Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoP/20/2014 z 28. 5. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. mája 2014, sp. zn. 16CoP/20/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6713211967.1 Krajský súd Banská Bystrica | 16CoP/20/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6713211967.1 | 2014-05-28 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-78.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a8141d6-00f7-42c7-8146-2be1d484457b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6713211967.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/20/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713211967
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713211967.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
členov senátu JUDr. Alexandra Mojša a Mgr. Štefana Baláža v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú
A. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov - matky R.. J. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. F. XXXX/X, XXX
XX O., právne zastúpenej JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou, advokátkou, Advokátska kancelária so
sídlom Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen a otca I. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. I. XX, XXX XX O.,
právne zastúpeného Mgr. Nikoletou Oktavcovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Nám.
SNP 70/36, 960 01 Zvolen, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 13P/20/2013-105 zo dňa 09. 12. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. Nc657/01-18 zo
dňa 15. 10. 2001 vo výroku o výživnom tak, že otca maloletej zaviazal prispievať na jej výživu zvýšeným
výživným zo sumy 49,79 € (1.500 Sk mesačne) na sumu 100 € mesačne od 16. 07. 2013 vždy do 15-
teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

V poradí druhým výrokom okresný súd rozhodol o zročnom výživnom tak, že nedoplatok na výživnom
za obdobie od 16. 07. 2013 do 30. 11. 2013 vo výške 200,67 € povolil otcovi maloletej splácať mesačne
vo výške 10 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, a to počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.

O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a právneho
posúdenia veci dospel k záveru, že návrh matky maloletej je sčasti dôvodný, nakoľko boli naplnené
predpoklady ust. § 78 Zákona o rodine, keď nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňovala následne i
zmenu výšky výživného. Okresný súd prihliadal tak na zárobkové pomery otca, keď od poslednej úpravy
výživného došlo u neho k zvýšeniu príjmu v priemere o 133 € mesačne. Zvlášť zdôraznil, že na strane
otca maloletej taktiež došlo k zmene pomerov spočívajúcej v tom, že mu pribudli ďalšie dve vyživovacie
povinnosti. Pri určení výšky výživného zároveň nemohol opomenúť skutočnosť, že naposledy bolo o



výživnom rozhodované pred 12 rokmi, a teda na strane maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov
spočívajúcej v tom, že v čase poslednej úpravy o výživnom mala maloletá približne rok, pričom v súčasnej
dobe začala v septembri roku 2013 navštevovať 7. ročník základnej školy pre nadané deti, z čoho
nevyhnutne vyplýva, že náklady na výživu a výchovu sú podstatne vyššie, než v čase, kedy bolo o
výživnom naposledy rozhodnuté. Okresný súd mal za to, že výživné vo výške 100 € mesačne je v súlade
s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď súčasne rozhodol o nedoplatku na výživnom za obdobie od 16.
07. 2013 až do rozhodnutia súdu, teda do 30. 11. 2013, na ktoré zročné výživné povolil otcovi maloletej
splátky, ktoré je povinný zasielať spolu s bežným výživným a vo zvyšku, vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej 15-dňovej lehote (§204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie
matka maloletej, ktorá nepovažuje určené výživné vo výške 100 € mesačne za primerané potrebám
dieťaťa s prihliadnutím na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Namietala, že okresný súd
neprihliadal na skutočnosť, že otec maloletej v roku 2012 predal 2-izbový byt za kúpnu cenu 43.000
€. Investícia z týchto finančných prostriedkov na rekonštrukciu bytu nie je takým výdavkom, ktorý by
dôvodne predchádzal jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Zdôraznila, že otec maloletej po celé
obdobie 12 rokov prispieval na maloletú len sumou 50 €, pričom ona ako matka sa celé roky podieľala
na zvýšených výdavkoch na zabezpečenie potrieb dieťaťa sama. Naviac spochybnila príjem otca v
sume 544,08 €, pretože pracuje so svojím bratom u svojho otca, a teda uvedený príjem považuje
len za „vykazovaný". Opätovne poukázala na výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloletú, keď
zdôraznila, že maloletá je veľmi šikovná, preto jej v starostlivosti o maloletú vypomáhajú aj jej rodičia.
K podstatnej zmene došlo najmä od 24. 11. 2013, odkedy jej je vyplácaný len rodičovský príspevok vo
výške 200 € mesačne, na ktorú skutočnosť súd neprihliadal. Nestotožnila sa ani s výrokom (v poradí
druhým), ktorým bolo umožnené otcovi dieťaťa splatiť zročné výživné v splátkach po 10 € mesačne,
ktoré považuje za neprimerane nízke. Okresnému súdu vytýkala, že tento nedostatočne zistil skutkový
stav veci a nedostatočne sa skutkovo pri svojom rozhodovaní vysporiadal s vykonaným dokazovaním,
keď neprihliadol na príjmové možnosti matky, ktoré sú v hrubom nepomere s príjmom otca a neprihliadol
ani na príjem otca z predaja bytu a na odôvodnené potreby maloletej a následne nedostatočne svoje
rozhodnutie odôvodnil. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že otcovi uloží
povinnosť prispievať na výživu maloletej A. zvýšeným výživným vo výške 150 € mesačne od 16. 07. 2013
a na zročné výživné povolí otcovi maloletej splátky po 30 € mesačne, alebo aby napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Otec maloletej k odvolaniu matky v písomnom vyjadrení uviedol, že odvolanie matky maloletej považuje
za účelové a nedôvodné. Zdôraznil, že nevlastní nehnuteľný majetok, pričom jeho príjem mesačne
predstavuje skutočne sumu 544,08 €. Z tohto príjmu si plní tri vyživovacie povinnosti voči maloletým
deťom a podieľa sa aj na výdavkoch spojených s chodom 4-člennej rodiny. Potvrdil, že mal vo výlučnom
vlastníctve 2-izbový byt, ktorý v roku 2012 odpredal, avšak za tieto finančné prostriedky zrekonštruoval
4-izbový byt, v ktorom žije spolu s manželkou a dvomi dcérami, ktorý byt nadobudla jeho manželka
darom od svojej matky. Tieto finančné prostriedky preto investoval za účelom vyriešenia bytovej otázky
jeho súčasnej 4-člennej rodiny, pričom nie je vlastníkom, ani podielovým spoluvlastníkom tohto bytu.
Pokiaľ ide o zvyšných 10.000 €, tieto boli použité na vyplatenie dedičského podielu súrodencov, nakoľko
z odpredaja bytu musel vyplatiť aj ostatných dedičov. Zdôraznil, že k odpredaju bytu došlo z dôležitého
dôvodu, a to zabezpečenia lepšieho a plnohodnotnejšieho životného komfortu pre jeho 4-člennú rodinu,
ktorý nebolo možné zabezpečiť v 2-izbovom byte, kde dve maloleté deti nemali vlastnú izbu, svoj
priestor na osobné potreby a pod. Nešlo teda u neho k tomu, že by sa bez dôležitého dôvodu zbavil
svojho majetku na úkor zákonnej vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o finančnú situáciu na strane matky
maloletej, poukázal na to, že táto napriek tomu, že poberá rodičovský príspevok, naďalej vykonáva
doterajšiu zárobkovú činnosť, a preto sa jej príjem oproti minulosti zmenil skôr v pozitívnom smere,
pričom je zrejmé, že matka maloletej je aj výlučnou vlastníčkou viacerých nehnuteľností, a to rodinného
domu a garáže v k. ú. I., ako aj bytu č. X na ul. Dr. F. vo O. a pozemku C KN par. č. XXX/XX o výmere
933 m2 v k. ú. P.. Na uvedené poukázal len v dôsledku toho, že životná úroveň matky maloletej je
porovnateľne lepšia, než jeho. Na záver zdôraznil, že napriek tomu, že doposiaľ prispieval na maloletú
sumou 50 € mesačne, už od narodenia sa jeho rodina snažila pravidelne finančne matke dieťaťa
vypomáhať s výchovou, ako aj s výživou maloletej, najmä prostredníctvom starých rodičov dieťaťa. Jeho
otec posiela maloletej zo svojho súkromného účtu sumu 50 €, pretože vie, že on nemá možnosť takúto



sumu titulom výživného maloletej zasielať. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného
súdu potvrdil ako vecne správny.

Kolízny opatrovník maloletej k odvolaniu matky v písomnom vyjadrení uviedol, že odporúča odvolaciemu
súdu, aby rozsudok prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu, nakoľko
zohľadňuje vek a odôvodnené potreby dieťaťa.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie v zmysle ust.
§ 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý
rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd stručne, jasne
a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, na základe akých skutočností
vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, a teda spĺňa podmienky ust.
§ 157 ods. 2 O. s. p. Matka maloletej v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré
by neboli predmetom prvostupňového konania, resp. ktoré by prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí
nezohľadnil. Pokiaľ matka maloletej v odvolaní poukazuje na to, že nebol zohľadnený pri určovaní výšky
výživného príjem otca z predaja bytu, k uvedenému odvolací súd uvádza, že okresný súd nemal za
sporné, že otec maloletej bol vlastníkom 2-izbového bytu a tento v roku 2012 odpredal. Nie je však možné
opomenúť, že z uvedených finančných prostriedkov bola zabezpečená rekonštrukcia 4-izbového bytu,
ktorý nadobudla do výlučného vlastníctva manželka otca darom, na základe ktorej investície došlo k
zabezpečeniu vyriešenia bytovej otázky jeho 4-člennej rodiny. Otec maloletej žije v spoločnej domácnosti
s manželkou a 2 maloletými deťmi, s ktorými do roku 2012 žili v 2-izbovom byte, ktorý nezodpovedal
potrebám jeho rodiny. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia jednoznačne uviedol, že musel prihliadať a
aj prihliadal na okolnosť, že otcovi maloletej pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, preto nie je možné
konštatovať, že by okresný súd na vyššie uvedené skutočnosti neprihliadal. Uvedené sa týka i okolnosti,
na ktorú poukázala matka v odvolaní, spočívajúcej v tom, že príjem otca je len „vykazovaný". Uvedené
tvrdenie o len „vykazovanom" príjme otca však matka maloletej žiadnym spôsobom nepreukázala,
naopak, zo strany otca maloletej boli predložené listinné dôkazy o jeho príjme, keď súd vychádzal
zo správy zamestnávateľa otca, v zmysle ktorého otec dieťaťa dosahuje príjem vo výške 544,08 €
mesačne. Žiadnym spôsobom nebola preukázaná ani vyššia životná úroveň otca maloletej tak, ako
na ňu v odvolaní poukazovala matka dieťaťa, ak tento v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti s
manželkou a 2 maloletými deťmi už vo vyššie spomínanom 4-izbovom byte, pričom matka maloletej žije
v spoločnej domácnosti s partnerom, s ktorým obývajú 3-izbový byt, ktorý je v osobnom vlastníctve matky
maloletej, v ktorom matka žije spolu s maloletou A., ako aj maloletou dcérou R. N. XXX, nar. XX. XX.
XXXX, s ktorou je tohto času na materskej dovolenke. Okolnosť, že matka maloletej nastúpila materskú
dovolenku súd nepovažoval za spornú, z tejto skutočnosti vychádzal aj okresný súd a v odôvodnení
rozhodnutia poukázal aj na tú skutočnosť, že od mesiaca december už matka maloletej nemá zvýšený
príspevok materskej a poberá už len rodičovský príspevok okolo 200 € mesačne. V tejto súvislosti
nepovažoval preto odvolací súd za dôvodnú ani odvolaciu námietku matky, ktorá poukazovala na to, že
okresný súd na zníženie jej príjmu neprihliadal.

Naviac, odvolací súd poukazuje i na tú časť odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, v ktorej sama
matka potvrdila, že na maloletú prispievajú aj jej krstní rodičia, teda brat otca s manželkou, ako aj starí
rodičia, teda rodičia otca, keď výslovne starý otec maloletej v septembri prispel na maloletú sumou 100
€, ako aj na dovolenku maloletej v lete s jej otcom a títo jej tiež prispeli napr. za vysvedčenie a pod.

Odvolací súd preto poukazuje na to, že pri určovaní výšky výživného podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona
o rodine je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa. Ich
miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, školského
zaradenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrnospoločenských potrieb,
športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky
výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Pri
vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, súd určí výživné pre maloleté dieťa
vo výške, ktorá prevyšuje jeho oprávnené, resp. odôvodnené potreby, avšak pri nižšej životnej úrovni



rodiča resp. pri jeho nižšom finančnom príjme sa určuje také výživné, ktoré pokryje nevyhnutné potreby
maloletého dieťaťa.

U povinnej osoby sú preto rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť
obidvoch rodičov rovnako sa starať o výživu detí neznamená mechanickú rovnosť, ale to, že úhradu
potrieb na výživu dieťaťa poskytujú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych schopností a pomeru
svojich finančných a materiálnych možností.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie
výživného pre maloletú zistil skutkový stav náležite a na základe neho rozhodol vecne správne,
pričom zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Je nesporné, že výdavky spojené so
starostlivosťou o maloletú od posledného určenia výživného nepomerne vzrástli, čo je dané objektívne
jednak všeobecným nárastom všetkých nákladov, ale nárast nákladov na jej výživu a uspokojenie jej
osobných potrieb sa prirodzene zvýšil aj v súvislosti s jej nástupom na základnú školu pre nadané deti,
ako aj v súvislosti s jej záujmovými činnosťami. Aj odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 62 ods.
5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto pri skúmaní schopnosti,
možnosti a majetkových pomerov rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť, pretože vyživovacia povinnosť je prvoradou zákonnou povinnosťou rodiča, ktorej
je poskytovaná i náležitá zákonná ochrana. Pokiaľ však je zrejmé, že otec maloletej po odpredaji 2-
izbového bytu zrekonštruoval 4-izbový byt z dôvodu, že v ňom v súčasnej dobe žije jeho 4-členná rodina,
išlo o náklady na nevyhnutné riešenie jeho bytovej otázky, ako aj jeho rodiny, ak je nesporné, že mu
pribudli i ďalšie vyživovacie povinnosti. Naviac nie je možné neprihliadať aj na tú okolnosť, že naopak
matka maloletej je nielen výlučnou vlastníčkou bytu, v ktorom žije spolu so svojim priateľom a aj ďalším
maloletým dieťaťom, ale aj vlastníčkou ďalších nehnuteľností.

Prvostupňový súd preto správne právne odôvodnil, prečo návrhu vyhovel len čiastočne a ustálil výšku
vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletej na sumu 100 € mesačne, (pričom vo zvyšku návrh matky
zamietol), prihliadajúc aj na odôvodnené potreby dieťaťa, na ktoré dôvodne poukazovala v konaní jej
matka. Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj na dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého
stupňa, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu
ako vecne správny potvrdil, a to vrátane povinnosti splatiť zročné výživné v splátkach po 10 € mesačne,
nakoľko takto ustálenú výšku splátok ani odvolací súd nepovažoval za neprimerane nízku v pomere k
výške bežnej vyživovacej povinnosti.

Ani odvolaciu námietku, týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia a nedostatočného zistenia
skutkového stavu nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, nakoľko okresný súd sa správne v odôvodnení
rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska súdneho rozhodnutia považované za
rozhodujúce. Právo na spravodlivý súdny proces nezahŕňa, aby sa súd stotožnil s názormi účastníkov
konania, navrhovaním a hodnotením dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04),
a ani to, aby bol účastník úspešný v konaní (I. ÚS 50/04).

Prvostupňový súd rozhodol vecne správne aj v prípade súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, a to
v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., nakoľko uvedené konanie mohlo začať i bez návrhu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.