Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/66/2011 z 11. 1. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 11. januára 2012, sp. zn. 14S/66/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2011200468.1 Krajský súd Trnava | 14S/66/2011 | ECLI:SK:KSTT:2012:2011200468.1 | 2012-01-11 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 247 OSP, § 104 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9bb993cd-dd03-470f-9af9-a91af29dd6a6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2011200468.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/66/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200468
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011200468.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov
senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobkyne: H. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XX, XXX XX W., právne zastúpenej: PhDr. JUDr. Jaroslavou Balážiovou, advokátkou so sídlom
Dolné Bašty 2, 917 01 Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813
63 Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 37823-2/2011-BA zo dňa 14.06. 2011
t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 15.08. 2011 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej
č. 37823-2/2011-BA zo dňa 14.06. 2011, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka Trnava č.30071-3/2011-TT zo dňa 05.04.
2011, podľa ktorého nemá žalobkyňa nárok na dávku v nezamestnanosti v zmysle § 104 ods. 1
zákona o sociálnom poistení a podľa § 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.
883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Odôvodnenie oboch rozhodnutí považuje
za zmätočné, nezrozumiteľné a účelovo nejasné, nepodložené akceptovateľnými právnymi dôvodmi.
Rozhodnutie považuje za vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nanajvýš
nespravodlivé.

Žalobkyňu oprávňuje k poberaniu dávky skutočnosť, že v posledných troch rokoch pred zaradením
do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. 06.12. 2007 - 05.12. 2010 bola poistená na území iného
členského štátu EÚ, resp. EHS. Sociálna poisťovňa pobočka Trnava bola povinná posúdiť, či získanú
dobu poistenia v rozsahu 1093 dní poistenia je možné zohľadniť na účely vzniku nároku a dávku
v nezamestnanosti v zmysle čl. 61 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES ) č. 883/2004
(základného nariadenia) v nadväznosti na § 104 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Doby
poistenia nezískané podľa slovenskej legislatívy, ale získané vo Veľkej Británii bolo možné zohľadniť
v zmysle čl. 61 ods. 2 základného nariadenia po preukázaní zachovania pevných väzieb žalobkyne na
jej bydlisko na území SR počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu EÚ. Má
za to, že predloženými dokladmi preukázala, že jej bydliskom bola v predmetnom období Slovenská
republika, pričom za rozhodujúce pri výklade zákonom nedefinovaného pojmu „bydlisko„ chápaného
ako miesto, kde má osoba evidovaný trvalý pobyt je to, že definícia trvalého pobytu subsumuje slovo
„bydlisko“. Je pre ňu nepochopiteľné, že v prípade deklarácie jej trvalého pobytu na území SR Sociálna
poisťovňa vyhodnotila toto miesto ako miesto kde sa trvalo nezdržuje, kde nie je centrum jej záujmov,



kde netrávi čas v mimopracovnom čase. Preukázala, že počas výkonu zamestnania v inom členskom
štáte mala trvalý pobyt v domácnosti svojich rodičov, kde žila a pri odchode z dôvodu nemožnosti nájsť
si prácu na území SR sa k svojej rodine až do sobáša sústavne vracala. V SR naďalej žili a žijú jej
rodičia, súrodenci, starí rodičia, krstní rodičia, bratranci a sesternice za ktorými cestovala tak často,
ako jej to dovoľoval charakter jej zárobkovej činnosti, t.j. jeden až dva krát za tri mesiace. Jej rodinné
väzby a centrum záujmov zostali na Slovensku, územie iného členského štátu vnímala ako cudziu
krajinu, ku ktorej nemala žiadne citové, kultúrne, sociálne ani iné spoločenské väzby. Na Slovensko
cestovala aj vždy v prípade, keď mala zdravotné problémy, na území iného členského štátu EÚ nemala
prenajatý samostatný dom, ani samostatný byt, žila v podnájme s ďalšími cudzími ľuďmi. Na území SR
trávila približne 100 - 130 dní v roku (dovolenky, rodinné udalosti). Dôkazom zachovania jej pevných
väzieb sú aj dlhodobé vzťahy s inštitúciami na Slovensku založené, napr. hypotekárnym úverom,
životným poistením, dôchodkovým poistením, podávaním daňového priznania, bankovým účtom, kúpou
rodinného domu spolu s manželom.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.09. 2011 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Poukázala na právnu úpravu zákona č. 461/2003 Z.z. článok 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 (základné nariadenie) a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 987/2009 (vykonávacie nariadenie), kde v zmysle článku 11 ods. 1 je stanovený výklad pojmu centrum
záujmov dotknutej osoby. Zdôraznila základnú zásadu, pri zohľadňovaní dôb poistenia dosiahnutých na
území iného členského štátu pri uplatňovaní nároku na dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej
republiky, ktorou je dosiahnutie slovenskej doby v nezamestnanosti ako poslednej. Vo výnimočných
prípadoch je možné zohľadniť poslednú dobu poistenia získanú na území iného členského štátu, pokiaľ
si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu EÚ úzke väzby
a bydlisko na území SR.

Nakoľko žalobkyňa v období posledných troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie, t.j. od 06.12. 2007 do 05.12. 2010 nepreukázala dobu poistenia v nezamestnanosti
podľa slovenských právnych predpisov skúmala Sociálna poisťovňa, či je možné pre vznik nároku na
dávku podľa slovenských predpisov možné zohľadniť dobu poistenia počas preukázaného zamestnanie
na území Veľkej Británie, osvedčenú údajmi vyplývajúcimi z predloženého formulára U1. V zmysle
čl. 11 ods.1 vykonávacieho nariadenia je potrebné vyhodnotiť dĺžku a trvalosť prítomnosti na území
dotknutého členského štátu ( v danom prípade obdobie rokov 2005 - 2010) a situáciu dotknutej osoby
vrátane povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, rodinného stavu a rodinných väzieb,
bytovej situácie, najmä jej stability a členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska na daňové
účely (dane z výkonu zamestnania platené na území Veľkej Británie) dotknutej osoby. K poukazu na
široko definovaný okruh rodinných príslušníkov upozornila na čl. 1 písm. i) základného nariadenia z
pohľadu definície rodinného príslušníka a prednosť zákonnej úpravy vzťahov medzi manželmi pred
úpravou vzťahov medzi rodičmi a deťmi v Zákone o rodine. V zmysle toho považovala za preukázané,
že vzhľadom na jej rodinný stav a rodinné väzby, keď časť rodiny so silnejšou väzbou mala vo
Veľkej Británii je potrebné posúdiť jej rodinné väzby z dôvodu prítomnosti manžela za udržané vo
Veľkej Británii. Skutočnosti ako vlastníctvo nehnuteľnosti, poistenie a bankový účet na Slovensku sa
javia v porovnaní so stabilitou zamestnania vo Veľkej Británii a najbližšou rodinnou väzbou na území
Veľkej Británie za menej významné. Poukázala na zásadný význam Rozhodnutia Správnej komisie
pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia U2 z 12. júna 2009 o rozsahu pôsobnosti čl. 65
ods.2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky v
nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali
počas svojho posledného obdobia nezamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko
na území iného členské ho štátu ako je príslušný členský štát. Pojem „trvalý pobyt“ nie je možné
stotožňovať s pojmom „bydlisko“. Z týchto dôvodov nie je možné počas poslednej doby zamestnania
považovať jej bydlisko zachované na území Slovenska, v posledných troch rokoch pred zaradením do
evidencie uchádzačov o zamestnanie nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by
bolo možné zohľadniť podľa slovenských predpisov.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom žalobkyňa vo svojom prednese, ktorého
písomné vyhotovenie založila do súdneho spisu vyjadrila nesúhlas s poisťovňou prijatým záverom o
nepreukázaní potrebnej doby poistenia, nezachovaní centra záujmov na Slovensku, výkladu podmienok



pre priznanie nároku na dávku, uviedla príklad ich kolegu, ktorý v obdobnej situácii dávku v
nezamestnanosti dostal, nestabilitu pomerov vo firme, kde bola zamestnaná, pomery, v akých bývala
vo Veľkej Británii, daňové povinnosti si síce plnila vo Veľkej Británii, ale daňové priznanie podávala aj
na Slovensku, frekvenciu cestovania na Slovensko, predpoklad, že väzba k manželovi je silnejšia ako k
rodičom. Uviedla, že ona sa na Slovensku zdržiavala dlhšiu dobu ako štandardný cezhraničný pracovník
a vzhľadom na neexistenciu definície pojmu bydlisko inak ako miesto označené názvom ulice a číslom
domu a na neexistenciu definície pojmu centrum záujmov trvala na tom, že splnila všetky podmienky
na priznanie dávky. Vzhľadom na dojednanú pracovnú dobu, ak si zobrala štyri dni dovolenky, mala
v podstate 12 dní voľna, ktoré využívala na cestu domov. Pred odchodom z Veľkej Británie dostala
informáciu, že tam jej dávku priznať nemôžu, lebo odchádza na Slovensko. Až následne sa obrátila na
Sociálnu poisťovňu.

Poverená zástupkyňa žalovanej sa pridržiavala obsahu písomného vyjadrenia. Pripomenula, že doba
poistenia vo Veľkej Británii bola žalobkyni uznaná, ale v súlade s Nariadením č. 883/2004 bola skúmaná
možnosť jej zohľadnenia na účely priznania dávky na Slovensku. Zákon č. 461/2003 Z.z. umožňuje
priznanie dávky buď v prípade, ak posledná doba poistenia bola získaná podľa slovenských predpisov
alebo ak je preukázané počas doby poistenia v zahraničí zachovanie bydliska na Slovensku. V tomto
príp. s odkazom na čl. 1 ods. 1 písm. j) Nariadenia č. 883/2004 v spojení s kritériami Vykonávacieho
nariadenia správne orgány posudzovali dobu poistenia v zahraničí a situáciu žalobkyne. Doba poistenia
je riadne preukázaná, situácia je charakterizovaná zdokladovaniu stabilitou zamestnania v r. 2006
až 2010 u toho istého zamestnávateľa, ukončenie zamestnania dohodou, pre rodinné pomery je
rozhodujúce, že manžel žil so žalobkyňou na území Veľkej Británie, kde bola bytová situácia riešená
nájmom, resp. podnájmom. Žalobkyňa platila dane na území Veľkej Británie, na Slovensku podávala
daňové priznanie, ale neplatila dane z príjmov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že si vytvárala väzby so
štátom zamestnania. K otázke pobytu na území SR uviedla, že podľa predloženej pracovnej zmluvy mala
nárok na 17 dní dovolenky, predložené doklady nedokladujú dĺžku pobytu na Slovensku. Momentálne
je žalobkyni vyplácaná dávka v nezamestnanosti od 31.08. 2011, vzhľadom na to, že poslednú dobu
poistenia v nezamestnanosti získala na Slovensku. Tak isto poberala dávku v nezamestnanosti od
29.06. 2011 - 31.07. 2011, tak isto vzniku nároku predchádzala doba nezamestnanosti na Slovensku.
Žalobkyňa mohla požiadať o priznanie dávky vo Veľkej Británii a následne o jej export na Slovensko. S
poukazom na judikatúru Súdneho dvora aj judikatúru slovenských súdov má za to, že občan má prioritne
žiadať o dávku v nezamestnanosti v tom štáte, kde platil poistenie v nezamestnanosti.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 244 O.s.p.

(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť.

Podľa § 247 O.s.p.



(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 104 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení

(1) Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením
do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len "evidencia nezamestnaných
občanov") bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Poistenec, ktorý po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu
bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v
posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov

a) bol poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu
alebo bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky a

b) nebol povinne poistený v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca.

Podľa Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady 883/2004 zo dňa 29 apríla 2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len základné nariadenie)

Článok 61

Osobitné pravidlá o sčítaní dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti

1. Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie,
znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo
samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo
samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu,
ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje.

Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy
doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného
členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté
v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

2. S výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku
podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých
sa uplatňuje nárok na dávky:

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,

- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo

- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej
činnosti

Článok 65



Nezamestnané osoby, ktoré mali bydlisko v inom členskom štáte ako je príslušný štát

5.a) Nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi
predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej
poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje
inštitúcia miesta bydliska

b) Ak však pracovník iný ako cezhraničný pracovník, ktorý poberal dávky na náklady príslušnej inštitúcie
členského štátu, ktorého právnym predpisom podliehal naposledy, poberá najprv pri jeho návrate do
členského štátu bydliska dávky v súlade s článkom 64, pričom sa poberanie dávok v súlade s písm. a)
pozastaví na dobu, počas ktorej poberá dávky podľa právnych predpisov, ktoré sa na neho vzťahovali
naposledy.

Podľa čl.1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. 09. 2009, ktorým sa stanovuje
postup vykonávania nariadenia (ES) č.883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej
len vykonávacie nariadenie)

Článok 11

Spôsob určenia bydliska

1. Ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska
osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum
záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich
s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:

a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;

b) situáciu dotknutej osoby vrátane:

i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;

ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb;

iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;

iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov;

v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;

vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

2. Ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku
1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za
rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä
dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.



Obsahom predloženého administratívneho spisu je preukázané, že žalobkyňa bola rozhodnutím
ÚPSVaR v Trnave č.k. A/2010/27029/RIPS zo dňa 08.12. 2010 zaradená do evidencie uchádzačov o
zamestnanie na základe jej žiadosti zo dňa 16.12. 2010 dňom 06.12. 2010. Následne podala žiadosť o
priznanie dávky v nezamestnanosti. Vzhľadom na to, že nesplnila zákonnú podmienku doby poistenia
v nezamestnanosti v zmysle § 104 zák. č. 461/2003 Z.z. a v období pred zaradením do evidencie
nezamestnaných žila a pracovala vo Veľkej Británii, vyplnila Vyhlásenie žiadateľa na účely posúdenia
bydliska v zmysle čl. 65 ods. 2,3 a 5 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Podkladmi z príslušnej inštitúcie Veľkej Británie (HM
REVENUUE & CUSTOMS - Details of employee leaving work) boli osvedčené skutočnosti, týkajúce
sa uzavretia pracovnej zmluvy so spoločnosťou UNIQ Prepared Foods dňa 31.01. 2006, ukončenia
zamestnania 13.11. 2010, výšky príjmov, platenia poistenia v nezamestnanosti a dane z príjmu, doklady
o absolvovaní cesty na Slovensko, doklady o jej vzťahoch k finančným inštitúciám na Slovensku.

Sociálna poisťovňa pobočka Trnava ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 300071-3/2011-
TT zo dňa 05.04. 2011 nepriznala žalobkyni nárok na dávku v nezamestnanosti vzhľadom na skutočnosť,
že na základe údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, údajov z Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny a potvrdenia kompetentnej britskej inštitúcie bolo zistené, že v posledných troch rokoch
pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie na území SR nepreukázala žiadnu dobu
poistenia v nezamestnanosti. Z údajov uvedených vo Vyhlásení na účely posúdenia bydliska na území
SR počas posledného pobytu v inom členskom štáte EÚ je zrejmé, že v tomto období výkonu zárobkovej
činnosti na území iného členského štátu EÚ, resp. EHS mala stabilné zamestnanie. Ďalšie skutočnosti
uvedené v predmetnom vyhlásení sa nejavia ako významné na posúdenie zachovania väzieb na území
SR počas posledného zamestnania v inom členskom štáte EÚ. Na základe uvedeného je možné za
jej centrum záujmov považovať miesto výkonu zárobkovej činnosti. Vzhľadom na to, že bezprostredne
pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti neukončila dobu poistenia v nezamestnanosti
podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte EÚ,
resp. EHS nebolo zachované bydlisko na území SR, článok 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia sa
na ňu nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle článku 61 základného
nariadenia.

V odvolaní žalobkyňa nesúhlasila so záverom, že za dobu výkonu zamestnania vo Veľkej Británii
neboli zachované jeho stabilné väzby na území SR, poukázal na časté cestovanie na Slovensko,
rodinné vzťahy ktoré tu udržiava, uzavretie manželstva s občanom SR v r. 2008 a následné zakúpenie
nehnuteľnosti, poskytovanie pomoci príbuzným.

Žalovaná v odvolacom konaní napadnutým rozhodnutím č. 37823-2/2011-BA zo dňa 14.06. 2011
odvolanie zamietla a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdila. V rozhodnutí opísala priebeh
konania, zistené skutočnosti, vyhodnotila s poukazom na platnú právnu úpravu zachovania väzieb
žalobkyne na území SR a dospela k záveru, že so zreteľom na všetky dostupné informácie nie je možné
považovať bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania v členskom štáte EÚ za zachované
na území SR. Vzhľadom na uvedené, ako i na skutočnosť, že nebola bezprostredne pred zaradením
do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych
predpisov, nie je možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Veľkej Británie zohľadniť
na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov v súlade
s článkom 61 základného nariadenia.

Krajský súd, ktorý pri svojom rozhodovaní vo veci bol viazaný rozsahom žalobných dôvodov dospel k
záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná. Žalobkyňa v podstate namietala iba to, že žalovaná nesprávne
pri svojom rozhodnutí vyhodnotila preukázanie zachovania väzieb na území SR počas doby jeho
zamestnania vo Veľkej Británii a trvala na tom, že preukázaná doba poistenia v nezamestnanosti na
území Veľkej Británie jej mala byť zohľadnená pre účely priznania dávky v nezamestnanosti na území
Slovenskej republiky.

Čo sa týka vyhodnotenia podkladov pre rozhodovanie o vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti
súd uvádza, že tak prvostupňový, ako aj druhostupňový orgán pri svojom rozhodovaní postupovali



správne. V rozhodujúcej dobe pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti (§104 zák.č.
461/2003 Z.z.) na území SR nemala žalobkyňa preukázanú žiadnu dobu poistenia podľa slovenských
právnych predpisov. Z toho titulu správne orgány pokračovali v zisťovaní podkladov v nadväznosti na
úpravu základného a vykonávacieho nariadenia, účelom ktorých je koordinácia systémov sociálneho
zabezpečenia. Základné nariadenia (883/2004) v článku 65 obsahuje osobitnú úpravu vzniku nároku na
dávky v nezamestnanosti pre prípad nezamestnaných osôb, ktoré mali bydlisko v inom členskom štáte
ako je príslušný štát (čl.1 písm. s) ) základného nariadenia.

Na základe zistených skutočností (neprerušené trvanie zamestnania, od roku 2008 spoločný život s
manželom vo Veľkej Británii, platenie daní, platenie odvodov na poistenie v nezamestnanosti, dĺžka
pobytu....) dospela žalovaná k záveru, že žalobkyňa nespĺňa podmienky na poberanie dávky v zmysle
slovenských právnych predpisov. V jej prípade nie je aplikovateľné ani ustanovenie čl. 61 ods. 2, nakoľko
sa nejedná o osobu, ktorá bezprostredne ukončila doby poistenia v súlade s právnymi predpismi, podľa
ktorých sa uplatňuje nárok na dávky (slovenské právne predpisy), ani v zmysle článku 65 ods. 5 písm.
a) základného nariadenia v nadväznosti na čl. 65 ods.2, lebo nebolo jednoznačne preukázané, že by sa
jednalo o osobu, ktorá si počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec na území členského štátu
Európskej únie zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky.

V nadväznosti na to bolo vyhodnotené ako nepreukázané žalobcom tvrdené preukázanie pevných
väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky. Bez ohľadu bez opakované poukazy na udržiavanie
kontaktov so širšou rodinou na Slovensku, pomoc rodičom, nadobudnutie nehnuteľnosti, väzby s
tunajšími finančnými inštitúciami, návrat z dôvodu zdravotných problémov na Slovensko), žalovaná
vyhodnotila predložené dôkazy ako preukazujúce existenciu väzieb primárne so štátom zamestnania.
V súvislosti s posudzovaním bydliska (v nadväznosti na inštitút centra záujmov v zmysle § 11ods. 1
vykonávacieho nariadenia) zdôraznila povahu vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti,
stabilite a dĺžke trvania a skutočnosť spoločného života s manželom vo Veľkej Británii.

Správnosť prijatých záverov žalovanej potvrdzuje aj obsah zmieňovaného rozhodnutia Správnej komisie
pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12.06. 2009 o rozsahu pôsobnosti článku
65 ods. 2 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady ES č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky v
nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali
počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na
území iného členského štátu ako je príslušný členský štát publikované v úradnom vestníku v európskej
únie C 106/43 dňa 24.04. 2010, kde v bode 9 je k tejto otázke uvedené, že by viac nebolo prijateľné, ak
by sa príliš širokým výkladom pojmov bydlisko mal rozšíriť oblasť uplatnenia článku 65 Nariadenia ES
č. 883/2004 tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne
zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu.

Žalobkyňou prezentovaný výklad pojmu „bydlisko“, ktorý stotožňuje s adresou trvalého pobytu
prezentovaný v žalobe, nemá žiadne opodstatnenie v kontexte komunitárnej úpravy. Práve naopak,
na účely nariadenia o (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v zmysle čl. 1 písm. j) a
v nadväznosti na čl. 11 ods.1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 je možné
označiť za správny a konformný s komunitárnou legislatívou záver vyvodený žalovanou na základe
aplikácie a vyhodnotenia kritérií v zmysle čl. 11 ods.1 vykonávacieho nariadenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd postupom v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnej žalobkyni
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3ods.9 zák.č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.