{"guid": "33efa98b-e89b-4ca0-be9a-a424cfbd829e:b7c7d737-eb25-45a0-adc8-a5fc5360b450", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7114203324.1", "spisova_znacka": "5Co/788/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/788/2015 z 23. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 23. októbra 2016, sp. zn. 5Co/788/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7114203324.1", "identifikacne_cislo": "7114203324", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ján Slebodník", "sudca_id": 1306, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-slebodnik-1306", "datum_vydania": "2016-10-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7c7d737-eb25-45a0-adc8-a5fc5360b450", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7114203324.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7114203324.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7114203324.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/788/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114203324
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114203324.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andrea Šalatu v spore navrhovateľa: E. B., Z.. XX.X.XXXX, B. V. A., L.
X, zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti odporcom:
1. VASA, s.r.o., so sídlom v Prešove, Exnárova č.5, IČO: 31 680 542, 2. Stavebné bytové družstvo I
Košice, so sídlom v Košiciach, Vojenská č.14, IČO: 31 661 734, zastúpeného JUDr.Ivan Husár, advokát,
so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, 3. A. Q., Z..XX.XX.XXXX, B. V. A., X. Č..XX, v konaní o určenie
neplatnosti zmlúv o prevode vlastníctva k bytu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Košice I č.k. 24C/67/2014-147 z 30. júna 2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2.rade vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že určil, že zmluva o prevode členských
práv a povinností člena Stavebného bytového družstva I Košice uzatvorená medzi navrhovateľom
a odporkyňou v 1. rade dňa 16.9.2013, ktorej predmetom bol prevod práv a povinností ako člena
Stavebného bytového družstva I Košice a ako nájomcu bytu č. 55 nachádzajúceho sa v Košiciach,
v bytovom dome Dargovská 2 stojacom na parc. č. 3513, evidovanom v katastri nehnuteľností na
liste vlastníctva Č.. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, katastrálne územie O. T.
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu vo
výške 1153/100000 a prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške 1153/100000, je
neplatná (I. výrok). Určil, že zmluva o prevode vlastníctva bytu č. 55 nachádzajúceho sa v Košiciach,
v bytovom dome Dargovská 2 stojacom na parcele č. 3513, evidovanom v katastri nehnuteľností na
liste vlastníctva č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, katastrálne územie O.Á. a
spoluvlastníckeho  podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu
vo výške 1153/100000 a prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške 1153/100000
uzatvorená medzi odporkyňou v 1. rade a odporcom  2. rade je neplatná (II. výrok). Určil, že kúpna zmluva
uzatvorená medzi odporkyňou v 1. rade a odporcom v 3. rade, ktorej predmetom je byt č. 55 nachádzajúci
sa v Košiciach, v bytovom dome Dargovská 2 stojacom na parc. č. 3513, evidovanom v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, katastrálne
územie O. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového
domu vo výške 1153/100000 a prislúchajúci spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 1153/100000,
ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 24.1.2014 pod č. V-9717/2013 je neplatná (II.
výrok). Priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporcovi v 1.rade vo výške 616,56
EUR (trovy právneho zastúpenia), ktorú je odporca v 1.rade povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám
jeho právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej, advokátky, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (IV. výrok) a navrhovateľovi náhradu trov konania proti odporcom v 2. a 3. rade nepriznal (V.
výrok)



2.   O náhrade trov súd v danom prípade rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle vyššie cit.
zák. ust. a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov proti odporcovi v 1.rade,
ktorý v spore úspech nemal (§ 142 O.s.p.). Trovy navrhovateľa predstavujú trovy právneho zastúpenia,
pretože ho v tomto konaní zastupoval advokát. Tento si trovy právneho zastúpenia uplatnil vo výške
616,63 €.
3. Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa vyhl. MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby súd vychádzal z ust. § 11 ods.1 písm. a/  v spojení s ust. § 13 ods.3 cit. vyhl.. Základná
sadzba tarifnej odmeny je vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, keďže hodnotu prejednávanej
veci resp. práva nie je možné vyjadriť v peniazoch.  Výpočtový základ pre účely tejto vyhlášky podľa ust.
§ 1 ods.3 predstavuje výška priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok
predchádzajúceho kalendárneho roka. Pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny je rozhodujúcou
je výška výpočtového základu v kalendárnom roku, v ktorom bol úkon právnej služby vykonaný. Jedna
trinástina výpočtového základu na rok 2014 je 61,87 € a na rok 2015 je 64,5 €. Podľa ust. § 13
ods.3 cit. vyhl.,  pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z
tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by
advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. V predmetnej veci sa jedná o spojenie viacerých vecí,
pretože navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti troch zmlúv so samostatným právnym základom,
spojenie týchto vecí priamo zo zákona nevyplýva a teda, určenie neplatnosti každej z nich by mohlo byť
predmetom samostatného konania.
4. Spolu tarifná odmena a režijný paušál činia 513,80 €. Právnemu zástupcovi podľa ust. § 18 ods. 3
cit. vyhl. patrí aj zvýšenie tarifnej odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo
výške 20 %, t.j. o 102,76 €, pretože právny zástupca preukázal, že je platiteľom tejto dane. Po uvedenom
zvýšení predstavuje odmena právneho zástupcu 616,56 €.
5. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ mal v konaní plný úspech, v zmysle ust. § 142 ods.1 O.s.p. by mu
patrilo právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva aj voči odporcom v 2. a
3.rade, ktorí vo veci úspech nemali.

6. Súd však vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti mal za
to, že v danom prípade je namieste použitie moderačného absolučného práva súdu zakotveného v ust.
§ 150 ods.1 O.s.p., ktorého cieľom je zmiernenie dopadu resp. dôsledkov právnej normy, upravujúcej
náhradu trov konania.

7. Za dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov voči odporcom v 2.
a 3.rade súd pokladal, že rozhodnutie vo veci samej vo vzťahu k odporcom v 2. a 3.rade - určenie
neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva uzavretej medzi odporcom v 2.rade a odporcom v
1.rade a určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom v 1.rade a odporcom v 3.rade
sa odvíjalo, resp. priamo súviselo s určením neplatnosti prvotného právneho úkonu, zmluvy o prevode
členských práv a povinností, na uzavretie ktorej odporcovia v 2. a 3.rade nemali žiaden ani dosah; neboli
jej účastníkmi. Vo vzťahu k odporcovi v 2.rade sa súd stotožňuje s jeho argumentáciou, že podľa ust.
§ 230 Obchodného zákonníka, prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve na
základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva a členské práva a povinnosti spojené s členstvom
prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému
družstvu, preto súd navrhovateľovi náhradu trov proti odporcom v 1. a 3. rade nepriznal.

8. V podanom odvolaní navrhovateľ zastúpený Advokátskou kanceláriou  JUDr. Rajtákovej v časti trov
konania žiadal zmeniť výrok tak, že navrhovateľovi sa náhrada trov konania proti odporcovi v 2. rade
prizná vo výške 616,63 € a zároveň priznal navrhovateľovi trovy odvolacieho konania 139,16 €. V
odvolaní namietal okrem iného, že neobstojí argumentácia, aby odporca v 2. rade nemohol ovplyvniť
obsah právneho úkonu medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1. rade.

9. Okrem iného namietal to, že bol to práve jeho postup, t.j. odporcu v 2. rade, čo mu bol neplatný právny
úkon - zmluva o prevode členských práv medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1. rade predložený, a
ktorý vykonal ďalšie právne úkony - zmluvu o prevode  vlastníctva z predmetného bytu na odporkyňu
v 1. rade, z ktorých je zrejmé, že zmluvu o prevode členských práv považuje za platný právny úkon. V
ďalšej časti odvolania už len vyčísľuje trovy konania odvolateľ.



10. Vo vyjadrení k odvolaniu právny zástupca odporcu v 2. rade SBD I Košice  považoval odvolanie za
nedôvodné a navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny v tomto výroku a priznať trovy odvolacieho
konania 57,87 € na účet právneho zástupcu odporcu v 2. rade. Účastníkmi zmluvy o prevode členských
práv a povinností medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade vôbec odporca v 2. rade nebol a rovnako
nebol ani účastníkom zmluvy, ktorou došlo k prevodu vlastníctva zo žalovaného v 1. rade na odporcu v 3.
rade. Odporca v 2. rade, ak by neakceptoval prevod členských práv a povinností, tak išlo by o nečinnosť
z jeho strany, lebo Stavebné bytové družstvo neschvaľuje prevody členských práv a povinností, ani
nemôže samostatne rozhodnúť o neplatnosti takéhoto úkonu - táto kompetencia je iba v právomoci súdu.
Súčasne zvýraznil, že v čase prevodu vlastníckeho práva zo strany odporcu v 2. rade na odporcu v 1.
rade neexistovalo žiadne predbežné opatrenie súdu, ktoré by mu zakazovalo uvedený prevod realizovať
a nikto v danom čase neplatnosť prevodu nespochybňoval.

11. Takisto je potrebné zdôrazniť, že z hľadiska celkových okolností prípadu je nie bez významu, že
navrhovateľ dobrovoľne sám zmluvu o prevode členských práv a povinností zrealizoval a nechal si
vyplatiť dohodnutú odmenu za prevod členských práv a povinností a až následne sa z formálnych
dôvodov domáhal určenia neplatnosti predmetných zmlúv. Teda aj navrhovateľ sám nepochybne prispel
k vzniku neplatnosti právny ch úkonov a jeho vôľou v čase podpisu zmluvy o prevode členských práv
a povinností nepochybne bolo prevod zrealizovať.

12. Zároveň je potrebné uviesť, že ak by aj súd priznal žalobcovi náhradu trov konania voči viacerým
odporcom, išlo by o solidárny záväzok, teda tú istú sumu, ktorú zaviazal súd zaplatiť žalovaného v 1.
rade by boli povinní spoločne a nerozdielne uhradiť viacerí žalovaní. Nakoľko náhrada trov konania bola
žalobcovi priznaná voči žalovanému v 1. rade, nemôže navrhovateľ požadovať popri takto priznanej
náhrade trov konania ešte identickú náhradu trov aj od žalovaného v 2. rade.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujú prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a
zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 57,87 € na účet právneho zástupcu
žalovaného v 2. rade.

14. Odvolací súd po špecifikácii odvolacieho dôvodu v časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o
náhrade trov konania, a to len vo vzťahu dvoch strán sporu postupom podľa § 470 ods. 1,2 CSP
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a zistil, že je vecne správny, a preto ho treba potvrdiť
podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zák. č. 160/2015 Z.z., ďalej len
CSP) a odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016 musel postupovať na
základe úpravy z prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto
zákona. Odvolanie však bolo podané ešte pred 1.7.2016, ak podmienky jeho prípustnosti (vrátane
podmienky, či bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote), je treba posúdiť podľa právneho
stavu existujúceho v čase podania odvolania podľa príslušných ustanovení O.s.p., dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán sporu, lebo odvolacie konanie, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP). Vznikla tu aj potreba ústavne konformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva podľa čl. 3 ods. 1 CSP.

16. Odvolací súd na zvýraznenie dôvodov vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu žalobcu
a žalovanej v 2. rade a vo výroku o trovách konania poukazuje na to, že navrhovateľ sám dobrovoľne
zmluvu o prevode členských práv a povinností zrealizoval a nechal si vyplatiť dohodnutú odmenu za
prevod členských práv a povinností a až následne potom z formálnych dôvodov sa domáhal určenia
neplatnosti predmetných zmlúv a bol aj v konaní úspešný. Výrazným dielom teda navrhovateľ prispel
k vzniku neplatnosti právnych úkonov a jeho vôľou v čase podpisu zmluvy o prevode členských práv
a povinností bolo aj takýto prevod práv a povinností člena SBD ako nájomcu bytu č. 55 v Košiciach v
bytovom dome Dargovská 2, realizovať.

17. V tejto veci bol napadnutý len výrok rozsudku vo vzťahu navrhovateľa a odporcu v 2. rade o náhradu
trov konania a vytýkané bolo nesprávne právne posúdenie veci. O nesprávne právne posúdenie veci



súdom prvej inštancie ide vtedy, ak by súd aplikoval nesprávnu právnu normu na daný právny vzťah,
alebo aplikoval síce správnu normu, ale nesprávne ju vyložil. O takýto prípad v riešenom spore nejde.

18. Posledným výrokom súd prvej inštancie rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania proti
odporcom v 2. a 3. rade nepriznal. Tento piaty výrok napáda odvolateľ a síce v tom, že dobrodenie
okolností hodných osobitného zreteľa nemožno odporcovi v 2. rade priznať ani z dôvodu, že zmluva
o prevode vlastníctva k predmetnému bytu uzatvorená medzi ním a odporkyňou v 1. rade je neplatná
z dôvodu neplatnosti zmluvy o prevode členských práv, lebo práve odporca v 2. rade spôsobil, že
navrhovateľ bol nútený domáhať sa neplatnosti tejto zmluvy v súdnom konaní.

19. Odvolací súd prisvedčil v tomto konaní odporcovi v 2. rade, lebo ak by aj súd priznal  navrhovateľovi
náhradu trov konania voči viacerým odporcom, išlo by o solidárny záväzok, tú istú sumu by potom zaplatili
spoločne a nerozdielne odporcovia v 1. a 2. rade.

20. Odvolací súd konštatoval, že v čase prevodu vlastníckeho práva zo strany odporcu v 2. rade na
odporcu v 1. rade neexistovalo žiadne predbežné opatrenie súdu, ktoré by mu zakazovalo uvedený
prevod realizovať a ani takto v danom čase neplatnosť prevodu nespochybňovať a aj keď navrhovateľ
bol úspešný v konaní, sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa z hľadiska uplatnených nárokov žalobcu,
pre ktoré je treba potvrdiť rozsudok v tejto veci v napadnutom výroku. S poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p.
v záujme zmiernenia dopadu dôsledkov právnej normy na výrok o trovách konania vo vzťahu k odporcovi
v 2. rade  treba zvýrazniť, že podľa § 230 Obch. zák., prevod práv a povinností spojených s členstvom v
bytovom družstve na základe dohody, nepodlieha súhlasu predstavenstva a členské práva a povinnosti
spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode
členstva k príslušnému družstvu, preto aj nebola náhrada trov vo vzťahu navrhovateľa a odporcu v 2.
rade priznaná (napokon aj v 3. rade).

21. Teda odporca v 2. rade ani nemohol rozširovať svoju legitímnu činnosť, pretože nedáva súhlas
predstavenstvo a členské práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo
vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva.

22. Ustálená judikatúra najvyššieho súdu poukazuje aj na to, že ust. § 150 O.s.p. dopadá na toho
účastníka konania, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, dôvodom hodným osobitného
zreteľa môže byť aj určitý druh konania, neplatnosť zmluvy o prevode členských práv k predmetnému
bytu je dôsledkom takéhoto druhu sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba
prihliadať na osobné majetkové, zárobkové a iné pomery, teda nielen na tú stranu sporu koho by
postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného
ustanovenia dotknutá. Podľa právnej úpravy do 1.7.2016 do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré
viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadať na postoj účastníkov v konaní, nie každú okolnosť, ktorá
by aj bola príčinou vzniku sporu však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý
by inak úspešnému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal, ust. § 150 ods. 1 O.s.p.
neumožňuje voľnú aplikáciu, v riešenej veci však existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa
pri druhu sporu o neplatnosť zmlúv o prevode vlastníctva k bytu, a preto odôvodnenie a výklad tohto
výroku o náhrade trov konania pri aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p. bol zákonný a správny a jeho rozhodnutie
je presvedčivé. Navrhovateľ mal v konaní síce plný úspech, avšak ide tu o výnimočný dôvod, pre ktorý
nie je možné priznať náhradu trov konania a záver súdu prvej inštancie o aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p.
možno považovať za správny (uznesenie NS SR 7MCdo/5/2012).

23. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 CSP, lebo v odvolacom konaní
navrhovateľ nemal úspech a z vyjadrenia k odvolaniu vznikli trovy odporcovi v 2. rade, avšak tieto nie sú
účelné, keďže aj bez tohto vyjadrenia by v odvolacom konaní potom o odvolaní rozhodoval odvolací súd.

24. Výsledok hlasovania 3 : 0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24C/67/2014", "guid": "a33f6bcb-9f5b-47b4-b01e-aa3c3c7b1527:beadd2c4-158c-444c-adbc-600880e75258", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "f77aef17-cff1-40eb-a479-a8a403dc3ea8:906a5d98-8b1c-48a7-b829-e29e64d48bc7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:6307201866.1", "spisova_znacka": "7MCdo/5/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/5/2012 z 19. 3. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-03-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:6307201866.1"}], "citovane_v": []}