Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/58/2019 z 9. 7. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 9. júla 2019, sp. zn. 24S/58/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6019200196.1
Krajský súd Banská Bystrica | 24S/58/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6019200196.1 | 2019-07-09 | Uznesenie
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2238cf6d-cb6b-42f9-81c3-456ab49c1ffc
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6019200196.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/58/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200196
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200196.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a
členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: VEGO M s.r.o., so
sídlom Zvolenská cesta 29, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 44 072 902, právne zastúpeným advokátom
Mgr. Pavlom Mlejom, so sídlom Dénešova 23, 040 23 Košice, proti žalovanej: Obec KOVÁČOVÁ,
Spoločný obecný úrad - odbor stavebnej správy, Námestie slobody 22, 960 01 Zvolen, za účasti: 1.
Asociácia vonkajšej reklamy, so sídlom Trenčianska 55, 821 09 Bratislava, IČO: 30 809 818, právne
zastúpená Advokátskou kanceláriou HUTTA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Bezekova 3225/13, 841
02 Bratislava, 2. U. A., ul. X. súp. č. X/X, XXX XX O., 3. Y. F., M. súp. č. XXX/X, XXX XX O., 4.
Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 814 04 Bratislava 4, právne zastúpená ILLEŠ,
advokátska kancelária s.r.o., Floriánska 19, 040 01 Košice - Staré Mesto, 5. Slovenská správa ciest,
IVSC, Skuteckého 32, 974 23 Banská Bystrica, o preskúmanie opatrenia žalovaného - vyjadrenia k
odvolaniu proti súhlasu s odstránením reklamnej stavby č. SÚ 1771/2018-Pa zo dňa 28. augusta 2018,
takto

r o z h o d o l :

Žalobu   o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaná Obec Kováčová dňa 25.06.2018 vydala pod č. SU 1771/2018-Pa-2 súhlas s odstránením
reklamnej stavby, na základe ohlásenia Asociácie vonkajšej reklamy na odstránenie nepovolenej
reklamnej stavby, na pozemkoch evidencie katastra nehnuteľností registra C parcela č. 1105/2
zastavané plochy a nádvoria a registra E parc. č. XXX orná pôda v kat. území O., nakoľko podľa §
88 ods. 7 stavebného zákona mala za preukázané, že vlastníkom reklamnej stavby je žalobca, pričom
v archíve stavebného úradu nebolo nájdené povolenie na uskutočnenie predmetnej reklamnej stavby,
resp. reklamného zariadenia podľa predchádzajúcich predpisov v lokalite obce O.. Proti napadnutému
opatreniu podal žalobca odvolanie, kde v podstate opätovne s oporou v stavebnom zákone namietal,
že ich mobilné zariadenie nie je reklamnou stavbou, ako aj opätovne poukázal na nedodržanie postupu
v zmysle Správneho poriadku a stavebného zákona. Následne žalovaná oznámila žalobcovi listom
z 28.08.2018 označeným, ako „Súhlas s odstránením reklamnej stavby - odvolanie - vyjadrenie“, že
stavebnému úradu bolo dňa 21.8.2018 doručené odvolanie voči súhlasu s odstránením reklamnej
stavby a predmetný spisový materiál sa na Spoločnom obecnom úrade - odbore stavebnej správy vo
Zvolene nenachádza, pretože na základe podnetu žalobcu zo dňa 06.08.2018 bol celý spisový materiál
odstúpený Okresnej prokuratúre vo Zvolene (ďalej len „napadnuté opatrenie“). V závere napadnutého
opatrenia žalovaná uviedla, že o tejto skutočnosti bol žalobca informovaný listom stavebného úradu z
21.08.2018.

2. Proti napadnutému opatreniu a proti súhlasu s odstránením reklamnej stavby (o tejto časti žaloby
bolo rozhodnuté osobitne rozsudkom č.k. 24S/121/2018 z 23.05.2019) žalobca podal správnu žalobu,



kde namietal, že žalovaná mu neumožnila dosiahnuť preskúmanie zákonnosti napadnutého opatrenia
v odvolacom konaní s tvrdením, že predmetný spisový materiál sa u neho nenachádza, pričom takýto
argument je v právnom štáte neprípustný a nemôže odôvodňovať nekonanie o odvolaní. Vyvodiť ho
nemožno ani zo Správneho poriadku a nie je vecou účastníka konania, ale správneho orgánu, aby mal
spisový materiál k veciam, ktoré rieši k dispozícii. To nevylučuje, aby orgán verejnej moci v prípade
dožiadania poskytol iným orgánom verejnej moci kópie spisu. Toto však, podľa názoru žalobcu nie je jeho
zodpovednosťou ani problémom. Z tejto skutočnosti, ako aj z postupov z iných konaní žalobca mal za
to, že žalovaná odmietla pripustiť odvolanie voči napadnutému opatreniu, keďže podľa jej názoru nebolo
neprípustné. Takýto argument síce nepoužila, avšak iba preto, že sa ho pokúsila prekryť (nahradiť)
tvrdením, že nemá k dispozícii spisový materiál k veci, pričom nijako žalobcu neinformovala, kedy a či
vôbec bude o odvolaní konať. Žaloba tak poznajúc postoj žalovanej o prípustnosti odvolania proti súhlasu
s ohľadom na lehoty musel podať správnu žalobu na ochranu svojich práv. Ďalej žalobca namietal, že
súhlas s odstránením reklamnej stavby nie je rozhodnutím, preto odvolanie voči nemu nie je prípustné.
Poukázal na materiálne chápanie pojmu rozhodnutie, ktoré znamená, že sa neposudzuje iba podľa
názvu, ale podľa obsahu. Materiálne chápanie aktov orgánov výkonu verejnej moci možno označiť za
jednu z náležitostí právneho štátu, ktorého materiálne chápanie je dnes taktiež všeobecne uznávané a
zdôrazňované Ústavným súdom SR do takej miery, až ho možno považovať za notorietu. Ani Správny
poriadok v § 47 nestanovuje ako osobitnú náležitosť rozhodnutia jeho formálne označenie týmto slovom.
Taktiež Správny súdny poriadok v § 3 ods. 1 písm. b/ výslovne pripúšťa, že rozhodnutím môže byť aj
akt, ktorý formálne za rozhodnutie označený nie je. Niet podľa žalobcu najmenších pochybností o tom,
že napríklad stavebné povolenie rozhodnutím je, hoci vo svojom názve toto označenie neobsahuje. Z
koncepcie ustanovení § 88 ods. 7 a 8 stavebného zákona je podľa jeho názoru zrejmé, že práve súhlas
stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby je rozhodujúcim pre vznik oprávnenia odstrániť
reklamnú stavbu pre osobu, ktorá ohlásila odstránenie. Bez súhlasu stavebného úradu nik iný ako
vlastník stavby stavbu odstrániť nemôže. Zároveň celkom nepochybne pri vydaní súhlasu stavebného
úradu s odstránením reklamnej stavby ide o situáciu, keď správny orgán rozhoduje o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb (§ 1 ods. 1 Správneho
poriadku), nakoľko v dôsledku tohto súhlasu je umožnený zásah do jedného zo základných ľudských
práv - práva vlastniť majetok. Použitie pojmu „súhlas“ namiesto pojmu „rozhodnutie“ nemôže samo o
sebe v právnom štáte stačiť na vylúčenie možnosti odvolať sa proti rozhodnutiu stavebného úradu,
pretože Správny poriadok vyžaduje pre tieto prípady explicitné vylúčenie. Navyše ide o prípad, keď
sú v hre základné ľudské práva, preto nie je správne, vhodné ani spravodlivé uplatniť taký výklad
právnej úpravy, ktorým sa zúžia možnosti subjektu práva domáhať sa ochrany svojich základných práv.
Svojím obsahom, povahou a podstatou podľa názoru žalobcu súhlas stavebného úradu predstavuje
povolenie pre oprávnenú osobu odstrániť reklamnú stavbu a z toho pohľadu ho treba považovať za
rozhodnutie podľa Správneho poriadku. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva záver, že proti súhlasu
stavebného úradu je možno podať odvolanie, keďže nie je nikde v zákone táto možnosť vylúčená, ako
to predpokladá § 53 Správneho poriadku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Mestskej časti
Bratislava - Ružinov z 21.03.2018, kde príslušný stavebný úrad udelil súhlas na odstránenie reklamnej
stavby podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona formou rozhodnutia. Poukázal aj na stanovisko Vlády
SR, ktoré predložila Ústavnému súdu SR v konaní PL ÚS 3/2016, ktorého predmetom bola okrem
iného otázka súladu § 88 ods. 7 stavebného zákona s ústavou, kde vláda jasne uviedla, že súhlas
stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby je rozhodnutím, pričom ani z právneho názoru
samotného Ústavného súdu SR v citovanom náleze nevyplýva, že by to tak nemalo byť. Skutočnosť,
že žalovaný neumožnil žalobcovi dosiahnuť preskúmanie rozhodnutia prostredníctvom odvolania podľa
jeho názoru sama o sebe zakladá dostatočný dôvod nezákonnosti napadnutého opatrenia. Záverom
žiadal napadnuté opatrenie, ako aj súhlas s odstránením reklamnej stavby zrušiť a vrátiť žalovanej na
ďalšie konanie.

3. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) správne súdy
v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

4. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.



5. Podľa § 7 písm. e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

6. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

7. Podľa § 170 písm. a/ SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

8. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého opatrenia, ktorým mu
žalovaná oznámila, že predmetný spisový materiál k vydanému súhlasu s odstránením reklamnej stavby
č.j. SÚ 1771/2018-Pa -2 z 25.06.2018 sa na spoločnom obecnom úrade nenachádza, pretože bol
na základe podnetu žalobcu postúpený Okresnej prokuratúre Zvolen. Správnou žalobou napadnuté
opatrenie žalovanej je opatrením poriadkovej povahy.

9. Právomoc správneho súdu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej
správy je vymedzená v ustanoveniach § 6 a 7 SSP, pričom ustanovenie § 7 písm. e/ SSP výslovne
vylučuje z právomoci správneho súdu prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy a opatrení orgánov
verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu
na subjektívnych právach účastníka konania. Takýmto opatrením je aj správnou žalobou napadnuté
opatrenie žalovanej z 28.08.2018. Výnimku z uvedeného negatívneho vymedzenia právomoci správnych
súdov na prieskum rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo
poriadkovej povahy je len prípad, ak by mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka
konania. Inými slovami, prieskumu správnym súdom podliehajú podľa § 7 písm. e/ SSP iba také
rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy procesnej, predbežnej a poriadkovej povahy, ktorých
priamym účinkom je legálny zásah do právneho postavenia jednotlivca prostredníctvom založenia,
zmeny alebo zrušenia práva alebo povinnosti, prípadne pripustenie možnosti tohto legálneho zásahu do
jeho práv, právom chránených záujmov. Bez priamej spojitosti so zásahom do práv účastníka správneho
konania by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správny orgánov v správnom
súdnictve.

10. Správny súd nezistil, akým spôsobom by mohlo napadnuté opatrenie žalovanej ovplyvňovať alebo
sa inak týkať subjektívnych práv žalobcu. Intenzita zásahu napadnutého opatrenia do subjektívnych
práv žalobcu sa odvíja od charakteru konania, resp. postupu, v ktorom bolo vydané a od jeho právnych
účinkov na postavenie, práva a právom chránené záujmy žalobcu. Z obsahu napadnutého opatrenia
vyplýva, že jeho predmetom bola informácia pre žalobcu o tom, že spisový materiál k súhlasu s
odstránením predmetnej reklamnej stavby bol odstúpený Okresnej prokuratúre Zvolen, z ktorého dôvodu
nemôže konať a rozhodovať o jeho odvolaní proti uvedenému súhlasu, nič viac. Z obsahu napadnutého
opatrenia neplynie ani záver, že proti k súhlasu s odstránením reklamnej stavby nemožno podať
odvolanie. Zo všetkých okolností veci teda plynie, že napadnutým opatrením nebolo „rozhodované“ o
podanom odvolaní žalobcu proti súhlasu s odstránením reklamnej stavby, pričom závery žalovanej v
iných obdobných prípadoch sa danej veci netýkajú ani na ňu nemajú žiadny priamy vplyv. O odvolaní proti
súhlasu s odstránením reklamnej stavby teda ešte nebolo rozhodnuté  a nemohlo tak dôjsť k zásahu do
práva žalobcu na preskúmanie súhlasu s odstránením reklamnej stavby nadriadeným orgánom, ktorého
sa žalobca podaním odvolania domáhal, v dôsledku čoho žalobca nebol na tomto práve napadnutým
opatrením ukrátený. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté opatrenie žalovanej je opatrením poriadkovej
povahy, ktorým mu, za účelom poriadku v správe, po podaní odvolania oznámila, kde sa spisový materiál
nachádza, čím je napadnuté opatrenie vylúčené zo súdneho prieskumu. Vedenie administratívneho
konania je plne v dispozícii orgánu verejnej správy a správny súd zásadne (subsidiarita správneho
súdnictva) nevstupuje do prebiehajúceho (odvolacieho) konania, čo sa odráža aj v tom, že správny
súd nepreskúmava rozhodnutia procesnej, predbežnej a poriadkovej povahy, akým je aj oznámenie o
predložení spisu prokuratúre.

11. Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam, opatreniam a postupom správnych orgánov podľa
Správneho súdneho poriadku je dôsledne založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu vo
vzťahu ku konaniu o riadnych opravných prostriedkoch v správnom konaní, ktorá je vyjadrená v
ustanovení § 7 písm. a/ SSP, a podľa ktorej správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej



správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Vzhľadom na uvedené
súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia nastupuje až v prípade právoplatného skončenia správneho
konania. Za situácie, keď nie je ukončené odvolacie konanie, teda správny súd nemôže v prejednávanej
veci do rozhodovacieho procesu orgánu verejnej správy pred vydaním rozhodnutia o odvolaní zasiahnuť.
Žalobou napadnuté opatrenie žalovanej je opatrením poriadkovej povahy a nie je konečným rozhodnutím
o odvolaní žalobcu. Konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie, alebo opatrenie, ktorým žalovaná
odmietne konať o odvolaní pre jeho neprípustnosť, alebo rozhodnutie druhostupňového orgánu verejnej
správy o podanom odvolaní, ktorým mu vyhovie alebo ho zamietne. Len právoplatné rozhodnutie o
riadnom o opravnom prostriedku je preskúmateľné správnym súdom (§ 7 písm. a/ SSP a contrario).

12. Nebolo preto možné žalobu žalobcu akceptovať a zákonnosť napadnutého opatrenia preskúmať,
nakoľko správny súd nemá na takéto prejednanie veci právomoc. Žalobou napadnutým opatrením
žalovanej nemohol byť žalobca ukrátený na svojich právach. Žalobca nemohol byť ukrátený ani na
svojom ústavnom práve domáhať sa preskúmania opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému bolo
jeho odvolanie podané (súhlasu s odstránením reklamnej stavby), pretože túto možnosť využil podaním
tejto správnej žaloby, o čom v jej časti (po vylúčení časti žaloby, o ktorej sa konaná na samostatné
konanie) už bolo samostatne rozhodnuté rozsudkom č.k. 24S/121/2018 z 23.05.2019. Správny súd
podotýka, že záver o vylúčení napadnutého opatrenia z preskúmania správnym súdom neznamená, že
do úvahy neprichádza prípadná žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. SSP,
pokiaľ žalovaná alebo iný orgán verejnej správy boli v odvolacom konaní bezdôvodne nečinní.

13. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

14. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca odo
dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu prostredníctvom Krajského súdu v Banskej Bystrici
na Najvyšší súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní
podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh
výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum
právnej pomoci.