Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/158/2016 z 10. 4. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. apríla 2019, sp. zn. 6S/158/2016, ECLI:SK:KSBA:2019:1016201344.1 Krajský súd Bratislava | 6S/158/2016 | ECLI:SK:KSBA:2019:1016201344.1 | 2019-04-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP, § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/04cb9fae-4188-43da-829c-1ddf56e9bf50 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1016201344.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/158/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201344
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016201344.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a
sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: JAZO, s.r.o., IČO: 35 820
535, so sídlom Rebarborová 1, 821 07 Bratislava, zastúpený: JUDr. Adela Valocká, advokátka, so sídlom
Radvanská 1, P. O. BOX 255, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného Číslo: 963533/2016 zo dňa 01.06.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.07.2016 domáhal
preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 963533/2016 vydaného dňa
01.06.2016 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) ako aj rozhodnutia správcu dane - prvostupňového
orgánu verejnej správy - Daňového úradu Bratislava (ďalej tiež len prvostupňový orgán) Číslo:
212014/2016/9104401/Sap zo dňa 01.03.2016 (ďalej tiež len prvostupňové rozhodnutie), ktorým
žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet dane v sume X XXX,XX € a určená vlastná daňová
povinnosť v sume X XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie jún
2010 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Tiež žiadal priznať právo na náhradu trov konania.

2. Správny súd pri prejednávaní veci zistil, že na tunajšom súde prebehlo viacero súdnych konaní v
skutkovo a právne totožnej veci, týkajúcich sa nepriznania nadmerného odpočtu dane a vyrubeniu
vlastnej daňovej povinnosti rozdielu DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie roku 2010, a preto v súlade s
ust. § 140 SSP poukazuje na rozsudok sp. zn. 2S/110/2016 zo dňa 25.01.2017 týkajúci sa zdaňovacieho
obdobia apríl 2010 (ten istý žalobca - JAZO, s. r. o., ako aj žalovaný, totožný predmet konania a zároveň
išlo o dodávku rovnakého tovaru - granitovej dlažby, pri zachovaní rovnakej schémy dodávateľov,
odberateľov a prepravcu tovaru). Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Sžfk/40/2017 zo dňa 24.07.2018. V odôvodnení rozsudku sp. zn. 2S/110/2016 bolo
zároveň poukázané na existenciu rozsudkov Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/2534/2012-62 zo
dňa 11.09.2014, sp, zn. 6S/2325/2012-90, 6S/2333/2012 a 6S/2334/2012 všetky zo dňa 06.06.2013
(zamietnuté žaloby v obdobných veciach). Tieto rozsudky boli potvrdené rozsudkami Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014, 8Sžf/24/2014 zo dňa
17.09.2015 citujúc rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.



3. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane - Daňový úrad
Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2010 podľa § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.).

4. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 9102401/1/876346/2012/Sap zo dňa 13.04.2012
(ďalej len Protokol), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole
doručený žalobcovi dňa 20.04.2012. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v Protokole písomne vyjadril. Na
základe zistení správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 9102401/5/486117/2012/Sap zo dňa
25.05.2012, ktorým žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet dane v sume X XXX,XX € a určená
vlastná daňová povinnosť v sume X XXX,XX € na DPH. V dôsledku žalobcom podaného odvolania
vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1020502/1/1119456/2012/1042 zo dňa 27.08.2012 a zrušil
dodatočný platobný výmer z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a vec vrátil správcovi
dane na nové konanie.

5. Po vrátení veci správca dane opätovne dane preveroval opodstatnenosť nároku žalobcu na
odpočítanie DPH a vykonal miestne zisťovanie v sídle dodávateľa - P.. P. U. U., P..D..G.. Správca
dane následne šetril pohyb a pôvod tovaru na strane dodávateľa formou dožiadania a preveroval
ďalšieho dodávateľa v reťazci, ktorým je P.. N. R., P..D..G.. a za účelom preverenia pôvodu nadobudnutia
granitovej dlažby požiadal miestne príslušný Daňový úrad Piešťany o preverenie pôvodu tovaru
granitovej dlažby u dodávateľa P.. N. R., P..D..G.. Daňový úrad Piešťany v súvislosti s požadovaným
objasnením pôvodu granitovej dlažby až po výrobcu zistil, že daňový subjekt N. R., P..D..G.. na adrese
sídla spoločnosti reálne nesídli, na adrese sídla nie je možné zastihnúť konateľa ani inú osobu z tejto
spoločnosti.

6. Daňovým orgánom sa nepodarilo zistiť pôvod a fyzickú existenciu deklarovaného tovaru v reťazci
spoločností N. R., P..D..G.., P. U. U., P..D..G.., JAZO, s.r.o., a preto správca dane vykonal šetrenia
zamerané na preverenie, na aký účel použil žalobca rozporný zdaniteľný obchod. Pri preverovaní
pohybu tovaru zistil, že tento mal byť podľa faktúr dodaný českej spoločnosti J.B.. K., P..D..G.., (konateľ
spoločnosti I.. T. B.).

7. Správca dane za účelom preverenia reťazovej fakturácie rozporného zdaniteľného obchodu v rámci
Európskeho spoločenstva zaslal českej finančnej správe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií.
Z doručených odpovedí vyplynulo, že daňový subjekt T..B.. K., P..D..G.. je nekontaktná spoločnosť a
preto nebolo možné skutočné nadobudnutie tovaru v Českej republike preveriť a zároveň nebolo možné
preveriť ani to, ako a komu bol deklarovaný tovar touto spoločnosťou ďalej predaný.

8. Ďalej správca dane zistil, že predmetný tovar mal byť dopravený a uskladnený v areáli K. U.,
V. XXX, Q. L., ktorého prenajímateľom bola spoločnosť V. P..D..G.., G. XXX, B.. Prepravu tovaru
vykonávala spoločnosť V., J..P.., Š. X, Ž.. Tovar bol prepravovaný kamiónmi zo skladu na adrese Žilinská
cesta, Piešťany, pričom prepravu hradil žalobca. Česká finančná správa v odpovedi ďalej uviedla, že
fakturovaný tovar bol predaný spoločnosti P. Q., I.., K. K., K. X, M., E. (T. B., prezident spoločnosti) a
expedovaný do colného skladu N. S. G., L.. Český platiteľ T..B.. K. P..D..G.. predložil faktúry spolu s
rozhodnutiami o umiestnení tovaru v slobodnom pásme, CMR, doklady o vyskladnení tovaru zo skladu
spoločnosti V. P..D..G.. a faktúry o preprave od spoločnosti V. P..D..G..

9. Správca dane vydal dňa 01.03.2016 rozhodnutie Číslo: 212014/2016/9104401/Sap, ktorým v súlade
s § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový
poriadok), ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume X XXX,XX € na DPH za zdaňovacie obdobie jún
2010, pričom nepriznal nadmerný odpočet v sume X XXX,XX € a vyrubil daň v sume X XXX,XX €.

10. V dôsledku odvolania podaného žalobcom vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím
Číslo: 963533/2016 vydaného dňa 01.06.2016 podľa ustanovenia § 74 ods. 4 Daňového poriadku
potvrdil odvolaním žalobcu napadnuté prvostupňové rozhodnutie, keďže sa stotožnil so závermi
správcu dane.

11. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že transakcie deklarované účtovnými dokladmi
získanými prostredníctvom dožiadaní v preverovaných spoločnostiach na strane dodávateľov i žalobcu



ako odberateľa nenesú znaky základných obchodných princípov a podporujú správnosť názoru správcu
dane, že k dodávkam granitových dosiek nedošlo a to z nasledujúcich dôvodov:

- Tovar (granitová dlažba) bol na faktúrach uvedený len všeobecným spôsobom bez bližšej špecifikácie
druhu, farby, kvalitatívnej triedy, rozmeru, hrúbky a iných charakteristík, ktoré by ho presne určovali.
- Pohyb tovaru v reťazci tuzemských ale i zahraničných spoločností prebehol len formálne - papierovo.
Všetky spoločnosti na území SR zapojené v reťazci deklarujú, že skladovali svoj tovar v priestoroch P..
U. U., P..D..G.., ktorá patrí T. B..
- Tovar je následne fakturovaný ako intrakomunitárne dodanie v rámci EÚ a následne na územie tretích
štátov (USA a Srbsko), kde sa reálnosť dodania nepotvrdila.
- Z odpovede na medzinárodnú žiadosť od českej daňovej správy vyplynulo, že v uvedených prípadoch
bola vykonaná iba dokladová kontrola tovaru, fyzické kontroly tovaru neboli v evidencii colného úradu
zaznamenané.
- Pôvod tovarov uvedených na dodávateľských faktúrach nebol známy (nadobudnutie tovaru z iného
členského štátu ani z dovozu nebolo zistené a potvrdené) a ich vysoká cena na faktúrach vylučuje
konečného spotrebiteľa, o čom svedčí aj skutočnosť, že žiadna spoločnosť v reťazci nepoužije ani časť
dodávok na konečnú spotrebu, ale tovar je niekoľkokrát za sebou predávaný ďalším spoločnostiam,
pričom ani raz neopustí sklad, v ktorom bol zložený.
- V spoločnostiach v reťazcoch dochádza často k zmene konateľov spoločnosti.
- Pre všetky spoločnosti v reťazci s výnimkou spoločností P. U. U., P..D..G.. J. B. P. P.,
P..D..G.., ktoré vlastní pán T. B., platí, že nezamestnávajú žiadnych zamestnancov, nevlastnia žiaden
majetok a nepreukázali žiadne predpoklady pre skutočné vykonávanie podnikateľskej činnosti, ktorá je
deklarovaná vo vyhotovených faktúrach.

Žaloba.

12. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj závery správcu dane za nesprávne,
založené na nesprávnom a nedostatočnom hodnotení zistených dôkazov a s tým súvisiacich
nesprávnych skutkových zisteniach, zmätočné a nepreskúmateľné, pričom správne orgány svojim
postupom porušili relevantné právne predpisy.

13. Mal za to, že skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 222/2004
Z. z.“) tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné
bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov.
Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a daňový subjekt nemôže z týchto
skutočností znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v
spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Electronics) a C-484/03 (Bond House), kde
Súdny dvor EÚ vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok
je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie
alebo nemôže vedieť.

14. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie vo veci K. (C-439/04), ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Sžf 1/2011, z ktorého vyplýva, že „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho
plnenia, faktúrou s opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal
vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a
jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane....“.

15. Žalobca mal za to, že predložil správcovi dane všetky relevantné dôkazy, ktoré mu ukladá zákon a
z ktorých vyplýva uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Z predložených dokladov vyplýva, aký tovar tvoril
predmet obchodu, v akom množstve, za akú cenu a komu bol predaný. Boli tiež predložené doklady
týkajúce sa jeho prepravy a vývozu do Českej republiky.

16. Nebolo jeho povinnosťou skúmať pôvod nadobudnutého tovaru. Tovar nadobudol kúpou na území
Slovenskej republiky od slovenského daňového subjektu. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že
správca dane mu pričíta existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré netvoria jeho dôkazné
bremeno. Žalobca predložil všetky relevantné doklady o materiálnom plnení zakladajúcom nárok na



priznanie nároku na odpočet DPH, ktorými pri nákupe tovaru disponoval: faktúra, potvrdenie o prijatí
tovaru deklarovaného na faktúre, vlastná skladová evidencia.

17. Popierať dôveryhodnosť predložených dokumentov len z dôvodu existencie domnienky o prípadnom
nekalom konaní iných subjektov, je v prísnom rozpore nielen s citovanými daňovými predpismi, ale
aj Ústavou SR, pretože ide o neprimeraný a ničím nepodložený zásah do súkromnej sféry daňového
subjektu.

18. Ďalej žalobca citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011, z ktorého okrem iného
vyplýva, že nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali výrobné a obstarávacie
procesy tovaru u iných subjektov, ale dôkazné bremeno je na správcovi dane, ktorý musí preukázať, že
u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu.

19. Poukázal na to, že tvrdenia a prijaté závery o preukazovaní zdaniteľného plnenia zo strany žalobcu
potvrdili aj závery Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 (Mahagében kft) a C-142/11 (Péter
Dávid), z ktorých vyplýva, že daňový orgán nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na
odpočet DPH všeobecne požadovať jednak preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu
sa na tovar a služby, na základe ktorej požaduje vykonanie tohto nároku, spĺňa podmienky zdaniteľnej
osoby, disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a splnila si svoju povinnosť
podať daňové priznanie a uhradiť DPH, z dôvodu ubezpečenia sa, že na strane predchádzajúcich
subjektov nedošlo k nezákonnostiam, a jednak aby disponovala takýmito dokumentmi. Vykonanie
kontroly nevyhnutnej na odhaľovanie nezákonností a daňových podvodov na DPH a uloženie trestu
zdaniteľnej osobe prináleží daňovým orgánom.

20. Nepostačuje konštatovanie o nedostatočnej hodnovernosti preukázania ekonomickej činnosti
uvedenej na faktúrach. Právo na odpočet DPH môže byť zamietnuté iba vtedy, ak je objektívne
preukázané, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok
na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho
dodávateľského reťazca.

21. Z vykonanej kontroly podľa žalobcu vyplýva, že tovar bol nakúpený od tuzemského subjektu, u
ktorého bol zároveň do času jeho predaja uskladnený, následne predaný tretej osobe, prepravený a
dodaný tretej osobe, teda išlo o reálne operácie súvisiace s nákupom a predajom tovaru, ktorý daňový
subjekt vlastnými ústnymi a listinnými dôkazmi preukázal.

22. Poukázal tiež na skutočnosť, že počas výkonu daňovej kontroly správca dane nevyslovil jedinú
pochybnosť o vierohodnosti predkladaných písomných dokumentov, dôkazov a vyjadrení. Z vykonaných
dôkazov, ktoré priamo súvisia s obchodným prípadom žalobcu, ako aj z výpovedí svedkov vyplýva, že
k reálnemu obchodu došlo.

23. Napokon žalobca namietal, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu a poskytnutiu medzinárodných
informácií nie je možné vyvodiť záver, že k reálnemu zdaniteľnému plneniu zo strany žalobcu nedošlo.
Výpovede svedkov prepravnej spoločnosti jednoznačne potvrdili, ako sa s tovarom manipulovalo, kde
ho naložili, previezli a kde ho vyložili a toto bolo zároveň preukázané aj listinnými dôkazmi (CMR).

Vyjadrenie žalovaného.

24. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.09.2016 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť,
opísal stručne priebeh správneho konania predchádzajúceho vydaniu preskúmavaných rozhodnutí a
postupne zaujal stanovisko k vzneseným žalobným námietkam.

25. Uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH (z dôvodu, že bolo dôvodné
podozrenie, že prostredníctvom neho prebieha fakturácia tovaru - granitových a mramorových dosiek v
reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ bez reálneho dodania). Žalobca bol v reťazci
daňových subjektov konečným daňovým subjektom na území SR, kde si uplatňuje a aj odpočítava daň
z nadobudnutého tovaru (v podaných daňových priznaniach aj za iné zdaňovacie obdobia vykazuje
nadmerné odpočty). Tovar žalobca deklaroval ako dodanie tovaru v rámci Európskeho spoločenstva,



kde nebola potvrdená jeho fyzická existencia. Zistenia správcu dane nasvedčovali tomu, že sa jedná o
typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového obchodu.

26. Konštatoval, že správcovi dane sa nepodarilo zistiť pôvod a fyzickú existenciu deklarovaného tovaru
v reťazci spoločností N. R., P..D..G.. - S&. U. U., P..D..G.. - JAZO, s.r.o., a preto v rámci procesu
dokazovania správca dane vykonal šetrenia zamerané na preverenie, na aký účel použil kontrolovaný
daňový subjekt zdaniteľný obchod. Správca dane zistil, že granitová dlažba bola fakturovaná v reťazci
tuzemských podnikateľov bez akýchkoľvek ostatných súvisiacich služieb. Fakturované nákupy a predaje
tovaru medzi tuzemskými podnikateľmi „prebiehali“ na tom istom mieste v sklade v Piešťanoch, ktorého
majiteľom je spol. P. U. U., P..D..G.., čiže daňový subjekt - dodávateľ predmet fakturácie dodal žalobcovi
bez prepravy a za bezodplatné skladovanie, tovar sa v rámci nákupu a predaja z miesta uloženia nikam
v tuzemsku neprepravoval a ani sa nespracoval v rámci výrobného procesu. Prostredníctvom žalobcu
prebiehala fakturácia tovaru v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci Európskej únie
(Česká republika), avšak bez reálneho dodania. Žalobca bol v reťazci konečným daňovým subjektom
v tuzemsku, ktorý si uplatnil odpočítanie dane v zdaňovacom období február 2010. Daňový subjekt
deklaroval dodanie preverovaného tovaru (mramorová a granitová dlažba v množstve 738,38 m2)
oslobodené od dane českej spoločnosti T.. B.. K., P..D..G.., v podanom súhrnnom výkaze za zdaňovacie
obdobie september 2012.

27. V prípade predmetného tovaru fakturovaného v reťazci spoločností N. R., P..D..G..(P.) = S&. U. U.,
P..D..G.. (P.) = JAZO, s.r.o. (SR) = T..B.. K., P..D..G.. (Č.) = L. W. P.É. J., (L., P. D.) nebolo preukázané,
že tovar skončil u konečného zákazníka. Českou colnou správou bolo potvrdené, že tovar deklarovaný
slovenským platiteľom pre odberateľa T.. B.. K., P..D..G.., ďalej fakturovaný spoločnosti L. W. J., (L., P.
D.) bol odoslaný z Českej republiky do Srbska, kde príjemcom bola spoločnosť C.
28. Správca dane vykonaným šetrením nezistil pôvod fakturovaných tovarov, nezistil konečného
spotrebiteľa, krajinu spotreby tovarov a teda krajinu odvedenia dane. Preverovaný pohyb tovarov
podporuje tvrdenie, že spoločnosti zapojené do reťazových obchodov obchodovali s fiktívnym tovarom.
Správca dane v procese vedenia dokazovania nezistil relevantný dôkaz o reálnej existencii tovarov
deklarovaných na faktúrach. Platitelia zúčastnení v obchodnom reťazci v tuzemsku nepreukázali vznik
daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. z titulu reálneho dodania tovarov.

29. Žalovaný ďalej uviedol, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva právo členských
štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso DPH
podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu
proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi
zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava
DPH vnímaná ako právo každého platcu DPH na odpočet DPH zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce
sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé
nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo
nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá
vplyv na právo platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe.

30. Uvedený výklad 12 zásady neutrality DPH vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, napr. rozsudky
v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v
spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems
(C-484/03). Avšak, Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu
prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že
platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to
aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru
platiteľom dane a hospodárska činnosť (Kittel a Recolta Recycling C-439/04, C-440/04).

31. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať,
aby subjekt prijal všetky opatrenia (duediligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa
uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo
veciach napr. Teleosplc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Určenie opatrení,
ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH
na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu,



závisí predovšetkým od okolností daného prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach
Mahagébenkft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

32. Najvyšší súd SR už opakovane judikoval, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51
ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie
sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, zákon to neustanovuje ani pri vzniku
zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca
požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon
pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej
faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou
uvedenou na faktúre.

33. Záver správcu dane zodpovedá zásadám správneho uváženia. Žalobca počas výkonu daňovej
kontroly nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, teda neuniesol dôkazné
bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných
obchodov od spoločnosti P. U. U. P..D..G.. ako aj jeho následné dodanie v rámci Európskeho
spoločenstva.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

34. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby boli
vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali ich zrušenie.

35. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

38. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

39. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

40. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa
berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie
alebo vybratie dane.

41. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje
alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik
daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová
kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo
kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,
alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.



42. Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo: a) na
predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca
správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c)
predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa
odseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového
subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť
svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej
kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

43. Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane
vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej
forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim
ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky
preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do
sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie
s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

44. Podľa § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb., o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení
dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a
kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie;
vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až
po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný
daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní
odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt
písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu
v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu
dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak
sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu,
je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného
vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a
iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho
zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho
vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je
súčasťou protokolu.

45. Protokol musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) číslo konania, c) meno, priezvisko, adresu
trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného
daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo kontrolovaného
daňového subjektu (§ 31 ods. 11), ak mu bolo pridelené, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované
zdaňovacie obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,
f) miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g) súpis kontrolovaných
dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia, i) dátum vypracovania protokolu, j) dátum prerokovania
protokolu, k) vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, l)
vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu (§ 15 ods. 11).

46. Podľa § 15 ods. 16 zákona č. 511/1992 Zb., ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane
použijú aj na daňovú kontrolu.

47. Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že dokazovanie vedie správca
dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.



48. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

49. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

50. Od 01.01.2012 nadobudol účinnosť zákon č. 563/2009 Z. z. Podľa prechodného ustanovenia § 165
ods. 2 tohto zákona, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona
sa dokončia podľa doterajších predpisov (podľa zákona č. 511/1992 Zb.).

51. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri
ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona
hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky
a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú
cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou
bankou Slovenska.

52. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

53. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane z tovarov a služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom
dodania služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom
prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na
účely svojho podnikania ako platiteľ.

54. V prípade žalobcu správca dane správne vyhodnotil obchodné prípady tak, že takýto deň nenastal,
pretože v rámci dokazovania sa nepreukázala skutočnosť, že dodávateľ, ktorý je uvedený v predmetných
faktúrach, aj fakturované zdaniteľné obchody skutočne dodal žalobcovi a zároveň nebolo preukázané,
že žalobca deklarované zdaniteľné obchody reálne prijal a následne použil na účely svojej podnikateľskej
činnosti.

55. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. V zmysle písm. a) citovaného ustanovenia platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a
v nadväznosti na ustanovenie § 51 citovaného zákona.

56. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako
aj prvostupňového správneho orgánu (správcu dane) v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej
žaloby - dôkazného bremena v daňovom konaní a miery zaťaženia žalobcu ním.

57. Správny súd uvádza, že skutkovo a právne identická vec (toho istého žalobcu - JAZO s. r. o.,
a totožného predmetu konania - preskúmanie zákonnosti žalovaného - Finančného riaditeľstva SR a
správcu dane, ktorým bola žalobcovi určená daňová povinnosť na DPH za zdaňovacie obdobie apríl
2010) už bola predmetom súdneho prieskumu tunajším správnym súdom ako aj následne Najvyšším
súdom Slovenskej republiky. V súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
2S/110/2016 bol dňa 25.01.2017 vyhlásený rozsudok, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu. Tento
rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/40/2017 zo dňa 24.07.2018.
Predmetná vec sa týkala zdaňovacieho obdobia apríl 2010 pri totožnosti žalobcu - JAZO, s. r. o., ako
aj žalovaného, totožného predmetu konania a zároveň išlo o dodávku rovnakého tovaru - granitovej



dlažby, pri zachovaní rovnakej schémy dodávateľov, odberateľov a prepravcu tovaru). Preskúmavané
rozhodnutia vo veci sp. zn. 2S/110/2016 obsahujú rovnaké skutkové zistenia ako aj právnu argumentáciu
správnych orgánov ako táto prejednávaná vec. Taktiež argumenty žaloby v týchto dvoch veciach ako aj
vyjadrenie žalovaného k žalobám obsahujú rovnaké právne a skutkové argumenty.

58. Preto správny súd využijúc zákonné ustanovenie § 140 SSP pri svojom právnom odôvodnení
tohto rozsudku poukazuje na v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedené rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave (rozsudok sp. zn. 2S/110/2016 zo dňa 25.01.2017) a Najvyššieho súdu SR (sp. zn.
1Sžfk/40/2017 zo dňa 24.07.2018), s ktorými právnymi a skutkovými odôvodneniami aplikovateľnými na
prejednávanú vec sa plne stotožňuje a zastáva názor, že nie je k nim nič potrebné viac dodávať. Správny
súd poukazuje na IV časť body 74 až 103 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
2S/110/2016 zo dňa 25.01.2017 a IV. časť body 24 až 45 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Sžfk/40/2017 zo dňa 24.07.2018.

59. Správny súd podotýka, že iba samotná existencia faktúry a ďalších dokladov napr. CMR, sama
osebe ešte neznamená, že aj došlo k dodaniu tovarov a služieb podľa nich uvedených. Preukázanie
dodania tovaru nevychádza len z účtovníctva, ale musí byť preukázané i z reálneho plnenia, ktoré musí
preukázať platiteľ. V danom prípade existuje rozpor medzi deklarovaným a reálnym skutkovým stavom
- nepreukázanie samotnej materiálnej existencie obchodov, ktorý mal za následok vznik legitímnych
a logických pochybností zo strany správcu dane k deklarovaným obchodným transakciám. Správca
dane vykonal dostatok úkonov za účelom správneho posúdenia veci a preukázal porušenie zákona o
DPH. Pri výkone kontroly postupoval objektívne, bral do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu
(zásada ekonomického dosahu právneho úkonu na daň), aby nedošlo k zastretým právnym úkonom,
pri ktorých je síce úkon právne perfektný, ale nevyjadruje skutočný ekonomický obsah. Pre spoľahlivé
zistenie skutkového stavu bral na zreteľ svoju povinnosť obstarať si potrebné doklady a dôkazy.

60. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že dôkazy a zistenia správcu dane nasvedčujú
tomu, že uplatnenie odpočítania dane žalobcom za deklarované dodanie tovaru, aj napriek formálnemu
dodržaniu zákonom určených podmienok (riadne vyhotovená faktúra od dodávateľa), viedlo k získaniu
daňovej výhody a teda k zneužitiu práva.

61. Záverom musí správny súd uviesť, že v preskúmavanom správnom konaní nezistil žiadne
také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Má za
to, že správca dane orgán vykonal riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistil
skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo.
Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom
rozsahu odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami
uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy ako aj skutkový stav, ktorý
správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného, je vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam a preto žalobu ako
nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

62. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému
žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy
konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy.

63. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2001 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP v spojení s § 145 ods.
2 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.



Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).