Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/104/2015 z 19. 1. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 19. januára 2016, sp. zn. 17CoP/104/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3815202734.1 Krajský súd Trenčín | 17CoP/104/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3815202734.1 | 2016-01-19 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/efb64bc7-defc-419b-9298-88963465ca7d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3815202734.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/104/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815202734
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815202734.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov
JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti G., Z., nar.
XX.XX.XXXX, K., nar. XX.XX.XXXX, F., nar. XX.XX.XXXX, H., nar. XX.XX.XXXX, O., nar. XX.XX.XXXX,
O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Prievidza, deti rodičov: matky H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., G. kolónia, ul. P. XX a otca K. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E., X. XXXX/XX/X, o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca a o
návrhu kolízneho opatrovníka na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým Z., nar. XX.XX.XXXX,
K., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 23. júla 2015, č. k. 10P/12/2015-153, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd nariadil nad maloletým Z., K. a F. ústavnú starostlivosť, ktorá sa
bude realizovať v Detskom domove F. - H., M. J. XXX/XX. Rodičov maloletých detí K. G. a H. X. zaviazal
platiť na výživu maloletého Z., K. a F. výživným zodpovedajúcim 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, na účet Detského domova F. - H. vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.
Maloleté deti H. a O. zveril do osobnej starostlivosti otca K. G.. Matku maloletých detí H. X. zaviazal platiť
na výživu maloletej H. a O. výživným zodpovedajúcim 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené,
neplnoleté dieťa, vždy do 20. dňa vopred k rukám otca maloletých detí. Nad výchovou o maloletú O.,
maloletého O. a maloletú H. určil dohľad, ktorý bude vykonávať za súčinnosti orgánu sociálno-právnej
ochrany detí a S. E.. Zastavil konanie o zverení maloletej O. do osobnej starostlivosti otca. Tým zmenil
rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 12P/38/2014-29 zo dňa 28.08.2014.

V rozhodnutí konštatoval, že otec maloletých detí sa podaným návrhom domáhal zverenia maloletých
Z., K., F., H., O., a O. do svojej osobnej starostlivosti z dôvodu, že po ukončení diagnostického pobytu
maloletého Z., K., F. a H. v Detskom domove F. - H. mu bolo doporučené, aby sa deti nevrátili do
výchovného prostredia matky, ktorej boli zverené, pretože ich starostlivosť nezvládne. Matka maloletých
detí s návrhom otca súhlasila V priebehu konania kolízny opatrovník navrhol nariadiť nad maloletým
Z., K., F., H., O. a O. ústavnú starostlivosť z dôvodu, že rodičia nemajú vytvorené podmienky pre
starostlivosť o deti, nie sú schopní výchovne na maloleté deti pôsobiť, čoho dôkazom je skutočnosť,
že maloletý O. vo veku 4 rokov vulgárne nadáva, je ohrozená výživa detí tým, že otec si k nim riadne
neplní vyživovaciu povinnosť a neplatí ani náklady na bývanie. U maloletej O. počas jej hospitalizácie
v Nemocnici v G., ktorá začala dňa 04.02.2015, bolo zistené podozrenie z týrania dieťaťa. Matka
riadne nenavštevuje lekárske prehliadky s maloletou O., čím ohrozuje jej zdravie. Neskôr kolízny
opatrovník zmenil svoje stanovisko a navrhol nariadiť ústavnú starostlivosť len nad maloletým Z., K.
a F., pretože potrebujú pevný režim a nariadenie ústavnej starostlivosti doporučil aj Detský domov F.



- H.. Maloletú H. a Dominika navrhol zveriť do osobnej starostlivosti otca a maloletú O. ponechať v
osobnej starostlivosti matky a súčasne nad týmito tromi deťmi nariadiť dohľad. Rodičia maloletých detí
nesúhlasili s nariadením ústavnej starostlivosti. Matka detí však zároveň nesúhlasila s ich zverením do
svojej osobnej starostlivosti z dôvodu, že ich výchovu nezvláda.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom účastníkov konania a zistil,
že rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č. k. 12P/38/2014-29 zo dňa 28.08.2014 boli maloleté deti
zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný platením výživného vo výške 30% zo
sumy životného minima určeného na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Rozsudkom č. k. 8P/12/2014-23
zo dňa 01.08.2014 boli maloletí Z., K., F. a H. odňatí z osobnej starostlivosti matky a bol im nariadený
pobyt v zariadení plniacom úlohy odbornej diagnostiky najdlhšie na dobu šesť mesiacov, ktorý sa
realizoval v Detskom domove F. - H. od 11.09.2014 do 11.03.2015. Uznesením okresného súdu
Prievidza č. k. 10P/12/2015-47 zo dňa 10.03.2015 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bola
matke maloletých detí uložená povinnosť, aby mal. Z., K. a F. odovzdala do starostlivosti Detského
domova F. - H.. Dôvodom nariadenia predbežného opatrenia bola skutočnosť, že opakovaným šetrením
pomerov v domácnosti matky a vykonaním pohovoru s matkou kolízny opatrovník zistil, že matka
nezvláda riešiť výchovný problém s deťmi, nevzbudzuje u detí nijaký rešpekt, nespolupracuje so školou.
Zo správy Detského domova F. - H. zo dňa 02.03.2015 vyplynulo, že diagnostický pobyt splnil svoj
účel iba u mal. H.. U Z., K. a F. výchovné opatrenie účel nesplnilo, a preto neodporúčal návrat detí
do rodinného prostredia. Detský domov F. - H. vo svojej správe zo dňa 02.03.2015 uviedol, že deti
potrebujú dlhotrvajúcu, intenzívnu výchovnú starostlivosť, pričom dôsledné a citlivé výchovné prostredie,
zabezpečenie stabilných režimových požiadaviek a celkový rozvoj osobnosti detí môže zabezpečiť
prostredie detského domova, pretože stabilné rodinné prostredie s pevnými pravidlami a pravidelnou
kontrolou ich dodržiavania v rodine absentuje. Maloleté deti sú ľahko ovplyvniteľné a náchylné kopírovať
negatívne prejavy správania. Výchovné opatrenie splnilo účel len u mal. H., ale po návrate do rodinného
prostredia je podľa názoru detského domova predpoklad, že problémové správanie sa opätovne objaví
s narastajúcim vekom dieťaťa. S poukazom na odborné stanoviská a výstupné diagnostické správy
detského domova súd potom v súlade s ust. § 54 ods. 2 Zákona o rodine nariadil nad mal. Z., K. a F.
ústavnú starostlivosť, pretože pobyt v zariadení plniacom úlohy odbornej diagnostiky, ktorý sa realizoval
v Detskom domove F. - H. od 11.09.2014 do 11.03.2015 nesplnil u nich svoj účel. Výchova maloletých
detí v rodinnom prostredí u rodičov by bola vážne ohrozená a narušená a uložené výchovné opatrenie
neviedlo zatiaľ k náprave detí, pričom rodičia nie sú schopní zabezpečiť riadnu osobnú starostlivosť
o ne. Matka maloletých detí nesúhlasila s ich zverením do svojej osobnej starostlivosti z dôvodu, že
by výchovu maloletého Z., K. a F. nezvládla. Súčasne maloleté deti nebolo možné zveriť do náhradnej
osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti.

Mal. H. zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý starostlivosť o ňu zabezpečuje po návrate z
diagnostického pobytu, vzhľadom k tomu, že detský domov skonštatoval splnenie účelu pobytu
u maloletej, došlo k zlepšeniu jej školských výsledkov. Z dôvodu, že správanie tohto dieťaťa je
problematické, čo konštatovala aj základná škola, ktorú maloletá navštevuje a bolo u nej zistené požitie
alkoholických nápojov a fajčenie, súd však v zmysle ust. § 37 ods. 2 písm. b/ Zák. o rodine nariadil nad
jej výchovou dohľad.

Mal. O. taktiež zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť o neho, hoci
bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 12P/38/2014-29 zo dňa 28.08.2014 zverený do osobnej
starostlivosti matky. Mal za preukázané, že otec sa o mal. O. stará, z dôvodu, že maloletý O. sa však dňa
11.06.2015 sám, bez sprievodu rodičov nachádzal o 08,26 hod v priestoroch rehabilitačného oddelenia
NsP E., nad jeho výchovou taktiež nariadil dohľad, potrebný pre sledovanie, či otec zvláda starostlivosť
o dieťa a riadne zabezpečuje jeho odôvodnené potreby.

Súčasne nariadil dohľad aj nad výchovou mal. O., ktorá zostala v starostlivosti matky, s poukazom na
správu Nemocnice s poliklinikou K. zo dňa 17.02.2015, z ktorej bolo zistené, že dňa 04.02.2015 bola RZP
privezená mal. O. v prešokovom stave, dehydrovaná, s hmotnosťou 6.880 g, kachektická, s minimom
podkožného tuku, pričom bol zistený závažný rozvrat vnútorného prostredia dieťaťa.

Vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom určil podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine z dôvodu ich
nízkeho príjmu.



V časti o zverenie maloletej O. do osobnej starostlivosti otca konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil,
pretože otec maloletých detí na podanom návrhu v tejto časti netrval a vzal ho späť.

Proti rozsudku, v časti nariadenia ústavnej starostlivosti nad mal. Z., K. a F. podal v zákonnej lehote
odvolanie otec maloletých detí. V odvolaní namietal, že hodnotenia Detského domova F. - H. a Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny o problémovom správaní maloletých sú neaktuálne. Ďalej poukázal na
to, že pri osobných pohovoroch v zariadení sa pracovníčka vyjadrovala vždy pozitívne na správanie detí,
tvrdila, že v zariadení problémy nemajú a maloletí majú problémy len v škole a cestou do a zo školy.
Celé letné prázdniny mal všetkých troch maloletých vo svojej domácnosti a ani jedenkrát nedošlo k
skratovému správaniu a nemal ani on, ani jeho súčasná partnerka žiadne problémy s deťmi. Trval na
svojom vyjadrení, že je schopný a má aj vytvorené domáce prostredie na to, aby boli všetci traja maloletí
zverení do jeho starostlivosti.

Matka maloletých sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť.
Uviedol, že otec síce prezentuje, že sa dokáže o maloleté deti postarať a nemal s deťmi počas
prázdnin žiadne výchovné problémy, ale maloleté deti sa zdržiavali v jeho domácnosti od realizácie
predbežného opatrenia iba krátku dobu, aj to v čase, keď nemali žiadne povinnosti, čím bola menšia
pravdepodobnosť výskytu problémového správania maloletých detí. Po návrate do Detského domova
F. - H. sa u detí znova prejavovalo nevhodné správanie, nerešpektovanie vychovávateľov, vulgárne
vyjadrovanie. Všetky tri maloleté deti majú psychiatrické poruchy, pravidelne užívajú lieky a vyžadujú
si pravidelný režim a kontrolu zo strany rodičov, čo v ich prípade nie je zabezpečené zo strany ani
jedného z rodičov. Obaja rodičia boli trestne stíhaní za ohrozovanie mravnej výchovy, za zanedbávanie
povinnej školskej dochádzky maloletých detí. Otec v súčasnosti býva s priateľkou, s ktorou očakáva v
októbri 2015 narodenie svojho 12-teho dieťaťa. Bývajú v jednoizbovom mestskom byte v stiesnených
podmienkach spolu s jeho dvoma maloletými deťmi O. a H.. Správa sa nezodpovedne, dlhodobo
neuhrádza nájomné ani poplatky za smeti. Svoj nezodpovedný prístup prejavuje aj tým, že dlhodobo
neprispieva na výživu maloletých detí, ktoré sú v osobnej starostlivosti matky a v náhradnej osobnej
starostlivosti príbuzných. Otec je naďalej práceneschopný, zo svojho príjmu dokáže zabezpečiť jedlo
pre deti iba v malom množstve. Pri osobnej návšteve maloletých detí v Detskom domove F. - H. maloleté
deti priznali sociálnym pracovníkom, že niekedy nemali čo jesť, lebo nemali peniaze a vtedy sa išli najesť
k matke a otec si požičiaval peniaze od starkého. Vzhľadom na tieto skutočnosti bol kolízny opatrovník
toho názoru, že otec nedokáže vytvoriť podmienky pre priaznivý fyzický a psychický vývoj mal. Z., K.
a F., ktorí si na rozdiel od detí O. a H., t. č. v osobnej starostlivosti otca vyžadujú vzhľadom na vek a
psychické poruchy zvýšenú starostlivosť, pravidelný režim a sústavnú a dôslednú výchovu. K odvolaniu
priložil aktuálne správy Detského domova F. - H. týkajúce sa mal. detí Z., K. a F..

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného
súdu je potrebné v napadnutej časti týkajúcej sa nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi
Z., K. a F. a v nadväzujúcom výroku o určení vyživovacej povinnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrokov rozsudku, ktorými boli maloleté
deti H. a O. zverené do osobnej starostlivosti otca, určená vyživovacia povinnosť matky k týmto mal.
deťom, rozhodnuté o určení dohľadu nad výchovou maloletej H., mal. O. a mal. O. a zastavené konanie
o zverenie maloletej O. do osobnej starostlivosti otca sa odvolací súd nedotýkal, pretože proti týmto
výrokom odvolanie otca nesmerovalo, a preto nadobudli právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

Podľa § 54 ods. 2 Zák. o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého
dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, alebo
ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o mal. dieťa z iných vážnych dôvodov a mal.
dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne
ohrozenie alebo vážne narušenie výchovu mal. dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery
alebo majetkové pomery rodičov mal. dieťaťa.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nariadenie ústavnej starostlivosti je krajným riešením,
ktoré sa uplatní až vtedy, keď iné formy náhradnej starostlivosti neprichádzajú do úvahy. Súd by mal
preto veľmi starostlivo zvažovať, či výchova dieťaťa je tak vážne ohrozená alebo vážne narušená, že je



potrebné nariadením ústavnej starostlivosti zasiahnuť do života dieťaťa. Preto by malo byť nariadenie
ústavnej starostlivosti výnimkou a nie pravidlom, za situácie, keď je nepochybne preukázané, že rodičia
nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o mal. dieťa.

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že výchovné prostredie, v ktorom sa nachádzali maloletí
Z., K. a F. bolo problematické už v minulosti. Zo spisu vyplýva, že mal. deti sa narodili z družského
spolužitia rodičov H. X. a K. G., pričom z ich spolužitia sa narodilo celkom jedenásť detí; k poslednému
dieťaťu mal. H. nebolo ešte určené ani otcovstvo z dôvodu nezáujmu rodičov. Z týchto jedenástich
detí mal. K., M. a S. boli v r. 2009 zverení do náhradnej osobnej starostlivosti. Nad mal. deťmi Z.,
K. a F. bola nariadená ústavná starostlivosť už v r. 2009, a to rozsudkom Okresného súdu Prievidza,
č. k. 10P/14/2009-22 zo dňa 16.06.2009 a nad mal. H. rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č. k.
13P/153/2009 zo dňa 20.05.2009. Výkon ústavnej starostlivosti sa realizoval v Detskom domove v E..

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 15P/45/2012-26 zo dňa 11.06.2012 bol ústavná starostlivosť
nad mal. deťmi zrušená z dôvodu sanácie rodinného prostredia. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza
č. k. 15P/45/2012-26 zo dňa 11.06.2012 bol nad maloletými deťmi H., Z., K. a F. nariadený dohľad.

Zo spisu odvolací súd zistil, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v rámci nariadeného
dohľadu pravidelne vykonával v domácnosti maloletých detí terénnu sociálnu prácu a sledoval účinnosť
uloženého výchovného opatrenia sa situácii v rodine dlhodobo venoval a skúmal zabezpečenie
starostlivosti o maloleté deti. Po zrušení ústavnej starostlivosti a nariadení dohľadu boli rodičom
vytvorené podmienky a poskytnutá šanca k tomu, aby ďalšie výchovné pôsobenie voči týmto
maloletým deťom nezanedbávali. Bolo však zistené, že vplyv málopodnetného výchovného prostredia
a zanedbávanie starostlivosti o deti mali naďalej negatívny vplyv na správanie maloletých detí, ktorých
nevhodné správanie sa prejavovalo hlavne v školskom prostredí, dôsledkom čoho bolo, že v záujme
riešenia nevhodného správania maloletého Z. a zanedbávania povinnej školskej dochádzky bol mal.
Z. vybavený dobrovoľný diagnostický pobyt v Krízovom stredisku v K., ktorý nesplnil svoj účel a súd
napokon musel pristúpiť k tomu, že rozsudkom č. k. 8P/12/2014-23 zo dňa 01.08.2014 nariadil dočasné
odňatie týchto detí zo starostlivosti rodičov a nariadil maloletým deťom Z., H., F. a K. pobyt v zariadení,
ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky, na dobu najdlhšie 6 mesiacov.

V zmysle citovaného rozsudku boli tieto deti umiestnené od 11.09.2014 do 11.03.2015 v Detskom
domove F. - H.. Výchovné opatrenie v zmysle záverečnej správy splnilo účel iba u mal. H., u ktorej
podľa správy nastala výrazná zmena v správaní. Zariadenie v záverečnej správe konštatovalo, že u
maloletých detí Z., K. a F. nebolo badať výraznú zmenu správania, preto boli deti na základe uznesenia
o predbežnom opatrení umiestnené dňa 24.03.2015 naspäť do Detského domova F. - H.. Kolízny
opatrovník vo svojej správe konštatoval, že počas ich krátkeho pobytu v rodinnom prostredí sa u mal.
Z. a K. prejavilo agresívne správanie; ich fyzický útok na chlapca rieši v súčasnosti polícia. Vo svojej
správe zo dňa 01.04.2015 konštatoval, že u týchto starších detí rodičia v predchádzajúcom období
nezvládali výchovné problémy riešiť. Matka nevzbudzovala žiaden rešpekt, nemala nijakú autoritu,
rodičia maloletých detí mali problémy spolupracovať so školou a zabezpečiť, aby si deti plnili povinnú
školskú dochádzku. K uvedeným problémom sa pridružilo záškoláctvo a fajčenie detí. Spolupráca
rodičov so školou sa nezlepšila ani po opakovaných intervenciách pracovníkov Mesta E., zhoršili sa
i vzťahy medzi rodičmi detí, ktoré napokon viedli k ich odluke. Za ohrozovanie mravnej výchovy detí
bola matka Katarína X. odsúdená trestným rozkazom 3T/173/2014-154 zo dňa 03.12.2014 k trestu
odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 13 mesiacov;
na otca K. G. bola taktiež v marci 2015 podaná obžaloba za ohrozovanie mravnej výchovy detí.
Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2014, otec v súčasnosti býva v jednoizbovom byte s
funkčným WC, kde sa nenachádza kúpeľňa, a to spolu so svojou priateľkou, s ktorou v čase podania
správy očakával v poradí narodenie už jeho dvanásteho dieťaťa. Počas opakovaných návštev kolízneho
opatrovníka v rodine, kolízny opatrovník v domácnosti otca nezistil žiadne zásoby potravín, v byte sa
nekúrilo, aj keď v domácnosti bol udržiavaný primeraný poriadok. Kolízny opatrovník tak konštatoval,
že i napriek predchádzajúcim vykonávaným opatreniam sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately
rodičia nedokázali zlepšiť svoju starostlivosť o mal. deti. Aj keď ich rodinné prostredie je málo podnetné,
je však v ich možnostiach zabezpečiť primeranú starostlivosť o menšie deti za súčasného nariadenia
dohľadu. U mal. detí Z., K. a F., u ktorých predchádzajúce uložené výchovné opatrenia nesplnili účel
však žiadal nariadiť ústavnú starostlivosť.



Z predložených záverečných správ Detského domova F. - H. vyplýva, že mal. Z., K. a F. mali po
príchode do detského domova problémové, vulgárne a agresívne správanie, spolupráca s nimi bola
veľmi ťažká. Mali tendenciu napádať spolužiakov a deti zo školy, mali nedostatočné hygienické návyky.
Po návrate z vianočných prázdnin, ktoré deti strávili doma, škola avizovala problémové správanie a
vulgárne vyjadrovanie. Taktiež podľa aktuálnych správ detského domova, ktoré kolízny opatrovník priložil
k vyjadreniu k odvolaniu deti po návrate z letných prázdnin strávených u otca mali nevhodné správanie,
nerešpektovali vychovávateľov, nechceli sa umývať, chodili špinaví, bosí, jedlo naberali rukami, boli
hluční a občas vulgárni. Z uvedených správ taktiež vyplýva, že počas pobytu týchto detí v detskom
domove sa ich správanie stabilizovalo, deti mali dobré študijné výsledky, získavali riadne hygienické
návyky a celkovo sa ich správanie počas pobytu v detskom domove zlepšovalo.

Na základe takto zistených skutočností záver prvostupňového súdu, že nad mal. deťmi Z., K. a F. je
potrebné nariadiť ústavnú starostlivosť z dôvodu, že ich výchova mal. detí v rodinnom prostredí u rodičov
je vážne ohrozená a narušená a že rodičia nie sú schopní zabezpečiť riadnu osobnú starostlivosť o ne,
považoval odvolací súd za správny.

Preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil, pričom v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, s ktorými
sa stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .