Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/277/2011 z 20. 6. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 20. júna 2012, sp. zn. 26Sd/277/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6011201172.1 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/277/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6011201172.1 | 2012-06-20 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea45ab84-8ca2-41a0-badf-5c25007c1790 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6011201172.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/277/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011201172
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011201172.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa Z. E.,
nar. XX. A. XXXX, bytom N. XXX, X. N. E. , v konaní zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jozefom
Veselým, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom vo Veľkom Krtíši, Mierová 1, proti odporkyni
Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia odporkyne č. 670 630 7113 0 zo 6. júla 2011 o zamietnutí žiadosti o priznanie
invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. 670 630 7113 0 zo 6. júla 2011 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov
konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku,
pretože pri konštatovanej 35%-nej miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou nebol posudkovým lekárom sociálneho poistenia uznaný za invalidného, preto mu
nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, a žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, pretože skutkový stav, z ktorého odporkyňa pred vydaním
rozhodnutia vychádzala, bol v rozpore s obsahom spisu. Rozhodnutiu odporkyne vytýkal, že vychádzala
z lekárskej správy z 15.júna 2011, v ktorej nebola pri posudzovaní jeho zdravotného stavu zohľadnená
lekárska správa neurológa zo 16.júna 2011, ktorou bol dokumentovaný závažnejší stav jeho zdravotných
ťažkostí než ten, z ktorého posudkový lekár vychádzal.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Zdôraznil, že po
podaní opravného prostriedku odporkyňa de facto uznala, že posúdenie jeho zdravotného stavu nebolo
zrealizované na základe dostatočných odborných vyšetrení a nariadila mu ďalšie odborné vyšetrenie,
ktoré bolo zrealizované 22.novembra 2011. Hoci sa týmto EMG vyšetrením nepotvrdila závažnosť
zdravotného stavu navrhovateľa, aká vyplývala z neurologického nálezu zo 16.júna 2011, práve tento
neurologický nález bol dôvodom pre podanie odvolania. V čase rozhodovania odporkyne však tento
nález nebol vyvrátený EMG vyšetrením z 22.novembra 2011, z čoho vyvodil, že napadnuté rozhodnutie
nie je vecne správne. Žiadal, aby ho krajský súd zrušil a nariadil odporkyni znova posúdiť zdravotný stav
navrhovateľa na základe riadne zisteného skutkového stavu veci. Pre prípad úspechu si uplatnil právo
na náhradu trov konania. Vyjadril presvedčenie, že vzhľadom na rozpory odborných lekárskych nálezov,
ktoré boli predložené k posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľa by ho mal posúdiť aj nezávislý
odborník.



Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na obsah
písomného vyjadrenia z 3.mája 2012.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O.s.p, vypočul účastníkov, oboznámil sa s lekárskymi správami posudkových lekárov
pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s jeho žiadosťou
o priznanie invalidného dôchodku, s ostatným relevantným obsahom administratívneho spisu a dospel k
presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, preto ho podľa § 250q ods.2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. nárok na invalidný dôchodok je
podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40%.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 1,6,7 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, kapitoly XV., odd. E, pol. 3,
písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri
degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím,
s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu
v postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20-35%. Pre určenie konkrétneho percenta zníženej pracovnej
schopnosti poistenca je rozhodujúce funkčné postihnutie.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku žiadosťou z 15. júna 2011. Na jej základe posudzoval jeho zdravotný stav v ten istý deň
posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Veľkom Krtíši. Okrem
vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa vychádzal z prepúšťacej správy z internej hospitalizácie, z
neurochirurgických, neurologických, urologických, nefrologických a MR vyšetrení LS chrbtice z priebehu
rokov 2009-2011 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil dorzalgie so zaradením
pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku uviedol,
že navrhovateľ sa od roku 2009 intermitentne liečil u neurológa pre bolesti driekovej chrbtice. Liečený
bol konzervatívne, absolvoval infúznu analgeticko-myorelaxačnú liečbu, rehabilitácie a užíva lieky proti
bolesti podľa potreby. MR vyšetrením boli uňho verifikované degeneratívne zmeny driekovej chrbtice,
neurochirurg operačné riešenie neindikoval, pretože bola preukázaná len ľahká protrúzia platničky L5-
S1 bez tlaku na miechový obal, bez poškodenia miechových štruktúr. Urologické vyšetrenia nepreukázali
patologický nález. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa sa stalo podkladom pre vydanie
napadnutého rozhodnutia.

Po podaní odvolania posudkový lekár na pobočke Sociálnej poisťovne svoje posudkové stanovisko
nezmenil, preto sa posúdením zdravotného stavu navrhovateľa zaoberal aj posudkový lekár ústredia
Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici, ktorý nariadil navrhovateľovi EMG vyšetrenie. V
posudku z 13.decembra 2011 vychádzal posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne okrem vlastného
klinického vyšetrenia navrhovateľa z totožných i doplnených neurologických vyšetrení z priebehu
roku 2011 a z EMG vyšetrenia z 22.novembra 2011. Dospel k rovnakému posudkovému záveru ako
prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že bolesti chrbtice zvýraznené v
rokoch 2010-2011 boli dôvodom opakovaných ambulantných vyšetrení navrhovateľa na neurológii a
neurochirurgii s hospitalizáciou v roku 2010. Klinické nálezy sú podložené MR vyšetrením, ktorým
neboli preukázané závažnejšie morfologické zmeny, bez výraznejšej kompresie okolitých štruktúr. Tento
morfologický nález je v súlade s klinickým vyšetrením neurochirurga aj s jeho vlastným vyšetrením.
Nebolo preukázané koreňové dráždenie, svalová asymetria, porucha postoja alebo chôdze, aktuálne ani
porucha sfinkterov. Koreňová symptomatológia nebola preukázaná ani počas hospitalizácie v roku 2010.
Vzhľadom na neurologické vyšetrenie zo 16. júna 2011 a z 21. júla 2011, ktorým neurológ u navrhovateľa
popísal ťažkú poruchu dynamiky chrbtice s celkovým ťažkým funkčným postihnutím až s prejavmi
paraparézy, bolo zrealizované EMG vyšetrenie, ktorým je možné jednoznačne dokumentovať prípadné



koreňové dráždenie, či postihnutie periférnych nervov dolných končatín, ktoré by boli dôvodom vzniku
parézy. Z toho hľadiska bolo zrealizované EMG vyšetrenie takmer v norme, nález na periférnych nervoch
bol obojstranne v norme, zistená bola len možná ľahká radikulopatia koreňa L5 obojstranne. Toto
vyšetrenie jednoznačne vylúčilo klinicky uvádzanú paraparézu v označených neurologických nálezoch
a bolo súladné s morfologickými zmenami preukázanými MR vyšetreniami aj klinickým nálezom počas
hospitalizácie navrhovateľa, či s vyšetrením neurochirurga. Pri takomto funkčnom postihnutí pohybovo-
oporného aparátu považoval pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa na hornej hranici možného
percentuálneho rozpätia za maximálny.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade odborných lekárskych
nálezov, ktoré mali k dispozícii v čase posudzovania zdravotného stavu navrhovateľa a tieto boli pri
konštatovanom klinickom zhoršení zdravotného stavu navrhovateľa doplnené aj o EMG vyšetrenie
nariadené posudkovým lekárom ústredia. Takto získané informácie o zdravotnom stave navrhovateľa
boli posudkovým lekárom ústredia komplexne zhodnotené a rozpory týkajúce sa závažnosti zdravotných
ťažkostí navrhovateľa klinickými vyšetreniami a explicitným EMG vyšetrením boli logicky a presvedčivo
vysvetlené. Krajský súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov na pobočke
či na ústredí Sociálnej poisťovne vo vzťahu k v tom čase preukázaným zdravotným ťažkostiam
navrhovateľa spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti konania a rozhodnutia
odporkyne vychádzal z ich záverov, ktoré boli zhodné.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo zrealizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i
napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď pre posúdenie žiadosti navrhovateľa
o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho pracovnej schopnosti. Správne
vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý zhodnotil zdravotný stav
navrhovateľa na základe odborných lekárskych nálezov, ktoré mal v tom čase k dispozícii. Napriek tomu,
že následne navrhovateľ predložil odborný neurologický nález, ktorý dokumentoval závažnejší stav jeho
zdravotných ťažkostí než ten, z ktorého posudkový lekár na pobočke Sociálnej poisťovne vychádzal
a ktoré bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, ďalším objektivizujúcim odborným
vyšetrením (EMG vyšetrenie z novembra 2011) nebol tento zhoršený klinický nález potvrdený, preto
nedošlo k zmene v posúdení zdravotného stavu navrhovateľa a jeho zníženej pracovnej schopnosti
ani pred posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach
navrhovateľa považovali správne za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie dorzalgie, ktoré správne
zaradili pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a s ohľadom na
funkčné prejavy tohto zdravotného poistenia správne určili pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa na
hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Iné vyhodnotenie zdravotných ťažkostí navrhovateľa
do úvahy neprichádzalo, pretože uňho nebolo objektívnymi vyšetreniami preukázané trvalé ťažké
postihnutie funkcie, ťažká porucha statiky a dynamiky chrbtice ani často recidivujúce, dlho trvajúce
prejavy dráždenia nervov a svalov. Posudkový lekár pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne je výlučným
kompetentným subjektom na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej
invalidizácie.

Na základe uvedených skutkových zistení a s poukazom na citovanú právnu úpravu dospel krajský
súd k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom.
Pokiaľ navrhovateľ nebol uznaný za invalidného, nevznikol mu nárok na invalidný dôchodok, preto
odporkyňa napadnutým rozhodnutím správne jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietla.
Námietky navrhovateľa, prednesené na pojednávaní pred krajským súdom, neboli dôvodom na iné
súdne rozhodnutie. Hoci je nesporné, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vydania
preskúmavaného rozhodnutia, k novým skutočnostiam, ktoré vznikli po vydaní rozhodnutia odporkyne
treba prihliadať, pokiaľ tieto nové skutočnosti mohli mať vplyv na posúdenie správnosti napadnutého
rozhodnutia v čase rozhodovania súdu, zvlášť, ak podstatnou skutkovou okolnosťou je zdravotný stav
poistenca, ktorý sa môže v čase medzi vydaním rozhodnutia správneho orgánu a rozhodnutím súdu
podstatným spôsobom zmeniť. Zároveň krajský súd nezistil v konaní odporkyne žiadnu vadu, ktorá by
mohla privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre navrhovateľa.



O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2
O.s.p. a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach

prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.