Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/97/2011 z 23. 7. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 23. júla 2012, sp. zn. 6Co/97/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3809210855.2 Krajský súd Trenčín | 6Co/97/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:3809210855.2 | 2012-07-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 54 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/625dd813-030b-4d53-a81d-a60ddb757a73 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3809210855.2 Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/97/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809210855 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3809210855.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Aleny Záhumenskej, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠOM KUŠNÍROM, s.r.o. Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni R. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P., M. U. XXX/XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenú opatrovníkom L.. U. M., justičným čakateľom Krajského súdu v Trenčíne, o zaplatenie 855,05 eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. januára 2011, č. k. 9C/1027/2010-73 v spojení s uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. apríla 2011, č. k. 9C/127/2010-79, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. januára 2011, č. k. 9C/1027/2010-73 v spojení s uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. apríla 2011, č. k. 9C/127/2010-79, bolo rozhodnuté tak, že súd návrh zamieta a odporkyni náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že pôvodný navrhovateľ, GE Money a.s., sa návrhom, podaným dňa 10.09.2009, domáhal od odporkyne zaplatenia 855,05 euro s príslušenstvom s odôvodnením, že na základe zmluvy o úvere, uzavretej 03.03.2004, bol odporkyni poskytnutý úver na nákup tovaru, pričom sa odporkyňa zaviazala vrátiť tento úver spolu s dohodnutými úrokmi v pravidelných mesačných splátkach. Keďže odporkyňa si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, nezaplatila tri po sebe idúce dohodnuté splátky, došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, v dôsledku čoho je odporkyňa navrhovateľovi povinná zaplatiť dlžnú istinu, dohodnutý úrok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania v sadzbe 0,1% denne a zmluvnej pokuty vo výške 20% z neuhradenej istiny úveru. Vzhľadom na postúpenie pohľadávky medzi pôvodným navrhovateľom GE Money a.s. ako postupcom a nadobúdateľom tejto pohľadávky spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. súd uznesením zo dňa 02.07.2010 pripustil zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa tak, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.09.2009 na strane navrhovateľa sa stala s.r.o. EOS KSI Slovensko, s ktorým subjektom ako účastníkom konania súd ďalej vo veci konal. Vzhľadom na neznámy pobyt odporkyne súd ustanovil tejto opatrovníka v osobe JUDr. Michal Kováča justičného čakateľa Krajského súdu v Trenčíne. Tento na pojednávaní vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa s odôvodnením, že odporkyňa prestala poukazovať pravidelné mesačné splátky na úver od 27.05.2004, navrhovateľ podal návrh na súd až 10.09.2009 a tak vzhľadom na čas, kedy odporkyňa prestala uver splácať a bol nárok navrhovateľa premlčaný. Pokiaľ ide o dĺžku premlčacej lehoty žiadal, aby súd vychádzal z ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že dňa 03.03.2004 uzavrela odporkyňa s obchodnou spoločnosťou GE Capital Multiservis zmluvu o úvere č. 1009760633. Spoločnosť GE Money, a.s. sa stala právnym nástupcom pôvodného veriteľa odporkyne zo zmluvy o úvere č. 1009760633. Na základe tejto zmluvy mala poskytnúť obchodná spoločnosť GE Capital Multiservis, k.s., úver vo výške 20.000 Sk. Odporkyňa sa zaviazala poskytnutý úver splácať tridsiatimi šiestimi mesačnými splátkami po 910 Sk, vždy ku štvrtému dňu v mesiaci, počnúc dátumom prvej splátky 04.04.2004. Odporkyňa však neuhradila niektoré splátky, dostala sa do omeškania s platením viac ako troch splátok, čím došlo k zosplatneniu úveru a to okamihom kedy v platobnej histórii je uvedená poznámka „zřeknutí se budoucího poplatku za vedení účtu“. Podľa všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, sa odporkyňa zaviazala zaplatiť navrhovateľovi v prípade omeškania s úhradou peňažných súm úrok z omeškania v sadzbe 0,1% denne a zmluvnú pokutu vo výške 20% z dlžnej neuhradenej sumy. Podľa tvrdenia navrhovateľa záväzok odporkyne predstavuje 293,77 euro (8.850,12 Sk) ako dlžnú istinu, úrok z omeškania 468,40 euro (14.111,02 Sk) a zmluvnú pokutu vo výške 58,75 euro (1.769,90 Sk). Spolu uplatnený nárok navrhovateľa predstavuje sumu 855,05 euro (25.759,24 Sk) v rátane uplatneného 0,1% úroku z omeškania denne zo sumy 293,77 euro (8.850,12 Sk) od 12.12.2007 do zaplatenia. Okresný súd ďalej uviedol, že podľa konštatovania navrhovateľa odporkyňa sa dostala do omeškania s platením viac ako troch splátok. K predčasnému zosplatneniu úveru došlo v zmysle všeobecných obchodných podmienok (zrejme ide o článok 7 bod 3). K predčasnému zosplatneniu úveru pri omeškaní viac, ako troch splátok zároveň, došlo najneskôr omeškaním so štvrtou splátkou úveru. Prvá splátka úveru bola určená dňom 04.04.2004, nasledujúca splátka bola potom v deň 04.05.2004. Odporkyňa zaplatila 27.05.2004, ďalšie splátky až do 12.01.2005 odporkyňa nepoukazovala. Z prehľadu, označeného ako platobná história, vyplynulo, že odporkyňa nepoukazovala splátky v mesiacoch jún, júl, august, september, október, november, december 2004. K predčasnému zosplatneniu úveru došlo najneskôr omeškaním sa štvrtou splátkou úveru, ktorá bola splatná 04.09.2004 a nie ako uvádza navrhovateľ 01.11.2004. Od 05.09.2004 sa mohol navrhovateľ domáhať od odporkyne vrátenia poskytnutého úveru, dohodnutého úroku, úroku z omeškania a dohodnutých zmluvných pokút. Premlčacia lehota začala plynúť zosplatnením úveru, t.j. najneskôr neuhradením štvrtej splátky úveru v roku 2004 Návrh navrhovateľa bol doručený súdu 10.09.2009. Aj keď vo všeobecných obchodných podmienkach (asi ide o čl. 4 bod 2) je uvedené, že ZK uzavretím ZU prehlasuje v súlade s ust. § 401 Obchod. zákonníka, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv GECM voči ZK zo ZU na dobu 10 rokov od okamihu, kedy začne táto doba plynúť, nemohol súd v zmysle tohto čl. všeobecných podmienok postupovať. Okresný súd poukázal na znenie § 100 ods. 1, § 103, § 101 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.2004 a § 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, zavedeného zákonom č. 150/2004 Z.z. Podľa záverov okresného súdu zmluva o úvere vznikla dňa 3.3.2004, t.j. pred účinnosťou Zák. č. 150/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 01.04.2004. V danej veci je odporkyňa spotrebiteľom, ktorý čerpal úver na uspokojovanie svojich osobných potrieb a právny predchodca navrhovateľa vystupoval ako podnikateľ, poskytujúci uvedenú službu. Spotrebiteľská zmluva bola pripravená na vopred pripravenom formulári, vrátane znenia všeobecných obchodných podmienok a sadzobníka poplatkov. Odporkyňa nemala možnosť meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Zákonom č. 150/2004 Z.z, účinným od 01.04.2004, boli upravené spotrebiteľské zmluvy i spätne podľa § 879f Občianskeho zákonníka. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že všetky spotrebiteľské zmluvy sa mali dať do súladu s § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny Občianskeho zákonníka, t.j. najneskôr do 01.07.2004, pod následkom straty platnosti. Z ustanovenia § 54 ods. 1 Obč. zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004 vyplýva, že spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Z uvedeného vyplýva záver, podľa ktorého práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Keďže ustanovenie § 100 a násl. Obch. zákonníka nepozná predĺženie premlčacej lehoty na základe jednostranného vyhlásenia účastníka zmluvnom vzťahu na 10 ročnú premlčaciu lehotu (tak, ako to upravuje § 401 Obch. zák.), platí, že pre dĺžku premlčacej lehoty platia aj ustanovenia § 100 a násl. Občianskeho zákonníka. Keďže okresný súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, tak na aplikáciu premlčania uplatnil ustanovenie § 101 Obč. zákonníka všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu podľa § 101. Prvýkrát a mohol navrhovateľ domáhať od odporkyne vrátenia nevrátenej časti istiny úveru zmluvnej pokuty a dohodnutého úveru dňom nasledujúceho po dni zosplatnenia úveru, t.j. dňom 05.09.2004. Všeobecná 3 ročná premlčacia lehota na istinu nevráteného úveru, dohodnutého úroku z úveru, úrokov z omeškania a zmluvných pokút uplynula dňom 05.09.2007. Keďže návrh bol doručený tunajšiemu súdu až 10.09.2009 a ustanovený opatrovník odporkyne vzniesol námietku premlčania, okresný súd návrh zamietol v celom rozsahu. Ak všeobecné obchodné podmienky, tvoriace súčasť zmluvy, hovoria o predčasnom zosplatnení úveru a to ku dňu omeškania s viac, ako tromi splátkami úveru, potom dňom nasledujúcim po omeškaní 4 splátky úveru vznikol odporkyni dlh voči navrhovateľovi, ktorého zaplatenia sa mohol domáhať dňom nasledujúcim po vzniku tohto dlhu, t.j. dňom 05.09.2004. Od uvedeného okamihu začala plynúť všeobecná premlčacia trojročná lehota nielen pre istinu, ale aj pre zmluvnú pokutu. Pokiaľ došlo k premlčaniu istiny, t.j. nevrátenej časti úveru, nemôže sa toto premlčanie neprejaviť aj v premlčaní úrokov z úveru a úrokov z omeškania, ako vedľajšieho záväzku vo vzťahu k hlavnému záväzku. Vo vzťahu premlčanej istiny je premlčaný nárok navrhovateľa aj na úroky a úroky z omeškania. Odporkyni, ako úspešnej účastníčke, v konaní vznikol proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania, podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Pretože jej žiadne trovy nevznikli, okresný súd rozhodol, že jej právo na ich náhradu nepriznáva. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V odôvodnení odvolania vyslovil nesúhlas so záverom okresného súdu, podľa ktorého sa jeho pohľadávka v zmysle § 387 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka premlčala pred podaním návrhu po uplynutí všeobecnej 4 ročnej premlčacej lehoty. Zmluvné strany zmluvy o revolvingovom úvere sa v zmysle bodu 5.2 Obchodných podmienok, vytlačených na rube zmluvy, dohodli, že v zmysle § 401 Obchodného zákonníka predlžujú premlčaciu lehotu všetkých práv zo zmluvy na dobu 10 rokov od okamihu, kedy táto doba začne plynúť. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 O.s.p. a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolania, pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie a trov právneho zastúpenia vo výške 70,63 eur s DPH. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov: Ako vyplýva z odvolania navrhovateľa, tento uplatnil odvolací dôvod, spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci, teda uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že okresný súd postupoval správne, ak dohodu medzi účastníkmi o predĺžení premlčacej lehoty práv navrhovateľa voči odporkyni zo spotrebiteľskej zmluvy považoval za zmluvnú podmienku, zhoršujúcu zmluvné postavenie odporkyne, ako spotrebiteľa, v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. Nad rámec správnych úvah okresného súdu považuje odvolací súd za potrebné dodať, že predmetné predĺženie premlčacej lehoty sa vzťahuje výlučne len na práva navrhovateľa (podľa obchodných podmienok spotrebiteľ prehlasuje, že „predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv GECM voči ZK /zákazníkovi/ zo ZU / zmluvy o úvere/ na dobu 10 rokov ...“), ktorá skutočnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval za nedôvodný názor navrhovateľa v odvolaní, podľa dohoda o predĺžení premlčacej lehoty podľa § 401 Obchodného zákonníka je platná. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže úspešnej odporkyni v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli žiadne trovy, odvolací súd rozhodol, že odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .