Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/71/2019 z 25. 6. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 25. júna 2019, sp. zn. 27Co/71/2019, ECLI:SK:KSTN:2019:3117211572.1 Krajský súd Trenčín | 27Co/71/2019 | ECLI:SK:KSTN:2019:3117211572.1 | 2019-06-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c0ba8d4-238c-4bff-b834-ac1766e40bf5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3117211572.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/71/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117211572
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117211572.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu N., proti žalovanej O., o zaplatenie
14.790,91 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
23.augusta 2018, č. k. 16Csp/116/2017-66, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie úroku vo výške 6.541,95 eur a úroku 12,9% ročne
zo sumy 14.790,91 eur od 16.05.2017 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti z r
u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

Zmenu žaloby v časti o úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 14.790,91 eur od
06.06.2014 do 16.05.2017 n e p r i p ú š ť a .

Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 23.augusta 2018, č. k. 16Csp/116/2017-66 súd prvej inštancie zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 14.790,91 eur s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 14.790,91 eur od 16.05.2017 do zaplatenia, úrokmi 7.256,25 eur a
úrokmi 12,9% ročne zo sumy 14.790,91 eur od 16.05.2017. Žalovanej súd priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100%. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 01.08.2013 uzavrel pôvodný žalobca
(A.) ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere - lepšia splátka (ďalej len „zmluva o
úvere“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 15.000,- eur, a to
za účelom splatenia svojich skorších záväzkov. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
05.06.2014 adresovaným žalovanej banka z dôvodu, že žalovaná bola v omeškaní so splácaním úveru,
vyhlásila ku dňu 05.06.2014 mimoriadnu - predčasnú splatnosť úveru a vyzvala žalovanú na úhradu
dlžnej čiastky vo výške 15.570,97 eur. Žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku. Predmetná
vec je o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou. Ide o
typicky občianskoprávny vzťah. Súd prvej inštancie pri posúdení premlčania vychádzal z
predloženého listu - Výzva na úhradu dlžnej sumy, ktorým veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku
dňu 05.06.2014 celej pohľadávky 14.790,91 eur tak, ako bola aj uplatnená žalobou. Splatnosť nastala
dňom 05.06.2014, v nasledujúci deň (06.06.2014) sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou dlhu.
Deň 06.06.2014 je teda dňom, kedy mohol žalobca uplatniť právo na zaplatenie splatnej pohľadávky.
Žalobu žalobca podal na súde dňa 12.06.2017, teda po viac než 3 rokoch od okamihu, kedy sa dlh
uplatnený žalobou stal splatným. Súd prvej inštancie konštatuje, že žaloba bola podaná až po uplynutí
3-ročnej premlčacej doby, a preto dlh uplatnený žalobou je v celom rozsahu premlčaný. Súdu preto



nezostávalo iné ako konštatovať, že právo je premlčané a nemožno ho vzhľadom na dôvodne vznesenú
námietku premlčania priznať. Premlčaná bola celá istina 14.790,91 eur, preto súd nemohol priznať ani
na ňu sa viažuce príslušenstvo titulom úrokov a úrokov z omeškania. Aj uplatnená suma 7.256,25 eur
predstavuje príslušenstvo - úroky viažuce sa na premlčanú istinu, a preto ani v tejto časti žaloba dôvodná
nie je. Navyše dodal, že suma 7.256,25 eur je vo výpise z úverového účtu označená pod položkou „pohľ.
účet - úroky“, pričom z odôvodnenia žaloby vyplýva, že úroky (zmluvné aj sankčné)
vyčíslené za obdobie od uzavretia zmluvy do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sú označené ako
položka pohľadávkový účet - úroky. Z uvedeného je teda zrejmé, že toto príslušenstvo je kapitalizovaným
príslušenstvom ešte za obdobie predchádzajúce vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru (od 01.08.2013
do 05.06.2014), a teda toto príslušenstvo musí byť rovnako ako zvyšok uplatneného nároku v každom
prípade premlčané, keďže ide o kapitalizované príslušenstvo splatné tiež rovnako najneskôr 05.06.2014.
Z tohto dôvodu žalobu zamietol v celom rozsahu. Na vec aplikoval § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b)
a d), § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, § 53 ods. 9, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie eventuálne zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že žalobe vyhovie. Ako dôvod
uviedol všetky ust. § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p. Poukazoval na skutočnosť, že došlo ku strate výhody
splátok pre dlžníka, nie však k zániku, resp. zrušeniu samotnej zmluvy o úvere. Plynutie premlčacej
doby podľa neho nastane odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. V tomto prípade ešte pri
splatnosti vo výzve na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom bola daná paričná lehota na plnenie,
a to 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Lehota na plnenie zo strany žalovaného uplynula
dňa 19.06.2014, a preto mohol prvýkrát svoje právo na súde uplatniť až dňa 20.06.2014. Podľa názoru
odvolateľa tak svoje právo uplatnil včas. Uviedol, že ochrana spotrebiteľa má svoje limity. Inštitút ochrany
spotrebiteľa neznamená jeho absolútnu ochranu v tom zmysle, že by sa mohol ex post dovolávať
neplatnosti svojich právnych úkonov, ktoré učinil dobrovoľne (Najvyšší súd ČR 23Cdo/1201/2009).
Odvolateľ tiež poukázal na odlišné stanovisko M.. U., podpredsedu Q., bez špecifikácie konania, keď
konštatoval, že všeobecné súdy vrátane Ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko,
že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu,
dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu a to sa dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti
práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Takýto
postup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne „nevýchovný“, ale aj absurdný v rozpore so zásadou
rovnosti.

3. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej právo na náhradu trov odvolacieho
konania v plnej výške. Právny názor žalobcu k otázke začatia plynutia premlčacej doby uvedený v
odvolaní považuje žalovaná za nesprávny a poukazuje okrem iného aj na rozpornosti v písomných
vyjadreniach samotného žalobcu k tejto otázke. Hoci v odvolaní žalobca uvádza, že premlčacia
doba nezačala plynúť dňa 06.06.2014, ale až dňa 20.06.2014, v texte odvolania žalobca uvádza,
že: „Navyše vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje celý úverový vzťah naraz, tzn. v
jednotnej premlčacej dobe, a to odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.“ Týmto vyjadrením v
odvolaní žalobca priamo neguje svoju argumentáciu a fakticky potvrdzuje, že premlčacia doby plynula
od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. odo dňa 05.06.2014. Ďalším evidentným rozporom
v argumentácii žalobcu k tejto otázke je skutočnosť, že žalobca v písomnom podaní zo dňa 17.08.2018
doručenom súdu prvej inštancie výslovne uvádza, že „Omeškanie žalovaného nastalo pred 10.06.2014,
nakoľko právny predchodca žalobcu, A. zosplatnila úver k 05.06.2014.“ Rozpornosť argumentácie
žalobcu k tejto otázke potvrdzuje napokon aj skutočnosť, že žalobca sa v písomnom podaní zo dňa
17.08.2018 doručenom súdu prvej inštancie domáha vydania rozsudku, ktorým by bola žalovaná
zaviazaná zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 14.790,91 eur
od dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia úveru, t.j. od 06.06.2014 do zaplatenia. Z dôkazov k otázke
začatia plynutia premlčacej doby žalovaná poukazuje najmä na listinný dôkaz „Výzvu na úhradu dlžnej
sumy“ zo dňa 05.06.2014. V tejto výzve pôvodný žalobca výslovne uvádza, že úverová pohľadávka sa k
05.06.2014 stáva predčasne splatnou v celom rozsahu. Z hľadiska právneho posúdenia otázky začatia
plynutia premlčacej doby žalovaná uvádza, že k začatiu plynutia premlčacej doby došlo zrejme ešte
pred dňom 05.06.2014 zročnosťou neuhradenej úverovej splátky v mesiaci máj 2014, a to s
poukazom na ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka v spojitosti s ustanoveniami §
565 Občianskeho zákonníka. Žalovaná zotrváva na dôvodnosti svojej námietky premlčania vznesenej



na pojednávaní dňa 23.08.2018 voči žalobou uplatnenému nároku v celom rozsahu. Súd prvej inštancie
podľa názoru žalovanej správne posúdil, že premlčacia doba je v danom prípade trojročná, začala plynúť
najneskôr dňa 06.06.2014 a že žaloba bola doručená súdu prvej inštancie po uplynutí premlčacej doby,
a to dňa 12.06.2017.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že začiatok plynutia premlčacej doby odo dňa uplynutia
10-dňovej lehoty na plnenie logicky vyplýva z ustanovenia § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré
upravuje začatie plynutia premlčacej doby. K tvrdeniu žalovanej o rozpornosti jeho tvrdení v odvolaní
uvádza, že v danom prípade existujú dva rôzne momenty, a to deň, ku ktorému je vyhlásená predčasná
splatnosť úveru, teda deň 05.06.2014, a deň, kedy uplynula lehota žalovaného na plnenie. K plynutiu 10-
dňovej poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/83/2018 zo dňa 03.10.2018.
5. Podaním zo 17.08.2018 doručeným súdu po vyhlásení rozsudku, ale skôr, než citovaný rozsudok
nadobudol právoplatnosť, zobral žalobca svoju žalobu späť v časti uplatneného zmluvného úroku po
zosplatnení t.j. v časti o zaplatenie úroku vo výške 6.541,95 eur a úroku 12,9% ročne zo sumy 14.790,91
eur od 16.05.2017 do zaplatenia, bez uvedenia dôvodu.

6. Žalovaná so späťvzatím žaloby sčasti súhlasila.

7. Podľa § 370 ods. 1 a 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr,
ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

8. Keďže žalovaná so späťvzatím žaloby sčasti súhlasila, postupoval odvolací súd podľa citovaného
ustanovenia, teda pripustil späťvzatie žaloby v časti uplatneného zmluvného úroku po zosplatnení, zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti a konanie v tejto časti zastavil.

9. Žalobca v podaní zo dňa 17.08.2018 doručenom súdu po vyhlásení rozsudku žiadal aj, aby odvolací
súd uložil žalovanej zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 14.790,91 eur odo dňa
nasledujúceho po zosplatnení úveru t.j. od 06.06.2014 do zaplatenia. Ide o zmenu (rozšírenie) žaloby.

10. Podľa § 371 C.s.p. žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

11. Z dôvodu procesnej istoty odvolací súd v zmysle citovaného ustanovenia zmenu žaloby osobitným
výrokom v rozsudku nepripustil.

12. Krajský súd ako súd odvolací vec v zostávajúcej (nespäťvzatej časti) preskúmal v rozsahu a z
dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej
len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdiť z týchto
dôvodov:

13. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne rozhodol.

14. Odvolací súd sa stotožňuje so zamietnutím žaloby v dôsledku premlčania uplatnenej pohľadávky.

15. Súd prvej inštancie správne vychádzal z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide
o dĺžku premlčacej doby, ktorá je v tomto prípade trojročná. Tento záver nebol predmetom námietok
odvolateľa. Spornou bola otázka začiatku plynutia trojročnej premlčacej doby.

16. Odvolací súd považuje za správnu aplikáciu § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka na premlčanie
(otázku začiatku), ako uvádzala žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu doručenom žalobcovi, keďže banka
nepochybne postupovala podľa § 565 Občianskeho zákonníka, keď žiadala žalovanú o zaplatenie celej
pohľadávky pre neplnenie splátky. Podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie
niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 Občianskeho zákonníka), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, t.j. splátky, pre nesplnenie ktorej bolo uplatnené



právo veriteľa na zosplatnenie (najneskôr splátka zročná 15.05.2014). Ak súd prvej inštancie považoval
za deň začatia plynutia premlčacej doby 06.06.2014 t.j. deň po zosplatnení úveru, počítal tak premlčanie
ešte od neskoršieho dňa (čiže v prospech odvolateľa).

17. Odvolací súd zároveň súhlasí s poukazom žalovanej na rozpornosť v tvrdeniach žalobcu ohľadom
zročnosti dlhu a začiatku plynutia premlčacej doby, či už v samotnom texte odvolania ako aj v podaniach
žalobcu pred vyhlásením napadnutého rozsudku (pozri ods. 3 vyššie).

18. Odvolací súd dodáva, že nesúhlasí s tvrdením odvolateľa o počítaní počiatku premlčacej doby od
uplynutia 10-dňovej lehoty na plnenie uvedenej vo výzve doručenej žalovanej.

19. Táto 10-dňová lehota predstavuje žalobcom povolenú lehotu dodatočného plnenia (úhrady) už
splatnej (celej) pohľadávky, teda lehota, v ktorej má dlžník zaplatiť celú pohľadávku, ktorej splatnosť už
nastala vyhlásením veriteľa a oznámením tejto skutočnosti dlžníkovi. Takému výkladu zodpovedá aj
list banky adresovaný žalovanej zo dňa 05.06.2014 cit.: „...stáva sa úverová pohľadávka k 05.06.2014
predčasne splatnou. ...dlžná istina predstavuje k dnešnému dňu (05.06.2014) 15.570,97 Eur.“ Preto aj
odvolací súd považuje za deň splatnosti zostatku pohľadávky 05.06.2014.

20. Keďže žaloba bola podaná dňa 12.06.2017 stalo sa tak po uplynutí trojročnej premlčacej doby
počítanej od 16.05.2014 (i od 06.06.2014), preto súd nemohol vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania žalovanou nárok na zaplatenie dlhu žalobcovi priznať.

21. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne
správny potvrdiť.

22. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

23. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

24. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255
ods.1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní
úspešná, a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).