Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/10/2018 z 9. 5. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 9. mája 2018, sp. zn. 15CoE/10/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7517200979.1 Krajský súd Košice | 15CoE/10/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7517200979.1 | 2018-05-09 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/99b73846-f2dc-4044-b83e-69b6441ff5eb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7517200979.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/10/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517200979
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7517200979.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej a členov senátu
JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Milana Končeka, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: W. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXX, XXX XX E., vymoženie pohľadávky 179,25 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 22.08.2017 č. k. 12Er/214/2017-24, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie požiadal súdny
exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie eur 179,25 eur s prísl. na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Asociácii pre
arbitráž, Bratislava sp. zn. SRSAspA 02447/16 zo dňa 19.05.2016. Súd prvej inštancie vec právne
posúdil podľa § 243h ods.1, § 44 ods.2, 3, § 41 ods.2 písm.d), § 39 ods.4 zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 ods.1, 2, 3, § 53
ods.1, 2, 3, 4, § 54 ods.2, § 558 Občianskeho zákonníka, článku 2, 3, 6 smernice Rady č. 93/13/
EHS a zistil, že pohľadávka oprávneného vznikla z Úverovej zmluvy č. 3705173941, ktorú uzavrel
právny predchodca oprávneného s povinným dňa 25.05.2007. Oprávnený predložil aj Dohodu o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 2989762 zo dňa 15.04.2014. S uvedenou dohodou
bola predložená aj rozhodcovská zmluva zo dňa 15.04.2014. Súd prvej inštancie uviedol, že právny
vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom. Súd prvej inštancie posudzoval
rozhodcovskú zmluvu, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc. Rozhodcovskú zmluvu
aj Dohodu o uznaní záväzku považoval za formulovanú zmluvu. Povinný si ju osobitne nevyjednal a
nemal možnosť ovplyvniť jej znenie, mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
podmienkam. Rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a núti spotrebiteľa podrobiť
sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom, čím spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, preto je absolútne neplatná podľa § 53 Občianskeho zákonníka a nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu na konanie. Takto vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom, preto súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.



3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie
veci. Zdôraznil, že pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnych
predpisov ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Citoval ustanovenie § 3 ods.1,
2, 5, 6 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je uzatvorená na
samostatnom dokumente a je obsahovo aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom ju
mohol odmietnuť, čím by neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenie, keďže sa v rozhodcovskej zmluve
nenachádzali. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoE/265/2015 zo dňa 28.01.2016
a uviedol, že povinný mohol od rozhodcovskej zmluvy taktiež odstúpiť a k podpisu rozhodcovskej zmluvy
nebol žiadnym spôsobom nútený. Namietal, že súd vôbec nezdôvodnil prečo rozhodcovská zmluva
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na
ustanovenie § 3 ods.6 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a na dôvodovú správu k
ustanoveniu § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka, ktoré len potvrdzuje, že rozhodcovskú zmluvu
nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Postup súdu prvej inštancie považoval za
neprípustný a neakceptovateľný a jeho odôvodnenie za arbitrárne. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o
spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným
súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods.1 písm.c) zákona č. 244/2002 Z.z.
(rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia
vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská
zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka,
spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len to, či plnenie, ktoré má byť
vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom, len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť
exekučné konanie. S poukazom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/11/2010
zastával názor, že rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva
oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť.

4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379,
§ 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

6. Podľa § 387 ods.2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie jeho
odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

7. Podľa § 243h ods.1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

8. Podľa § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku) v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm.c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

9. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je
spôsobilým exekučným titulom podľa ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný



súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania,
vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 09.12.2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

10. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy platil v Slovenskej republike zákon č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravoval podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Tento zákon sa
vzťahoval na zmluvy s dlžnou sumou od 200,-- eur do 20.000,-- eur.

11. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

12. Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

14. Podľa § 53 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

15. Podľa § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

16. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

17. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami z
rozhodcovskej zmluvy uzavretej v rovnaký deň ako bola uzavretá aj predložená Dohoda o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach t.j. dňa 27.10.2015. Podľa článku 2. sa všetky spory, ktoré
vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach vrátane sporov a o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie budú riešené v súdnom konaní, alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní
pred Stálym rozhodcovským súdom.

18. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého predstavuje predmetná
rozhodcovská zmluva neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ustanovenia § 53 ods.4 písm.r)
Občianskeho zákonníka. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno považovať tú, ktorá spotrebiteľa
núti, aby všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní
pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj v prípade,
ak síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by
podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť
rozhodcovskému konaniu. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok
odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská



zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný vlastnoručne
podpísal. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už
z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľné a čo má podľa § 53 ods.1, ods.4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka
je od počiatku neplatnou.

19. Odvolací súd zdôraznil, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd
vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného
titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným
titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd
prvej inštancie postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/245/2010 zo dňa 30.11.2011).

20. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa §
387 ods.1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 C.s.p. v spojení s § 255
ods.1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na
ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 C.s.p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods.2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 C.s.p.).