Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/157/2013 z 30. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 30. októbra 2013, sp. zn. 8CoP/157/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7613201304.1 Krajský súd Košice | 8CoP/157/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7613201304.1 | 2013-10-30 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR, § 75 ZoR, § 62 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/309d3873-702a-4f7a-951a-2f55a4f1d823 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7613201304.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/157/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613201304
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7613201304.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletej T. F. nar. XX. XX.
XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves
dieťaťa rodičov F. F. nar. XX. XX. XXXX bývajúcej v Q. Z. V. na K. X. F. XX a L. V. nar. XX. XX. XXXX
adresou aktuálneho pobytu bez prihlásenia u F. Q. v Q. Z. V. na K. X. F. XX/XX v konaní o zníženie
výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 5. marca 2013 č. k.
16P/34/2013 - 26 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 5. marca 2013 č. k. 16P/34/2013 - 26 zamietol návrh
otca na zníženie výživného pre maloletú T. zo 100,- € na 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté
nezaopatrené dieťa od 01. 01. 2013. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa s odôvodnením, že rozsudok súdu
prvého stupňa je nespravodlivý, diskriminačný a vážne poškodzujúci jeho základnú existenciu. Uviedol,
že došlo u neho k výraznej zmene už len tým, že prišiel o prácu, je v evidencii uchádzačov o zamestnanie
a aktuálne jeho príjem je len dávka v hmotnej núdzi 62,50 €. Okresný súd postupoval voči jeho osobe
neobjektívne aj tým, že napriek tomu, že od augusta 2012 doteraz nemá žiaden príjem a ponecháva mu
naďalej výšku výživného na úrovni 100,-€, čím mu narastá dlh. Kvôli neadekvátnosti výšky výživného od
roku 2009 mu vzrástol dlh na výživnom, bol mu odňatý vodičský preukaz, čím sa opäť znížili jeho šance
nájsť si zamestnanie. V roku 2012 si skutočne našiel prácu v spoločnosti BauTop s. r. o., kde pracoval
na základe dohody o vykonaní práce od 06. 02. 2012 do 07. 08. 2012, pričom jeho príjem bol vo výške 1
636,92 € a zároveň v období od 03. 05. 2012 do 07. 08. 2012 u toho istého zamestnávateľa pracoval aj na
základe pracovnej zmluvy a zarobil 905,65 €. Prácu naozaj predčasne ukončil, ale nie zo špekulatívnych
dôvodov, aby nemusel platiť na maloleté dieťa, ale kvôli tomu, že sa mu črtala možnosť získať lepšie
platenú prácu mimo Spišskej Novej Vsi, čo sa až neskôr preukázalo, že bol podvod. Za rok 2012 teda
zarobil spolu 2 542,57 €, čo je v prepočte na jeden mesiac 211,88 €. Pokiaľ mu súd nezníži výživné,
bude mu naďalej narastať dlh až do takej sumy, pri ktorej mu už hrozí výkon trestu odňatia slobody, čo
považuje za najmenej efektívne riešenie celej situácie tak pre maloletú dcéru, ako aj pre spoločnosť. Má
záujem plniť výživné na maloletú dcéru, ako aj splácať dlh na výživnom, ale aktuálne naozaj prácu nemá
a kým ju nebude mať, nie je to možné. Nemá žiaden hnuteľný, či nehnuteľný majetok, ktorý by mohol
predať a aspoň takto znížiť svoje dlhy a je v podstate bezdomovcom. Len vďaka priateľke, s ktorou žije,
nie je úplne na ulici. Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská



Nová Ves a stanovil výšku výživného na maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima
a zaviazal ho uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky dieťaťa.

Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu konštatovala, že súd prvého stupňa vyniesol spravodlivý
rozsudok, pretože bral do úvahy predovšetkým záujmy dieťaťa a zohľadnil jej osobnú starostlivosť o
maloleté dieťa bez akejkoľvek pomoci otca alebo iných osôb. Zo strany otca starostlivosť o dieťa nie je
naplnená podľa jeho schopností a možností, je mladý, v produktívnom veku, zdravý, bez akéhokoľvek
zdravotného obmedzenia a schopný pracovať. Len svojou vinou nemá prácu, čo nie je aktuálny stav,
ale dlhodobá záležitosť, že odmieta pracovať s rôznymi výhovorkami. Na trhu práce je dostatok ponúk
adekvátnych jeho vzdelaniu a akákoľvek čestná práca je slušná. Otec dieťaťa nikdy nemal záujem si
riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, preto sa dostal do dlhov. Otcovi v tejto záležitosti nejde
o najlepšie dobro dieťaťa, ale hľadá predovšetkým svoje výhody. Je pozoruhodné, že napriek svojim
príjmom využíva služby právnikov a výška výživného mu robí problém. Vyjadrila jednoznačný nesúhlas
s odvolacím návrhom otca.

Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu konštatoval, že prvostupňový súd správne
vyhodnotil všetky dostupné informácie a dôkazy a najmä prihliadol na záujem a potreby maloletej T.,
preto navrhol odvolanie otca zamietnuť a rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správne.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §
156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho
podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď návrh otca na
zníženie výživného zamietol. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v
súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho
závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca
uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a
otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok
iné rozhodnutie o jeho návrhu. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súdu prihliada na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové
riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 zaradil majetkové pomery povinného
medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie
tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade,
že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa
tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery



a tzv. potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiadny účinný zákon v
Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať
v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť
svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť ani argumentácia, podľa ktorej rodič
nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim
predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere.
Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil
s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné
skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Z ustanovenia § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine
nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí
mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie
je potrebné vztiahnuť aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodného zamestnania
poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe
zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napr.
výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho doterajší výkon práce, skončenie pracovného
pomeru z organizačných dôvodov a pod., teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Odvolací
súd rovnako zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine,
ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj)
životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery
inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia §
78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama
o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie). Objektívne preukázaný vývoj životných
nákladov v spoločnosti od roku 2009 do 2013 dovoľuje záver, že výživné 100,- € pred šiestimi rokmi
(rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 30. 11. 2009 sp. zn. 6P/50/2009) pokrylo potreby
maloletej T. aj na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory a pod., kým v súčasnosti toto
výživné, ktoré na jeden deň predstavuje 3,3 € zabezpečuje potreby dieťaťa už len na hranici prežitia.
Odvolací súd tiež dodáva, že dôsledne vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa
ktorého je potrebné prihliadať na potencionálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného
rodiča v prípade, ak mu v ich využití nebránia objektívne okolnosti, za ktoré však nemožno bez ďalšieho
považovať nezamestnanosť otca v dôsledku neuváženého skončenia pracovného pomeru bez toho,
aby mal zabezpečený porovnateľný zdroj príjmu, dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči
svojmu dieťaťu. Odvolací súd poznamenáva, že ani pravidelné hlásenie sa na úrade práce nie je
možné považovať za aktívne hľadanie zamestnania, pretože rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k
maloletému dieťaťu, je povinný bez ohľadu na svoju ekonomickú situáciu a životné náklady poskytnúť
svojmu maloletému dieťaťu výživné. Odvolací súd zdôrazňuje aj to, že otec, ktorý nemá v osobnej
starostlivosti maloleté dieťa, môže sa bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj vo vzdialenejších
regiónoch Slovenska, kde sú reálne vykazované lepšie pracovné možnosti. Odvolací súd dospel k
záveru, že zníženie výživného pre maloletú T. by znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a
život dieťaťa výlučne na matku (druhého rodiča), ktorá sa osobne stará o dieťa a dobrovoľne si plní
vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu na hranici svojich možností vzhľadom na jej príjem (499,39 €) a bolo
by nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Odvolací súd vychádzajúc
zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a uvedených úvah je toho presvedčenia, že otec
dieťaťa vzhľadom na svoj vek (43 rokov) a doterajšie pracovné skúsenosti bol a je schopný zabezpečiť
si finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb aspoň v minimálnom rozsahu, preto možno
od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojej maloletej dcéry formou výživného. V
tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že otec neprejavuje záujem o dieťa napriek tomu, že prejav
otcovskej lásky si skutočne nevyžaduje žiadne finančné prostriedky, čo dovoľuje záver, že otec okrem
platenia výživného si neplní žiadne z ostatných rodičovských práv a povinností upravených v Zákone
o rodine. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.