Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/102/2013 z 21. 1. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 21. januára 2014, sp. zn. 21S/102/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5013200718.1 Krajský súd Žilina | 21S/102/2013 | ECLI:SK:KSZA:2014:5013200718.1 | 2014-01-21 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 250d ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/14b90c80-ae49-4f49-a035-b7b419d2d72f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5013200718.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/102/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200718
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200718.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobkyne: P. Q., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX
XX E., právne zastúpená: JUDr. Veronika Nozar Jakubíková, advokátka so sídlom J. XX, XXX XX I.,
proti žalovanému: Obec Belá, Oddelenie územného plánovania a stavebného poriadku, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 1932/2012/Hr zo dňa 18.03.2013, takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni na účet právnej zástupkyne žalobkyne trovy konania v celkovej
výške 345,94 Eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z náhrady trov
právneho zastúpenia vo výške 275,94 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na osobne na tunajšom súde dňa 08.08.2013 prostredníctvom právneho
zástupcu domáhala preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1932/2012/Hr zo dňa
18.03.2013, ktorým žalovaný rozhodol o vydaní stavebného povolenia na stavbu „Nadstavba a stavebné
úpravy rod. domu č. p. XXX bez vytvorenia novej 1. byt. j.", v kat. území B., na pozemku parc. č. CKN
1049 pre stavebníka K. G..

Žalobkyňa mala za to, že bola opomenutým účastníkom stavebného konania a žiadala, aby súd
uložil žalovanému povinnosť doručiť napadnuté rozhodnutie žalobkyni a odložil vykonateľnosť tohto
rozhodnutia. Následne žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1932/2012/Hr zo
dňa 18.03.2013 a zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania a právneho zastúpenia.

Žalobkyňa v žalobe uviedla, že vlastní rodinný dom čs. XXX/XXX na parcele CKN č.
1221/1, ktorý nepriamo, ale v blízkosti 3 m susedí so stavbou, na ktorej sa má vykonávať nadstavba
a stavebné úpravy povolené napadnutým rozhodnutím. Žalovaný jej doručil Oznámenie o začatí
stavebného konania spolu s pozvaním na ústne jednanie spojené s miestnym šetrením na deň
11.09.2012 o 8.00 hod., na ktoré žalobkyňa splnomocnila D. X. a P. B.. V miestnom šetrení boli vznesené
priamo do zápisnice námietky. Ďalšie námietky žalobkyňa uviedla i písomne listom zo dňa 11.09.2012.
Následne začal žalovaný z úradnej povinnosti samostatné správne konanie o vylúčení žalobkyne zo
stavebného konania, resp. o nepriznaní postavenia účastníka a rozhodnutím zo dňa 19.11.2012, č. j.
2317/2012/Hr bolo rozhodnuté, že žalobkyni sa nepriznáva postavenie účastníka, nakoľko sa dospelo
k záveru, že navrhovanou zmenou dokončenej stavby a jej uskutočnením nemôže dôjsť k ovplyvneniu
užívateľnosti rodinného domu žalobkyne, ani jeho vnútorných obytných miestností, ani k narušeniu jej
súkromia. Ďalej bolo poukázané i na to, že žalobkyňa neuviedla iné relevantné dôvody, pre ktoré by
jej malo byť priznané právo účastníčky stavebného konania. Obvodný úrad Žilina, ako odvolací orgán,



svojím rozhodnutím č. ObU-ZA-OVBP2/B/2013/00274/PAV zo dňa 25.02.2013 potvrdil rozhodnutie
Obce Belá č. j. 2317/2012/Hr zo dňa 19.11.2012.

Žalobkyňa v žalobe namietala závery týchto stavebných úradov, ktoré konštatovali, že jej vlastnícke
právo nemôže byť priamo dotknuté a že práve žalobkyňa nepreukázala, akým spôsobom môže
byť jej nehnuteľnosť priamo dotknutá realizáciou povoľovanej stavby. Podľa názoru žalobkyne, ona
nemá povinnosť dokazovať namietané skutočnosti, prípadne dávať si zhotovovať znalecké posudky
alebo dávať vypracovávať svetlotechnické štúdie či prepočty na posúdenie zatienenia okien obytných
miestností v dome žalobkyne, ale je vecou stavebného úradu, aby si toto sám prešetril a vysporiadal
sa s námietkami, resp. toto musí dokazovať stavebník. Žalovaný námietky žalobkyne ohľadom rušenia
súkromia, keďže domy sú vzdialené 3 m, vyhodnotil len ako subjektívny pocit žalobkyne. Uvedené
žalobkyňa namietala v súvislosti s osadením šiestich okien na severnej strane domu stavebníka s
výhľadom na obývaciu stenu a terasu pri rodinnom dome žalobkyne.

Žalobkyňa vytýkala posúdenie odvolacieho orgánu, ktorý mal za to, že prvostupňový úrad správne
vyhodnotil, že navrhovanou zmenou nedôjde ani k tieneniu obytných miestností stavby žalobkyne,
pričom to nikdy nebolo preskúmavané, čo podľa žalobkyne vedie k záveru, že bolo rozhodnuté podľa
subjektívneho posúdenia až ľubovôle kompetentných orgánov. Ďalej vytýkala žalobkyňa odvolaciemu
orgánu, že prejudikoval, že stavebník v prvom rade sleduje cieľ zabezpečiť najmä čo najvhodnejšie
a najúčinnejšie presvetlenie vnútorných priestorov v povoľovanej stavbe a nie úmysel do budúcna
nepretržite obťažovať suseda nahliadaním z okien. Nie je jasné, na základe čoho úrad dopredu určil, že
stavebník nemá zámer suseda obťažovať. Ďalej namietala aj postup stavebného úradu prvého stupňa,
ktorý sa mal snažiť o dosiahnutie dohody medzi účastníkmi podľa § 137 zákona č. 50/1976 Zb., o ktorú
sa nepokúsil.

Záverom žalobkyňa uviedla, že jen prináleží postavenie účastníčky v konaní, v ktorom sa koná a
rozhoduje o návrhu na umiestnenie a uskutočnenie stavby, a to podľa ust. § 59 ods. 1 písm. b)
Stavebného zákona v spojení s ust. § 139 ods. 2 písm. d) Stavebného zákona, keďže má vlastnícke
právo k susediacemu pozemku a stavbe na ňom postavenej a jej vlastnícke právo k tomuto pozemku
a stavbe môže byť stavebným povolením priamo dotknuté. I keď žalobkyňou vlastnená stavba je
umiestnená na pozemku, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho
konania, užívanie stavby žalobkyne môže byť navrhovanou stavbou stavebníka dotknuté, čím by došlo
k zásahu nad mieru primeranú pomerom do jej vlastníckeho práva, a preto je namieste, aby sa stavba
žalobkyne označila ako „susedná stavba" v zmysle Stavebného zákona a ako vlastníkovi jej boli
priznané práva účastníka, keďže spĺňa zákonom stanovené podmienky. Nepriznaním tohto postavenia
nezákonným postupom žalovaného došlo k porušeniu jej práv a oprávnených záujmov a napadnuté
rozhodnutie jej nebolo doručené.

Zároveň požiadala súd o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Stavebné práce rýchlo
napredujú a ich pokračovanie môže zastaviť len odklad vykonateľnosti stavebného povolenia.

V doplnení návrhu zo dňa 17.10.2013 žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne doplnila návrh o
ďalšie skutočnosti. Uviedla, že dňa 16.09.2013 bol na stavbe vykonaný štátny stavebný dohľad, a to na
základe podnetu, v ktorom sa argumentovalo okrem iného aj tým, že stavebník stavebné práce realizuje
v rozpore so stavebným povolením (rozpor s podmienkou č. 3 stavebného povolenia). V odpovedi
Slovenskej stavebnej inšpekcie zo dňa 20.09.2013 č. 168/2013-SSI 67/1 sa uvádza, že podnet bol
opodstatnený a orgán štátneho stavebného dohľadu stavebného úradu prijal opatrenie, v rámci ktorého
vyzve stavebníka podľa ust. § 102 ods. 5 písm. a) Stavebného zákona, aby zastavil všetky stavebné
práce na rozostavanej stavbe. Podľa vedomosti žalobkyne žalovaný vyzval stavebníka na zastavenie
všetkých stavebných prác na rozostavanej stavbe s okamžitou platnosťou, a to listom zo dňa 23.09.2013
č. 1549/2013, ktorý bol stavebníkovi odoslaný až 27.09.2013 (domnieva sa, že zámerne). Stavebník si
však stále neprevzal zásielku na pošte a v stavebných prácach pokračuje. Záverom žalobkyňa opätovne
požiadala súd, aby vyhovel jej žiadosti o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

Podľa obsahu a povahy podania posúdil súd podanie žalobkyne ako žalobu v zmysle § 249
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu a
ďalej v konaní postupoval podľa § 247 a nasl. O.s.p., t.j. podľa II. hlavy, V. časti O.s.p. - Rozhodovanie
o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.



Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný v stavebnom konaní so žalobkyňou nekonal ako s účastníkom konania,
posúdil súd ako tvrdenie v zmysle § 250b ods. 2 O.s.p, t.j. že rozhodnutie správneho orgánu nebolo
žalobcovi doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať.

Podľa § 250b ods. 2 O.s.p. ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo
doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a
uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho
vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží
správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu
súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom
súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 21S/102/2013-38 zo dňa 13.11.2013, právoplatným dňa 12.12.2013,
uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobkyni rozhodnutie Obce Belá, Oddelenie územného plánovania
a stavebného poriadku č. 1932/2012/Hr zo dňa 18.03.2013, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti
ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 118 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný
zákon“) vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad, vykonáva
štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad.

Podľa § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Týmto všeobecným predpisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).

Podľa § 53 Správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať
odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuj inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo
ústne do zápisnice nevzdal.

Podľa § 54 ods. 1 Správneho poriadku odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.

Podľa § 54 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia
rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.

Inštitút správneho súdnictva predstavuje realizáciu ústavného princípu domáhať sa súdnej ochrany
práv fyzických a právnických osôb na nezávislom a nestrannom súde. Kto tvrdí, že bol ukrátený na



svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť
takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). Z právomoci súdu nemôže
byť vylúčené preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. V prípade žalôb
podľa II. hlavy, V. časti O.s.p. predmetom prieskumu okrem iného musí byť právoplatné rozhodnutie,
individuálny správny akt, pri ktorom boli v správnom konaní vyčerpané riadne opravné prostriedky, ktoré
zákon pripúšťa.

V zmysle ust. § 53 a § 54 ods. 1, 2 Správneho poriadku v spojení s § 118, § 140 Stavebného zákona sa
proti prvostupňovému rozhodnutiu - stavebnému povoleniu je možné odvolať v lehote 15 dní podaním
odvolania u orgánu, ktorý rozhodol v prvom stupni. O odvolaní rozhodoval obvodný úrad v sídle kraja,
ktorý od 01.01.2013 na základe zákona č. 345/2012 Z.z., ktorým boli o.i. zrušené krajské
stavebné úrady, prevzal ich právomoci. Zákonom č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy v
znení neskorších predpisov boli zrušené obvodné úrady a obvodné úrady špecializovanej štátnej správy
a ich pôsobnosť prevzalo 72 novozriadených okresných úradov.

Povinnosťou všeobecných súdov konajúcich pri prieskume rozhodnutí správnych orgánov je v
každom štádiu konania postupom „ex offo“ preverovať či sú splnené podmienky súdneho konania v
prejednávanej veci. Medzi podmienky konania patrí tiež právomoc súdov vymedzená v § 7 O.s.p.

Právomoc je súhrn záležitostí, ktoré sú súdy oprávnené a povinné prejednávať a rozhodnúť. V
Slovenskej republike rozlišujeme štyri druhy súdnictva, a to civilné súdnictvo, trestné súdnictvo, správne
súdnictvo a ústavné súdnictvo. V rámci každého z týchto druhov súdnictva je samostatne vymedzená
právomoc sudov vykonávajúcich tento druh súdnictva.

Právomoc súdov v správnom súdnictve vyplýva z § 7 ods. 2 O.s.p. a následne je konkretizovaná v § 244
O.s.p. V prípade prieskumu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy (druhá hlava piatej časti
O.s.p.) zákonodarca navyše vyžaduje ako predpoklad preskúmavania rozhodnutí a postupov správnych
orgánov v správnom súdnictve, aby toto rozhodnutie a postup boli určitej kvality - tzv. spôsobilý predmet
preskúmavania - pozitívne (§ 247 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 3 O.s.p.) a negatívne
vymedzený (§ 248 O.s.p.).

Osobitná podmienka konania v správnom súdnictve tzv. spôsobilý predmet preskúmavania pozitívne
a negatívne vymedzený je popri § 7 O.s.p. vlastne ďalším vymedzením civilnej právomoci súdu v
slovenskom kódexe civilného procesu - Občianskom súdnom poriadku. Následok nedostatku právomoci
je rovnaký ako pri právomoci vo všeobecnom zmysle (§ 104 ods. 1 O.s.p.), t.j. zastavenie konania, v
tomto prípade podľa § 250d ods. 3 O.s.p, t.j. podľa ustanovenia špeciálneho k § 104
ods. 1 O.s.p.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení a vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa domáhala
preskúmania a následne zrušenia prvostupňového správneho rozhodnutia, ktoré nemôže byť
predmetom prieskumu v správnom súdnictve (s výnimkou § 247 ods. 3 O.s.p., o ktorú sa v danom
prípade nejedná), súd konanie pri aplikácii § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.

V tomto súdnom konaní je bez právneho významu, či po doručení napadnutého rozhodnutia v zmysle
uznesenia tunajšieho súdu č. k. 21S/102/2013-38 zo dňa 13.11.2013, žalobkyňa podá odvolanie v
rámci stavebného konania. Tento úkon je plne v dispozičnej sfére žalobkyne. Súd nemá právomoc
preskúmavať rozhodnutie, pokiaľ neboli vyčerpané opravné prostriedky, ktoré zákon preň pripúšťa a
aj v prípade, že žalobkyňa vyčerpá opravné prostriedky a bude trvať na preskúmaní druhostupňového
rozhodnutia v správnom súdnictve, musí podať novú samostatnú žalobu.



O trovách konania súd rozhodol primerane podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému
prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. V predmetnom konaní, napriek tomu,
že konanie bolo zastavené, bola žalobkyňa úspešným účastníkom konania, preto jej vznikol nárok
na náhradu trov konania. V predmetnej veci sa jedná o špecifický prípad, keď súd vzal do úvahy,
že žalobkyňa využila svoje ústavné právo podať žalobu v správnom súdnictve (čl. 46 ods. 2 Ústava
SR), ktorú za istých podmienok môže podať aj opomenutý účastník konania a domáhať sa cestou
správneho súdnictva odstránenia vád v postupe správneho orgánu. Rozsah priznaných úkonov právnej
služby zodpovedá podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu účelnosti a hospodárnosti pre
uplatňovanie príslušného práva.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb vždy v znení ku dňu vykonania úkonu (ďalej len vyhláška) je výpočtovým základom
na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za
prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Výpočtový základ pre rok 2013 predstavuje sumu 781 Eur.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky v znení účinnom od 01.06.2009 je základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach
sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon
právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2013 predstavuje sumu 130,17 Eur.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnou zástupkyňou
žalobkyne dňa 15.01.2014 na základe výzvy súdu podľa § 151 ods. 4 O.s.p. a priznal žalobkyni náhradu
trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho
zastúpenia za dva úkony právnej služby a hotové výdavky, pričom vychádzal z uplatnených súm tarifnej
odmeny, nakoľko v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky môže advokát základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť.

Súd priznal žalobkyni právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 275,94 Eur pozostávajúcich:

- dva úkony právnej služby: v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky prevzatie a príprava veci zo dňa
01.08.2013, ako vyplýva z plnomocenstva priloženého k žalobe, vo výške 130,16 Eur a v súlade s § 13a
ods. 1 písm. b) vyhlášky písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 07.08.2012 vo výške 130,16 Eur

- v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky režijný paušál za rok 2013 - 2 x 7,81 Eur; režijný paušál
spolu 15,62 Eur.

Súd nepriznal odmenu za písomné podanie na súd - Doplnenie žaloby uplatnenú právnou zástupkyňou
žalobkyne vo výške 130,16 Eur a režijný paušál 7,81 Eur, vzhľadom na to, že uvedené podanie
podľa krajského súdu nepredstavuje úkon právnej služby, ale len oznámenie skutočností dôležitých pre
konanie, a to oznámenie o vykonaní stavebného dozoru.

Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté v senáte hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p.