Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/16/2013 z 26. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. marca 2013, sp. zn. 7Co/16/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5612210244.1 Krajský súd Žilina | 7Co/16/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5612210244.1 | 2013-03-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8496a5d9-ffbe-4a24-8e30-295c8a42f683 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5612210244.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/16/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210244
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612210244.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľa: Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpený
spoločnosťou Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866
881, proti odporcovi: L. X., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, o zaplatenie 114,50 eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C 241/2012-41, zo
dňa 26. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal zaviazať odporcu na
zaplatenie istiny 114,50 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 70,14 Eur od 5.9.2009 až do
zaplatenia. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (Dexia banka
Slovensko, a.s., Žilina) a odporcom bola dňa 4.4.2008 uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, na základe ktorého navrhovateľ pre odporcu zriadil rastový osobný
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. K uvedenej zmluve taktiež dňa 4.4.2008 bol uzavretý Dodatok - bonus/
zľava, ktorým navrhovateľ sa zaviazal poskytnúť majiteľovi účtu balíku služieb Balík Výhoda bonus
sumu 600,- Sk za splnenia v Dodatku uvedených podmienok. Listom zo dňa 26.8.2009 navrhovateľ
odstúpil od Zmluvy o účte č. XXXXXXXXXX/XXXX v zmysle Všeobecných obchodných podmienok
(ďalej len „VOP“), keďže od 2.1.2009 bol na účte odporcu vykazovaný debetný zostatok vo výške 44,89
Eur. Ku dňu 4.9.2009 bol zostatok na účte -70,14 Eur, ktorá pozostáva zo zmluvnej pokuty, úrokov,
poplatkov za Balík Výhoda. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy na základe skutkového
tvrdenia uvedeného v návrhu, že na základe uzatvorenej Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, poskytol odporcovi službu „Povolené prečerpanie na osobnom účte“. Žalovaná
suma podľa tvrdenia uvedeného v návrhu pozostáva z istiny 70,14 Eur a vyčísleného sankčného úroku
vo výške 44,36 Eur. Oboznámením sa so Zmluvou o spolupráci zo dňa 4.4.2008 zistil, že odporca
nedal návrh na uzavretie zmluvy - Povolenie pre čerpanie na osobnom účte. V prípade, že by sa
jednalo o nepovolené (medzi zmluvnými stranami nedojednané) prečerpanie finančných prostriedkov
na osobnom účte, navrhovateľ nešpecifikoval a nepreukázal, z čoho pozostáva žalovaná suma. Z
navrhovateľom predloženého listinného dôkazu (výpis účtu) vyplýva, že v návrhu uplatnená istina
pozostáva z neuhradených úrokov, pričom navrhovateľ nepreukázal, či boli medzi zmluvnými stranami
dojednané, nešpecifikoval v akej výške, z akej sumy, od kedy, do kedy si ich uplatňuje a takisto, že
žalovaná suma pozostáva zo zmluvnej pokuty. Podmienkou platného dojednania zmluvnej pokuty podľa
ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka je jej písomná forma, nestačí odkaz na VOP. Z rovnakých



dôvodov preto zamietol aj návrh navrhovateľa na zaplatenie sankčného úroku. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že v návrhu
na začatie konania nedopatrením uviedol, že s odporcom si dojednal službu „Povolené prečerpanie na
osobnom účte“, ale v skutočnosti sa jedná o nedoplatky na poplatkoch, úrokoch a zmluvnej pokute v
zmysle Zmluvy o účte a Dodatku k Zmluve o účte - bonus z balíka služieb Balík Výhoda s odkazom na
neoddeliteľné súčasti, ktorými sú VOP a Sadzobník poplatkov. Aj okresný súd zistil, že ku dňu 4.9.2009
bol zostatok na účte -70,14 Eur, ktorá suma pozostáva zo zmluvnej pokuty, úrokov, poplatkov za Balík
Výhoda. V tejto súvislosti súčasne s ospravedlnením neprítomnosti na pojednávaní dňa 17.10.2012
poskytol okresnému súdu aj rozsiahlu špecifikáciu žalovanej sumy, z ktorého vyplýva, že žalovaná
suma nemá povahu nároku na základe služby Povolené prečerpanie na osobnom účte, ale jedná sa o
nepovolené prečerpanie na osobnom účte, ktoré vzniklo odporcovi pri využívaní služby Balík Výhoda. V
takom prípade bolo potrebné vychádzať z podmienok uvedených v § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka
spolu s článkami I. bod 3, bod 7, článkom III. bodu 23 VOP, E - depozitné produkty - ostatné poplatky.
Okresný súd rozhodnutím zasiahol do jeho základného práva garantovaného Ústavou SR, a to práva na
súdnu ochranu, keďže vec nesprávne právne posúdil. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a jeho
návrhu vyhovieť.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny
potvrdil.

V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada.
Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ju preukazujú,
je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti je
zaviazaný každý účastník konania. Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania
najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky a
sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; len súd ale rozhodne, ktoré z označených
dôkazov vykoná (viď § 120 ods. 1 O.s.p.). Ani v sporovom konaní úprava neopúšťa zásadu materiálnej
pravdy ako protipól zásady formálnej pravdy. Zásada materiálnej pravdy je vyjadrená najmä v § 153 ods.
1 O.s.p. tak, že základom rozhodnutia súdu je zistený skutkový stav. V prípade, ak účastník si nesplní
povinnosť tvrdenia, teda neunesie bremeno tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník
vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak
sa jedná o rozhodnú skutočnosť podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto
skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. K naplneniu týchto
skutočností došlo aj v prejednávanej veci.

Navrhovateľ v návrhu na začatie konania v súvislosti s preukazovaním dôvodnosti nároku na
zaplatenie žalovanej sumy tvrdil (bremeno tvrdenia), že na základe Zmluvy č. 1644477001 poskytol
odporcovi službu „Povolené prečerpanie na osobnom účte“, pričom odporca prostredníctvom svojho
účtu vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Na vyššie
uvedený účel poskytol odporcovi na účet peňažné prostriedky, ktoré odporca mohol čerpať do výšky
poskytnutého debetného limitu. Odporca počas trvania platnosti zmluvy prečerpal sumu vo výške 70,14
Eur predstavujúci nepovolený debetný zostatok.

Na základe vykonaného dokazovania okresným súdom bolo jednoznačne zistené, že medzi právnym
predchodcom navrhovateľa - Dexia banka Slovensko, a.s. a odporcom bola dňa 4.4.2008 uzatvorená
Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej nebolo dojednanie
uvedené v článku I. bod 4 „návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené
prečerpanie na osobnom účte“, od ktorého (dojednania) navrhovateľ odvodzoval vznik žalovanej



pohľadávky vo výške 70,14 Eur - čerpanie peňažných prostriedkov do výšky poskytnutého debetného
limitu. Pokiaľ aj okresný súd v dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že podľa výpisu z účtu uplatnená
pohľadávka vo výške 70,14 Eur by mohla pozostávať z úroku, poplatku balíka výhod a zmluvnej
pokuty - bonus tak, ako to vyplýva z výpisu účtu zo dňa 4.9.2009, uvedený listinný dôkaz bez
ozrejmenia ďalších skutkových okolností (naviac tvrdených v rozpore s návrhom na začatie konania)
- napríklad, na základe akého konania odporcu a porušením ktorých konkrétnych ustanovení Zmluvy
zo dňa 4.4.2008 ako aj Dodatku k Zmluve o účte zo dňa 4.4.2008 došlo, ktoré podmienky zmluvy boli
porušené a akým spôsobom navrhovateľ dospel k výpočtu týchto uplatnených čiastkových nárokov, táto
skutočnosť vyplývajúca z predloženého listinného dôkazu nemohla znamenať preukázanie dôvodnosti
takto uplatnenej pohľadávky. Primárne okresný súd mohol vyhodnocovať skutkové tvrdenia a predložené
listinné dôkazy len vo vzťahu k tvrdeniam uvádzaným navrhovateľom v návrhu na začatie konania.
Ak okresný súd zistil skutkový stav, ktorý vychádzal z dôkazného tvrdenia navrhovateľa ako aj jeho
dôkaznej iniciatívy v konaní (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1), správne uvedené zistené skutkové okolnosti
vyhodnotil tak (§ 153 ods. 1 O.s.p.), že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní
dôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy (70,14 Eur + sankčný úrok vo výške 44,36
Eur uplatnený z tohto základu).

Na základe uvedených skutočností, krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže žiadne si neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.