{"guid": "33eacd00-6076-4d8d-b940-d7b5368beb08:8ae85140-ea43-4898-9468-95ffe43032ae", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8115228315.1", "spisova_znacka": "19Co/139/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/139/2016 z 29. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 29. júna 2016, sp. zn. 19Co/139/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8115228315.1", "identifikacne_cislo": "8115228315", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 16, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-16", "datum_vydania": "2016-06-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ae85140-ea43-4898-9468-95ffe43032ae", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8115228315.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8115228315.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8115228315.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/139/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115228315
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115228315.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely
Világiovej a JUDr. Moniky Juskovej, v právnej veci navrhovateľa: R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XXXX/X, XXX XX T., t. č. U. XX, XXX XX T., zast. JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou, so
sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov, proti odporkyni: X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X,
XXX XX T., o rozvod manželstva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
10C/461/2015-19 zo dňa 09.03.2016 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo R.E. a X. U., rodenej J., uzavretej dňa
13.08.1983 v Prešove, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu T., vo zväzku XX, ročník
XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Vyslovil, že účastníci nemajú  právo na náhradu
trov konania.

Rozhodol tak na návrh navrhovateľa, ktorý bol odôvodnený tým, že v dôsledku odlišných názorových
rozdielov a povahových vlastností vznikali nezhody najprv pri vedení spoločnej firmy a neskôr sa preniesli
aj do rodinného života, došlo k tomu, že žijú oddelene.

Svoje rozhodnutie, citujúc ust. § 18, § 23 ods. 1 - 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine odôvodnil tým,
že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo účastníkov je narušené a rozvrátené
do tej miery, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Manželia v zmysle Zákona o rodine
majú žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o
deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Mal preukázané, že v manželstve účastníkov konania tieto
náležitosti manželstva absentujú.  Hlavnou úlohou manželstva je vytvorenie harmonického vzťahu a to
po stránke osobnostnej, citovej, ekonomickej ako aj sexuálnej. Manželia sa majú vzájomne podporovať
a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z výsluchu účastníkov konania bolo preukázané, že problémy
medzi manželmi začali vznikať pred viac ako desiatimi rokmi pri výkone podnikateľskej činnosti. Odlišné
charakterové vlastnosti spôsobili, že manželské vzťahy medzi účastníkmi konania ochladli, manželia
sa vzájomne odcudzili, prestali vzájomne komunikovať, ich spolužitie bolo iba formálneho charakteru.
Rozpad vzájomných citových väzieb medzi manželmi dospel až do takého štádia, že navrhovateľ sa
odsťahoval zo spoločnej domácnosti, odmietol sa podrobiť poradensko-psychologickému šetreniu v
špecializovanej poradni a plánuje si založiť novú rodinu so svojou známosťou z Thajska. Na základe
uvedeného má súd prvého stupňa za preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú len na
báze obchodných vzťahov a zabezpečenia ekonomickej stránky. Do budúcna však vzhľadom na postoj
navrhovateľa, súd nevidel možnosť reálneho zlepšenia vzťahov medzi účastníkmi konania tak, aby mohli



naďalej plniť funkcie, ktoré manželstvo plniť má. Z týchto dôvodov považoval za dôvodné podanému
návrhu na rozvod manželstva vyhovieť.

Prvostupňový súd za dôvod rozvratu manželstva účastníkov považoval správanie sa navrhovateľa, ktorý
si našiel po rozpore medzi manželmi mimomanželskú známosť, s ktorou plánuje spoločnú budúcnosť,
pričom odmieta akékoľvek odborné poradenstvo a snahu o obnovenie manželského spolužitia.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 144 O.s.p.

V zákonom stanovenej lehote podala proti uvedenému rozsudku odvolanie odporkyňa. Tvrdila, že súdom
prvého stupňa jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko na pojednávaní nemala možnosť
úplne sa k veci vyjadriť, jej prejav bol prerušovaný a nemala dostatok priestoru v rámci jej výpovede.
Rovnako namietala, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov nesprávne zistil skutkový
stav a jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie napadnutého
rozsudku je nepresvedčivé a vychádza iba z tvrdení navrhovateľa, ku ktorým sa súd priklonil. Manžel
opustil domácnosť 13.10.2015, teda mesiac pred rozvodom, čo považuje za vykonštruovanie dôvodu na
rozvod manželstva. Poukázala na uznesenie NS SR zo 17.12.1997 sp. zn. 2So/188/97, podľa ktorého
ak manželia určitú dobu nežijú v spoločnej domácnosti, ešte nemožno usudzovať, že ich manželstvo
prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu. Treba zvážiť, či vzťahy medzi manželmi boli tak vážne
rozvrátené, že manželstvo nemohlo plniť svoj spoločenský účel. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nebral
do úvahy fakt, že manželstvo trvalo viac ako 32 rokov, že s manželom viedli riadny a usporiadaný život,
majú spoločného dospelého syna a navrhovala konzultáciu na referáte poradensko-psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak by sa manžel uvedenému poradenstvu podrobil,
nemuselo dôjsť k zániku manželstva, preniesol by sa nad „krízu stredného veku“, ktorou momentálne
prechádza. Súd mal dať ich manželstvu „druhú šancu“ a odkázať ich na referát, kde by si s manželom
vydiskutovali súčasný stav a pokúsili sa nájsť kompromis. Podľa odvolateľky preto súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy, nepokúsil sa udržať ich manželstvo, ale toto
rozviedol.

Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ tak, že jej tvrdenia o tom, že jej bola odňatá možnosť
konať pred súdom, sú neopodstatnené a nepravdivé. Jej prednes bol zaznamenaný v zápisnici z
pojednávania, vyjadrila sa k dôvodom návrhu, uviedla svoj názor k veci, svoje stanovisko  dopĺňala v
priebehu pojednávania a to aj odpoveďami na otázky súdu alebo právneho zástupcu navrhovateľa. Ak
súd usmernil odporkyňu v jej vyjadrení, aby sa vyjadrovala len k okolnostiam rozvratu manželstva a nie
k ďalším skutočnostiam, nemajúcim súvis s predmetom konania, postup súdu nemožno považovať za
odňatie možnosti účastníka konať pred súdom.

V ďalšom uviedol, že súd správne vyhodnotil vykonané dokazovanie a prijal záver o hlbokom a trvalom
rozvrate manželstva účastníkov, ich spolužitie po dlhú dobu je  iba formálneho charakteru a správne
poukázal na zákonné predpoklady fungujúceho manželstva v zmysle zákona o rodine, medzi ktoré
patrí i vzájomná úcta, t.j. rešpektovanie dôstojnosti druhého partnera. Navrhovateľ videl dôvod rozvratu
manželstva najmä v správaní sa odporkyne voči nemu počas posledných desiatich rokov trvania
manželstva, urážlivé sms správy a listy, v ktorých odporkyňa sa urážlivo voči nemu vyjadrovala a to aj v
čase, keď žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, kde žili mnoho rokov oddelene práve z dôvodu
častých hádok, čo navrhovateľ zle znášal, preto v októbri 2015 natrvalo opustil spoločnú domácnosť.
Rozhodol sa preto nezamlčovať pred súdom sms správy, ktorými ho psychicky tyranizovala a ich výňatok
za mesiac apríl 2016 predložil. Postoj odporkyne z jej slovného prejavu nepripúšťa domnienku, že
by deklarovaný vzťah odporkyne k navrhovateľovi dávala predpoklady pre „druhú šancu“ manželstva
účastníkov. Uviedol, že posledná aktivita odporkyne bola v tom, že všetkým obyvateľom bytového domu
na U. XX v T., kde má toho času trvalé bydlisko, zaslala nepodpísaný list v obálke, kde odosielateľ je
fiktívna osoba, čo potvrdila aj polícia. Z obsahu listu, ktorý navrhovateľ jednoznačne považuje za počin
odporkyne, je zrejmé, že manželstvo účastníkov nemôže mať žiadnu šancu. Navrhovateľ jednoznačne
nemá záujem zotrvať v manželskom zväzku s odporkyňou. Tiež uviedol, že chovaním odporkyne sa
cíti byť ohrozený. Jej útoky voči jeho osoby i voči terajšej životnej družke sa budú iba stupňovať,
kým sa manželstvo právoplatne nerozvedie. Je preto evidentné, že nechce zotrvať v manželstve s
navrhovateľom z citových pohnútok, ale umelo predlžovať stav u neexistujúceho formálneho manželstva



len výlučne z finančných dôvodov. Ako prílohu predložil kópiu listu, ktorý mal písať R. T. a výpisy sms
správ zasielané mu od 09. do 23. apríla 2016.

K vyjadreniu navrhovateľa k odvolaniu odporkyne sa vyjadrila odporkyňa a uviedla, že tvrdenie
navrhovateľa, že ich manželstvo bolo narušené už 10 rokov, je zavádzajúce. Do posledného dňa,
kedy navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť, žili v celkovom porozumení, čo môže dokázať jej neter
bývajúca niekoľko rokov s nimi. Správanie navrhovateľa ku nej sa začalo meniť od roku 2009, keď začal
navštevovať Thajsko, od kedy začal byť voči nej agresívny. Usudzuje, že duševný stav navrhovateľa
je hlboko narušený, lebo v Thajsku sa liečil rôznymi rastlinami a liekmi, ktoré mu miešali nejakí starci.
Podľa nej ide o tzv. novodobé psychoaktívne látky, ktoré podporujú fyzickú výkonnosť, ale môže spôsobiť
zmeny na mentálnej úrovni. Preto podľa nej sa začala zvyšovať agresivita voči jej osobe, čo vyústilo až
do fyzických útokov zo strany navrhovateľa voči nej. Vyhrážal sa jej aj zabitím, na čo mu boli odňaté
políciou zbrane držané v legálnej držbe. Navrhovateľ už dlhodobo koná neuvážené, impulzívne a sú
badateľné zmeny v jeho úsudku, zabúda. Žiada preto jeho psychologické a psychiatrické vyšetrenie
a na vyšetrenie prítomnosti NLP v jeho organizme. Ohľadom sms správ uviedla, že je možné, že ich
písala v rozrušení, ale vulgarizmy, ktoré navrhovateľ smeroval na jej osobu, nebude uvádzať, nakoľko
ide o intímnu korešpondenciu. Napísal aj niekoľko listov, ktoré sa týkali obchodných vzťahov. Opätovne
uviedla, že chce zostať v manželskom zväzku, lebo navrhovateľa vníma ako človeka nachádzajúceho
sa v hlbokej osobnej kríze.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
zverejnil na úradnej tabuli súdu a internete dňa 24.06.2016 a zistil, že odvolanie odporkyne nie je
dôvodné.

Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie
(§ 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ďalej len ZoR).

Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak
vážne narušené a rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliada
na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na
porušenie povinnnosti manželov podľa § 18 a § 19 (§ 23 ods. 1 - 3 ZoR).

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa
13.08.1983, čo vyplýva zo sobášneho listu zo dňa 06.11.2015. U navrhovateľa nešlo o prvé manželstvo,
nakoľko do manželstva s odporkyňou vstupoval rozvedený, odporkyňa s navrhovateľom vstupovala do
prvého manželstva. V súčasnej dobe syn účastníkov konania je už plnoletý.

Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní dňa 09.03.2016 súd prvého stupňa riadne vypočul oboch
účastníkov konania, tiež poučil účastníkov v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., po čom prehlásili, že nemajú
návrhy na doplnenie dokazovania.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa má za to, že manželstvo účastníkov konania je vážne
narušené a rozvrátené a nemôže už plniť svoj spoločenský účel a nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahu medzi manželmi je v príčinnej
súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Uvedené ust. § 23 ZoR predpokladá objektívnu
existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého
z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci
nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvo. Pre rozvod manželstva súdom
musí existovať rozvrat vzťahov a to takej intenzity, ktorá odôvodňuje konštatovanie závažnosti rozvratu
a tento musí sa javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných
vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, ktoré musia



spôsobiť trvalý rozvrat vzťahu. Pritom intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahu medzi
manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického
a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Ku kvalifikovanému rozvratu
spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva patrí napríklad jednoznačná nemožnosť
obnovenia citových väzieb, dlhodobo oddelené spolužitie manželov, dlhé trvanie mimomanželských
známostí s plánmi ďalšieho vzájomného spolužitia a podobne.

Súd pri rozhodovaní o rozvode musí prihliadať na príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi
manželmi a zároveň má povinnosť ich zisťovať, na záujem maloletých detí a porušenie povinnosti
manželov podľa § 18 a 19.

V prejednávanom prípade súd prvého stupňa sa dôsledne riadil vyššie uvedeným, preto správne
vyhodnotil, že medzi účastníkmi konania došlo k vážnemu rozvratu vzťahov, k porušeniu povinnosti
manželov žiť spolu, byť si verný, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si a vytvárať zdravé
rodinné prostredie tak, ako im to ukladá § 18 ZoR. Účastníci tohto konania spolu nežijú, nie sú si verní,
nakoľko navrhovateľ nadviazal intímnu známosť so ženou, s ktorou plánuje spoločnú budúcnosť. Z
obsahu spisu tiež vyplýva, že účastníci nerešpektujú svoju dôstojnosť, nepomáhajú si, nestarajú sa
spoločné o zdravé rodinné prostredie. Za daného stavu aj odvolací súd je toho názoru, že manželstvo
účastníkov konania je potrebné rozviesť.

Odvolací súd poukazuje preto na správne závery súdu prvého stupňa o rozvrate manželstva účastníkov
konania takej intenzity, ktorá odôvodňuje záver o tom, že ich manželstvo už neplní svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Správne preto súd prvého stupňa
manželstvo účastníkov konania rozviedol. Na správne závery súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsudku poukazuje aj odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., s ktorými sa stotožňuje.

K odvolacím dôvodom odporkyne odvolací súd ešte uvádza, že ňou namietané tvrdenie, že súdom
prvého stupňa došlo k jej odňatiu možnosti konať pred súdom, odvolací súd uvádza, že zo zápisnice
o pojednávaní spísanej pred súdom prvého stupňa dňa 09.03.2016 vyplýva, že tak navrhovateľ, ako
aj odporkyňa boli po zákonnom poučení riadne vo veci vypočutí, odporkyňa svoju výpoveď dopĺňala aj
odpoveďami na otázky položené jej navrhovateľom, jeho právnym zástupcom a sudcom a zo zápisnice
nevyplýva, aby nemala možnosť vyjadriť sa k veci. Zo zápisnice nevyplýva ani to, aby namietala
protokoláciu priebehu pojednávania.

Rovnako nie je možné súhlasiť s jej tvrdením, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade o žiadnu takúto
situáciu nejde. Súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu a správne
zistenia aj vyhodnotil.

Je treba však súhlasiť s tvrdením odvolateľky, že iba skutočnosť, že manželia spolu nežijú v spoločnej
domácnosti určitú dobu, nie je možné usudzovať, že ich manželstvo neplní spoločenský účel. K
uvedenému odvolací súd však uvádza, že nielen to, že navrhovateľ opustil spoločnú  domácnosť, bolo
dôvodom na zistenie rozvratu manželstva takej intenzity, ktorá odôvodňuje záver o potrebe rozviesť
manželstvo účastníkov konania. Nepochybným je to, že navrhovateľ nadviazal intímnu známosť s
inou ženou, s ktorou si plánuje spoločnú budúcnosť. Rovnako aj z listinných dôkazov vyplýva, že
účastníci konania sa vzájomne nerešpektujú, nerešpektujú svoju dôstojnosť, nepomáhajú si, nevytvárajú
zdravotné rodinné prostredie. Iba vôľa odporkyne ostať v manželskom zväzku s navrhovateľom
nepostačuje na to, aby súd návrh na rozvod manželstva zamietol. Odporkyňa súdu nepreukázala žiaden
dôkaz nasvedčujúci tomu, že by sama sa pokúsila ich manželstvu dať „druhú šancu“ tak, ako to v
odvolaní tvrdila. Práve naopak, listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise uvedené tvrdenie odporkyne
popierajú. Ani odvolaciemu súdu sa nejaví byť potrebné, aby sa účastníci konania podrobili manželskej
poradni, ak navrhovateľ to odmieta a nechce obnoviť manželské spolužitie a žiť s odporkyňou za situácie,
keď si plánuje budúcnosť s inou ženou.



Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že nemožno očakávať, aby spolužitie
účastníkov konania bolo obnovené a to vzhľadom na intenzitu rozvratu vzťahu medzi účastníkmi
konania.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil a to aj spolu s výrokom o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované a to vzhľadom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 144 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. Ani jeden z účastníkov konania nepodal návrh na rozhodnutie o
trovách odvolacieho konania, preto, keďže ide o návrhové konanie, odvolací súd o trovách nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/461/2015", "guid": "a44dc90a-a342-4645-87a9-31de546db4b2:dde605fe-2086-4a57-872a-97cdc5f2761a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}