Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26S/2/2014 z 21. 10. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 21. októbra 2015, sp. zn. 26S/2/2014, ECLI:SK:KSNR:2015:4014200068.2 Krajský súd Nitra | 26S/2/2014 | ECLI:SK:KSNR:2015:4014200068.2 | 2015-10-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba49cfc3-aa57-4df5-9c17-1d171fc4e636 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4014200068.2 Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26S/2/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200068 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4014200068.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská energetika, a.s., so sídlom: Čulenova 6, Bratislava, IČO: 35 823 551, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, so sídlom: Jelenecká 49, Nitra, o preskúmanie zákonnosti Protokolu Inšpektorátu práce Nitra č. INA-36-46-2.2/P- J1-13 zo dňa 14.11.2013 v znení Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 10.12.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Súd protokol Inšpektorátu práce Nitra č. INA-36-46-2.2/P-J1-13 zo dňa 14.11.2013 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 10.12.2013 k uvedenému protokolu podľa § 250j ods. 2 písm. a) a c) OSP z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,-- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou došlou súdu dňa 22.01.2014 sa žalobca domáhal aby súd po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného rozhodnutie špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch žaloby žalobca uviedol, že v dňoch 25.06.2012, 02.07.2012, 11.07.2012, 09.08.2012, 20.08.2012 a 14.11.2013 vykonal žalovaný prostredníctvom inšpektorov práce kontrolu u žalobcu ako zamestnávateľa na vyšetrenie príčin pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť zamestnancovi žalobcu p. G. K.. Dňa 20.08.2012 bol žalovaným prostredníctvom inšpektorov práce ako výsledok inšpekcie práce v zmysle § 7 ods. 3 písm. b) v nadväznosti na § 13 ods. 2 § 14 ods. 1, 2, 3 zákona č. 125/2006 Z. z. vypracovaný protokol o výsledku inšpekcie práce č. INA-30-46-2.2/P-J1-12. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 20.08.2012 osobne do podateľne žalobcu. Žalobca v rámci v Protokole poskytnutej lehoty 5 dní odo dňa doručenia Protokolu na vyjadrenie, listom zo dňa 24.08.2012 zaslal žalovanému vyjadrenie ku skutočnostiam uvedeným v Protokole. Dňa 06.09.2012 bol žalobcovi žalovaným doručený Dodatok č. 1 zo dňa 03.09.2012 k Protokolu, ktorým žalovaný zamietol námietky žalobcu ku skutočnostiam uvedeným v Protokole a uloženým opatreniam v plnom rozsahu a ponechal v platnosti všetky nedostatky uvedené v Protokole vrátane uložených opatrení. Proti pôvodnému Protokolu znením pôvodného dodatku podal žalobca na Krajskom súde v Nitre žalobu, o ktorej súd rozhodol tak, že rozsudkom sp. zn. 26S/57/2012 zo dňa 18.07.2013 pôvodný Protokol v znení pôvodného dodatku zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dňa 14.11.2013 bol žalovaným vypracovaný a s poverenými zamestnancami žalobcu prerokovaný nový Protokol o výsledku inšpekcie práce č. INA-36-46-2.2/P-J1-13, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 21.11.2013. Žalobca listom zo dňa 25.11.2013 zaslal žalovanému nesúhlasné vyjadrenie so závermi žalovaného uvedenými v Protokole a namietal nevykonateľnosť nariadených opatrení. Dňa 18.12.2013 bol žalobcovi žalovaným doručený Dodatok č. 1 k predmetnému protokolu, ktorým žalovaný neakceptoval vyjadrenia žalobcu k protokolu a ponechal v platnosti všetky nedostatky uvedené v protokole a zmenil protokol v časti Opatrenia. Proti Protokolu v znení Dodatku nie je podľa zákona o inšpekcii práce prípustný žiadny opravný prostriedok. Žalobca má za to, že Protokol v znení Dodatku je rozhodnutím, ktoré možno spolu s postupom žalovaného preskúmať súdom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1Sžo 162/2007 zo dňa 02.12.2008, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Sžf 31/2011 zo dňa 25.08.2011), podľa ktorej protokol o kontrole, resp. protokol o výsledku inšpekcie práce vzhľadom na charakter ich obsahu možno preskúmať súdom v správnom súdnictve podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a z toho prieskumu by nemali byť vylúčené. Hoci teda ani protokol o výsledku kontroly a jeho súčasti podľa § 13 ods. 5 zákona o kontrole a ani zápisnica o prerokovaní protokolu podľa § 13 ods. 6 zákona o kontrole samé o sebe nemajú povahu rozhodnutí vydaných v správnom konaní, a nemajú formálne náležitosti takýchto rozhodnutí, je nevyhnutné s ohľadom na ich účinky vo vzťahu k právnemu postaveniu kontrolovanému subjektu, považovať ich za tzv. fiktívne rozhodnutia v rozsahu vysporiadania sa s námietkami kontrolovaného subjektu a v rozsahu uloženia povinnosti. Žalobca považuje Protokol v znení Dodatku, ako aj postup žalovaného pri jeho vydaní za nezákonný. Žalobca odôvodňuje nezákonnosť Protokolu v znení Dodatku a postupu žalovaného nasledujúcimi skutočnosťami, ktorými sa žalobca podrobnejšie zaoberá v jednotlivých častiach žaloby: (i) v konaní žalovaného súvisiaceho s vydaním Protokolu nastali vady, ktoré mohli mať vplyv na nezákonnosť Protokolu v znení Dodatku; (ii) Protokol v znení dodatku je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov a čiastočne zmätočný; (iii) zistenia žalovaného uvedené v Protokole v znení jeho Dodatku, ktoré viedli k uloženiu opatrení a povinnosti žalobcovi, vychádzajú zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisu; (iv) zistenia žalovaného uvedené v Protokole v znení jeho Dodatku, ktoré viedli k uloženiu opatrení a povinnosti žalobcovi, vychádzajúc z nesprávneho právneho posúdenia veci; (v) opatrenia nariadené žalobcovi v Protokole v znení Dodatku sú nezákonné, nezrozumiteľné a nevykonateľné, a Protokol v znení Dodatku je v tejto časti nepreskúmateľný, a to aj pre nezrozumiteľnosť. Žalobca vo vzťahu k uvedenému konkrétne namieta, že: a) existujú vady protokolu a postupu žalovaného pri jeho vydaní Žalobca v tomto smere namieta, že Protokol v znení Dodatku neobsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce a Metodika č. 2 pre vyšetrovanie udalosti inšpekciou práce vydaná Národným inšpektorátom práce: - protokol neobsahuje vyjadrenie O. L. ku skutočnostiam uvedeným v Protokole, ktoré sa ho týkajú; - v Protokole absentuje zápisnica o vykonaní ohliadky miesta udalostí podľa čl. 6 bodu 7 Metodiky č. 2. Žalobca zároveň namieta, že Protokol v znení Dodatku nebol riadne prerokovaný. Nakoľko Dodatkom došlo k zmene textu samotného Protokolu v časti Opatrenia, žalobca zastáva stanovisko, že Protokol v znení Dodatku mal byť v zmysle § 14 zákona o inšpekcii práce opätovne prerokovaný. Neprerokovaním Protokolu po vydaní Dodatku došlo k porušeniu zásady súčinnosti správneho orgánu so žalobcom, ako vyšetrovaním príčin pracovného úrazu priamo dotknutou osobou. Žalobca nebol žalovaným oboznámený s okolnosťami a podkladmi, z ktorých žalovaný pri vydaní Dodatku vychádzal, čím podľa názoru žalobcu žalovaný porušil všeobecnú právnu zásadu audi alteran partem, t. j. byť oboznámený so všetkými skutočnosťami, obvineniami a vykonávanými dôkazmi v dostatočnej lehote pred vydaním rozhodnutia vo veci tak, aby mohol účastník konania k týmto predložiť svoje vyjadrenia. Žalobca tiež poukazuje na skutočnosť, že Dodatok k Protokolu neobsahuje podpis oboch inšpektorov práce, ktorí vypracovali Protokol. Protokol v záverečnej časti obsahuje formuláciu: „Tento protokol nahrádza v plnom rozsahu protokol č. INA-30-46-2.2/P-J1-12 zo dňa 20.08.2012 v znení dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 03.09.2012, ktorý bol na základe rozhodnutia Krajského súdu v Nitre zrušený a vrátený na ďalšie konanie“, ktorá je podľa názoru žalobcu v rozpore so zákonom. V zmysle zákona o inšpekcii práce má totiž inšpektor práce oprávnenie vydať protokol, avšak žiadne zákonné ustanovenie nedáva inšpektorovi práce oprávnenie nahradiť súdom zrušený protokol ďalším protokolom. b) Protokol v znení Dodatku je sčasti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a čiastočne zmätočný Dňa 18.12.2013 bol žalobcovi doručený Dodatok k predmetnému protokolu. Z jeho obsahu vyplýva, že k vyjadreniu žalobcu nebolo zo strany žalovaného poskytnuté stanovisko tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Žalovaný je povinný riadne sa vysporiadať s vyjadrením žalobcu a odôvodniť svoje stanovisko k vyjadreniu žalobcu k protokolu tak, aby toto stanovisko predstavovalo skutkovú a právnu oporu v protokole uvedených záverov a zistení, v opačnom prípade vyjadrenie žalovaného nemožno považovať za stanovisko. c) skutkový stav bol zistený nesprávne ohľadom nevydania vnútorného predpisu žalobcom Žalovaný podľa žalobcu nesprávne zistil skutkový stav, keď uviedol, že žalobca porušil ustanovenia § 6 ods. 1 písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci tým, že nevydal vnútorný predpis, pravidlá o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorými by určil kompetencie a právomoci vedúceho práce pri prácach pod napätím a v dôsledku čoho vedúci práce nemohol vykonávať svoju funkciu vedúceho práce ustanovenú príkazom PPNN 021778 nasledovne: - vedúci práce nemohol resp. nemal možnosť v rámci svojich kompetencií stanovených zamestnávateľom vyžadovať riadne používanie osobných ochranných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení, a to používanie dielektrických rukavíc a izolačných prikrývok podľa pracovného postupu č. 1.43, - vedúci práce nemal možnosť v rámci svojich kompetencií stanovených zamestnávateľom zakázať výkonnému pracovníkovi nesprávny postup práce - pracovný postup č. 1.43B a bez bodu č. 3 časti prípravné práce (označenie a zabezpečenie miesta práce) a bodu č. 2 časti priebeh práce (zakrytie neživých uzemnených, nulovaných častí a živých častí pre PPN na vedení). Žalobca ako prílohu k svojmu vyjadreniu k protokolu žalovanému predložil podnikovú normu spoločnosti PN 34 3100 - 1 /2005 „Bezpečnostné požiadavky pre prácu na elektrických inštaláciách pod napätím do 1000 V - PPN NN“ a podnikovú normu spoločnosti PN 34 3100 - 2/2005 „Odborná spôsobilosť pre prácu na elektrických inštaláciách pod napätím do 1000 V - PPN NN“. V zmysle uvedených vnútorných predpisov mal vedúci práce možnosť požadovať riadne používanie osobných ochranných prostriedkov, ako aj zakázať výkonnému pracovníkovi nesprávny postup práce. Žalobca pritom poukázal na ustanovenie bodu 4.6.1, 6.9, 8.2 podnikovej normy PN 34 3100 - 1 /2005. Čo sa týka názoru žalovaného, že povinnosti vedúceho práce neimplikujú zároveň jeho kompetencie, žalobca poukázal na všeobecnú právnu zásadu vzájomnej korelácie práva a povinnosti účastníkov právnych vzťahov, podľa ktorej každému právu jedného účastníka právneho vzťahu zodpovedá povinnosť druhého účastníka právneho vzťahu. K námietke žalovaného, v zmysle, ktorej výraz „dbať na pokyny“ neimplikuje povinnosť „dodržiavať pokyny“ žalobca poukázal na to, že podľa Synonymického slovníka slovenčiny sú synonymom pojmu dbať výrazy brať ohľad, zachovávať, rešpektovať. Na základe týchto skutočností je podľa žalobcu potrebné dospieť k záveru, že skutkové zistenie žalovaného o neexistencii interného predpisu žalobcu je zjavne v rozpore s dokumentami predloženými žalobcom žalovanému - Podnikovou normou PN 34 3100 - 1/2005. d) skutkový stav bol zistený nesprávne ohľadom ustálenie existencie príčinnej súvislosti medzi údajným nevydaním vnútorného predpisu a smrteľným úrazom Žalobca namietal tiež nesprávnosť skutkových zistení ohľadom príčinnej súvislosti medzi údajným nevydaním vnútorného predpisu a smrteľným úrazom. Z obsahu spisu vôbec nevyplýva, že by sa O. L., ako vedúci práce, pokúšal vyžadovať pod G. K., ako výkonného pracovníka, riadne používanie osobných ochranných prostriedkov, alebo že by sa pokúšal zakázať G. K. nesprávny postup práce a tento jeho pokyny nerešpektoval z dôvodu nevydania vnútorného predpisu. Je teda zrejmé, že aj prípadné nevydanie vnútorného predpisu nemohlo byť príčinou pracovného úrazu, nakoľko vedúci práce sa ani len nepokúsil využiť kompetencie, ktorému z podnikovej normy PN 34 3100 - 1/2005 vyplývali. Žalobca v tomto smere tiež zdôraznil, že vedúci práce mal oprávnenie a kompetenciu vyžadovať používanie ochranných prostriedkov, ako aj zakázať nesprávny postup práce už priamo na základe ustanovení STN 34 3100:2001, ktoré boli O. L.Č. a G. K. (ako majitelia osvedčení o odbornej spôsobilosti) v zmysle ustanovenia § 16 ods. 5 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len zákon o BOZP) povinní dodržiavať. e) žalovaný nesprávne právne posúdil vec tým, že nesprávne interpretoval ustanovenie § 6 ods. 1 písm. l) zákona o BOZP Podľa tohto ustanovenia je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V § 6 ods. 1 písm. l) citovaného zákona v žiadnom prípade nie je uvedené, že by vnútorný predpis vydaný zamestnávateľom musel obsahovať ustanovenia, ktoré by explicitne dávali vedúcemu práce možnosť vyžadovať riadne používanie osobných ochranných prostriedkov, ako aj zakázať výkonnému pracovníkovi nesprávny postup práce. Žalovaný citované ustanovenie interpretoval extrémne extenzívnym (až arbitrárnym) spôsobom, v zmysle ktorého vnútorný predpis vydaný žalobcom podľa citovaného ustanovenia musí obsahovať výslovnú formuláciu kompetencií vedúceho práce (vyžadovať riadne používanie osobných ochranných prostriedkov, zakázať výkonnému pracovníkovi nesprávny postup práce). Takáto interpretácia z citovaného predpisu je podľa žalobcu neprípustná a žalobca má za to, že bola vedená zámerom žalovaného bez ohľadu na skutočný stav veci zistiť porušenie zákona zo strany žalobcu. f) v protokole žalobcovi uložené povinnosti a opatrenia sú nezákonné, nezrozumiteľné a nevykonateľné Nezákonnosť nariadených opatrení podľa žalobcu vyplýva zo skutočnosti, že nariadené opatrenia sú zaťažené vadami protokolu, a sú výsledkom nesprávneho úradného postupu, vychádzajú z protokolu, ktorý je nepreskúmateľný a zmätočný, vychádzajú z nesprávne zisteného skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisov a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v tomto smere tiež zdôraznil, že podniková norma PN 34 3100 - 1/2005 je záväzná nielen pre pracovníkov žalobcu, ale všetkých pracovníkov cudzích organizácií vykonávajúcich prácu pod napätím dodávateľským spôsobom. Pracovná skupina vykonávajúca takejto práce môže byť tvorená niekoľkými živnostníkmi, ktorí nie sú v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom a neexistuje medzi nimi žiadna organizačná štruktúra v zmysle predpisov pracovného práva. Na základe uvedeného pokladá žalobca opatrenia navrhnuté žalovaným (v zmysle, ktorých by sa porušovanie zo strany vedúceho práce, nezhody medzi vykonávajúcim vedúcim práce a pod. mali eskalovať vedúcemu v zmysle organizačnej štruktúry) za zmätočné a nevykonateľné. Osobou oprávnenou riadiť činnosť pracovnej skupiny a dávať jej členom pokyny preto môže byť len vedúci práce. Na druhej strane opatrenie nariadené v protokole v znení jeho dodatku podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce majú nepochybne obligatórnu povahu (za ich nesplnenie možno uložiť pokutu). Z dôvodu neurčitosti nariadeného opatrenia žalobcovi vôbec nie je zrejmé, čo by mal vykonať, aby splnil jeho enunciát. Poukázal pritom na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011, v zmysle ktorého povinnosť nariadená protokole musí byť formulovaná jednoznačne. Enunciát nariadeného opatrenia teda mal obsahovať okrem všeobecného uloženia povinnosti odstrániť zistené nedostatky tiež konkrétne (materiálnej vykonateľné) vymedzenie žalobcových povinností (obdobne ako v prípade výroku súdneho rozhodnutia na plnenie). Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žiadal túto ako nedôvodnú zamietnuť. Ku konkrétnym žalobným dôvodom uvedeným vyššie pod písmenami a) až f) žalovaný uviedol nasledovné. K žalobným námietkam uvedeným vyššie pod písm. a) žalovaný uviedol nasledovné: Inšpektorát práce nedával porušenie za vinu O. L., ale žalobcovi, a preto nebol dôvod, aby protokol obsahoval vyjadrenie O. L. ku skutočnostiam v nich uvedeným. Ohliadka miesta udalosti v zmysle § 14 zákona o inšpekcii nie je obligatórnou náležitosťou protokolu a ani samotná metodika č. 2 neurčuje striktnú povinnosť vykonať ohliadku miesta udalosti. Keďže miesto úrazu v danom prípade nebolo ponechané v pôvodnom stave, inšpektori práce nemuseli vykonať ohliadku miesta udalosti v súlade s článkom 6 metodiky č. 2. Z ustanovení § 14 ods. 3 písm. a) a b) zákona o inšpekcii práce nevyplýva, že by protokol v znení dodatku mal byť opätovne prerokovaný. Nariaďovacia časť protokolu bola dodatkom zmenená len v časti lehoty na odstránenie nedostatku, a to na základe požiadavky žalobcu a v jeho prospech. Žalovaný zdôraznil, že žalobca už bol v skoršom v súdnom konaní zo strany súdu upozornený, že dodatkom protokolu je inšpekcia práce ukončená. Zo žiadnej normy nevyplýva, že by dodatok k protokolu mali podpisovať dvaja inšpektori. Formuláciou, že nový protokol nahrádza v plnom rozsahu protokol pôvodný, inšpektori v závere nového protokolu konštatovali pre zamedzenie duplicity protokolov fakt, že predchádzajúci protokol bol Krajským súdom v Nitre zrušený a inšpektormi bol vypracovaný nový protokol týkajúci sa tej istej veci. K žalobným námietkam uvedeným vyššie pod písm. b) žalovaný uviedol nasledovné: Tvrdenie žalobcu, že nie každé vyjadrenie žalovaného možno považovať za stanovisko v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce je neadekvátne, nakoľko podľa tohto ustanovenia inšpektor práce uvedie svoje stanovisko. Zákon neurčuje ako sa má žalovaný vysporiadať s vyjadreniami žalobcu a už vôbec neurčuje, že „je povinný riadne sa vysporiadať s vyjadrením žalobcu, odôvodniť svoje stanovisko k vyjadreniu žalobcu k protokolu tak, aby toto stanovisko predstavovalo skutkovú a právnu oporu v protokole uvedených záverov a zistení, v opačnom prípade vyjadrenie žalovaného nemožno považovať za stanovisko“. K žalobným námietkam uvedeným vyššie pod písm. c) žalovaný uviedol nasledovné: Ak žalobca vytvára vnútorné predpisy, ktorými napĺňa ustanovenia právnych a ostatných predpisov (zaisťuje BOZP), tieto vnútorné predpisy musia naplniť požiadavku právnych a ostatných predpisov, a tým ich má právo žalovaný kontrolovať, vyžadovať ich dodržiavanie a vyžadovať, aby boli v súlade s princípmi tvorcu právneho predpisu a ostatného predpisu tak, aby bola skutočne zabezpečená bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, a to nielen formálne. Žalobca pri snahe o dodržanie ustanovenia § 6 ods. 1 zákona číslo 124 /2006 Z. z. vytvoril neúčinný systém zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom za týmto účelom ním vydané predpisy sa môžu brať za vnútorné predpisy a pravidlá, ale nemožno ich považovať za predpisy, pravidlá pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podľa bodov 2.31, 2.34 a ďalších podnikovej normy PN 34 3100 - 1/2005 je vedúci práce poverený dozorom a zodpovedný za dodržiavanie bezpečnostných predpisov. Žalovaný poukazuje na možnosti vedúceho práce „túto skutočnosť dodržať, a to vzhľadom k jeho kompetenciám stanovených žalobcom, ďalej vzhľadom k povinnostiam vykonávajúcich pracovníkov stanovených žalobcom k vedúcemu práce a vzhľadom na vytvorených ďalších podmienkach napr. reálne možnosti vedúceho práce v prípade vyžadovania niektorých úkonov od vykonávajúcich pracovníkov, ale aj autorita funkcie vedúceho práce vybudovaná žalobcom, a to aj vzhľadom k faktom: - obaja pracovníci boli žalobcom poverený pre výkon funkcie „ vedúci práce pre práce pod napätím na elektrických inštaláciách NN “, - pracovníci si sami určovali na koho sa vypíše príkaz B, t. j. kto bude na danú prácu vedúcim práce, - k prezentácii funkcie vedúci práce žalobcom. „ Žalovaný ďalej poukazoval na fakt, že subjektívnym posúdením vedúceho práce o zastavení prác môže dôjsť ku škode a vedúci práce v zmysle vnútorného organizačného predpisu žalobcu nie je označený za vedúceho zamestnanca (čiže zamestnanca oprávneného na jednotlivých stupňoch riadenia spoločnosti určovať, zakladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny). Žalobca ďalej v jednotlivých častiach vyjadreniach uvádza povinnosti vedúceho práce, a nie jeho kompetencie, resp. neuvádza povinnosti podriadených voči vedúcemu práce. Žalobca neuvádza ako mal vedúci práce v rámci svojich kompetencií stanovených zamestnávateľom vyžadovať riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení, a to používanie dielektrických rukavíc a izolačných prikrývok podľa pracovného postupu č. 1.43, a ako mal zakázať výkonnému pracovníkovi nesprávny postup práce - pracovný postup č. 1.43 bez bodu č. 3 časti prípravné práce (označenie a zabezpečenie miesta práce) a bodu č. 2 v časti priebeh práce (zakrytie neživých uzemnených, nulovaných častí a živých častí pre PPN na vedení) a to aj vzhľadom k vyjadreniam žalobcu, že vedúci práce nie vedúcim zamestnancom. Na základe uvedeného možno podľa žalovaného konštatovať, že po posúdení celého systému na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u žalobcu žalovaným bolo žalovaným správne určené, že ak žalobca vydal vnútorné predpisy, ktorými vytvoril neúčinný systém zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nemožno tieto predpisy považovať za predpisy, ktoré napĺňajú ustanovenia predpisov o ochrane bezpečnosti a zdravia pri práci. K žalobným námietkam uvedeným vyššie pod písm. d) žalovaný uviedol nasledovné: Nevydanie predpisu resp. nedostatočné určenie kompetencií vedúceho práce malo priamy vplyv na znefunkčnenie kontroly zo strany vedúceho práce, čo malo za následok, že vznikli také podmienky, ktoré viedli k smrteľnému pracovnému úrazu. K vyjadreniu žalobcu, že sa vedúci práce nepokúsil vyžadovať svojej kompetencie, žalovaný upozornil na predchádzajúce vyjadrenie žalobcu, podľa ktorého pracovníci boli na rovnakej organizačnej úrovni riadenia, a že vedúci prác nebol oprávnený dávať záväzné pokyny v mene zamestnávateľa. K žalobným námietkam uvedeným vyššie pod písm. e) žalovaný uviedol nasledovné: Na základe vyšetrovania udalosti inšpektori usúdili, že žalobcom vydané predpisy a pravidlá sú neúplné, resp. sčasti len formálne, preto správne použili § 6 ods. 1 písm. l) zákona o BOZP. K žalobným námietkam uvedeným vyššie pod písm. f) žalovaný uviedol nasledovné: Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu o nezákonnosti, nezrozumiteľnosti ani vykonateľnosti v protokole uložených povinností a opatrení. Presnejšie definovanie spôsobu odstránenia nedostatku by podľa žalovaného viedlo k tomu, že by inšpektorát práce bránil žalobcovi vo vývoji predpisov na zaistenie BOZP. Inšpektori práce určili, čo musí spoločnosť splniť a dodržať a nie akým spôsobom toto náplní. Žalobca musí dodržať požiadavky a ustanovenia zákonov a vyhlášok, ale je na ňom, ako tieto ustanovenia požiadavky dodrží. Žalovaný sa pri svojej činnosti pridržiaval ustanovenia § 38 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z., a je na žalobcovi, či si vyberie spôsob naplnenia bezpečnostných požiadaviek ustanovený STN alebo zvolí iný spôsob tak, aby dodržal minimálne požiadavky stanovené STN (napríklad STN 34 3100 ). Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Žalobca sa následne písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe. Nad rámec svojej argumentácie uvedenej v žalobe žalobca zdôraznil, že medzi členmi pracovnej skupiny pri výkone prác pod napätím nie sú určujúce vzťahy podriadenosti a nadriadenosti v zmysle predpisov pracovného práva. Je tomu tak z dôvodu, že pracovné skupiny pre práce pod napätím sa zostavujú ad hoc podľa potreby konkrétneho projektu, pričom členom takejto pracovnej skupiny môžu byť zamestnanci žalobcu, ale aj „externí“ dodávatelia, výkon práce ktorých je zabezpečený prostredníctvom obchodnoprávnych zmlúv. Z uvedených dôvodov sú medzi členmi pracovnej skupiny rozhodujúce subordinačné vzťahy vyplývajúce z príslušných noriem upravujúcich práce pod napätím. Podniková norma PN 34 3100 - 1/2005 je záväzná nielen pre zamestnancov žalobcu, ale aj všetkých pracovníkov cudzích organizácií vykonávajúcich prácu pod napätím dodávateľským spôsobom a majúcich poverenie od žalobcu uvedené práce pod napätím vykonávať. Každý z pracovníkov vykonávajúcich práce pod napätím absolvoval školenia a skúšku z príslušných noriem, a teda bol oboznámený s tým, že je povinný dbať na pokyny vedúceho práce. Z týchto okolností je podľa názoru žalobcu zrejmé, že pojem vedúci práce v zmysle uvedenej podnikovej normy a pojem vedúci zamestnanec v zmysle Zákonníka práce nemožno zamieňať. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca neuviedol, ako mal vedúci práce v rámci svojich kompetencií stanovených zamestnávateľom vyžadovať riadne používanie osobných ochranných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení..., a ako mal zakázať výkonnému pracovníkovi nesprávny postup práce, žalobca uviedol, že uvedené výslovne upravuje podniková norma 34 3100 - 1/2005 v bode 3.4. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. Podľa ods. 3 cit. ust. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia o povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250j ods. 2 písm. a) a b) OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a) O. s. p.) a rovnako aj v prípade, ak zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov (§ 250j ods. 2 písm. b) O. s. p.). Z obsahu administratívneho spisu žalovaného považoval súd za preukázané, že dňa 25.06.2012 sa stal smrteľný pracovný úraz pracovníka žalobcu G. K., ktorý žalovanému oznámil zamestnanec žalobcu Ing. F. Z. dňa 25.06.2012. Na základe predmetného oznámenia vykonali pracovníci žalovaného vyšetrovanie príčin pracovného úrazu, výsledkom ktorého bolo vydanie "Protokolu" o vyšetrení príčin pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť č. INA-30-46-2.2/P-J1-13 zo dňa 14.11.2013. V predmetnom protokole bol v časti E popísaný charakter deja úrazu t. j. okolnosti za akých došlo k vzniku smrteľného pracovného úrazu. V časti F protokolu boli uvedené ďalšie dôležité skutočnosti, ktoré boli šetrením zistené. Zistené nedostatky boli uvedené v časti G protokolu pričom na strane postihnutého zamestnanca boli konštatované nedostatky spočívajúce v nepoužívaní poskytnutých osobných ochranných pracovných prostriedkov po celý čas trvania nebezpečenstva resp. v nedodržaní príkazného listu č. 1.43 v časti prípravné práce - označenie a zabezpečenie miesta práce a v časti priebeh práce - zakrytie neživých uzemnených, nulovaných častí a živých častí pre PPN na vedení, si nepočínal pri práci tak, aby chránil seba a neohrozoval život a zdravie svojich spolupracovníkov. Na strane zamestnávateľa (žalobcu) boli v časti G1. bode b) 1. konštatované príčinné súvislosti s udalosťou - nedostatky spočívajúce v tom, že: 1. porušil § 6 ods. 1 písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z. tým, že nevydal vnútorný predpis - pravidlá o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorým by určil kompetencie a právomoci vedúceho práce pri prácach pod napätím (vykonávaných G. K. a O. L. dňa 25.06.2012 v obci Zbehy na pozemku RD č. 469), v dôsledku toho vedúci práce nemohol vykonávať svoju funkciu vedúceho práce ustanovenú príkazom PPNN 021778 nasledovne: - vedúci práce nemohol resp. nemal možnosť v rámci svojich kompetencií stanovených zamestnávateľom vyžadovať riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení, a to používanie dielektrických rukavíc a izolačných prikrývok podľa pracovného postupu č. 1.43. - nemohol resp. nemal možnosť v rámci svojich kompetencií stanovených zamestnávateľom zakázať výkonnému pracovníkovi nesprávny postup (označenie a zabezpečenie miesta práce). V časti V. posudku bolo žalobcovi nariadené, aby zistené nedostatky uvedené v časti G1. bode b) 1. posudku odstránil v lehote ihneď od prevzatia protokolu, pričom o odstránení tohto nedostatku mal žalovaného písomne informovať v lehote do 5 dní od posledného dňa plnenia. V záverečnej časti H protokolu bolo konštatované, že obsah protokolu bol prerokovaný dňa 14.11.2013 so splnomocnenými pracovníkmi žalobcu. V úplnom závere protokolu je uvedené, že tento nahrádza v plnom rozsahu predchádzajúci protokol zo dňa 03.09.2012, ktorý bol na základe rozhodnutia Krajského súdu v Nitre zrušený a vrátený na ďalšie konanie. Dňa 25.11.2013 vypracoval žalobca vyjadrenie k záverom protokolu. V predmetnom vyjadrení žalobca nesúhlasí so záverom inšpektorov v časti G1. bode b) 1., v ktorom inšpektori práce konštatujú zistené nedostatky zo strany zamestnávateľa - žalobcu. Žalobca vo vyjadrení k protokolu poukázal najmä na nasledovné skutočnosti: - pán O. Rajčáni disponoval osvedčením č. 2279 zo dňa 20.01.2011 o odbornej spôsobilosti pre práce pod napätím na elektrických inštaláciách nn vydané osobou oprávnenou na výchovu a vzdelávanie v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu Pracovného úrazu (ďalej len „Zákon o BOZP“); - pán G. K. disponoval osvedčením č. 2581 zo dňa 02.12.2011 o odbornej spôsobilosti pre práce pod napätím na elektrických inštaláciách nn vydané osobou oprávnenou na výchovu a vzdelávanie v zmysle príslušných ustanovení Zákona o BOZP; - poverením č. 2279/2011 zo dňa 17.01.2011 bol pán O. L. na základe preukázaných vedomostí a záverečnej skúšky podľa interného predpisu Spoločnosti č. PN 34 3100-1/2005, interného predpisu Spoločnosti č. PN 34 3100-2/2005, STN 34 3100 a ostatných STN súvisiacich s vykonávaním prác PPN Spoločnosťou poverený pre výkon funkcie Vedúci práce pre práce pod napätím na elektrických inštaláciách nn; - poverením č. 2581/2011 zo dňa 09.12.2011 bol pán G. K. na základe preukázaných vedomostí a záverečnej skúšky podľa interného predpisu Spoločnosti č. PN 34 3100-1/2005, interného predpisu Spoločnosti č. PN 34 3100-2/2005, STN 34 3100 a ostatných STN súvisiacich s vykonávaním prác PPN Spoločnosťou poverený pre výkon funkcie Vedúci práce pre práce pod napätím na elektrických inštaláciách nn; - pán O. L. bol príkazom B PPN č. 021778 určený za vedúceho prác na akciu (akcie), pri realizácii ktorej došlo k Pracovnému úrazu. Žalobca ďalej poukázal na viaceré ustanovenia podnikovej normy PN 34 3100 - 1 (poukazuje na ne aj v podanej žalobe), ktoré majú vyvracať tvrdenie žalovaného uvedené v protokole ohľadom nevydania vnútorného predpisu spoločnosti, ktorý by stanovoval pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a určoval kompetencie a právomoci vedúceho práce pri prácach pod napätím tým spôsobom, aby tento mohol vyžadovať používanie ochranných prostriedkov a zakázať nesprávny postup práce. Vzhľadom na tieto skutočnosti je žalobca presvedčený, že zistenia uvedené v bode G1 b) 1. protokolu nezodpovedajú skutočnému stavu veci, a nie je možné ich nejakým spôsobom odstrániť. Aj v prípade skutočnej existencii nedostatkov vytýkaných protokolom by boli nariadené opatrenia podľa žalobcu fakticky nevykonateľné v lehote stanovenej v protokole (ihneď). Pracovný úraz bol podľa žalobcu spôsobený nepochopiteľným, zavineným ľahkomyseľným konaním oboch zamestnancov spoločnosti, ktorí svojim konaním porušili všeobecne platné právne predpisy a interné predpisy spoločnosti upravujúce bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a svojvoľným rozhodnutím O. L. o zmene postupu prác. Žalobca v predmetnom vyjadrení žalovaného žiadal, aby podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce po posúdení tohto písomného vyjadrenia vyhotovil dodatok k protokolu, v ktorom zohľadní skutočnosti uvedené v písomnom vyjadrení. Reakciou na vyjadrenie žalobcu bolo vydanie Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 10.12.2013, v ktorom žalovaný uvádza, že napriek nesúhlasu žalobcu trvá na zistených skutočnostiach. Množstvo z ustanovení citovaných vo vyjadrení k protokolu žalobcom podľa žalovaného rieši výlučne povinnosti vedúceho práce a nie jeho kompetencie, prípadne sa týkajú iba prípravy na prácu a nie priebehu samotnej práce. Povinnosť pracovníkov vykonávať výlučne práce, ktoré im boli nariadené vedúcim práce, nerieši priebeh prác, pričom k tomuto bodu chýba podľa žalovaného riešenie pre postup povolených prác. Pri povinnosti pracovníkov dbať na pokyny vedúceho práce chýba ich povinnosť pokyny dodržiavať. Podľa bodov 2.31, 2.34 a ďalších Podnikovej normy PN 34 3100-1 je vedúci práce poverený dozorom a zodpovedný za dodržiavanie bezpečnostných predpisov - čo IP nepopiera ani v protokole. IP poukazuje na možnosti vedúceho práce túto skutočnosť dodržať, a to vzhľadom k jeho kompetenciám stanovených zamestnávateľom, ďalej vzhľadom k povinnostiam vykonávajúcich pracovníkov stanovených zamestnávateľom k vedúcemu práce a vzhľadom na vytvorených ďalších podmienkach napr. reálne možnosti vedúceho práce v prípade vyžadovania niektorých úkonov od vykonávajúcich pracovníkov, ale aj autorita funkcie vedúceho práce vybudovaná spoločnosťou, a to aj vzhľadom k faktom: - obaja pracovníci boli spoločnosťou poverení pre výkon funkcie „Vedúci práce pre práce pod napätím na elektrických inštaláciách nn“, - pracovníci si sami určovali na koho sa vypíše príkaz B t. j. kto bude na danú prácu vedúcim práce, - k prezentácii funkcie vedúci práce spoločnosťou (napr. časť V tohto vyjadrenia spoločnosti). Subjektívnym posúdením vedúceho práce o zastavení prác môže dôjsť ku škode a vedúci práce v zmysle vnútorného organizačného predpisu Spoločnosti nie je označený za vedúceho zamestnanca, ktorý by bol oprávnený na jednotlivých stupňoch riadenia Spoločnosti určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Vedúci práce nie je zodpovedný za riadenie Spoločnosti na žiadnom stupni riadenia ani nezastáva funkciu, ktorá by ho na niečo také oprávňovala. Podľa § 12 ods. 2 na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených. Nakoľko sa jednalo o nedostatok zistení pri smrteľnom pracovnom úraze, inšpektori nariadili lehotu ihneď od prevzatia protokolu. Vzhľadom k tomu, že lehotu ihneď považuje spoločnosť za nevykonateľnú a nakoľko sa jedná o organizačné zmeny nie technické, inšpektor práce mení protokol v časti opatrenia, a do „odstrániť zistený nedostatok v časti G.1) v bode b) 1 v lehote ihneď od prevzatia tohto protokolu“ na „odstrániť zistený nedostatok v časti G.1) v bode b) 1 v lehote 14 dní od doručenia tohto dodatku“. K bodom I - VIII: Spoločnosť v jednotlivých častiach vyjadrenia uvádza povinnosti vedúceho práce, nie jeho kompetencie resp. neuvádza povinnosti podriadených voči vedúcemu práce. Spoločnosť neuvádza ako mal vedúci práce v rámci svojich kompetencií stanovených zamestnávateľom vyžadovať riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení, a to používanie dielektrických rukavíc a izolačných prikrývok podľa pracovného postupu č. 1.43 bez bodu č. 3 časti prípravné práce (označenie a zabezpečenie miesta práce) a bodu č. 2 časti priebeh práce (zakrytie neživých uzemnených, nulovaných častí a živých častí pre PPN na vedení). Práce pod napätím sú práce so zvýšeným rizikom úrazu, preto je pri týchto prácach stanovený vedúci práce zodpovedný za kontrolu vykonávajúcich pracovníkov a za dodržiavanie BOZP. Spoločnosť jednotlivými úkonmi postavila dozor a pozorovaného na rovnakú úroveň, čím znefunkčnila systém dozoru. Na základe uvedených skutočností žalovaný predmetným dodatkom zmenil protokol v časti opatrení, takže: „Inšpektor v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov n a v r h u j e z a m e s t n á v a t e ľ o v i 1. Navrhujem kontrolovanému subjektu spracovať pokyny (a to aj vzhľadom k bodu V vyjadrenia): - pre vedúceho práce v prípade zistenia porušovania predpisov zo strany vykonávajúcich pracovníkov: napr. ohlásenie vedúceho v zmysle organizačnej štruktúry, - postup v prípade nezhody vedúceho práce s vykonávajúcim pracovníkom (napr. ohlásenie vedúceho v zmysle organizačnej štruktúry), - práce, ktoré sa môžu resp. nemôžu vykonať v prípade nezhody vedúceho práce s vykonávajúcim pracovníkom (napr. do rozhodnutia vedúceho v zmysle organizačnej štruktúry), - povinnosti vykonávajúceho pracovníka voči vedúcemu práce. Inšpektor v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov n a r i a ď u j e odstrániť zistený nedostatok v časti G.1) v bode b) 1 v lehote 14 dní od prevzatia tohto dodatku. O odstránení nedostatku v časti G.1) v bode b) 1 bude kontrolovaný subjekt písomne informovať inšpektorát práce v lehote do 5 dní od posledného dňa plnenia. Kontrolovaný subjekt je povinný prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin.“ Otázkou, či môže Protokol o vyšetrení príčin pracovného úrazu podliehať súdnemu prieskumu a teda či ho možno považovať za rozhodnutie v zmysle ust. § 244 ods. 3 OSP sa už opakovane vo svojich rozhodnutiach zaoberal Najvyšší súd SR. Z jeho rozhodovacej činnosti vyplýva, že v danom prípade nie je podstatné či rozhodnutie (protokol) bolo vydané na základe správneho konania alebo nie, ale podstatné je, či sa jedná o prejav rozhodovacej činnosti orgánu verejnej správy, v dôsledku ktorého dochádza k zásahu do subjektívnych práv alebo povinností žalobcu. Predmetným protokolom bola totiž konštatovaná deliktuálna zodpovednosť zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu svojho zamestnanca s následkom jeho smrti, a predmetným protokolom boli navyše žalobcovi uložené opatrenia, ktorých plnenie je v zmysle zák. č. 125/2006 Z. z. vynutiteľné (§ 19 cit. zák.). Je preto nesporné, že predmetný protokol a jeho závery do subjektívnych práv a povinnosti žalobcu zasahuje. Podľa názoru súdu je irelevantné, či v predmetnej veci bolo začaté aj správne konanie o uložení sankcie žalobcovi, nakoľko výsledkom správneho konania môže byť rozhodnutie o uložení sankcie, ktoré rozhodnutie zasahuje do subjektívnych práv a povinností žalobcu iným spôsobom (do materiálnej sféry) ako závery vyplývajúce z predmetného protokolu, hlavne vo vzťahu k prijatým opatreniam (ktoré zasahujú do sféry organizačnej, dobrého mena žalobcu a pod.). Po preskúmaní žalobcom napadnutého protokolu vydaného žalovaným a postupu žalovaného predchádzajúceho vydaniu predmetného protokolu súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie - protokol v znení jeho dodatku, je v rozpore s obsahom spisov žalovaného. Za odporujúce obsahu spisov súd považuje skutkové zistenie rozhodujúce pre posúdenie v predmetnej veci obsiahnuté v časti G1. bode b)1. napadnutého protokolu. Žalovaný tu konštatuje zistený nedostatok (ktorý je podľa jeho názoru v príčinnej súvislosti s predmetnou udalosťou) zo strany žalobcu spočívajúci v tom, že „zamestnávateľ nevydal vnútorný predpis pravidlá o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorými by určil kompetencie a právomoci vedúceho práce pri prácach pod napätím (vykonávaných G. K. a O. L. dňa 25.06.2012 v obci E. na pozemku L.. Č. XXX), v dôsledku toho vedúci práce nemohol vykonávať svoju funkciu vedúceho práce ustanovenú príkazom PPNN 021778 nasledovne: - vedúci práce nemohol resp. nemal možnosť v rámci svojich kompetencií stanovených zamestnávateľom vyžadovať riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení, a to používanie dielektrických rukavíc a izolačných prikrývok podľa pracovného postupu č. 1.43, - nemohol resp. nemal možnosť v rámci svojich kompetencií stanovených zamestnávateľom zakázať výkonnému pracovníkovi nesprávny postup (označenie a zabezpečenie miesta práce). Týmto pochybením sa mal žalobca dopustiť porušenia § 6 ods. 1 písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z.. Žalovaný správny orgán k vyššie uvedenému skutkovému zisteniu o nevydaní vnútorného predpisu naznačeného obsahu dospel za situácie, že sa v jeho administratívnom spise okrem iného nachádza kompletný text podnikovej normy žalobcu PN 34 3100 - 1 z januára 2005 označenej ako Bezpečnostné požiadavky pre prácu na elektrických inštalácia pod napätím do 1000 V PPN NN. Ustanovenia predmetnej podnikovej normy vo vzťahu k oprávneniu vedúceho práce vyžadovať používanie ochranných prostriedkov napríklad upravujú: - povinnosť vedúceho práce pred začatím práce podať pracovníkom vysvetlenie (okrem iného) o bezpečnostných hľadiskách a o tom, aké sa použijú ochranné a pracovné pomôcky (bod 4.6.1. Podnikovej normy PN 34 3100-1); - oprávnenie (vo výlučnej kompetencii) vedúceho práce dovoliť pracovníkom začatie práce (bod 4.6.1. Podnikovej normy PN 34 3100-1); - povinnosť vedúceho práce nedovoliť pracovníkovi práce pod napätím v prípade podozrenia o nespôsobilosti pracovníka na práce pod napätím (bod 6.9 Podnikovej normy PN 34 3100-1); - povinnosť vedúceho práce prebrať na celý čas práce dozor nad bezpečnosťou všetkých pracovníkov (bod 8.2 Podnikovej normy PN 34 3100-1); - povinnosť vedúceho práce prebrať na celý čas práce dozor nad používaním predpísaných ochranných pomôcok (bod 8.2 Podnikovej normy PN 34 3100-1); - povinnosť vedúceho práce prebrať zodpovednosť za správny pracovný postup (bod 8.2 Podnikovej normy PN 34 3100-1); - povinnosť pracovníkov vykonávať výlučne tie práce, ktoré im boli nariadené vedúcim práce (bod 8.2 Podnikovej normy PN 34 3100-1); - povinnosť pracovníkov dbať na všetky pokyny vedúceho práce a dôsledne dodržiavať všetky platné bezpečnostné a pracovné predpisy (bod 8.2 Podnikovej normy PN 34 3100-1); Ustanovenia predmetnej podnikovej normy vo vzťahu k oprávneniu vedúceho práce zakázať nesprávny postup práce napríklad upravujú: - povinnosť vedúceho práce pred začatím práce podať pracovníkom vysvetlenie (okrem iného) o rozsahu práce a o úlohe každého pracovníka (bod 4.6.1 Podnikovej normy PN 34 3100-1); - oprávnenie (vo výlučnej kompetencii) vedúceho práce dovoliť pracovníkom začatie práce (bod 4.6.1 Podnikovej normy PN 34 3100-1); - povinnosť vedúceho práce prebrať zodpovednosť za správny pracovný postup (bod 8.2 Podnikovej normy PN 34 3100-1); - povinnosť pracovníkov vykonávať výlučne tie práce, ktoré im boli nariadené vedúcim práce (bod 8.2 Podnikovej normy PN 34 3100-1); - povinnosť pracovníkov dbať na všetky pokyny vedúceho práce a dôsledne dodržiavať všetky platné bezpečnostné a pracovné predpisy (bod 8.2 Podnikovej normy PN 34 3100-1). Podľa názoru súdu citované ustanovenia v predmetnej podnikovej normy, s ktorou aj podľa skutkových zistení žalovaného boli členovia predmetnej pracovnej skupiny oboznámení, udeľujú vedúcemu práce dostatočné kompetencie vyžadovať riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov od ostatných pracovníkoch pracovnej skupiny, a rovnako mu udeľujú dostatočné kompetencie zakázať ostatným pracovníkom pracovnej skupiny nesprávny postup práce, ak sa ho dopúšťajú. Ohľadne vyžadovania používania ochranných prostriedkov a dodržiavania správneho pracovného postupu je vedúci práce v zmysle citovaného interného predpisu jedinou a zároveň jasne vymedzenou autoritou s jednoznačne vymedzenými kompetenciami v rámci riadenia ostatných pracovníkov pracovnej skupiny. Ostatní pracovníci pracovnej skupiny sú mu predmetným interným predpisom v plnej miere podriadení, keďže sú povinní dbať na všetky jeho pokyny. Z komplexu citovaných pravidiel je zrejmé, že vedúci práce ako osoba, ktorá preberá dozor nad používaním predpísaných ochranných pracovných pomôcok a osoba zodpovedná za správny postup práce, je oprávnený v ktoromkoľvek momente činnosti pracovnej skupiny od ostatných pracovníkov pracovnej skupiny vyžadovať tak používanie osobných ochranných prostriedkov, ako aj zakázať nesprávny postup práce, a ostatní pracovníci pracovnej skupiny sú povinní z dôvodu autority udelenej vedúcemu práce uvedeným interným predpisom jeho pokyny rešpektovať. Ak teda žalovaný v napadnutom protokole tvrdí, že žalobca nevydal taký vnútorný predpis - pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorým by určil kompetencie vedúceho práce vyžadovať riadne používanie ochranných pracovných prostriedkov a zakázať výkonnému pracovníkovi nesprávny postup práce, takéto jeho skutkové zistenie je v zjavnom rozpore s obsahom citovanej podnikovej normy - interného predpisu žalobcu týkajúceho sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Z uvedených dôvodov je súd nútený konštatovať, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov. Uvedené bolo dôvodom zrušenia napadnutého protokolu žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. b) O. s. p.. Z rovnakých dôvodov nie možné prisvedčiť právnemu záveru žalovaného o tom, že žalobca porušil povinnosti podľa § 6 ods. 1 písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci tým, že nevydal vnútorný predpis, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Žalobca vzhľadom na vyššie uvedené mal takýto vnútorný predpis vydaný, a tento vnútorný predpis zákonom sledovaný cieľ zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahovo aj dostatočným spôsobom napĺňal. Na základe uvedeného je potom potrebné konštatovať tiež to, že protokol žalovaného vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ho bolo potrebné zrušiť aj podľa § 250j ods. 1 písm. a) O. s. p.. Vzhľadom na uvedené dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného, súd nepovažuje za podstatné vysporiadanie sa s ostatnými žalobnými dôvodmi. Súd totiž jednoznačne dospel k záveru, že nedostatky vytýkané žalobcovi v napadnutom v protokole neexistujú, a preto rovnako neexistoval ani dôvod, aby žalovaný napadnutým protokolom žalobcovi v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce nariaďoval odstránenie takýchto domnelých nedostatkov. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, priznal mu súd podľa ust. § 250 k ods. 1 OSP náhradu trov konania vo výške 70,-- eur, ktoré žalobcovi vznikli zaplatením súdneho poplatku za žalobu. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).