Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/351/2013 z 19. 12. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 19. decembra 2017, sp. zn. 2Co/351/2013, ECLI:SK:KSBA:2017:1108215743.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/351/2013 | ECLI:SK:KSBA:2017:1108215743.1 | 2017-12-19 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 17 zákona č. 514/2003 Z. z., § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a15299f8-3bdf-4b8a-8788-cbb23818d069 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1108215743.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/351/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108215743
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1108215743.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: J.. F. S. , narodený
dňa XX.X.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX, naposledy evidovaný trvalý pobyt V. úrad, miestna časť K.-Q.,
B. č. 4, K., proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú v rozsahu svojej pôsobnosti koná Ministerstvo
financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova č. 5, Bratislava, v konaní o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I. zo dňa 22. februára 2013, č.k. 12 C 88/2008-355, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 22. februára 2013, č.k. 12
C 88/2008-355, z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 22.2.2013, č.k. 12 C 88/2008-355, žalobu zamietol a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 28.4.2008,
doplnenou dňa 3.11.2008, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.000.000.000.000,-- € z titulu náhrady
majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu žalovaným porušením základných práv a slobôd.
Uznesením zo dňa 6.10.2010, č.k. 12 C 88/2008-130, súd prvej inštancie podanie
žalobcu doručené súdu prvej inštancie dňa 28.4.2008 odmietol podľa ustanovenia § 43 ods. 2 O.s.p. Na
včas podané odvolanie žalobcu a opravu žalobného návrhu súdom prvej inštancie ustanoveným
advokátom zo dňa 28.10.2010 súd prvej inštancie uznesením zo dňa 23.11.2010, č.k. 12 C 88/2008-153,
podľa ustanovenia § 210a O.s.p. svoje uznesenie zo dňa 6.10.2010, č.k. 12 C 88/2008-130, zrušil.
Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.10.2010 a 22.12.2010 žalobca opravil žalobný návrh;
navrhol uložiť žalovanej povinnosť nahradiť mu škodu v sume 21.157,34 €, nahradiť mu nemajetkovú
ujmu v sume 21.157,34 € titulom porušenia osobnostného práva žalobcu vlastniť majetok opísaným
konaním žalovanej; súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.1.2011, č.k. 12 C 88/2008-157, v spojení
s opravným uznesením zo dňa 7.3.2011, č.k. 12 C 88/2008-162, v zmysle ustanovenia § 95 ods. 1
O.s.p. zmenu žaloby pripustil. Žalobca dôvodil, že v období od 7.3.1991 do 31.3.2006 bol podnikateľom
podľa živnostenského zákona s obchodným menom: J. F. S., IČO: XXXXXXXX, miesto podnikania B.
č. XX, D., kde do 3.5.1999 bolo pôvodné miesto podnikania S. č. XX, K. I. Rozsudkom Okresného
súdu v Žiline zo dňa 21.2.2007, sp.zn. 28 T 22/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.2.2007,
bol uznaný za vinného z dvojnásobného pokračovacieho trestného činu skrátenia dane a poistného
podľa § 148 ods. 3 Trestného zákona. Primárnym podkladom pre vedenie predmetného trestného
stíhania boli najmä listinné dôkazy, a to podklady k daňovému priznaniu, daňové priznania na dani
z príjmov fyzických osôb za jednotlivé zdaňovacie obdobia, protokoly a platobné výmery príslušného
správcu dane za jednotlivé obdobia. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 19.11.2009, sp.zn. 22 Nt
12/2008, právoplatným dňa 19.11.2009, bola povolená obnova trestného konania v prospech žalobcu
ako odsúdeného, nakoľko Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky zrušilo rozhodnutia Daňového úradu



Žilina II. zo dňa 30.8.2005 a zo dňa 2.6.2006, ktorými vyrubil správca dane žalobcovi rozdiel dane
z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobie rokov 1999, 2002, 2003, 2004, ktoré boli podkladom
predmetného trestného konania. Dôvodom na zrušenie uvedených rozhodnutí bolo zistenie nesúladu
medzi výrokovou časťou rozhodnutí a odôvodnením napadnutých rozhodnutí. Uvedeným protiprávnym
konaním Daňového úradu Žilina II., t.j. nezákonným úradným postupom a vydaním piatich nezákonných
rozhodnutí, ktoré boli následne zrušené, vznikla žalobcovi majetková i nemajetková ujma, ktorú si
uplatňuje v tomto súdnom konaní. Na pojednávaní dňa 9.11.2012 žalobca špecifikoval žalobný nárok
tak, že sa domáha 1/ náhrady škody v sume 21.157,34 € podľa zákona 514/2003 Z.z. a/ z titulu
piatich nezákonných rozhodnutí Daňového úradu Žilina II., za ktoré označil rozhodnutia č.
XXX/XXX/XXXXX/XX/dol zo dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/dol zo dňa 30.8.2005, č.
XXX/XXX/XXXXX/XX/dol zo dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/dol zo dňa 30.8.2005, č.
XXX/XXX/XXXXX/XX/Ryb zo dňa 2.3.2006, ktorými boli vydané dodatočné platobné výmery za roky
1999 - 2004, b/ z titulu nesprávneho úradného postupu Daňového úradu Žilina II. pri daňovej kontrole,
ktorý predchádzal vydaniu piatich nezákonných rozhodnutí, ktorým Daňový úrad Žilina II. pri určovaní
výšky dane postupoval v rozpore s účtovnými zákonmi, zákonom č. 511/1992 Zb., keď daňovú kontrolu
začal bez oznámenia o jej začatí, na jej základe vydal rozhodnutia, ktoré boli zrušené a daň vyrubil podľa
pomôcok. Nebol daný ani dôvod na zahájenie daňovej kontroly. 2/ Domáha sa tiež náhrady nemajetkovej
ujmy v sume 21.157,34 € z titulu ochrany osobnosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka ako satisfakcie
za porušenie jeho osobnostných práv, práva vlastniť majetok pri daňovej kontrole, v dôsledku ktorého
sa dostal do postavenia bezdomovca, od roku 2006 je nezamestnaný, boli zmarené jeho obchodné
transakcie pripravované s politickou stranou, musel si požičiavať peniaze na bývanie a nevyhnutné
životné náklady. Na pojednávaní dňa 9.11.2012 žalobca zmenil žalobný návrh v časti týkajúce sa náhrady
nemajetkovej ujmy tak, že žiadal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 21.157,34
€ titulom porušenia jeho osobnostného práva vlastniť majetok opísaným konaním daňového úradu a
titulom zodpovednosti žalovanej za porušenie jeho práva na riadne daňové konanie opísaným konaním
daňového úradu, vzhľadom na ujmu spôsobenú piatimi nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym
úradným postupom v týchto piatich konaniach vedúcich k piatim nezákonným rozhodnutiam daňového
úradu. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 9.11.2012 v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. zmenu
žaloby pripustil.
1.2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil majúc za to, že nie sú splnené zákonné podmienky zodpovednosti
štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca sa s poukazom na vydané rozhodnutia, ktoré
označil za nezákonné, nemôže domáhať aj náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu, ku
ktorému malo dôjsť pred vydaním týchto rozhodnutí. Vydaním nezákonného rozhodnutia ide vždy o
nesprávny úradný postup. Je pravdou, že všetky rozhodnutia vydané Daňovým úradom Žilina II., ktoré
žalobca označil za nezákonné, boli zrušené a následne bola znížená dovyrubená daň, žiadne však
nebolo zrušené na základe riadneho opravného prostriedku, ale mimo odvolacieho konania a žiadne z
nich nebolo zrušené pre nezákonnosť, čo je zákonná podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Uvedenými rozhodnutiami žalobcovi škoda nevznikla z
dôvodu, že daň nimi vyrubenú neuhradil; nie je preto splnená ani podmienka príčinnej súvislosti medzi
žalobcom označenou škodou a nezákonnými rozhodnutiami. Nesúhlasil tiež s argumentáciou
žalobcu, že v pôvodnom trestnom konaní vedenom proti nemu boli nezákonné daňové výmery Daňového
úradu Žilina II. primárnym podkladom pre trestné stíhanie, pretože sám žalobca poukázal na uznesenie
Okresného súdu Žilina, v ktorom sa uvádza, že otázka kvalifikovaného posúdenia riadneho plnenia
povinností žalobcu je pre orgány činné v trestnom konaní otázkou predbežnou, pričom výsledky
daňových kontrol by mali byť v trestnom konaní len jedným z dôkazov, nie dôkazom jediným. Trestné
stíhanie voči žalobcovi nie je právoplatne skončené a on (žalovaný) za nesprávny úradný postup orgánov
činných v trestnom konaní nezodpovedá. V časti, v ktorej žalobca namietal nesprávny úradný postup
daňových orgánov tým, že daňová kontrola v roku 2004 sa začala bez oznámenia, vzniesol námietku
premlčania, pretože o tejto škode sa žalobca dozvedel začatím tejto kontroly, teda v roku 2004 a keď
žalobca nárok uplatnil na súde v roku 2008, urobil tak po lehote určenej zákonom. K uplatnenému
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa Občianskeho zákonníka namietal nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie štátu. Nemajetkovej ujmy proti štátu sa môže žalobca domáhať len podľa zákona č.
514/2003 Z.z.
1.3. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané
nasledovné právne skutočnosti. Oznámením o výkone daňovej kontroly č.
XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Cib. zo dňa 13.4.2005 (vyplýva z pripojeného spisu daňovej kontroly žalobcu
za zdaňovacie obdobie 1999) Daňový úrad Žilina II. žalobcovi oznámil vykonanie kontroly uvedených
daní za zdaňovacie obdobie: daň z príjmov FO za rok 1999, 2000, 2002, 2003, s tým, že daňová



kontrola sa začne dňa 10.5.2005 o 8,00 hod. v priestoroch Daňového úradu Žilina II. v miestnosti č.
816 na 8. poschodí. Dodatočným platobným výmerom č. XXX/XXX/XXXXX/XX/
dol zo dňa 30.8.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2005, Daňový úrad Žilina II. vyrubil
žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 1999 v sume 130.607,-- Sk.
Na žiadosť žalobcu o preskúmanie daňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 5.3.2008
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa
24.7.2008, právoplatným dňa 1.8.2008, zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Žilina II. č. XXX/XXX/
XXXXX/XX/dol zo dňa 30.8.2005 a vec vrátilo daňovému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Dôvodom na zrušenie rozhodnutia bolo procesné pochybenie a nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia. K námietkam žalobcu súvisiacim s určovaním dane podľa pomôcok sa odvolací orgán
nevyjadril z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Dodatočným platobným výmerom č. XXX/XXX/
XXXXX/XX/Kir zo dňa 20.9.2010 Daňový úrad Košice IV. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov
fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 1999 v sume 1.005,44 €. Na odvolanie žalobcu Daňové
riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa
28.2.2011, právoplatným dňa 15.3.2011, rozhodnutie Daňového úradu Košice IV. zo dňa 20.9.2010, č.
XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, potvrdilo. Oznámením o výkone daňovej kontroly (vyplýva z pripojeného spisu
daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie 2000) zo dňa 13.4.2005, č.
XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Cib., Daňový úrad Žilina II. žalobcovi oznámil vykonanie kontroly uvedených
daní za zdaňovacie obdobie: daň z príjmov FO za roky 1999, 2000, 2002, 2003, s tým, že daňová
kontrola sa začne dňa 10.5.2005 o 8,00 hod. v priestoroch Daňového úradu Žilina II. v miestnosti č. 816
na 8. poschodí. Dodatočným platobným výmerom zo dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Dol, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2005, Daňový úrad Žilina II. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov
fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2000 v sume 192.460,-- Sk. Na žiadosť žalobcu o preskúmanie
daňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 5.3.2008 Daňové riaditeľstvo Slovenskej
republiky rozhodnutím zo dňa 24.7.2008, č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, právoplatným dňa
1.8.2008, zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Žilina II. zo dňa 30.8.2005, č. XXX/
XXX/XXXXX/XX/Dol, a vec vrátilo daňovému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom
na zrušenie rozhodnutia bolo procesné pochybenie a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Dodatočným platobným výmerom č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir zo dňa 17.9.2010 Daňový úrad Košice IV.
vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2000 v sume 1.767,57 €.
Na odvolanie žalobcu Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 1.3.2011, č. I/XXX/
XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, právoplatným dňa 15.3.2011, rozhodnutie Daňového úradu Košice IV.
zo dňa 17.9.2010, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, zrušilo a vec vrátilo daňovému úradu na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Postup správcu dane pri vyrubovaní rozdielu
dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2000 nebol správny a uložil správcovi dane, aby
v ďalšom konaní vyrubil rozdiel dane tak, že bude vychádzať z príjmov, ktoré si daňový subjekt priznal v
daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2000. Dodatočným platobným výmerom zo dňa
17.5.2010, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, Daňový úrad Košice IV. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov
fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2000 v sume 3.397,39 €. Na odvolanie žalobcu Daňový úrad
Košice IV. rozhodnutím zo dňa 22.9.2011, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, právoplatným dňa 28.9.2011,
zastavil konanie vo veci odvolania daňového subjektu. Oznámením o výkone daňovej kontroly zo dňa
13.4.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Cib. (vyplýva z pripojeného spisu daňovej kontroly žalobcu za
zdaňovacie obdobie 2002), Daňový úrad Žilina II. žalobcovi oznámil vykonanie kontroly uvedených
daní za zdaňovacie obdobie: daň z príjmov FO za roky 1999, 2000, 2002, 2003, s tým, že daňová
kontrola sa začne dňa 10.5.2005 o 8,00 hod. v priestoroch Daňového úradu Žilina II. v miestnosti č.
816 na 8. poschodí. Dodatočným platobným výmerom zo dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Dol,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2005, Daňový úrad Žilina II. vyrubil žalobcovi rozdiel dane
z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2002 v sume 220.222,-- Sk. Na žiadosť žalobcu o
preskúmanie daňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 5.3.2008, Daňové riaditeľstvo
Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 24.7.2008, č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/
XXXXXX-r, právoplatným dňa 1.8.2008, zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Žilina II. zo dňa 30.8.2005,
č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Dol, a vec vrátilo daňovému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom
na zrušenie rozhodnutia bolo procesné pochybenie a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Dodatočným platobným výmerom zo dňa 22.9.2010, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, Daňový úrad Košice IV.
vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2002 v sume 2.077,14 €.
Na odvolanie žalobcu Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 1.3.2011, č. I/XXX/
XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, právoplatným dňa 11.3.2011, rozhodnutie Daňového úradu Košice IV.
zo dňa 22.9.2010, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, zrušilo a vec vrátilo daňovému úradu na ďalšie konanie a



rozhodnutie. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia bolo to, že postup správcu dane pri vyrubovaní rozdielu
dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2002 nebol správny a uložil správcovi dane, aby
v ďalšom konaní vyrubil rozdiel dane tak, že bude vychádzať z príjmov, ktoré si daňový subjekt priznal v
daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2002. Dodatočným platobným výmerom
zo dňa 17.5.2010, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, Daňový úrad Košice IV. vyrubil žalobcovi rozdiel dane
z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2002 v sume 2.822,55 €. Na odvolanie žalobcu Daňový
úrad Košice IV rozhodnutím zo dňa 4.7.2011, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, právoplatným dňa 28.9.2011,
zastavil konanie vo veci odvolania daňového subjektu. Oznámením o výkone daňovej kontroly (vyplýva
z pripojeného spisu daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie 2003) zo dňa 13.4.2005, č. XXX/
XXX/XXXXX/XXXX/Cib., Daňový úrad Žilina II. žalobcovi oznámil vykonanie kontroly uvedených daní
za zdaňovacie obdobie: daň z príjmov FO za roky 1999, 2000, 2002, 2003, s tým, že daňová kontrola
sa začne dňa 10.5.2005 o 8,00 hod. v priestoroch Daňového úradu Žilina II. v miestnosti č. 816 na 8.
poschodí. Dodatočným platobným výmerom zo dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/
XXXXX/XX/Dol, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2005, Daňový úrad Žilina II. vyrubil žalobcovi
rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2003 v sume 62.336,-- Sk.
Na žiadosť žalobcu o preskúmanie daňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 5.3.2008
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 24.7.2008, č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/
XXXXXX-r, právoplatným dňa 1.8.2008, zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Žilina II. zo dňa 30.8.2005,
č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Dol, a vec vrátilo daňovému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom
na zrušenie rozhodnutia bolo procesné pochybenie a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Dodatočným platobným výmerom zo dňa 20.9.2010, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, Daňový úrad Košice
IV. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2003 v sume
563,63 €. Na odvolanie žalobcu Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 1.3.2011,
č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, právoplatným dňa 11.3.2011, rozhodnutie Daňového úradu
Košice IV. zo dňa 20.9.2010, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, zrušilo a vec vrátilo daňovému úradu na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia bolo to, že postup správcu dane pri
vyrubovaní rozdielu dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2003 nebol správny a uložil
správcovi dane, aby v ďalšom konaní vyrubil rozdiel dane tak, že bude vychádzať z príjmov, ktoré si
daňový subjekt priznal v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2003.
Dodatočným platobným výmerom zo dňa 17.5.2010, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, Daňový úrad Košice
IV. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie
2003 v sume 795,99 €. Na odvolanie žalobcu Daňový úrad Košice IV. rozhodnutím zo dňa 4.7.2011,
č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, právoplatným dňa 28.9.2011, zastavil konanie vo veci odvolania daňového
subjektu. Oznámením o výkone daňovej kontroly (vyplýva z pripojeného spisu daňovej kontroly žalobcu
za zdaňovacie obdobie 2004) zo dňa 9.11.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Cib., Daňový úrad Žilina
II. žalobcovi oznámil vykonanie kontroly uvedených daní za zdaňovacie obdobie: daň z príjmov FO
za rok 2004 s tým, že daňová kontrola sa začne dňa 14.12.2005 o 8,00 hod. v priestoroch Daňového
úradu Žilina II. v miestnosti č. 816 na 8. poschodí. Žalobcovi bolo uvedené oznámenie doručené dňa
11.11.2005. Dodatočným platobným výmerom zo dňa 2.3.2006, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Ryb, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 23.3.2006, Daňový úrad Žilina II. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov
fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2004 v sume 31.761,-- Sk. Na žiadosť žalobcu o preskúmanie
daňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 5.3.2008 Daňové riaditeľstvo Slovenskej
republiky rozhodnutím zo dňa 24.7.2008, č. I/XXX/XXXX-XXXX/XXXX/XXXXXX-r, právoplatným dňa
1.8.2008, zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Žilina II. z 2.3.2006, č. XXX/XXX/
XXXXX/XX/Ryb, a vec vrátilo daňovému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom na zrušenie
rozhodnutia bolo procesné pochybenie a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Dodatočným
platobným výmerom zo dňa 20.9.2010, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, Daňový úrad
Košice IV. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2004 v sume
17,65 €. Na odvolanie žalobcu Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 28.2.2011,
č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, právoplatným dňa 11.3.2011, rozhodnutie Daňového úradu
Košice IV. zo dňa 20.9.2010, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Kir, potvrdilo. Žalobca podnikateľskú činnosť pod
obchodným menom J.. F. S., IČO: XXXXXXXX, miesto podnikania B. č. XX, D., ukončil dňa 31.3.2006.
Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Žiline zo dňa 12.9.2006, ČVS: ORP-1076/OEK-ZI-2005, bolo
začaté voči žalobcovi trestné stíhanie za trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 3
Trestného zákona. Žalobca dňa 7.2.2007, č.k. 1 Pv 64/2006-33, uzavrel s Okresnou prokuratúrou Žilina
dohodu o vine a treste ktorou žalobca priznal, že ako fyzická osoba podnikajúca pod obchodným menom
J.. F. S. s miestom podnikania B. č. XX, D., IČO: XXXXXXXX, v zdaňovacom období roku 1999 a 2000
skrátil daň z príjmov FO v súhrnnej výške 323.067,-- Sk a v zdaňovacom období rokov 2002, 2003 a



2004 v súhrnnej výške 314.319,-- Sk, čím spáchal dvojnásobný pokračujúci trestný čin skrátenia dane a
poistného podľa § 148 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Rozsudkom Okresného súdu
Žilina zo dňa 21.2.2007, sp.zn. 28 T 22/2007, právoplatným dňa 21.2.2007, bol
žalobca uznaný za vinného z dvojnásobného pokračovacieho trestného činu skrátenia dane a poistného
podľa § 148 ods. 3 Trestného zákona a bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2
roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Uznesením Okresného súdu v
Žiline zo dňa 19.11.2009, sp.zn. 22 Nt 12/2008, právoplatným dňa 19.11.2009, bola povolená obnova
konania v prospech žalobcu a bol zrušený rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 21.2.2007, sp. zn.
28 T 22/2007. Trestné konanie ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto veci ukončené nebolo.
Žalobca je od 1.4.2006 (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom) evidovaný
ako nezamestnaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Košice. Rozhodnutím
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 19.8.2008, č. K2/08/17420, bol žalobca uznaný
za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, miera jeho funkčnej poruchy bola určená na 60 % podľa
prílohy č. 4 skup. IV. 4. c/ zákona č. 195/1998 Z.z. V čase daňovej kontroly žalobca bol
vlastníkom priemyselných práv zaregistrovaných Úradom priemyselného vlastníctva Banská Bystrica a
Praha v nevyčísliteľnej hodnote, ale znalcom ohodnotenej sumou 65 miliárd
Sk. Na základe dodatočných platobných výmerov žalovaná nepočkala na uloženie sankcií, ale rovno
ho poslala na políciu a bol trestne stíhaný. Voči dodatočným platobným výmerom sa neodvolal preto,
že ich považoval za nulitné a nemal peniaze na poštovné. Vyrubenú daň nezaplatil. V
konaní sa domáha náhrady škody vo výške vyrubenej dane nezákonnými rozhodnutiami, pretože bolo
porušené jeho právo vlastniť majetok, keď v uvedenom čase vlastnil majetkové hodnoty v sume 65
miliárd SK, v hodnote patentov a Daňovým úradom Žilina II. mu nebolo dovolené zaradiť tento majetok
ako majetkovú hodnotu. Ani novovyrubenú daň v sume 8.029,03 € nezaplatil, podal žalobu na ochranu
pred daňovou kontrolou a daňovým konaním. Exekučné konanie na vymoženie vyčíslenej dane sa voči
nemu nevedie. V roku 1996 sa presídlil do Žiliny, stal sa vplyvným človekom. Od roku 2002 mal vysoké
postavenie v odborných kruhoch SNS, bol tvorcom poľnohospodárskej politiky tejto
strany, pohyboval sa vo vysokých lobistických kruhoch, pred tým pôsobil v diplomacii vo Francúzsku ako
lobista. V roku 2007 sa SNS dostala do vlády a on mal rozbehnuté rokovanie so spoločnosťou Porsche
Holding, ktoré malo v Slovenskej republike investovať minimálne 40 miliónov eur, z čoho
on mal získať 9 %. Ďalej mal rokovanie so spoločnosťou Enel na výstavbu geotermálnej elektrárne v
Slovenskej republike, katastrálne územie Klasov, a to v neobmedzenej
hodnote, z čoho on mal mať podiel 9 % a iné benefity poskytované spoločnosťou Enel a množstvo iných
projektov, ktoré sa nedali realizovať, pretože bol orgánom štátu označený za podvodníka. Pod vplyvom
nesprávneho úradného postupu a nezákonných rozhodnutí sa stal nezamestnaným.
Dva roky bol šikanovaný, a preto dňa 30.3.2006 ukončil živnosť, ktorú mal od roku 1991 v oblasti
obchodu, financovania, faktoringu; je ekonóm, finančník. Konaním orgánu štátu stratil reálnu šancu na
ďalšie projekty, ujma ktorú utrpel, je nevyčísliteľná, daňový úrad nezohľadnil vo svojich výmeroch jeho
pohľadávky. Uplatnená nemajetková ujmy vychádza z toho, že neboli realizované projekty, ktorých sa
zúčastňoval, stratil spoločenskú prestíž on a aj jeho rodina, v roku 2004 sa pod vplyvom týchto konaní
rozviedol. V čase vykonávaných daňových kontrol býval u syna, ktorý sa v rokoch 2004 - 2005
presťahoval do Košíc, on zostal v Žiline; je bezdomovec. Žalobca dňa 6.11.2007 požiadal Ministerstvo
financií Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovú
ujmu v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného
postupu Daňového úradu Žilina II., listom zo dňa 14.3.2008, č. MF/7147/2008-241, Ministerstvo financií
Slovenskej republiky žalobcovi oznámilo, že jeho nárok považuje za neopodstatnený.
1.4. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, ods. 2, § 5
ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2004 do 31.12.2012.
Po zmenách žaloby so súhlasom súdu sa žalobca napokon domáha zaplatenia 1/ náhrady škody v sume
21.157,34 € v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., 2/ náhrady nemajetkovej ujmy v sume 21.157,34 € z
titulu porušenia jeho osobnostného práva vlastniť majetok opísaným konaním daňového úradu a titulom
zodpovednosti žalovanej za porušenie práva žalobcu na riadne daňové konanie opísaným konaním
daňového úradu, vzhľadom na ujmu spôsobenú piatimi nezákonnými rozhodnutiami daňového úradu
a nesprávnym úradným postupom daňového úradu v týchto piatich konaniach vedúcich k piatim
nezákonným rozhodnutiam. Ad 1/ Náhrady škody v sume 21.157,34 € sa žalobca domáhal jednak z titulu
piatich nezákonných rozhodnutí Daňového úradu Žilina II., a jednak z titulu nesprávneho úradného
postupu Daňového úradu Žilina II. pri daňovej kontrole, ktorý predchádzal vydaniu piatich nezákonných
rozhodnutí. Nezákonnými rozhodnutiami Daňového úradu Žilina II. podľa jeho názoru je päť dodatočných
platobných výmerov: č. XXX/XXX/XXXXX/XX/dol zo dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/



dol zo dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/dol zo dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/
XX/dol zo dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Ryb zo dňa 2.3.2006 za zdaňovacie
obdobie rokov 1999 až 2004. Súd dôvodil, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím objektívne za súčasného splnenia troch podmienok: vznik škody, existencia nezákonného
rozhodnutia, škoda je v príčinnej súvislosti s týmto nezákonným rozhodnutím. Nie je splnená už základná
podmienka, a síce zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť; otázku nezákonnosti nie je možné
riešiť ako otázku predbežnú. Rozhodnutie, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, musí byť
právoplatné. V danom prípade žalobca za nezákonné rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda,
označil päť vyššie uvedených dodatočných platobných výmerov Daňového úradu Žilina II. Daňový úrad
Žilina II. nimi vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za uvedené
zdaňovacie obdobie v sume 605.656,76 Sk, ktorú sumu žalobca nezaplatil. Zostalo nepochybné, že
dodatočné platobné výmery Daňového úradu Žilina II. boli zrušené a veci boli vrátené daňovému úradu
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žiadne zo zrušených dodatočných platobných výmerov však nebolo
zrušené pre nezákonnosť, ale z dôvodu procesných pochybení a ich nepreskúmateľnosti. Súd prvej
inštancie preto žalobu na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia zamietol. Ďalšie podmienky
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, vznik škody a príčinnú súvislosť s
nezákonným rozhodnutím, už z dôvodu hospodárnosti konania, neskúmal. Odhliadnuc od uvedeného
súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovi škoda nevznikla, keď sám potvrdil, že daň vyrubenú ním
označenými nezákonnými rozhodnutiami nezaplatil a nie je voči nemu vedené ani exekučné konanie
na jej vymoženie. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom súd prvej inštancie dôvodil, že štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
zodpovedá objektívne za súčasného splnenia troch podmienok: príslušný orgán štátu sa dopustil
nesprávneho úradného postupu, poškodenému vznikla škoda, škoda je v príčinnej súvislosti s týmto
nesprávnym úradným postupom. Žalobca v predmetnom konaní za nesprávny úradný postup označil
postup Daňového úradu Žilina II. pri daňovej kontrole, ktorý predchádzal vydaniu vyššie uvedených
piatich nezákonných rozhodnutí, keď Daňový úrad Žilina II. pri určovaní výšky dane postupoval v rozpore
s účtovnými zákonmi, zákonom č. 511/1992 Zb., daňovú kontrolu začal bez oznámenia o jej začatí, na
jej základe vydal rozhodnutia, ktoré boli zrušené a daň vyrubil podľa pomôcok. Podľa ustálenej súdnej
praxe činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia nie je možné posudzovať ako nesprávny úradný
postup, pretože prípadné nesprávnosti a vady tohto postupu sa prejavia práve v obsahu rozhodnutia
a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie. Súd
prvej inštancie preto v predmetnom konaní nemohol pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
posudzovať správnosť postupu daňového orgánu pri predmetných daňových kontrolách a skúmať, či
Daňový úrad Žilina II. pri daňovej kontrole, ktorá predchádzala vydaniu piatich nezákonných rozhodnutí,
postupoval v zmysle účtovných zákonov, v zmysle zákona č. 511/1992 Zb., a či správne vyrubil daň.
Konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nie je obnovou konania o vykonanej daňovej
kontrole, a teda žalobca si nemôže v predmetnom konaní uplatňovať ako nesprávny úradný postup
také pochybenia v postupe daňového orgánu, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia vzniku nároku
a výšky daňovej povinnosti, pretože takéto hmotnoprávne či procesné pochybenia sa môžu priamo
odraziť v rozhodnutiach, ktorých nezákonnosť môže byť vyslovená jedine na základe podaného riadneho
alebo mimoriadneho opravného prostriedku daňového subjektu. Preto aj v tejto časti považoval nárok
žalobcu na náhradu škody za nedôvodný. Ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, vznik škody a príčinnú súvislosť s nesprávnym úradným postupom,
už z dôvodu hospodárnosti konania skúmať nemusel. Pre úplnosť súd uviedol, že žalobcovi škoda z
titulu nesprávneho úradného postupu Daňového úradu Žilina II. nevznikla. Žalobca sa v predmetnom
konaní z titulu náhrady škody nesprávnym úradným postupom Daňového úradu
Žilina II. domáhal náhrady škody vo výške vyrubenej dane, sám ale potvrdil, že takto vyrubenú daň
nezaplatil a nie je voči nemu vedené ani exekučné konanie na jej vymoženie. Námietku premlčania
vznesenú žalovaným na pojednávaní dňa 9.11.2012 v časti, v ktorej žalobca namietal nesprávny úradný
postup daňových orgánov tým, že daňová kontrola v roku 2004 začala bez oznámenia, súd považoval
za dôvodnú, pretože žalobca sa o tejto škode dozvedel už začatím tejto kontroly, teda v roku 2004,
a keď žalobný nárok uplatnil na súde v roku 2008, urobil tak po lehote určenej zákonom. Náhrady
nemajetkovej ujmy v sume 21.157,34 € sa žalobca domáhal z titulu porušenia jeho osobnostného
práva vlastniť majetok opísaným konaním daňového úradu a titulom zodpovednosti žalovaného za
porušenie jeho práva na riadne daňové konanie opísaným konaním daňového úradu, vzhľadom na
ujmu spôsobenú piatimi nezákonnými rozhodnutiami daňového úradu a nesprávnym úradným postupom
daňového úradu v týchto piatich konaniach vedúcich k piatim nezákonným rozhodnutiam. Súd prvej
inštancie dôvodil, že pri posudzovaní nároku žalobcu nie je viazaný právnym zdôvodnením žalobného



nároku. Vychádzajúc z uplatneného nároku žalobcu dospel k záveru, že žalobca sa nemôže v súvislosti
s údajným porušením jeho práva pri daňovej kontrole domáhať náhrady nemajetkovej ujmy podľa
Občianskeho zákonníka. Štát nie je v konaní o ochranu osobnostných práv žalobcu pasívne vecne
legitimovaný. Zodpovednosť štátu za porušenie povinností štátnych orgánov pri výkone ich pôsobnosti
ako orgánov verejnej moci je upravená osobitnou právnou úpravou, zákonom č. 514/2003 Z.z. To
znamená, že v prípade škody vzniknutej pri výkone verejnej moci, t.j. pri rozhodovaní a úradnom
postupe orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a
právnických osôb, je potrebné posudzovať zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003
Z.z. Ten v ustanovení § 17 umožňuje aj priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, avšak
len v prípade, ak iba samostatné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nie je ju možné uspokojiť inak. Žalobca
v predmetnom konaní porušenie práva vlastniť majetok nepreukázal, daň vyrubenú Daňovým úradu
Žilina II. nezaplatil a nebolo voči nemu vedené ani exekučné konanie. Všetky rozhodnutia - dodatočné
platobné výmery Daňového úradu Žilina II., ktoré žalobca označil za nezákonné, boli na základe jeho
žiadosti o preskúmanie daňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania zrušené a vrátené daňovému
orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie z procesných dôvodov a pre ich nepreskúmateľnosť. Následne
bolo vydaných päť nových dodatočných výmerov, ktoré sú právoplatné a ktorými bol žalobcovi vyrubený
rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za obdobie rokov 1999 až 2004 v celkovej
sume 8.039,02 €. Z týchto skutočností súd prvej inštancie vychádzal, neprihliadol na námietka žalobcu
v tom, že mu daňový úrad pri daňovej kontrole nedovolil zaradiť do majetkového priznania majetkovú
hodnotu patentov vo výške 65 miliárd Sk, ani v tom, že daňová kontrola voči nemu nebola vedená riadne,
pretože už vyššie je uvedené, že súd v konaní o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nemôže posudzovať správnosť úradného postupu daňového úradu,
ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia, pretože len vydané rozhodnutie môže zakladať zodpovednosť štátu
za nezákonné rozhodnutie. Nedoplnil dokazovanie na návrh žalobcu k otázke nesprávneho úradného
postupu výsluchom označených svedkov, pracovníkov Daňového úradu Žilina a Daňového riaditeľstva
Slovenskej republiky, pretože súd v tomto súdnom konaní nemôže skúmať postup daňového úradu pri
daňovej kontrole, ktorý predchádzal vydaniu piatich nezákonných rozhodnutí; pre vec nebolo podstatné
ani doplnenie dokazovania o zdravotnom stave žalobcu. Úspešnému žalovanému náhradu trov konania
nepriznal, hoci rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p., keďže mu žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 205 ods. 1, ods. 2 písm.
a/, b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h/, f/ O.s.p. Navrhol, aby všetky jeho
doterajšie písomné podania a ústne prednesy v konaní pred súdom prvej inštancie boli považované za
súčasť tohto odvolania. V úvode odvolania zopakoval, čoho a na základe čoho sa svojou žalobou, po jej
zmene so súhlasom súdu, domáhal. Procesné pochybenia, pre ktoré, podľa súdu prvej inštancie, boli
platobné výmery zrušené, považoval za vady konania, ktoré spôsobil Daňový úrad Žilina II., pretože pri
daňovej kontrole nepostupoval podľa zákona. Pri vyrubovaní dane z príjmov fyzických osôb Daňový úrad
Žilina II. nesprávne zistil skutkový stav a práve preto vyrubil nesprávny, teda nezákonný, rozdiel v dani.
Odvolateľ upozornil najmä na fakt, že legálna definícia pojmu nezákonnosť neexistuje. Každé procesné
pochybenie je možné považovať za nezákonné. Podľa (nesprávneho) názoru súdu prvej inštancie však
k zrušeniu týchto platobných výmerov Daňového úradu Žilina II. došlo nie z dôvodu nezákonnosti,
ale z dôvodu procesných pochybností, v čom odvolateľ ale nevidí žiaden rozdiel. Rozsudok súdu
prvej inštancie považoval za nesprávny a nezákonný, pretože a/ súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam tým, že za dôvod zrušenia platobných výmerov Daňového
úradu Žilina II. nepovažoval nezákonnosť, ale procesné pochybenia, čo podľa názoru odvolateľa
neobstojí, pretože procesné pochybenia sú rovnako nezákonné. b/ Súd neúplné zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to tým, že
súd prvej inštancie sa ďalej už podmienkami zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím nezaoberal, pričom túto skutočnosť odôvodnil hospodárnosťou konania. c/ Rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvej inštancie
mal zato, že nebola splnená podmienka podľa § 6 zákona 514/2003 Z.z., a to zrušenie rozhodnutia
pre nezákonnosť, pričom podľa odvolateľa táto podmienka jednoznačne splnená bola. d/ Súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam, keď po vykonanom dokazovaní
neuznal nezákonnosť platobných výmerov Daňového úradu Žilina II.; e/ súd neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
vrátane dokazovania o jeho zdravotnom stave. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu



prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne navrhol rozsudok zmeniť a jeho
žalobe vyhovieť; žiadal priznať náhradu trov konania.

3. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, ale aj skutočnosťami
odôvodňujúcimi existenciu/neexistenciu podmienok konania [§ 470 ods. l, ods. 2, ods. 3, § 378 ods. l, §
379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.; C.s.p.), ktorým
bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.)], túto
prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie,
nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
zrušiť a konanie podľa § 62, § 63 ods. 1, ods. 2 C.s.p. zastaviť.

4. Ako je uvedené vyššie žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 28.4.2008, doplnenou
dňa 3.11.2008, domáhal zaplatenia 1.000.000.000.000,-- € žalovaným z titulu náhrady majetkovej a
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podaním doručeným súdu prvej
inštancie dňa 28.10.2010 a dňa 22.12.2010 žalobca zmenil (so súhlasom súdu) žalobný návrh tak, že
sa domáha náhrady škody v sume 21.157,34 € a náhrady nemajetkovej ujmy v sume
21.157,34 €. Rozsudkom (odvolaním žalobcu napadnutým) zo dňa 22.2.2013, č.k. 12 C 88/2008-355,
súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

5. V odvolacom konaní nastala pre vec podstatná právna skutočnosť. Žalobca zomrel dňa 18.5.2017 v
S. E., dedičské konanie po ňom bolo vedené na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. 16 D 331/2017.
Uznesením zo dňa 31.8.2017, sp.zn. 16 D 331/2017, Dnot 110/2017, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.9.2017, bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu nemajetnosti
poručiteľa podľa § 187 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z.; C.m.p.). Z
uvedeného uznesenia vyplýva, že poručiteľ (žalobca) zomrel rozvedený, bez zanechania závetu, listiny
o vydedení, ako dedičia zo zákona podľa § 473 Občianskeho zákonníka v I. dedičskej skupine boli
povolaní rovným dielom dediť jeho deti dcéra B. S., narodená dňa XX.X.XXXX, bytom K., T. č. XX, syn
W. S., narodený dňa X.XX.XXXX, bytom K. - Q., T. č. XXXX/XX. Poručiteľ nezanechal žiaden majetok,
práva, pohľadávky; ani o dlhoch poručiteľa jeho deti vedomosť nemali. Dedičské konanie po poručiteľovi
zostalo právoplatne skončené skôr, ako boli jeho deti prichádzajúci do úvahy ako dedičia v prvej skupine
zákonných dedičov poučení o svojich právach (dedičských). Samotným preskúmaním veci odvolací súd
dospel k záveru, že nie sú dané podmienky na pokračovanie v konaní s deťmi poručiteľa (žalobcu) z
nižšie uvedených dôvodov.

6. Žalobca sa domáhal
- náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v sume 21.157,34 €, keď základom bola
ochrana osobnosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka pre údajné porušenie práva vlastniť majetok,
pričom v konaní nebol preukazovaný žiaden priamy zásah do konkrétnych majetkových práv žalobcu,
napr. zriadením daňového záložného práva, exekučným predajom veci a podobne,
- náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v sume 21.157,34 € z titulu údajnej škody vzniknutej
vydaním viacerých právoplatných rozhodnutí v daňovom konaní, pričom je v konaní nesporné, že daň
z nich nebola nikdy zaplatená, a že teda mu škoda nevznikla.

7.1. Podľa § 161 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ods. l). Ak ide o nedostatok
procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 2).
7.2. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.
7.3. Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
7.4. Podľa § 63 C.s.p. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd
posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (ods. 1). V konaní
súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi
strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť,
o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (ods. 2). Ak to povaha sporu pripúšťa,
môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve (ods. 3).



8. Žalobca teda skôr, ako bola vec právoplatne skončená, zomrel, stratil spôsobilosť byť stranou sporu
(procesnú subjektivitu). Odvolací súd preto posudzoval, či má konanie zastaviť alebo či má v konaní
pokračovať s dedičmi žalobcu. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor.

9. Pre úvahu súdu o tom, či v prípade smrti žalobcu počas súdneho konania o náhradu škody sa má
konanie zastaviť, alebo sa má v ňom pokračovať, je spravidla rozhodujúce, či smrťou žalobcu dochádza
k zániku uplatneného nároku, alebo či tento nárok prechádza na dedičov. Právo na ochranu osobnosti
je právom osobnej povahy, ktoré zaniká smrťou fyzickej osoby a neprechádza na dedičov. Preto súdna
prax dospela k záveru, že ak žalobca počas konania zomrie, súd konanie zastaví. Tým vo všeobecnosti
nie je dotknuté originálne právo osôb uvedených v § 15 Občianskeho zákonníka na ochranu osobnosti,
ktoré vzniká smrťou fyzickej osoby, do práv ktorej bolo zasiahnuté. Tieto osoby však nemajú právo na
náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá plní funkciu finančného odškodnenia výlučne pre osobu, ktorá ťažko
znášala dôsledky hrubého zásahu do jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti. Ak nejakú ujmu v dôsledku
zásahu voči právnemu predchodcovi pociťujú subjekty uvedené v § 15 Občianskeho zákonníka, majú
právo uplatniť si náhradu nemajetkovej ujmy ako vlastný nárok osobitne, za seba, za svoje znášanie
dôsledkov vyplývajúcich zo zásahu do práv zomrelej osoby, a nie „prebrať“ nárok zomrelého právneho
predchodcu. Ako je už uvedené vyššie, nárok uplatnený z titulu údajného porušenia práva vlastniť
majetok nenadväzuje na žiadne konanie žalovanej, ktorým by došlo k zmenšeniu majetku žalobcu,
prípadne k zamedzeniu, resp. obmedzeniu, realizácie jeho majetkových práv zakotvených predovšetkým
v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a druhej časti Občianskeho zákonníka. Uvádzané skutkové
okolnosti, podľa ktorých mal Daňový úrad Žilina II. nedovoliť žalobcovi zaradiť patenty ako majetkovú
hodnotu, nemajú vplyv na to, či bol žalobca v danom čase vlastníkom týchto patentov a nie je tu daná ani
žiadna prekážka na nakladanie s patentmi formami, ktoré definuje osobitný predpis. Postup Daňového
úradu Žilina II. je tak otázkou posúdenia korektnosti účtovnej evidencie žalobcu v daňovom konaní, aj
to však nebolo v konaní riadne preukázané a za stavu, keď treba konanie zastaviť, je nadbytočné.

10. Pokiaľ žalobca žiadal priznať náhradu (majetkovej) škody v sume 21.157,34 € podľa zákona
514/2003 Z.z. vyplývajúcej z piatich nezákonných rozhodnutí Daňového úradu Žilina II. a z titulu
nesprávneho úradného postupu Daňového úradu Žilina II. pri daňovej kontrole, ktorý predchádzal
vydaniu piatich nezákonných rozhodnutí, vo veci samej by úspešný nemohol byť už len z toho dôvodu,
že žalobcovi ním tvrdená majetková škoda nevznikla, pretože vyrubenú daň nikdy nezaplatil. Na tomto
mieste je potrebné zdôrazniť, že nijaké práva a povinnosti poručiteľa (v prejednávanej veci žalobcu)
majetkového charakteru, ktoré zákonodarca dovoľuje v dedičskom konaní zaradiť do masy dedičstva,
neprešli na jeho dedičov, keďže dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť; v konečnom
dôsledku to znamená, že žalobca zomrel (stratil procesnú subjektivitu) bez právneho nástupcu (bez
právnych nástupcov).

11. Nadväzne na všetko vyššie uvedené odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa
22.2.2013, č.k. 12 C 88/2008-355, zrušil postupom podľa ustanovenia § 389 ods. l písm. a/
C.s.p. a konanie zastavil (§ 391 ods. l, § 62, § 63 ods. 1, ods. 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 470 ods.
l, ods. 2 C.s.p.). V neposlednom rade odvolací súd uvádza, že zrušenie odvolaním žalobcu napadnutého
rozsudku a zastavenie konania je výlučne dôsledkom právne relevantnej udalosti, ku ktorej došlo po
podaní odvolania, a síce smrti žalobcu, nezanechal práva, povinnosti, ktoré by prešli na jeho dedičov.

12. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 256, § 257 v spojení s § 262 ods.
1 C.s.p. Keďže po podaní odvolania došlo k právne relevantnej skutočnosti, t.j. smrti žalobcu, ktorá bola
dôvodom na zastavenie konania, odvolací súd má za to, že zavinenie na zastavení nemožno pričítať
žiadnej zo strán sporu, a preto žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania.

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v
spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).



(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).