Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/64/2012 z 21. 11. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 21. novembra 2012, sp. zn. 10Co/64/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5711204718.1 Krajský súd Žilina | 10Co/64/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5711204718.1 | 2012-11-21 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/24b9c3ab-3dec-422d-96de-b907e65ba9de Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5711204718.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/64/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711204718
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711204718.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie
Paulerovej a členov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci navrhovateľa -
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a .s. so sídlom v Bratislave, Mamatejova 17, proti odporcovi - R. E.,
nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom M., Ul. L. XXX/XX, na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou
- L. V., súdna tajomníčka Okresného súdu Martin, o zaplatenie 170,46 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/241/2011-38 zo dňa 15.2.2012,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporcu domáhal
zaplatenia sumy 170,46 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od podania návrhu do zaplatenia
a náhrady trovy konania v sume 1,12 eur.

Vykonaným dokazovaním zistil, že odporca bol evidovaný ako poistenec navrhovateľa v období od
31.12.1994 ako osoba vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Navrhovateľ od októbra 2001
až do decembra 2005 poukazoval za odporcu kapitačné platby v celkovej výške 1.658,66 Sk, t.j. 55,06
eur a od októbra 2001 do decembra 2001 preplatil lekárňam aj lieky v celkovej sume 3.476,40 Sk
(115,40 eur). V období od októbra 2001 až do augusta 2005 preplatil navrhovateľ za odporcu za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť celkovú sumu 170,46 eur i keď v uvádzanom období odporca už nebol
poistencom navrhovateľa. Podľa oznámenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne ČR zo dňa 21.4.2009 bol
zdravotne poistený na území Českej republiky od 23.10.2001. Navrhovateľ tvrdil, že odporca nesplnil
voči nemu oznamovaciu povinnosť plynúcu mu z ustanovenia § 11 Zákona č. 273/1994 Z.z. a následne
podľa § 23 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 580/2004 Z.z., túto povinnosť splnil až 21.4.2009, keď dodatočne
predložil doklady. Preplatenie kapitačných platieb a liekov zdravotníckym zariadeniam v období od
októbra 2001 až do decembra 2005 (odporca na ich preplatenie už právo nemal) navrhovateľ považoval
v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka za škodu a titulom náhrady škody ich úhradu požadoval od
odporcu najskôr písomnou výzvou zo dňa 2.7.2009 a následne (po pasivite odporcu) aj podaním žaloby
v predmetnom konaní.

Okresný súd poukázal na to, že na splnenie oznamovacej povinnosti odporcu v kritickom období
roku 2001 (keď sa odporca zdravotne poistil na území ČR) sa vzťahoval Zákon č. 273/1994 Z.z. o



zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a
o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní. Súd citoval i
obsahové znenie ustanovenia § 9 označeného právneho predpisu, upravujúce jednotlivé spôsoby zániku
zdravotného poistenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca v období od októbra 2001 sa
trvale zdržiaval na území Českej republiky, kde bol plynule od 23.10.2001 aj zdravotne poistený, pretože
pracoval pre cudzieho zamestnávateľa. Oznamovaciu povinnosť o zmene trvalého pobytu odporca podľa
§ 11 ods. 3, ods. 5 Zákona č. 273/1994 Z.z. voči navrhovateľovi nesplnil, porušením tejto povinnosti
vznikla navrhovateľovi škoda v dôsledku preplatenia kapitačných platieb a aj nákladov na lieky, ktoré
odporca čerpal v kritickom období na území SR hoci naň už nárok nemal. Okresný súd kvalifikoval nárok
navrhovateľa ako nárok na náhradu škody vychádzajúc aj z ustanovenia § 420 ods. 1, 3 Občianskeho
zákonníka. Súdom ustanovená opatrovníčka odporcu vzniesla v konaní proti uplatňovanému nároku
navrhovateľa námietku premlčania, okresný súd následne sa zameral na vyhodnotenie tejto právnej
otázky a ju posudzoval z pohľadu ustanovení § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na §
101 až 110 označeného právneho predpisu.

Mal preukázané, že navrhovateľovi vznikla škoda v roku 2001 až 2005 preplatením nákladov zdravotnej
starostlivosti odporcovi, ide o udalosti, ktorými bola v dôsledku porušenia oznamovacej povinnosti
odporcom navrhovateľovi spôsobená škoda. Návrh bol podaný na súd 20.4.2011, takmer 10 rokov
potom, čo v októbri 2001 prvý krát preplatil za odporcu náklady zdravotnej starostlivosti a takmer šesť
rokov potom, čo tak urobil poslednýkrát. Súd dospel k presvedčeniu, že navrhovateľ neuplatnil svoj
nárok v objektívnej trojročnej premlčacej dobe a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, nárok na
náhradu škody, ktorá mu vznikla porušením povinnosti odporcom v ustanovení § 11 Zák. č. 273/1994
Z.z. nemohol priznať. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku
a odporcovi od navrhovateľa ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Nesúhlasil s právnym názorom súdu o
premlčaní jeho nároku, vyslovil presvedčenie, že nárok uplatňoval riadne a včas. Došlo k porušeniu
oznamovacej povinnosti poistencom, doklady na základe ktorých bolo zrušené verejné zdravotné
poistenie v Slovenskej republike boli mu predložené až 21.4.2009 a odporca musel byť spätne vyňatý
z verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike. Odvolateľ tvrdil, že premlčacia lehota plynie
od 21.4.2009. Keby si odporca riadne splnil povinnosti poistenca verejného zdravotného poistenia
voči zdravotnej poisťovni a predložením dokladov si splnil oznamovaciu povinnosť, v žiadnom prípade
by neplatil vykázanú zdravotnú starostlivosť lekárom, teda poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti by
v žiadnom prípade nemohla byť žiadna platba (aj keby si ju vykázal) zaplatená. Odporca aj napriek
tomu, že v čase, keď bol zdravotne poistený ( pracoval ) v zahraničí, bol ošetrený a boli mu poskytnuté
lieky v Slovenskej republike ako poistencovi VšZP, avšak toto bolo zistené až po predložení dokladu o
zdravotnom poistení v zahraničí - výpisu VZP dňa 21.4.2009. Z týchto dôvodov sa odvolateľ domáhal
zmeny rozsudku okresného súdu, v rámci tejto zmeny žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie žalovanej
sumy spolu s jej príslušenstvom.

Opatrovníčka odporcu písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nepredložila.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom v
ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211
ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. pre vecnú správnosť.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že okresný súd v prejednávanej veci riadne zistil skutkový stav,
vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132
i nasl. Občianskeho súdneho poriadku a vec správne právne posúdil.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil i s písomným odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219
ods. 2 O.s.p.). Okresný súd vyčerpávajúco dal účastníkom odpovede na rozhodujúce skutkové i právne
významné otázky, svoje rozhodnutie aj náležite a v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku aj zdôvodnil.



Len na zvýraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za
potrebné vyjadriť sa k podstatnej namietanej otázke v odvolaní odvolateľom, predovšetkým k otázke
premlčania a plynutia premlčacej lehoty.

Je nepochybne preukázané, že odvolateľ svoj nárok voči odporcovi vyvodzuje titulom náhrady škody z
pohľadu ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Podľa § 420 ods. 1 O.z. každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Nepochybne odporca svoju právnu povinnosť porušil,
uvedené porušenie spočívalo v tom, že v zmysle § 11 ods. 3,5 Zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom
poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní
rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poistení nesplnil svoju oznamovaciu
povinnosť. Navrhovateľ v rozhodnom období od októbra 2001 až do decembra 2005 (pre neexistenciu
vedomosti o zániku zdravotného poistenia odporcu) uhradil kapitačné platby v sume 1.658,66 Sk, t.j.
55,06 eur a preplatil lieky pre odporcu v celkovej sume 3.476,40 Sk t.j. 115,40 eur, preplatil teda
od októbra 2001 až do augusta 2005 za poskytnutú zdravotnú starostlivosť sumu 170,46 eur. Škoda
navrhovateľovi vznikla v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporcu, preukázal výšku
škody i zavinené konanie odporcu. Po vznesení námietky premlčania voči tomuto uplatňovanému
nároku opatrovníčkou odporcu bol vecne správny postup súdu prvého stupňa, keď sa zaoberal otázkou
opodstatnenosti/neopodstatnenosti námietky premlčania.

Inštitút premlčania upravuje Občiansky zákonník v § 100 až 114. Spočíva v tom, že po uplynutí zákonom
stanovenej doby sa možno s úspechom brániť vymáhaniu práva. K premlčaniu práva dôjde, ak nebolo
vykonané v dobe stanovenej v Občianskom zákonníku. Záleží na vôli povinného subjektu, či námietku
premlčania uplatní pred súdom, keďže sa nejedná o zánik práva súd k premlčaniu prihliadne len v
prípade námietky povinného subjektu.

Ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakotvuje tzv. subjektívnu premlčaciu dobu a § 106
ods. 2 O.z. tzv. objektívnu premlčaciu dobu. Kým objektívna premlčacia doba plynie od tzv. škodovej
udalosti, subjektívna plynie odo dňa kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, že za ňu
zodpovedá. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť dňom kedy sa poškodený skutočne (nie iba
predpokladane) dozvedel o škode, t.j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého
druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok
uplatniť na súde a ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá. Plynutie subjektívnej premlčacej doby však
nemôže začať skôr ako plynutie objektívnej premlčacej doby, t.j. prv ako vznikla škoda. Ustanovenie §
106 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje objektívnu časovú hranicu, ktorú premlčacia doba nesmie
prekročiť (objektívna premlčacia doba) po jej uplynutí sa právo na náhradu škody premlčí vždy, aj keď
dosiaľ neuplynula ešte subjektívna premlčacia doba. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je
viazaný na „udalosť, z ktorej škoda vznikla“. V preskúmavanej veci je preukázané, že udalosť, z ktorej
škoda vznikla sa viaže ku skutkovej okolnosti, ktorou je vyplatenie kapitačných nákladov a nákladov
za lieky za odporcu v období od roku 2001 až december 2005 navrhovateľom, hoc v označenom
období odporca na úhradu týchto nákladov už nárok nemal, keďže poistencom navrhovateľa nebol. I
keď navrhovateľ (odvolateľ) až z písomného oznámenia doručeného mu 21.4.2009 sa dozvedel, že v
dôsledku porušenia zákonnej povinnosti odporcu úhrada nákladov zdravotnej starostlivosti v roku 2001
až 2005 nebola dôvodná, t.j. kvalifikovanú vedomosť o tejto okolnosti získal 21.4.2009, tento začiatok
subjektívnej premlčacej doby nedopadol do plynutia objektívnej premlčacej doby, ale nastal dávno po
uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby.

Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia
subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú
plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie
jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia
doba. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže
presiahnuť. V danej prejednávanej veci začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty aj podľa názoru
odvolacieho súdu sa viaže ku skutkovej okolnosti v rozhodnom období, týmto obdobím bolo tzv.
okresným súdom vymedzené kritické obdobie rokov 2001 až 2005. Keďže procesná strana odporcu
vzniesla v konaní námietku premlčania voči uplatňovanému nároku, okresný súd po konštatovaní
opodstatnenosti tejto námietky nemohol už navrhovateľovi uplatňovaný nárok priznať.



Rozhodovanie súdu o náhrade trov konania malo oporu v aplikovanom ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p.

Navrhovateľ v odvolacom konaní úspech nemal, bolo by preto jeho povinnosťou nahradiť odporcovi -
úspešnej procesnej strane trovy odvolacieho konania. Odporca tieto trovy neuplatnil a ani z obsahu
spisu nevyplynulo, žeby mu boli vznikli nejaké trovy v súvislosti s podaným odvolaním navrhovateľa. Z
týchto dôvodov krajský súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkom (žiadnemu
z nich) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .