Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/66/2011 z 23. 4. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 23. apríla 2012, sp. zn. 3Co/66/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7209210323.1
Krajský súd Košice | 3Co/66/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7209210323.1 | 2012-04-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/68076c47-d3fc-4e04-8192-cf93b6605c2c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7209210323.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/66/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209210323
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209210323.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov
JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Ladislava Duditša v právnej veci navrhovateľa: Y.. Y.
W., B.. XX.XX.XXXX, X. W., K. XX, právne zastúpený JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom so
sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, proti odporcom: 1. N.. O. I., B.. XX.XX.XXXX a v 2. rade Q.
I., B.. XX.XX.XXXX, C. X. W., O. X, zastúpení JUDr. Jurajom Sopkom, advokátom v Košiciach so
sídlom Štúrova 20, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Kooperatíva poisťovňa, a.s.,
Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, v konaní o zaplatenie 262,90 eur
s príslušenstvom, o odvolaní odporcov a vedľajšieho účastníka na strane odporcov proti rozsudku
Okresného súdu Košice II č.k. 42C/3/2010-69 zo dňa 09.12.2010 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi                           n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom  uložil odporom v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a
nerozdielne  zaplatiť sumu 262,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 09. apríla
2009 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcom uložil povinnosť
nahradiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 73,56 eur taktiež v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 17. júna 2008 došlo k dopravnej nehode na účelovej komunikácii
v Košiciach tak, že  odporkyňa v 2. rade (vodička I.) cúvala z radu zaparkovaných vozidiel na ulici I.
Č.. X P. W., pričom vošla do jazdnej dráhy vodičovi W., ktorý s vozidlom premával po ulici I.. Tým sa
dopustila priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorý bol vyriešený na mieste v
blokovom konaní. Poškodené vozidlo navrhovateľa V. H., Q.: W. XXX K. bolo opravené v autorizovanom
servise  S. S.. H..U.., W., ktorý faktúrou zo dňa 09. júla 2008 č. XXXXXXXX vyúčtoval navrhovateľovi
cenu opravy vo výške 157.502,50 Sk (5.228,13 eur). Ďalší náklad v súvislosti s dopravnou nehodou
mal navrhovateľ vo výške 905,-Sk (30,04 eur), čo predstavuje náklady za odťah motorového vozidla.
Navrhovateľ bol pre prípad vzniku škody na predmetnom motorovom vozidle havarijne poistený u
vedľajšieho účastníka. Podľa oznámenia W. L., H..U.. P. zo dňa 15. júla 2008 bolo navrhovateľovi na
základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX vyplatené poistné plnenie vo výške 150.487,- Sk (4.995,25
eur). Poisťovateľ pri výpočte výšky plnenia vychádzal zo sumy 158.407,50 Sk (5.258,17 eur), ktorá
je tvorená cenou opravy podľa faktúry a cenou odťahu, pričom túto znížil o dohodnutú spoluúčasť
navrhovateľa v rozsahu 5 %, čo predstavuje čiastku 7.920,37 Sk (262,90 eur). V súvislosti s uplatnením
škody z povinného zmluvného poistenia odporcov, bola poisťovňou W., H..U.., P. vypočítaná výška



škody podľa výpočtového programu Abakus. Pri tomto výpočte  poisťovateľ vychádzal zo všeobecnej
hodnoty motorového vozidla 460.202,- Sk, z nákladov na opravu poškodenia súvisiaceho s nehodou vo
výške 159.627,34 Sk a vplyvu opravy poškodenia na technickú hodnotu vozidla - zhodnotenie vo výške
27.110,34 Sk. Po odpočítaní zhodnotenia od nákladov na opravu bola výška škody takýmto spôsobom
stanovená na sumu 132.517,- Sk. Súd prvého stupňa aplikujúc ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, §
438 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravných prostriedkov je prevádzkovateľ, za ktorého sa považuje ten, kto má právnu
a faktickú možnosť disponovať s vozidlom, ktorý ho organizovane užíva. V tomto prípade bol v čase
dopravnej nehody prevádzkovateľom motorového vozidla O. F. Q.P.: W. XXX X., ktorého prevádzkou
bola škoda spôsobená, odporca v 1. rade. Jeho zodpovednosť za škodu vyplýva z ust. § 427 OZ.
Nie je však vylúčené, aby si navrhovateľ úspešne uplatnil nárok na náhradu škody voči vodičovi, ktorý
zodpovedá za škodu spôsobenú tou istou škodovou udalosťou podľa ust. § 420 ods. 1 OZ. V tomto
prípade si navrhovateľ uplatnil právo na náhradu škody voči obom uvedeným subjektom, teda voči
prevádzkovateľovi N.. O. I. a voči vodičke Q. I., ktorí sú manželia. V konaní nebola medzi účastníkmi
sporná zodpovednosť odporcov za škodu. Títo svoju povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu
namietali z dôvodu, že skutočná škoda na motorovom vozidle, na náhradu ktorej má navrhovateľ nárok
podľa platných právnych predpisov je 138.250,35 Sk. Keďže navrhovateľovi bola z havarijného poistenia
uhradená suma 150.487,13 Sk, bolo mu teda zo strany  poisťovne zaplatené viac, ako je jeho skutočná
škoda. Navrhovateľ trval na tom, že výška škody predstavuje sumu 158.407,50 Sk, teda všetko, čo musel
vynaložiť na opravu vozidla a jeho odťah. Poukázal na to, že túto výšku vedľajší účastník akceptoval pri
určení poistného plnenia z havarijného poistenia, preto jeho výpočet skutočnej škody v sume 132.517,-
Sk považoval za účelový. Pre rozhodovanie o povinnosti odporcov zaplatiť navrhovateľovi sumu 262,90
eur súd potreboval ustáliť výšku škody na motorovom vozidle navrhovateľa, a to v súlade s ust. § 442
ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní tejto otázky vychádzal  z toho, že ak je za škodu
považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná  rozdielom medzi
majetkovým stavom poškodeného  pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výšku
všetkých nevyhnutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť k obnoveniu pôvodného
majetkového stavu, v danom prípade k oprave vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako
prevádzkovania schopné, ako pred škodovou udalosťou. Pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového
stavu nie je možné inak než za použitia nových náhradných dielov, oprava bola prevedená účelne a
smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Nemožno prenášať povinnosť na úhradu
nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať
oproti škodcovi. V tomto smere  sa súd prvého stupňa stotožnil s nálezom Ústavného súdu ČR II ÚS
2221/07 a nestotožnil sa s výpočtom skutočnej škody tak, ako ju po odpočítaní zhodnotenia od nákladov
na opravu vyčíslil vedľajší účastník v sume 132.517,- Sk. Vychádzal z toho, že v prípade havarovaného
vozidla, hoci aj opraveného novými dielmi, je  jeho skutočná hodnota vždy nižšia než pôvodná hodnota
použitého vozidla. Zobral do úvahy i skutočnosť, že navrhovateľovi bolo toto „zhodnotenie“ vozidla v
podstate vnútené protiprávnym konaním odporkyne v 2. rade. V dôsledku škodovej udalosti sa tak dostal
do situácie, kedy je nútený vynaložiť do svojho značnú čiastku na to, aby svoje vozidlo mohol používať
ako pred škodovou udalosťou (II ÚS 2221/07). Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa pri určení
výšky škody na tzv. „zhodnotenie“ vozidla neprihliadol a ustálil, že škodou v tomto prípade sú všetky
navrhovateľom vynaložené prostriedky, nevyhnutné na obnovenie prevádzky schopnosti vozidla, teda
cena opravy a cena odťahu spolu v sume 5.258,17 eur (158.407,50 Sk). V konaní nebolo preukázané,
že by uskutočnená oprava vozidla  bola neúčelná, alebo prevedená vo väčšom rozsahu. Nebolo ani
preukázané zhodnotenie motorového vozidla a nie je jasné, akým spôsobom bolo toto vyčíslené v sume
27.190,35 eur. Vychádzajúc z takto ustálenej výšky škody mal súd za to, že po zohľadnení rozsahu, v
ktorom mal navrhovateľ škodu nahradenú z titulu havarijného poistenia v sume 4.995,26 eur (150.487,13
Sk) sú odporcovia povinní mu zaplatiť čiastku 262,90 eur (7.920,37 Sk), čím bude rozsah náhrady škody
zodpovedať jej skutočnej výške 5.228,17 eur (158.407,50 Sk). V súlade s ust. § 438 ods. 1 OZ súd na
úhradu zostávajúcej časti škody 262,90 eur zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne, lebo obaja sú v
tomto vzťahu z náhrady škody povinnými subjektmi. Odporcovia sa s plnením dostali do omeškania a
preto navrhovateľovi vznikol aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 OZ
a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým zákonom sú uvedené úroky stanovené vo výške o 8
percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného  dlhu, čo v danom prípade predstavuje 9,5 % ročne. Pri určení
počiatku omeškania vychádzal z výzvy, ktorou navrhovateľ dňa 06.04.2009 vyzval odporcu v 1. rade i
odporkyňu v 2. rade na úhradu žalovanej sumy s tým, že pri doručovaní týchto výziev poštou sa výzvy
dostali do dispozičnej sféry odporcov 08. apríla a od nasledujúceho dňa sú v omeškaní s plnením svojho



peňažného dlhu. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému
navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške spolu  73,56 eur, ktoré pozostávajú z náhrady súdneho
poplatku vo výške 16,50 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške spolu 57,06 eur, ktoré
predstavujú náhradu za 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa 03. apríla
2009 a návrh na vydanie platobného rozkazu 27. apríla 2009 (21,58 x 2 + 2 x režijný paušál 6,95 eur).
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu za rokovanie s klientom dňa 08.12.2010, lebo z predloženého
potvrdenia o rokovaní nevyplýva obsah tohto rokovania a nie je zrejmá účelnosť tohto úkonu.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie odporcovia, ako aj vedľajší účastník na strane odporcov.
Odporcovia navrhli rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrh zamietnuť a zaviazať navrhovateľa
na náhradu trov konania. Uplatnili odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., teda,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho  právneho posúdenia veci. V dôvodoch
odvolania akcentoval na to, že aj v súčasnosti platná právna úprava v ust. § 443 OZ ustanovuje, že
určenie výšky škody na veciach sa ustaľuje tak, že sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Pretože
vec podlieha prirodzenému opotrebeniu, za tým účelom sa vždy musí odpočítať amortizačná zrážka.
Preto podľa názoru odporcov poisťovňa uviedla správne, že skutočná výška škody je daná po odpočítaní
amortizačnej zrážky. V prípade, ak by tomu takto nebolo, potom by samozrejme na strane poškodeného
došlo k bezdôvodnému obohateniu sa, či na úkor poisťovne alebo osoby zodpovedajúcej za škodu.
Plnú výšku náhrady by mohol požadovať poškodený iba pri tzv. absolútnej škode, teda že by vec bola
zničená alebo odcudzená, keďže by mu zostala iba nulová hodnota veci. Inak má právo poškodený
iba na náhradu výšky potrebnej na uvedenie veci do predošlého stavu. V prípade, že by  bolo možné
sa stotožniť s právnym názorom súdu prvého stupňa, vznikol by súdny precedens na to, aby účastníci
havarijných zmlúv bez ohľadu na ďalšie okolnosti uzatvárali zmluvy s neúmerne veľkým percentom
spoluúčasti, ktorá by mala negatívny dopad voči účastníkom dopravných nehôd ale aj poisťovniam.
Priznanie spoluúčasti z havarijného poistenia by bolo podľa odporcov v rozpore dobrými mravmi s
poukazom na to, že aj samotný navrhovateľ po oprave motorového vozidla získal vyššiu hodnotu než
bola škoda, teda  predmet mal hodnotu v čase jeho poškodenia.

Vedľajší účastník na strane odporcov podaným odvolaním sa domáhal zrušenia rozsudku a vrátenia
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podaným odvolaním uplatnil odvolacie dôvody podľa ust.
§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..V dôvodoch odvolania akcentoval na to, že súd neprihliadol na
to, že v dôsledku opravy vozidla s použitím nových náhradných dielov došlo k jeho zhodnoteniu. O
toto zhodnotenie vozidla sa náhrada škody musí znížiť. Skutočnou škodou, ktorá vznikla na vozidle
navrhovateľa sú náklady vynaložené na opravu vozidla, od ktorých treba odpočítať jeho zhodnotenie,
ku ktorému došlo v dôsledku vykonanej opravy. Treba vziať do úvahy skutočnosť, že skutočná škoda
vyčíslená ako rozdiel medzi nákladmi na opravu a zhodnotením vozidla v dôsledku opravy, nikdy nemôže
byť vyššia než všeobecná hodnota vozidla pred poškodením. Inak by sa poškodený bezdôvodne obohatil
na úkor škodcu. Okrem iného je technicky (znalecky) preukázané, že do 3 rokov veku vozidla dochádza
následkom dopravnej nehody k jeho „znehodnoteniu“ a po 3 rokoch veku vozidla dochádza k jeho
zhodnoteniu (amortizácii) vykonanou opravou. V danom prípade ide o 5 ročné vozidlo (rok výroby 2003
a dopravná nehoda sa stala v roku 2008).  Na základe vyššie uvedeného má vedľajší účastník za to,
že výšku skutočnej škody na vozidle navrhovateľa bude treba zistiť cestou znaleckého dokazovania, v
rámci ktorého súd i znalec zistí všeobecnú hodnotu vozidla pred poškodením, vyčísli náklady nevyhnutné
na uvedenie vozidla do stavu pred poškodením a prihliadne k zhodnoteniu vykonanou opravou. Až po
vykonanom dokazovaní bude súd prvého stupňa môcť vo veci objektívne rozhodnúť.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu odporcov a vedľajšieho účastníka nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali odporcovia i vedľajší
účastník na strane odporcov v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 O.s.p.), potom
čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach



dňa 18. apríla 2012. Po preskúmaní rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že ani odvolanie odporcov
ani odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcov nie je dôvodné.

Žalovaní, ako aj vedľajší účastník uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.,
avšak z obsahu odvolania vedľajšieho účastníka na strane odporcov možno vyvodiť aj odvolací dôvod
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. spočíva v neúplnosti  zistenia skutkového stavu
veci, pričom je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných
skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz,
spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že  ho nepovažoval za rozhodujúci pre
vec). Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý odvolaním uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne
označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré
hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval najmä preto, že ho nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy, ktoré boli uplatnené už v konaní pred súdom prvého
stupňa.

Ani odporcovia ani vedľajší účastník na strane odporcov nenavrhovali v konaní znalecké dokazovanie
za účelom zistenia výšky skutočnej škody na vozidle navrhovateľa. Odporcovia síce v písomnom podaní
doručenom súdu 02.09.2010 (č.l. 52a spisu) uviedli, že Občiansky zákonník neumožňuje  vychádzať
pri výške škody len z predložených faktúr na úhradu opravy motorového vozidla, ale musí vychádzať
z objektívneho posúdenia zistenia skutočnej škody a v prípade, že navrhovateľ bude trvať na svojej
požiadavke, nebránia sa odporcovia znaleckému dokazovaniu, avšak žiadajú aby náklady znášal
navrhovateľ, keďže takýto dôkaz sa javí ako dôkaz navyše, keďže odborný posudok tu už existuje
(výpočet hodnoty vozidla a výšky škody podľa programu Abakus vedľajším účastníkom).

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Dokazovanie v sporovom
konaní je ovládané prejednávacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených
účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Ust. § 120 ods. 1 posledná veta súdu
umožňuje, aby vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, teda ide o prelomenie
zásady formálnej pravdy v sporovom konaní, pretože súd vlastne prestáva byť viazaný dôkaznými
návrhmi strán. Tento postup však nie je pravidlom, naopak pôjde o výnimočný postup, ktorý je možné
využiť vtedy, keď je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Oprávnenie
súdu vykonať iné ako navrhnuté dôkazy možno aplikovať len za situácie, keď potreba vykonať ďalšie
dôkazy vyplynula zo samotného doterajšieho dokazovania. Ako príklad možno uviesť aj povinnosť súdu
ustanoviť znalca, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, a to
aj v prípade ak účastník znalecké dokazovanie nenavrhol, avšak o takýto prípad v danom konaní nejde.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa
týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až 135 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkom
nevyplynuli, alebo inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu
pri aplikácii práva na nesprávne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis,  než ktorý použiť mal, alebo použil právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval.
Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú dané. Súd prvého stupňa na



prejednávanú vec aplikoval relevantné právne ustanovenia, tieto aj správne vyložil, pričom námietky
uplatňované v odvolaní ako vedľajšieho účastníka tak aj odporcov boli podstatou obrany odporcov i
vedľajšieho účastníka v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorou obranou sa súd prvého stupňa v
celom rozsahu vysporiadal.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

K odvolacím námietkam odporcov a vedľajšieho účastníka udáva odvolací súd nasledovné:

Aj odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi Ústavného súdu ČR II ÚS 2221/07: „Súd musí
nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k výsledku spravodlivému. Inými
slovami právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti a nie súborom právnych predpisov, ktoré
sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného
príslušnou normou. V danom prípade je zmyslom a účelom ustanovenia priznávajúceho poškodenému
právo na náhradu škody zabezpečiť, aby mu bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma. Rozsah
náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku všetkých ním vynaložených prostriedkov k obnoveniu
prevádzkyschopnosti vozidla“.

S poukazom na zmenu spoločenských pomerov po roku 1989 a s tým súvisiacou zmenu hodnotovej
orientácie práva jednou zo základných spoločenských a právnych zmien ponovembrového obdobia je
aj tendencia posilňovania ochrany vlastníckeho práva fyzických a právnických osôb v rozpore s ktorou
je stav, keď poškodený v niektorých prípadoch musí doplácať na konanie škodcu, ktorým bol poškodený
jeho majetok. Inač povedané po roku 1989 prestáva sa javiť spravodlivým stav, keď poškodenému
je priznaná náhrada škody vo výške súčtu ceny nových súčiastok zníženej o čiastku zodpovedajúcu
rozdielu ceny novej súčiastky a časovej ceny súčiastky (aby nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia)
a ceny práce objektívne potrebnej na opravu poškodenej veci. Dôvodom tejto nespravodlivosti je  to, že
poškodenému fakticky neostáva iné, než zakúpiť náhradné diely nové, pretože pokúsiť sa zabezpečiť
diely adekvátne opotrebované, je buď nemožné alebo neprimerane zložité, resp. ich montáž už nie je
technicky možná s ohľadom na ich opotrebenie, v dôsledku čoho síce poškodený získa určitú výhodu
(získa novú súčiastku za súčiastku opotrebovanú), avšak iba preto, že ku škodnej udalosti vôbec došlo.
Pokiaľ mala opotrebovaná súčiastka navyše úplne zanedbateľnú hodnotu a s nadobudnutím novej
súčiastky je spojená potreba vynaložiť výraznú cenu, je postavenie poškodeného o to nevýhodnejšie.
Preto aj Ústavný súd ČR v záujme spravodlivosti uplatnil rozširujúci výklad slovného spojenia „vychádza
sa z ceny“, ktorá je súčasťou dikcie ust. § 443 Občianskeho zákonníka. Zákon ust. § 443 Občianskeho
zákonníka vytvára priestor pre rozširujúci výklad k otázke rozsahu náhrady škody a rozširujúci výklad
potom musí vziať do úvahy obsah práva na vlastníctvo ako základného práva chráneného Ústavou, ktoré
neposkytuje ochranu majetku iba pokiaľ ide o jeho výšku, ale aj pokiaľ ide o štruktúru jeho zloženia. Je
v rozpore s princípom ochrany vlastníctva aj neprirodzená separácia poškodených vecí na súčiastky a
ich oddelené ohodnocovanie s tým, že následne je z nich právne „zložená späť“ poškodená vec. Ak totiž
dochádza k poškodeniu (zničeniu) súčasti veci, dochádza k poškodeniu celej veci. Navyše ak dochádza
k poškodeniu veci, je to i poškodením vlastníckej vôle vlastníka, pretože s vecou nemôže nakladať tak,
ako by s ňou nakladal pred škodou udalosťou, navyše ako to správne v dôvodoch rozsudku konštatuje
súd prvého stupňa, je mu vnútené proti jeho vôli vymeniť čiastočne opotrebované súčiastky za nové a
doplatiť rozdiel v cene, hoci nebyť škodovej udalosti, vôbec by o takéto konanie záujem nemal, keďže
vec bola v pôvodnom stave funkčná.

Navyše pokiaľ odporcovia v dôvodoch odvolania sa domnievajú, že priznanie spoluúčasti z havarijného
poistenia by bolo v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na to, že navrhovateľ po oprave motorového
vozidla získal vyššiu hodnotu ako  mal predmet hodnotu v čase jeho poškodenia, táto domnienka
žalovaných je nesprávna už aj preto, že navrhovateľ z titulu zmluvy o havarijnom poistení platil vysoké
finančné čiastky, aby bol chránený v prípade škodových udalosti a bolo by naopak v rozpore s dobrými
mravmi, ak by mal participovať na tzv. „výhode“ havarijného poistenia zo strany poškodeného škodca.



Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdil, a to ako vo výroku vo veci samej, tak i vo výroku o trovách prvostupňového
konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný a preto správne zaviazal súd prvého stupňa odporcov k
náhrade trov konania odporcov. Odvolací súd sa stotožnil aj s výškou priznaných trov, ktoré boli vyčíslené
súdom prvého stupňa správne v súlade s advokátskou tarifou.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1
O.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, avšak preukázateľné trovy odvolacieho konania mu
nevznikli, preto si ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.