{"guid": "33e601b7-1a94-4b0a-afb5-f7537cf135ba:1251c738-86f2-473d-ab04-d6acb849e456", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7014200733.2", "spisova_znacka": "6S/78/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/78/2014 z 24. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 24. mája 2017, sp. zn. 6S/78/2014, ECLI:SK:KSKE:2017:7014200733.2", "identifikacne_cislo": "7014200733", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2017-05-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/377", "nazov": "zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/377", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/377-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1251c738-86f2-473d-ab04-d6acb849e456", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7014200733.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7014200733.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7014200733.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/78/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200733
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7014200733.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov
senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu Ľ. B., bývajúceho
v A., X. XXXX/X, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklošom, Košice, Vodná 6, proti
žalovanému Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát SOI, Bratislava, Prievozská 32,
v konaní o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 23.04.2014 č. SK/0003/99/2014, takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi  n e p r i z n á v a   právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu
Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre košický kraj z 11.11.2013 č. F/0337/08/13.
Týmto rozhodnutím inšpektorát uložil žalobcovi peňažnú pokutu vo výške 1.000,-- eur pre porušenie
povinností uvedených v § 6 ods.2 a § 6 ods.3 zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov. Inšpektormi
SOI bolo pri kontrole vykonanej dňa 21.08.2013 v prevádzkovej jednotke Novinový stánok, P. XX/A, A.,
zistené, že žalobca neodoprel predať a odpredal osobe mladšej ako 18 rokov tabakové výrobky, napriek
tomu, že predaj tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov je zakázaný.

2. Žalobca podal proti rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedol, že správny orgán vychádzal z
nespoľahlivo, nedostatočne a neobjektívne zisteného stavu. Poukázal na to, že inšpekčný zákon
neobsahuje údaj, ktorý by dokazoval, že kontrola bola vykonaná za prítomnosti maloletej osoby, a
neobsahuje ani relevantný dôkaz, že osoba, ktorá mala vykonať kontrolný nákup, bola maloletá.
Poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 5 ods.3 zákona č. 128/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov o
štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa (ďalej iba „zákon o štátnej kontrole“) je
SOI na základe písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby oprávnená vykonať kontrolu
dodržiavania zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja tabakových výrobkov za prítomnosti
maloletej osoby, pričom zákon neumožňuje výslovne vykonať kontrolu maloletou osobou. Poukázal na
ustanovenie § 5 ods.2 zákona o štátnej kontrole a zdôraznil, že na maloletú osobu podľa ods.3 sa okrem
oprávnenia podľa odseku 6 písm.a) práva a povinnosti inšpektorov nevzťahujú. Teda nie je zo zákona
daná možnosť maloletej osoby vykonávať žiadnym spôsobom kontrolu tak, ako jej to umožnili inšpektori
SOI, keď jej zrejme nezákonne prikázali vykonať kontrolu vykonaním kontrolného nákupu cigariet. Ďalej
namietal, že správny orgán mu neumožnil napriek jeho žiadosti nahliadnuť do spisu za účelom zistenia,
či správny orgán disponuje a či administratívny spis obsahuje písomný súhlas zákonného zástupcu
maloletej osoby na prítomnosť pri kontrole, a tým mu znemožnil ako účastníkovi konania uplatniť si svoje
ústavné právo na obhajobu. Vyslovil pochybnosť, že písomný súhlas zákonného zástupcu maloletej



neexistuje, nie je vôbec zaevidovaný v administratívnom spise a môže byť vypracovaný dodatočne a
účelovo. Žiadal preto, aby odvolací orgán zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu.

3. Žalovaný k odvolacím námietkam v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že nebol
zistený dôvod na vyhovenie odvolania žalobcu, skutkový stav popísaný v inšpekčnom zázname zo dňa
21.08.2013 pokladá odvolací orgán za spoľahlivo zistený a odvolacie námietky boli vyhodnotené ako
bezpredmetné, nemajúce vplyv na skutkové zistenia a zodpovednosť účastníka konania na porušenie
zákona.

4. Žalovaný konštatoval, že inšpektori SOI postupovali v súlade s postupom upraveným v ustanovení
§ 5 ods.3 zákona o štátnej kontrole, keď vykonali predmetnú kontrolu za prítomnosti maloletej osoby s
predchádzajúcim písomným súhlasom jej zákonného zástupcu, pričom táto bola v inšpekčnom zázname
identifikovaná podľa mena začiatočného písmena jej priezviska a veku v čase kontroly. Žalovaný
zdôraznil, že v uvedenom prípade je kontrolný postup daný zákonom, pričom orgán dozoru v zmysle
uvedeného konal a tento postup vie preukázať. K námietke žalobcu, že vek maloletej v čase vykonávania
kontroly nebol nijakým spôsobom preukázaný, žalovaný uviedol, že v zmysle inšpekčného záznamu túto
námietku žalobca neuviedol. Ani v priebehu správneho konania nevzniesol vo veci žiadne námietky, a z
toho dôvodu sa javí jeho vyjadrenie ako zjavne účelové. Totožnosť maloletého sa z dôvodu jeho ochrany
v inšpekčnom zázname neuvádza, ale inšpektorát SOI disponuje zmluvou o spolupráci medzi zákonným
zástupcom maloletej a inšpektorátom SOI v Košiciach, v ktorej sú uvedené údaje maloletej, a v zmysle
ktorej zákonný zástupca súhlasil s účasťou maloletej na výkone kontroly. K námietke žalobcu, že sa
nemohol oboznámiť s obsahom písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby, žalovaný
uviedol, že súhlas zákonného zástupcu je uložený v zapečatenej obálke, ktorá tvorí súčasť inšpekčného
záznamu uloženého v spise. Pretože správny orgán nedisponoval súhlasom zákonného zástupcu so
sprístupnením osobných údajov maloletej osoby, nebolo možné s týmto súhlasom oboznámiť žalobcu.
Zmluva je uložená v zapečatenej obálke a z dôvodu zabezpečenia ochrany osoby mladšej ako 18 rokov
slúži výlučne pre potreby SOI, a následne bude v prípadnom ďalšom konaní sprístupnená súdu.

5. Z uvedených dôvodov žalovaný považoval skutkový stav za spoľahlivo zistený a protiprávnosť konania
žalobcu za nepochybne preukázanú, pričom výšku uloženej pokuty pokladal za primeranú zistenému
skutkovému stavu. Pokiaľ ide o výšku pokuty, žalovaný uviedol, že pri jej určení bolo podľa § 10 ods.9
zákona o ochrane nefajčiarov prihliadnuté na závažnosť porušenia povinností, čas trvania a na vzniknuté
alebo hroziace škodlivé následky na zdravie, a tým že predávajúci porušil zákaz predaja tabakových
výrobkov osobám mladším ako 18 rokov. Prihliadol aj na reálnu možnosť vzniku závislosti od nikotínu ako
návykovej a škodlivej zložke nachádzajúcej sa v tabaku, pričom toto nebezpečenstvo je o to vážnejšie,
že ide o maloletých spotrebiteľov. Z hľadiska posudzovania miery zavinenia správny orgán pri určovaní
výšky pokuty za zistený protiprávny skutkový stav vzal do úvahy, že účastník konania ako predávajúci
je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov, za dodržiavanie ktorých
zodpovedá objektívne, t.z. bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. V rámci
tejto zodpovednosti zodpovedá aj protiprávne konanie osôb, ktoré v mene predávajúceho pri predaji
výrobkov či poskytovaní služieb konajú. Správny orgán pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol aj
na to, že cestou médií informoval verejnosť o presnom termíne, kedy vykoná kontrolu dodržiavania
zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov a práve z dôvodu poskytnutia tejto
informácie širokej verejnosti hodnotil porušenie zákazu predaja ako závažné porušenie povinností.

6. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného. Navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie Slovenskej obchodnej
inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Uplatnil si zároveň právo na náhradu trov konania. V žalobe konštatoval, že správny orgán
pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z nedostatočného a neobjektívneho zisteného stavu.
Namietal, že právny predpis zakazuje použiť maloletú osobu ako agenda - provokatéra na vykonanie
dôkazu pre správne konanie. SOI úmyselne naviedol údajne maloletú L. J.. na porušenie zákona o
ochrane nefajčiarov a navodil vopred situáciu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a správnym postupom
SOI, a to tak, že úmyselne vybral osobu, údajne maloletú, ktorej fyziognómia zodpovedala dospelej
osobe, pričom nezabezpečila ako dôkaz pre správne konanie žiadny obrazový ani zvukový záznam z
kontroly za prítomnosti maloletej osoby, čo kontrolnému orgánu umožňuje aj zákon o štátnej kontrole.
Žalobca sa domnieva, že kontrolný orgán mohol prizvať maloletú osobu, ktorá môže byť zaujatá voči
predávajúcemu alebo voči pracovníkom SOI, že kontrolný orgán poučil vopred maloletú L. J.., aby



nemala pri sebe v čase kontroly občiansky preukaz. Inšpekčný záznam ako podklad pre rozhodnutie
neobsahuje skutočnosť, či prizvaná maloletá L. J.. mala alebo nemala v čase kontroly pri sebe občiansky
preukaz, aj keď vo vysvetlivke kontrolovanej osoby, je uvedené, že maloletá občiansky preukaz pri sebe
nemala.

Žalobca namietal, že správny orgán neumožnil žalobcovi zistiť, či v skutočnosti išlo o maloletú osobu, a
či zákonný zástupca maloletej L. J.. dal písomný súhlas na jej prítomnosť pri kontrole, čo tento písomný
súhlas obsahuje a či nie je v rozpore so zákonom.

7. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že podľa jeho názoru z gramatického výkladu ustanovenia § 5 ods.3
zákona o štátnej kontrole zákon neumožňuje vykonávať kontrolu maloletou osobou, pretože podľa §
5 ods.1 zákona o štátnej kontrole kontrolu vnútorného trhu vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia
prostredníctvom inšpektorov, ktorí sú zamestnancami Slovenskej obchodnej inšpekcie. Vzhľadom na
ustanovenie § 5 ods.2 zákona o štátnej kontrole, podľa ktorej si môže Slovenská obchodná inšpekcia
na kontrolu prizvať zamestnancov iných orgánov, právnických osôb alebo fyzické osoby, maloletá osoba
mohla len vstupovať do prevádzky na pozemky a iných priestorov kontrolovaných osôb, ktoré súvisia
s výrobou, predajom výrobkov a poskytovaním služieb, ale nie vykonávať kontrolu v akejkoľvek forme,
teda ani vykonať kontrolný nákup. Z citácie zákona o štátne kontrole podľa žalobcu nie je daná možnosť
maloletej osobe žiadnym spôsobom vykonávať kontrolu, tak ako jej to umožnili inšpektori SOI, ktorí jej
zrejme nezákonne prikázali vykonať kontrolu vykonaním kontrolného nákupu cigariet.

8. Žalobca ďalej poukázal na nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý
v odôvodnení neuviedol, ktoré dôkazy použil na rozhodnutie, a jediným podkladom pre rozhodnutie
bol inšpekčný záznam SOI, ktorý neobsahuje presné popísanie a zaznamenanie priebehu vykonávania
kontrolného nákupu, nie je z neho zrejmé, kto kontrolný nákup vykonal, komu nemal byť vydaný doklad
z elektronickej pokladne, a podobne.

Rozhodnutie tiež neobsahuje takú závažnú skutočnosť, či SOI disponuje písomným súhlasom
zákonného zástupcu maloletej L. J..

9. Žalobca ďalej konštatoval, že žalovaný porušil základné zásady správneho konania, a to zásadu
zákonnosti a tiež zásadu súčinnosti. Žalobca totiž požiadal správny orgán o nahliadnutie do spisu,
o ktorom bol vyhotovený záznam zo dňa 26.11.2013, pričom žalobca chcel zistiť, či SOI disponuje
súhlasom zákonného zástupcu maloletej L. J.. na prítomnosť pri kontrole SOI, a či tento súhlas je
zaevidovaný v spise. SOI však neumožnila žalobcovi nahliadnuť do administratívneho spisu v plnom
rozsahu tak, ako to žiadal, a neumožnila mu teda nahliadnuť do písomného súhlasu zákonného
zástupcu maloletej. Toto konanie u žalobcu vzbudzuje podozrenie, že písomný súhlas zákonného
zástupcu maloletej neexistuje, nie je vôbec zaevidovaný v administratívnom spise, prípadne že mohol
byť vypracovaný dodatočne účelovo a podobne.

10. Žalobca namietal, že žalovaný ani na jednom stupni rozhodovania nenariadil ústne pojednávanie vo
veci spáchania správneho deliktu, resp. priestupku. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS
231/2010, z ktorého je zrejmé, že priestupkové konania majú v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry
zásadný charakter konania o trestnom obvinení. Správny orgán musí preto rešpektovať procesné práva
obvineného z priestupku, základné zásady správneho konania a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces. Súčasťou práva na spravodlivý
proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy a
so štrasburskej judikatúry vyplýva, že tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne a exekučné.
Článok 6 ods.3 Dohovoru zakotvuje minimálne práva obvineného z trestného činu. Podľa písm.d) článku
6 obvinený z trestného činu má právo vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť
predvolania a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.

11. Žalobca konštatoval, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je
rozhodujúca klasifikácia protiprávneho konania a správne delikty a trestné delikty vnútroštátnym
poriadkom. I sankcie v priestupkových veciach vo forme pokuty je potrebné považovať za sankcie
represívneho charakteru, pretože ide o trestné veci bez ohľadu na relatívne nízke sankcie. Vo všetkých
veciach, ktoré možno subsumovať pod pojem „veci trestného charakteru“, musí mať osoba, proti ktorej
sa vedie konanie, možnosť domôcť sa práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru. V



prípade žalobcu ide o vec trestného charakteru, a preto podľa žalobcu bolo postupom SOI porušené
jeho ústavné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, nebolo mu umožnené účinne sa v
správnom konaní obhajovať. Žalovaný ako odvolací orgán mal na tieto nedostatky prihliadnuť ex offo a
prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu mal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

12. Žalovaný k žalobným námietkam uviedol, že pri vykonaní kontrolného nákupu maloletou osobou
postupoval v súlade so zákonom.

K námietke žalobcu, že správny orgán pri vydaní rozhodnutia nepostupoval zákonným spôsobom,
keď v odôvodnení neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, uviedol, že v zmysle
ustanovenia § 47 ods.3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať
na dva okruhy problémov, a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti
treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej je
potrebné uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, a napokon ako sa správny
orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. Právne posúdenie veci znamená, že správny
orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Právne
posúdenie musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo
výrokovej časti vychádzal, a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Na základe toho je zrejmé,
že správny orgán postupoval v zmysle zákona a právnych predpisov, a preto nemožno hovoriť o
nezákonnom rozhodnutí. Je nepochybne preukázané, že žalobca odpredal tabakové výrobky osobe
mladšej ako 18 rokov a tým porušil zákon č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov. Skutočnosť, že žalobca
sa pýtal maloletej osoby či má občiansky preukaz, a maloletá osoba mu uviedla, že ho pri sebe nemá,
nie je skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na skutkové zistenia uvedené v inšpekčnom zázname
na základe vykonanej kontroly, a taktiež na následnú zodpovednosť žalobcu za porušenie povinnosti
vyplývajúcej mu zo zákona, nakoľko žalobca si dostatočne neoveril, či kupujúca osoba má 18 rokov,
alebo nie.

13. K neumožneniu nahliadnuť do písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby žalobcovi
žalovaný uviedol, že tento súhlas obsahuje údaje osobnej povahy, a preto sa nachádza v zapečatenej
obálke. Tento postup zo strany správneho orgánu slúži na ochranu maloletej osoby s vykonanou
kontrolou. Žalovaný zotrváva na názore, že v zmysle ochrany maloletej osoby a jeho zákonného
zástupcu a nedisponovaným súhlasom zákonného zástupcu so sprístupnením osobných údajov
maloletej osoby, nebolo možné s predmetným súhlasom žalobcu oboznámiť.

14. Podľa žalovaného žalobcovi nebolo odopreté právo účinne sa obhajovať zo strany správneho
orgánu, ako to tvrdil v žalobe. Žalobca toto svoje právo využil a vyjadril sa. Vo svojom vyjadrení uviedol,
že si je vedomý chyby, ktorá sa stala a prehlásil, že takéto chyby sa už opakovať nebudú. Na základe
skutočnosti, že svoje porušenie priznal, nič nenamietal, ani nenavrhol doplnenie dokazovanie, správny
orgán vydal rozhodnutie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Z toho dôvodu mal správny
orgán za to, že nie je potrebné nariaďovať ústne pojednávanie.

15. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho
orgánu prvého stupňa v medziach žaloby, oboznámil sa s administratívnym spisom a rozsudkom
zo 04.06.2015 č.k. 6S/78/2014-42 zrušil rozhodnutie žalovaného z 23.04.2014 č. SK/0003/99/2014
a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj
z 11.11.2013 č. F/0337/08/13 z dôvodu uvedeného v § 250j ods.2 písm.d), e) O.s.p. a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v sume 354,80 eur.

16. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 354,08 eur. Dôvodom zrušenia rozhodnutí
oboch správnych orgánov bola tá skutočnosť, že správny orgán vo veci nenariadil ústne pojednávanie,
a teda v konaní pred správnym orgánom došlo k takej procesnej vade, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalšou procesnou vadou podľa názoru krajského súdu bolo to, že
v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu nie je presne vymedzený skutok, pre ktorý bolo začaté
správne konanie a pre ktorý bola uložená sankcia. V rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu
krajský súd považoval tiež za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ktorá spočívala v tom, že vo
výrokovej časti absentoval popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne
existencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom.



17. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje so závermi
krajského súdu, pretože podľa jeho názoru je výrok uvedený v rozhodnutí prvostupňového správneho
orgánu jasne formuluje popis skutku s uvedením spôsobu jeho spáchania. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/21/2014.

18. K nenariadeniu ústneho pojednávania žalovaný uviedol, že v predmetnej veci nariadenie ústneho
pojednávania osobitný zákon neustanovuje, pričom správny orgán považoval skutkový stav za presne
a spoľahlivo zistený, a preto ústne pojednávanie by neprispelo k objasneniu veci, z toho dôvodu ústne
pojednávanie z vlastného podnetu nenariadil. Ani samotný žalobca ako účastník správneho konania
jeho nariadenie nenavrhol. Žalovaný má za to, že žalobcovi bola poskytnutá možnosť svoje práva v
konaní účinne obhajovať, ktorú pred vydaním prvostupňového rozhodnutia využil, pričom námietkami
uvedenými vo vyjadrení sa prvostupňový správny orgán zaoberal, a vyrovnal sa s nimi, ako aj odvolací
orgán s námietkami v podanom odvolaní. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na rozhodnutia
ESĽP, ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS/134/2014.

19. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 25.01.2017 č.k. 10Sžo/286/2015-63 rozsudok Krajského súdu
v Košiciach zo 04.06.2015 č.k. 6S/78/2014-42 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

20. V odôvodnení uznesenia odvolací súd konštatoval, že sa nestotožnil s tvrdením krajského súdu,
že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Podľa
názoru Najvyššieho súdu SR výrok rozhodnutia za daný správny delikt je dostatočný a dostatočne
špecifikovaný, tak, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania, a aby
nemohol byť zamenený s iným. Pretože krajský súd nešpecifikoval vo svojom rozsudku jednotlivé
nedostatky vo výrokovej časti prvostupňového správneho orgánu, v tejto časti považoval odvolací súd
rozhodnutie krajského súdu za nepreskúmateľné.

21. Odvolací súd nesúhlasil ani so záverom krajského súdu, že tým, že správny orgán nenariadil vo veci
ústne pojednávanie, došlo k takej procesnej vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

22. Odvolací orgán v uznesení konštatoval, že žalobca v správnom konaní podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 28.11.2013, vyjadrenie sa k veci po začatí
správneho konania zo dňa 23.10.2013, ako sa aj oboznámil s obsahom spisu dňa 26.11.2013. Ani v
jednom z podaní žalobca nenamietal, že nebolo nariadené ústne pojednávanie, alebo že by žalobca
žiadal ústne pojednávanie nariadiť. Nenariadenie ústneho pojednávania namietal žalobca prvýkrát až v
podanej žalobe. Na výzvu krajského súdu, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania,
odpovedal, že súhlasí, a hlavného pojednávania sa ani nezúčastnil.

23. Odvolací súd ďalej konštatoval, že nespochybňuje závery nálezu Ústavného súdu SR č. III.
ÚS/231/2010-38 zo dňa 25.08.2010, na ktoré krajský súd poukázal, ale v danom prípade dodal, že
podľa judikatúry ESĽP neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám článku
6 ods.1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú
sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assaino proti Portugalsku,
rozhodnutie zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01). Odvolací súd poukázal na zrejmý skutkový stav,
ktorý by ústnym pojednávaním neprispel k jeho ďalšiemu objasneniu.

24. Najvyšší súd SR ďalej zdôraznil, že právo na verejné prejednanie trestných obvinených, v tomto
prípade správneho deliktu, článok 6 ods.1 Dohovoru zaručuje a priznáva v konaní pred nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom. V tomto prípade však žalovaný ako orgán štátnej správy podľa
§ 3 ods.2 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nespĺňa atribúty nesprávneho a nezávislého súdu podľa
článku 6 ods.1 Dohovoru. Z uvedeného dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu neuskutočnenie ústneho
pojednávania v konaní pred správnymi orgánmi nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa článku 6 ods.1
Dohovoru spočívajúcich v zachovaní princípu ústnosti, verejnosti a prítomnosti na prerokovanie veci,
v prípade, že rozhodnutia správnych orgánov je možné preskúmať súdom, ktorý spĺňa požiadavky
uvedené v článku 6 ods.1 Dohovoru. V danej veci odvolací súd odkázal na uznesenie Ústavného súdu
SR II. ÚS 134/2014-19 zo dňa 05.02.2014.



25. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ak nie je ďalej ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba, alebo právnická osoba (§ 491 ods.2 Správneho súdneho poriadku).

Podľa § 250ja ods.4 súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho
súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

26. Podľa Správneho súdneho poriadku proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustné odvolanie, a
preto Správny súdny poriadok neprebral právnu úpravu obsiahnutú v ustanovení § 250ja O.s.p.

Právoplatné rozhodnutie súdu však za zákonom ustanovených podmienok možno napadnúť kasačnou
sťažnosťou. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu (§ 469
Správneho súdneho poriadku).

27. Súd v konaní podľa § 177 - § 198 Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutia
žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v medziach žaloby, oboznámil sa s
pripojeným administratívnym spisom žalovaného a po uskutočnení ústneho pojednávania viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu rozhodol tak, že žalobu zamietol.

28. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa nestotožňuje s uznesením Najvyššieho súdu SR,
ktorý sa nedostatočne nevysporiadal s otázkou, prečo povaha veci si nevyžadovala nariadenie ústneho
pojednávania, resp. v čom spočívala táto povaha veci. Konštatoval, že súhlasí s tým, že preverenie
povinnosti odoprieť predaj tabakových výrobkov maloletým osobám s dá uskutočniť iba tým, že takýto
nákup uskutoční maloletá osoba. Namietal však, že inšpekčný záznam neobsahuje popis tejto udalosti,
ale inšpektori prišli už s predpripraveným obsahom tohto inšpekčného záznamu. Namietal tiež, že
doposiaľ žalobcovi nebolo umožnené nahliadnuť do udeleného písomného súhlasu zákonného zástupcu
maloletej osoby, a teda sa nevie, o akú osobu išlo. Namietal tiež, že žalobca v celom konaní nezistil, či
osoba, ktorá vykonala kontrolný nákup, bola maloletá, či bola školená na vykonanie kontrolného nákupu
a podobne. Podľa jeho názoru ide o jediný možný spôsob preukázať spáchaný delikt. Preto navrhol zrušiť
napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa pre neobjektívne a nespoľahlivo
zistený skutkový stav.

29. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom vyjadrení k žalobe, ako aj na odvolaní proti
rozsudku krajského súdu, a uznesenie Najvyššieho súdu SR považuje za zákonné. Konštatoval, že
skutkový stav bol spoľahlivo zistený a vo veci nebolo potrebné vykonať ústne pojednávanie, pretože
platná právna úprava takúto povinnosť správnemu orgánu nenariaďovala. Podklady, ktoré boli získané,
odôvodňovali konštatovanie, že žalobca porušil svoje povinnosti, a teda že ide o iný správny delikt v jeho
konaní. Konštatoval, že iným spôsobom sa kontrola predaja tabakových výrobkov maloletým osobám
nedá vykonať, pričom maloletá osoba sa nezúčastňuje na vykonaní samotnej kontroly, ktorú vykonávajú
inšpektori. Inšpektori v rámci tejto kontroly sledujú postup predávajúceho pri predaji alebo odmietnutí
predaja tabakových výrobkov maloletým osobám. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho
súdu SR č. 6Sžo/39/2015. Navrhol, aby súd žalobu zamietol.



30. Podľa § 6 ods.2 zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov zakazuje sa predávať tabakové
výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako 18 rokov.

Každý, kto predáva tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie, a neobsahujú tabak, je
povinný odoprieť ich predaj osobe, ktorá je mladšia ako 18 rokov (§ 6 ods.3 zákona č. 377/2004 Z.z.).

31. Podľa § 5 ods.1 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach
ochrany spotrebiteľa kontrolu vnútorného trhu vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia prostredníctvom
inšpektorov, ktorí sú zamestnancami Slovenskej obchodnej inšpekcie.

Podľa § 5 ods.3 citovaného zákona Slovenská obchodná inšpekcia je na základe predchádzajúceho
písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby oprávnená vykonať kontrolu dodržiavania
zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja podľa osobitného predpisu za prítomnosti maloletej
osoby.

32. Podľa § 12 zákona č. 128/2002 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný predpis
o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 21 ods.1 zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších
predpisov správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým
prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.

34. Súd z obsahu spisu a napadnutých rozhodnutí zistil, že správny orgán rozhodol na podklade
inšpekčného záznamu, z ktorého je zrejmé, že nákup cigariet uskutočnila maloletá L. J.., ktorá v čase
nákupu mala 16 rokov. Žalobca namietal nezákonnosť vykonania kontrolného nákupu maloletou osobou,
ktorá podľa jeho názoru nie je oprávnenou na výkon kontroly. Táto námietka žalobcu nie je opodstatnená
vzhľadom na citované ustanovenie § 5 ods.3 zákona č. 128/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že kontrolu dodržiavania zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja
vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia za prítomnosti maloletej osoby. Na takýto úkon je potrebné
zabezpečiť predchádzajúci písomný súhlas zákonného zástupcu maloletej osoby, ktorý sa nachádza
v administratívnom spise v zapečatenej obálke. Z uvedeného dôvodu súd nemal dôvod pochybovať
o tom, že v čase spáchania správneho deliktu žalobcom osoba, ktorá vykonala kontrolný nákup, bola
mladšia ako 18 rokov. Žalobca, resp. jeho právny zástupca pri nahliadnutí do administratívneho spisu,
mal možnosť si overiť, že takýto súhlas zákonného zástupcu bol daný a že sa v spise nachádzal.
Obrana žalobcu, že maloletá osoba vyzerala v skutočnosti na 24 rokov, je vzhľadom na odstup času
bezpredmetná, a navyše, súd k tomu dodáva, že žalobca mal pochybnosti vyžiadať od takejto osoby
doklad totožnosti, prípadne odoprieť predaj tabakových výrobkov.

35. Nenariadenie ústneho pojednávania v preskúmavanej veci Najvyšší súd SR nepovažoval za také
porušenie procesných predpisov, ktoré by mal za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Právny
názor Najvyššieho súdu SR je pre prvostupňový súd právne záväzný, a preto túto žalobnú námietku súd
nepovažuje za právne významnú. Dôvody sú uvedené v uznesení Najvyššieho súdu SR z 25.01.2017
č.k. 10Sžo/286/2015-63.

36. Z uvedených dôvodov súd po opätovnom preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.

37. Rozsudok bol prijatý senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).



38. Žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, súd nepriznal právo na náhradu trov konania voči
žalovanému (§ 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku  (ďalej len
\"sťažnostné body\") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka
konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.



Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:db0363e7-a0a6-4d23-940a-5932fac588d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/2014 z 5. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-05", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db0363e7-a0a6-4d23-940a-5932fac588d5"}, {"guid": "ussr:009c7e2a-7a28-47a7-8c08-67e2b34b0a90", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 231/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 231/2010 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:009c7e2a-7a28-47a7-8c08-67e2b34b0a90"}], "citovane_v": []}