Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/420/2013 z 10. 9. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 10. septembra 2013, sp. zn. 13Co/420/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6213203435.1
Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/420/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6213203435.1 | 2013-09-10 | Uznesenie
Citované ustanovenia: zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d681f33-270e-41a3-b32b-cf22819a3628
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6213203435.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/420/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213203435
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6213203435.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners, a. s. ,
Prievozská 37, 821 09 Bratislava, IČO: 35 944 471, zastúpený splnomocnenou advokátskou kanceláriou:
Advokátska kancelária Chabadová, s. r. o., 831 04 Bratislava, Pri starej prachárni 13, proti odporcovi T.
S., bytom XXX XX B., X. XX, o zaplatenie 25,23 eur, na odvolanie navrhovateľa zo dňa 17. 06. 2013,
proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k 9Ro/280/2013-7 zo dňa 31. 05.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu   p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie postupom podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č.
71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok z návrhu na
začatie konania, a to ani na základe výzvy súdu, hoci bol o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku
správne poučený.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ. Žiadal
uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že návrhom
na vydanie platobného rozkazu zo dňa 31. 03. 2006 sa domáhal zaplatenie istiny s príslušenstvom.
Podanie urobil elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom. Okresný
súd odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče s podaniami vrátil navrhovateľovi. O prípustnosti
tohto podania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý sťažnosť ako podanú oneskorene
odmietol. Následne sa preto navrhovateľ domáhal vyslovenia porušenia svojho práva na Európskom
súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Tento súd dňa 16. 06. 2009 rozhodol okrem iného o tom, že prišlo k
porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva jednomyseľne rozhodol, že Okresný
súd ´Veľký Krtíš porušil navrhovateľovi právo na spravodlivé súdne konanie. V obdobných, skutkovo
totožných konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky, kde nebola sťažnosť podľa ústavného súdu
podaná oneskorene vyslovil ústavný súd záver, že okresný súd porušil základné právo navrhovateľa
na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne
konania podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprijatím jeho
podania urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Ústavný
súd prikázal okresnému súdu vo veci podania navrhovateľa konať, v súlade s týmto príkazom bude
povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky ako návrhom na začatie
konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou a postupovať vo vzťahu k nemu podľa
príslušných ustanovení OSP, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku
dňu podania návrhu. Na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických
príčin okresný súd nebude môcť podanie sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak
bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného
doručenia. Navrhovateľ má a mal za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu
jeho podania, to znamená s účinnosťou k 31. 03. 2006. Je preto potrebné vychádzať zo záveru, že
návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný dňa 31. 03. 2006. O tejto skutočnosti je okresný



súd dostatočne informovaný. Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva sa týkal porušenia práv,
ktorých sa dopustil tento súd. Navrhovateľ považuje za neprípustné, aby sa od neho požadovalo
preukázanie tejto skutočnosti, to znamená existencia rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva,
keď tento rozsudok je okresnému súdu známy. Okresný súd odňal navrhovateľovi možnosť konať pred
súdom, pretože v čase, keď ho vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku podľa § 13 zák. č. 71/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov, súdny poplatok už nebolo možné vyrubiť. Nebol teda zákonný dôvod na
takýto postup, následne nebol ani zákonný dôvod na zastavenie konania. Súdny poplatok sa stal splatný
dňa 31. 03. 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula dňa 31. 12. 2009. Žiadal uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Napadnuté uznesenie okresného súdu vydal vyšší súdny úradník, sudca v zmysle § 374 ods. 4, druhá
veta OSP odvolaniu navrhovateľa nemienil v celom rozsahu vyhovieť a vec predložil na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 OSP a uznesenie
okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil z týchto dôvodov.

Poplatková povinnosť vzniká okamihom, v ktorom nastanú právne skutočnosti, s ktorými zákon spája
vznik tejto povinnosti. Vznik poplatkovej povinnosti znamená vznik povinnosti zaplatiť súdny poplatok
a spôsobujú ju výlučne procesnoprávne skutočnosti vymedzené normami procesného práva. Jednou
takouto skutočnosťou je podanie návrhu (§ 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov). Tam, kde vznikla poplatková povinnosť podaním návrhu a poplatok nebol zaplatený súčasne
s podaním návrhu, súd vydáva výzvu na jeho zaplatenie spolu s poučením o následkoch nezaplatenia.
V súdenej veci tak súd urobil výzvou. Správne pritom poučil navrhovateľa o následkoch nezaplatenia
poplatku - zastavenie konania. Výzva bola navrhovateľovi doručená dňa 25. 04. 2013 a poplatok mal
zaplatiť do 10 dní. V určenej lehote poplatok z návrhu na začatie konania nezaplatil.

Podľa ust. § 82 ods. 1 OSP konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď
bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Občianske súdne sporové konanie v prvom stupni začína na návrh (žalobu), ktorý môže podať v zásade
každá fyzická alebo právnická osoba. Návrh musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, ktoré
vymedzujú najmä ust. § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1, 2 OSP.

Navrhovateľ tvrdil, že návrh na začatie konania, doručený okresnému súdu dňa 11. 03. 2013  je návrhom
na začatie konania, ktorý pôvodne doručil okresnému súdu v roku 2006 ako elektronické podanie na DVD
nosiči, podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a ktorý okresný súd nezákonne odmietol prijať,
čím podľa citovaných rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky došlo k porušeniu základného
práva navrhovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Svoje tvrdenie ohľadom totožnosti návrhov na začatie konania ale navrhovateľ žiadnym spôsobom
nepreukázal.

Na splnenie príkazu ústavného súdu okresnému súdu, aby tento o podaní navrhovateľa konal podľa
príslušných ustanovení OSP a pripísal mu účinky, ako keby bolo podané v roku 2006, bol navrhovateľ
povinný preukázať, že návrhy na začatie konania doručené okresnému súdu v roku 2013 sú totožné
s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2006 (napr. predložením originálneho nosiča DVD
s pôvodnými elektronickými podaniami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom alebo iným
spôsobom s porovnateľnou výpovednou hodnotou). Túto povinnosť si ale navrhovateľ nesplnil.

Okresný súd listom sp. zn. Spr. 492/2008 zo dňa 05. 02. 2013 po tom, ako mu navrhovateľ v roku 2013
doručil okrem iných aj predmetný návrh na začatie konania v prejednávanej veci na externom hard disku,



vyzval navrhovateľa na predloženie originálneho DVD nosiča s pôvodnými elektronickými podaniami
podpísanými zaručeným elektronickým podpisom pôvodne podaného na okresný súd v roku 2006.

Jedným z argumentov navrhovateľa bolo aj tvrdenie, že po rozhodnutí ústavného súdu o porušení jeho
práva na súdnu ochranu, nemohol predložiť originálne DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku 2006
jednotlivým všeobecným súdom, pretože boli priložené k jeho ústavným sťažnostiam a následne boli
zaslané Európskemu súdu v súvislosti s preskúmavanými sťažnosťami a súčasne podľa znaleckého
posudku bolo prakticky a právne nemožné vyhotoviť identické kópie originálnych DVD nosičov s ich
originálnou časovou stopou. Na tento argument Európsky súd uviedol, že vo formulári sťažnosti ako aj v
iných dokumentoch súdu je výslovne uvedené, že sa súdu nemajú predkladať originály dokumentov na
účely individuálnej sťažnosti ; navrhovateľ napriek tejto inštrukcii k svojmu podaniu priložil originálne DVD
nosiče; o ich vrátenie nepožiadal; jeho argument o nemožnosti predložiť tieto DVD nosiče všeobecným
súdom, je preto neudržateľný.

Navrhovateľ žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenie o totožnosti predmetného
návrhu na začatie konania doručeného okresnému súdu dňa 11. 03. 2013 s pôvodným návrhom na
začatie konania doručeným okresnému súdu v roku 2006. Nie je ani určujúce, že obidva návrhy (podľa
tvrdenia navrhovateľa) majú byť totožné.

Okresný súd správne vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie
konania, súdny poplatok stanovil v správnej výške, poučil navrhovateľa o možnosti zastavenia konania
ako následku nezaplatenia súdneho poplatku. V dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku v lehote
určenej súdom, súd dôvodne konanie zastavil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.