného, krajský súd nariadil vo veci verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnil obžalovaný L. B., jeho obhajca, prokurátorka krajskej prokuratúry a poškodení L. K. a V. K..

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že sa pridržiava
písomných dôvodov podaného odvolania a navrhuje, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o treste zákazu činnosti a tento trest už opomenul uložiť. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd
podľa vlastného uváženia trest zákazu činnosti zmiernil.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť, nakoľko výrok o treste napadnutého rozsudku považuje za správny a zákonný.

Poškodení L. K. a V. Hargaš nevyužili právo predniesť svoje konečné návrhy.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava ústneho prednesu svojho obhajcu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné,
vzhľadom na správnosť a zákonnosť výroku o treste napadnutého rozsudku.

Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným
ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie
správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z
uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto
chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.

V nadväznosti na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany obžalovaného iba
voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti,
odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku, či výrok o náhrade škody.

Na podklade odvolania obžalovaného L.a B.a, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého
rozsudku, krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanému bol prvostupňovým súdom
uložený nielen zákonný, ale i primeraný trest, či už do druhu, ako aj do jeho výmery.

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok
upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky
skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel
trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie
predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.



Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák.
základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery
na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho
vyplynúť.

Po preskúmaní obsahu spisu a po vyhodnotení dôkazov vzťahujúcich sa k výroku o treste, odvolací
súd dospel k názoru, že uložený trest ako celok, či už trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky, ako aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 16 mesiacov, je dostatočným trestom a odráža
primeranosť trestu predovšetkým s ohľadom na spôsob spáchania činu (obžalovaný nerešpektoval
dopravné značenie a prešiel na červený signál STOJ) a jeho následok (obžalovaný ublížil na zdraví
dvom osobám) a rovnako zohľadňuje osobu obžalovaného ako páchateľa súdeného trestného činu (ide o
páchateľa, ktorý bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, hľadí sa však na neho, ako na osobu netrestanú,
bol aj opakovane postihnutý za priestupky na úseku cestnej dopravy). Treba si uvedomiť, že pojem „výrok
o treste“ v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1, ods. 3 Tr. por. treba rozumieť súhrn všetkých čiastkových
výrokov týkajúcich sa určitého trestu alebo aj viac trestov popri sebe. Z tohto pohľadu nemožno izolovane
hodnotiť primeranosť alebo neprimeranosť iba jedného trestu z viacerých trestov uložených popri sebe,
ale toto hodnotenie sa musí vzťahovať na celý uložený trest. Okresný súd postupoval v súlade s doposiaľ
ustálenou súdnou praxou, keď obžalovanému popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne
odložil na skúšobnú dobu, uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, aby takýto trest ako
celok vyznel pre obžalovaného citeľne a viedol ho k tomu, aby sa obdobného konania na úseku cestnej
dopravy v budúcnosti vyvaroval.

Na strane druhej prvostupňový súd pochybil keď vzhliadol u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť
spočívajúcu v tom, že viedol pred spáchaním trestnej činnosti riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.).
Okresný súd zrejme prehliadol, že pod pojmom „vedenie riadneho života“ sa rozumie nielen to, že
obžalovaný pred spáchaním trestného činu nebol súdne trestaný, ale aj to, že sa obžalovaný nedopúšťal
priestupkov. Z evidenčnej karty vodiča sa dá zistiť, že obžalovaný sa opakovane dopúšťal priestupkov
na úseku cestnej dopravy (ide o štyri záznamy o uložení blokových pokút), dokonca je tu jeden záznam
pre priestupok spáchaný dňa 18.04.2008, kde došlo aj k dopravnej nehode, za čo mu bola uložená
peňažná sankcia vo výške 2.000,- Sk (66,39 eur). Z uvedeného možno vyvodiť, že obžalovaný je do
určitej miery nedisciplinovaným vodičom, ktorý bol v minulosti opakovane priestupkovo postihnutý a
preto nemožno konštatovať, že v minulosti viedol riadny život. Z tohto pohľadu ustálenie poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. neprichádzalo vôbec do úvahy. Nakoľko však odvolanie podal iba
obžalovaný a rešpektujúc zásadu zákazu „reformatio in peius“ (§ 322 ods. 3 Tr. por.), neprichádzala do
úvahy akákoľvek zmena rozsudku súdu I. stupňa v neprospech obžalovaného, pre nedostatok odvolania
prokurátora.

V súlade s ustanovením § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému trest odňatia slobody
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky, lebo účel trestu možno dosiahnuť aj bez výkonu trestu
odňatia slobody, vzhľadom na osobu obžalovaného a prostredie v ktorom žije, aj s prihliadnutím na
okolnosti tohto konkrétneho prípadu. Obžalovaný zároveň bude povinný v skúšobnej dobe viesť riadny
život, predovšetkým by sa nemal dopustiť trestných činov alebo priestupkov, lebo v opačnom prípade
môže súd a to už v priebehu skúšobnej doby rozhodnúť, že sa neosvedčil a nariadiť výkon trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol nateraz podmienečne odložený.

Pri preskúmaní výroku o treste zákazu činnosti napadnutého rozsudku, krajský súd nezistil žiadny
relevantný dôvod na zmiernenie výmery tohto druhu trestu. Okresný súd v tejto posudzovanej veci
vychádzal tak z okolností prípadu významných pri posúdení závažnosti spáchaného prečinu, ako aj
z kritérií pri ukladaní trestu, ktoré sú definované v ustanovení § 34 Tr. zák., prihliadol aj na osobné a
pracovné pomery obžalovaného. Odvolací súd preto vyslovuje, že stanovená výmera tohto druhu trestu
je preto skôr mierna ako prísna.



Zistené skutočnosti viedli odvolací súd k záveru, že v danom prípade účel trestu, ktorý je v podstate
zakotvený v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák., možno dôvodne očakávať od dvoch uvedených druhov
trestov uložených popri sebe, tak od trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky, ako aj od trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 16 mesiacov.

Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych úvah a záverov, odvolací súd o odvolaní obžalovaného L.a
B.a rozhodol spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.