{"guid": "33d85b07-fbe4-4498-aab6-dd853c5bc844:c1e2d262-5d10-45fb-8002-996d155fe19a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3018200142.2", "spisova_znacka": "11S/49/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/49/2018 z 1. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 1. apríla 2019, sp. zn. 11S/49/2018, ECLI:SK:KSTN:2019:3018200142.2", "identifikacne_cislo": "3018200142", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Peter Philadelphy", "sudca_id": 367, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-philadelphy-367", "datum_vydania": "2019-04-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1e2d262-5d10-45fb-8002-996d155fe19a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3018200142.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3018200142.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3018200142.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/49/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3018200142
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3018200142.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr.
Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: A.. Q. U., bytom S. C., M.
č. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so sídlom Trenčín, Nám. sv.
Anny 15/25, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica,
Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100434400/2018 zo dňa 22. februára
2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu   z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101811681/2017 zo dňa
22.8.2017 a žalovaného č. 100434400/2018 zo dňa 22.2.2018, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4
Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj správca dane),
ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel na DPH v sume 2.032 € za zdaňovacie obdobie február 2014.
Podľa správcu dane žalobca porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH uplatnením odpočtu DPH z faktúr od dodávateľa Adronel, s.r.o. (s pôvodným obchodným menom
do 10.3.2014 CARAVELLI, s.r.o.) za deklarované dodanie organizačného a ekonomického poradenstva
a iných služieb, pri ktorých však dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z dôvodu skutočného dodania
fakturovaných služieb, t.j. nebolo preukázané dodanie zdaniteľného plnenia fakturovaným dodávateľom.
2. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že správca dane pri vedení daňovej kontroly
nepostupoval plne v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom o DPH. V dôsledku uvedeného mal
správca dane dospieť k nesprávnemu právnemu záveru o nesplnení podmienok nároku na odpočet
DPH. Trval na tom, že jednoznačne a nespochybniteľným spôsobom  preukázal splnenie všetkých
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry vystavenej spoločnosťou
Adronel, s.r.o.. Konkrétne  mal preukázať, že ako objednávateľ uzavrel zmluvu o poskytovaní služieb
dňa 02.01.2013, predmetom ktorej bol záväzok poskytovať organizačné a ekonomické poradenstvo v
oblasti konkurzných a reštrukturalizačných konaní, v ktorých vykonáva funkciu správcu, poradenstvo v
oblasti výkonu advokátskej činnosti žalobcu so zameraním na aktívne získavanie klientov a ekonomické
poradenstvo v rámci komplexného prístupu žalobcu ku klientom, ako aj záväzok za takto poskytnuté
služby zaplatiť odplatu v dohodnutej výške. Bolo preukázané, že záväzok, teda služby boli poskytnuté,
čo nespochybňuje ani žalovaný a správca dane. Žiadna iná právna skutočnosť, než uvedená zmluva
o poskytovaní služieb zo dňa 02.01.2013, na základe ktorej by malo dôjsť ku skutočnému vykonaniu
nebola tvrdená, a ani preukázaná, a preto objektívne pri logickom hodnotení veci v celkovom kontexte
všetkých podstatných skutočností je zrejmé, že vykonanie týchto prác malo právny základ v uvedenej
zmluve a bolo dôsledkom splnenia záväzku poskytovateľa z tejto zmluvy. S týmto korešpondujú aj ďalšie



dôkazy ako je napríklad vyúčtovanie  ceny v súlade so zmluvou a jej zaplatenie. Mal za to, že daňové
orgány nemôžu za takéhoto dôkazného stavu negovať jednoznačne preukázanú a zároveň rozhodujúcu
skutočnosť, že medzi žalobcom a spoločnosťou Adronel, s.r.o. vznikol platný obchodný záväzkový vzťah,
na základe ktorého bolo oboma stranami reálne plnené.
3. K záverom správnych orgánov uviedol, že sú výsledkom nesprávneho a neprípustného postupu, ktorý
v konečnom dôsledku vedie k neoprávnenému zásahu do jeho práv a dokonca k tomu, že bol označený
ako osoba konajúca vedome podvodne s cieľom získať daňovú výhodu. Zdôraznil, že všetky skutočnosti,
na ktorých sú založené závery daňových orgánov sa týkajú činnosti dodávateľskej spoločnosti žalobcu a
ďalšej spoločnosti, s ktorou žalobca vôbec pri realizácii uvedenej zmluvy neprišiel do kontaktu. Zistenia
správcu dane poukazujúce na to, že dodávateľská spoločnosť zabezpečovala splnenie svojho záväzku
prostredníctvom ďalšej spoločnosti nie sú pre posúdenie práva žalobcu na odpočítanie dane významné,
pretože s poukazom na ust. § 9 ods. 4 zákona o DPH by platila fikcia dodania služby vo vzťahu k
žalobcovi práve touto dodávateľskou spoločnosťou. Z toho zároveň plynie podstatná skutočnosť, a to
dôkazná povinnosť žalobcu preukázať reálne dodanie služby osobou, ktorá s ním uzavrela zmluvu
a toto preukázané bolo. Mal za to, že nie je od neho spravodlivé požadovať, aby zisťoval či si jeho
zmluvný partner splní svoj záväzok prostredníctvom inej osoby. Pre neho bolo a je dôležité len to, že jeho
dodávateľská spoločnosť Adronel, s.r.o. svoj zmluvný záväzok splnila. Zdôraznil, že so spoločnosťou
MACANO MEDIA, s.r.o. neprišiel žiadnym spôsobom do kontaktu. Poukázal aj na to, že dôkazom o
reálnom dodaní služby spoločnosťou Adronel, s.r.o. je aj zaplatenie dohodnutej ceny.

4. Žalobca považoval za celkom nenáležitý a ničom nepodložený záver správcu dane, že mal mať
vedomosť o tom, že plnenia zakladajúce právo na odpočet DPH sú súčasťou podvodného konania.
V tejto súvislosti zdôraznil, že spoločnosť Adronel, s.r.o. bola schopná objednané služby zabezpečiť,
čoho dôkazom je predovšetkým skutočnosť, že k zabezpečeniu týchto služieb aj reálne došlo, čo mal
aj správca dane za jednoznačne preukázané. Správca dane a žalovaný v rozhodujúcej časti svoje
závery o tom, že mal vedieť o podvodnom konaní dodávateľskej spoločnosti,  založili len na subjektívnej
úvahe. Takýto postup správnych orgánov považoval za rozporný s judikatúrou  Súdneho dvora EÚ ako
aj rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Mal za to, že nebolo preukázané ani
len podvodné konanie na strane dodávateľa a subdodávateľa žalobcu, a preto už vôbec nemohla byť
preukázaná jeho vedomosť o tom, že sa na takomto podvodnom konaní zúčastňuje.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti  žalobou
napadnutého rozhodnutia. Poukázal na rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo veci vykonané, a ktorého
výsledkom bolo spochybnenie reálneho dodania služieb dodávateľom žalobcu, spoločnosťou Adronel,
s.r.o., ktorá nespĺňa skutkový stav skutočného obsahu právneho úkonu podľa § 3 ods. 6 zákona č.
563/2009 Z.z. Nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalobcu, že záväzok bol zo strany jeho dodávateľa v
celom rozsahu splnený. Jedinou preukázanou skutočnosťou je, že žalobca vykonával činnosť správcu
konkurzných a reštrukturalizačných konaní a vypracoval reštrukturalizačné posudky. Taktiež mal za to,
že správca dane dostatočne preukázal daňový únik tým, že spoločnosť Adronel, s.r.o., Bratislava, ani
spoločnosť MACANO MEDIA s.r.o., Bratislava daň z faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie
dane, reálne neodviedli do štátneho rozpočtu. Okrem toho poukázal na to, že napriek tomu, že malo
ísť podľa tvrdenia samotného žalobcu o realizáciu vysoko odborných služieb, bola odbornosť Petra S.,
ktorý mal tieto práce vykonať daná len tým, že sa pohybuje v hlavnom meste, má aktuálne novinky a
znalosti o veciach uvedených v podkladoch, má niekoľko osobných skúseností s reštrukturalizáciou,
konkurzmi a ekonomickým poradenstvom, ktoré riešil s niekoľkými správcami konkurznej podstaty,
právnickými kanceláriami. Sám svedok vo svojej výpovedi uviedol, že to boli peniaze za pár hodín práce
za počítačom, absolvoval aj prípravu na správcovské skúšky, podľa jeho vyjadrenia na práce, ktoré
vykonával nebolo potrebné žiadne odborné vzdelanie a prax. Išlo v podstate o prepisovanie podkladov
a zadaní, obyčajnú kancelársku prácu.

6. Ďalej žalovaný poukázal na to, že ak sú spoločnosti zapojené do daňového úniku, zaplatenie ceny nie
je ničím neštandardným a samo o sebe bez ďalšieho nie je dôkazom o reálnosti zdaniteľného obchodu a
nie je ani dôvodom na uznanie uplatneného odpočítania dane z predloženej faktúry. Ani skutočnosť, že
súčasní spoločníci a konatelia dodávateľskej a subdodávateľskej spoločnosti sú aktuálne nekontaktní, a
nový konateľ spoločnosti MACANO MEDIA s.r.o. Bratislava ani nevedel, že sa stal jej štatutárom, pričom
ani bývalý, a ani súčasný konateľ nemajú k dispozícii doklady spoločnosti, nie sú samé o sebe dôvodom
pre vyrubenie rozdielu dane žalobcovi. Tieto skutočnosti len dokresľujú okolnosti veci, keď ide o bežný



postup zbavenia sa zodpovednosti osôb konajúcich v mene osôb, ktorým vznikla daňová povinnosť,
resp. „upratania spoločností zapojených do daňových podvodov“.

7. K otázke vedomosti žalobcu o jeho účasti na daňovom úniku uviedol, že žalobca ako vykonávateľ
vysoko odborných posudkov musel mať vedomosť, komu požiadavku zadal, preto mohol a mal vedieť,
že sa zapojil do obchodu, ktorý je súčasťou daňového úniku. V prípade žalobcu nebolo nepochybne
preukázané, že predložené listiny preukazujú skutočné reálne plnenie. Žalobca nepostupoval v súlade
s požiadavkou dodržiavania povinnej miery opatrnosti v obchodovaní. Okrem toho žalobca v podanej
správnej žalobe tvrdí, že nebolo podmienkou dodania plnenia žiadne osobitné materiálne, technické
a personálne zázemie dodávateľa, zatiaľ čo v konaní pred správcom tvrdil, že zákon o konkurze
a reštrukturalizácii mu ukladá povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a pri úkonoch ako je
kontrola účtovníctva, a to aj z hľadiska odporovateľných právnych úkonov, vykonať selekciu vybraných
ekonomických ukazovateľov, ekonomické poradenstvo, kontrolu prihlásených pohľadávok s účtovnou
evidenciou a je zo zákona povinný spolupracovať s odborne spôsobilou osobou z tejto oblasti, čo aj
realizoval. Osoba, ktorá mala tieto práce vykonať ich však označila ako práce, ktoré mohol vykonať
ktokoľvek.

8. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd)  preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych
orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vrátane dôvodov podľa
§ 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žaloba nie je dôvodná.
9. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto
skutočnosti:
10. V daňovom priznaní k DPH za obdobie február 2014 žalobca priznal vlastnú daňovú povinnosť v
sume 1.046,10 €.

11. Za účelom preskúmania dodržiavania ustanovení zákona o DPH bola u žalobcu vykonaná daňová
kontrola za zdaňovacie obdobie február, máj a jún 2014, ktorá začala 19.11.2014.

12. Predmetom preverovania bola faktúra č. 2013007 zo dňa 10.2.2014 od dodávateľa CARAVELLI,
s.r.o. Menovaná spoločnosť si ňou uplatnila odmenu vo výške 10.160 € s DPH v sume 2.032 €  za
dodanie zdaniteľného plnenia podľa zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 2.1.2013. K faktúre bola
pripojená objednávka služieb zo dňa 6.11.2013, ktorá súvisela s plnením úloh dozorného správcu u
spoločností SLOVGLOBAL, a.s., MIXER, s.r.o. a PERSONNEL WELFARE SLOVAKIA, s.r.o. ako aj
Protokol o plnení Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 6.2.2014.

13. Právnym dôvodom vystavenia spornej faktúry bola Zmluva o poskytovaní služieb zo dňa
2.1.2013 uzatvorená medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou CARAVELLI, s.r.o. ako
poskytovateľom, ktorý sa zaviazal poskytovať organizačné a ekonomické poradenstvo v oblasti
konkurzných a reštrukturalizačných konaní spoločností, v ktorých žalobca vykonáva funkciu správcu, v
oblasti výkonu advokátskej činnosti objednávateľa a iné služby podľa požiadaviek objednávateľa, a to s
adekvátnym odborným prístupom a znalosťami pri cene za služby 40 € za hodinu.

14. Daňový subjekt do zápisnice zo dňa 19.11.2014 uviedol, že zo strany fakturovaného dodávateľa išlo
o ekonomické poradenstvo v rámci najmä konkurzných a reštrukturalizačných konaní, ako aj v rámci
poskytovaných právnych služieb. Za dodávateľa služby poskytoval Jaroslav Hrnčík.

15. Cestou MVI bolo u maďarskej finančnej správy zistené, že maďarský konateľ dodávateľskej
spoločnosti Adronel, s.r.o. Adriánne Román je nekontaktný (pôvodné obchodné meno CARVELLI).

16. Počas ústneho pojednávania zo dňa 28.9.2015 žaloba uviedol, že si zabezpečil p. D. ako odborne
spôsobilú osobu na poskytovanie ekonomických služieb v oblasti reštrukturalizácii a konkurzov.

17. Dňa 29.9.2015 bol vypočutý svedok Jaroslav Hrnčík. V čase jeho pôsobenia v spoločnosti vo funkcii
konateľa spoločnosť neevidovala žiadnych zamestnancov a nemala majetok. Hlavným dodávateľom boli
spoločnosti zastúpené p. S. S.. Potvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom, ktorému vystavil aj spornú
faktúru. Žalobcovi poskytoval ekonomické a organizačné poradenstvo v reštrukturalizačných konaniach.
Služby poskytoval prostredníctvom inej firmy, ktorej odovzdal potrebné doklady, nakoľko on požadované
skúsenosti nemal. So žalobcom mal uzatvorenú len Zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 2.1.2014.



18. Z výpovede svedka S. S. zo dňa 3.11.2015 bolo zistené, že bol konateľom spoločnosti MACANO
MEDIA, s.r.o., ktorá nevlastnila majetok a nemala zamestnancov. S p. D. spolupracoval od r. 2012.
Poskytoval mu ekonomické a organizačné poradenstvo, pričom časť poskytoval osobne, iné služby
prostredníctvom svojich dodávateľov. Spolupráca so spoločnosťou Adronel, s.r.o. bola založená
rámcovou zmluvou, pričom v roku 2014 to bola zmluva o poskytovaní ekonomického a organizačného
poradenstva. Služby pre žalobcu vykonal on osobne a poskytol ich p. D..

19. Vo vyjadrení zo dňa 26.1.2016 svedok S. S. potvrdil zdaniteľné obchody so spoločnosťou
CARAVELLI, s.r.o. Vyjadril, sa že má osobné skúsenosti s reštrukturalizáciou, konkurzmi a ekonomickým
poradenstvom.

20. Výsledky daňovej kontroly boli zhrnuté do Protokolu z daňovej kontroly zo dňa 14.4.2016.

21. Pri opätovnom výsluchu dňa 10.1.2017 svedok Peter S. vypovedal, že má skúsenosti z problematiky
poradenstva, nakoľko sa stretáva s konkurznými správcami, právnymi poradcami, od ktorých získava
potrebné informácie. Na zhotovenie požadovaných analýz nie je potrebné žiadne odborné vzdelanie
alebo odborná prax, jedná sa o obyčajnú kancelársku prácu

22. Z oznámenia maďarskej finančnej správy správca dane zistil, že konateľovi spoločnosti MACANO
MEDIA, s.r.o. János Maté Rácz bola v decembri 2014 neznámou osobou ponúknutá práca na Slovensku,
kde podpísal doklady v slovenčine. Spoločnosť MACANO MEDIA, s.r.o. nepozná.

23. Z kontrolných výkazov spoločnosti MACANO MEDIA, s.r.o. vyplynulo, že so spoločnosťou Adronel,
s.r.o. obchodovala až v zdaňovacom období máj 2014.

24. Na základe obstaraných dôkazov správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie zo dňa 22.8.2017,
ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH 2.032 € z vyššie uvedených dôvodov, keď nemal
preukázané dodanie fakturovaných služieb spoločnosťou Adronel, s.r.o. (s pôvodným obchodným
menom CARAVELLI, s.r.o.), o čom mal vedomosť aj samotný žalobca.

25.  Rozhodnutie správcu dane napadol žalobca odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo
dňa 22.2.2018, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, nakoľko na základe výsledkov
vykonaného dokazovania sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci správcom dane.
Preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 2.3.2018.

26. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) pri uplatňovaní osobitných
predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti
rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov
alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý
odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo
získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe
daní neprihliada.

27. Podľa §  49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. (ďalej aj zákon o DPH) právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

28. Podľa §  49 ods. 2 písm. a)  zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

29. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má správny súd za to, že
preskúmavané rozhodnutia, vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v súlade so zákonom,
nakoľko majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne
právne posúdený.



30. V prejednávanom prípade zostalo medzi účastníkmi konania sporným dodanie zdaniteľného plnenia
dodávateľom uvedeným na spornej faktúre a vedomosť žalobcu o konaní, ktoré viedlo k získaniu
neoprávnenej daňovej výhody.

31. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca je advokátom a súčasne je vedený aj
ako správca. Do 09.08.2013 podnikal aj na základe živnostenského oprávnenia v predmete činnosti
ekonomické, účtovné a organizačné  poradenstvo.

32. Je nesporné, že pri výkone funkcie správcu musí daná osoba vykonávať svoju činnosť s odbornou
starostlivosťou, čo však bez pochýb zahŕňa aj obozretnosť pri výbere zmluvných partnerov, ktorí by
mali na zmluvnom základe vykonávať činnosti v súvislosti s konkurzom,  jeho vedením, resp. celkovo
výkonom funkcie správcu. Uvedené platí o to viac, ak je s realizáciou takéhoto zmluvného záväzku
spojená manipulácia s účtovnými dokladmi úpadcu, dokonca prihláškami veriteľov. Je zrejmé, že sa od
správcu očakáva, že osobu, ktorej zverí takéto doklady a informácie (v akejkoľvek forme) preverí a urobí
opatrenia, aby nedošlo k ich znehodnoteniu, strate, zneužitiu a podobne. Je pritom bez pochybností
nežiaduce, aby boli tieto doklady a dokumenty zverené tretej osobe, s ktorou správca nie je v žiadnom
záväzkovom vzťahu, resp. tak ako je tomu v prejednávanej veci ju podľa vlastného tvrdenia  vôbec
nepozná.

33. Správny súd ďalej konštatuje, že v predmetnej právnej veci boli správcovi dane  predložené dve
zmluvy o poskytovaní služieb uzavreté medzi žalobcom a jeho dodávateľom Adronel, s.r.o. (predtým
CARAVELLI, s.r.o.), ktoré majú skôr charakter, tzv. rámcovej zmluvy, nakoľko na ich realizáciu boli
potrebné jednotlivé konkrétne objednávky. Uvedené zmluvy na seba časovo nadväzujú. V poradí prvá
zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 02.01.2013 bola uzavretá na dobu do 31.12.2013, pričom jej
predmetom bol záväzok zhotoviteľa poskytovať služby ako organizačné a ekonomické poradenstvo
v oblasti konkurzných a reštrukturalizačných konaní spoločnosti, v ktorých objednávateľ ( žalobca)
vykonáva funkciu správcu, najmä v rámci konkurzného konania spoločnosti VOJUS, a.s., FISO, s.r.o.,
SLOVGLOBAL, a.s. ako aj organizačné a ekonomické poradenstvo v oblasti výkonu advokátskej činnosti
žalobcu so zameraním na aktívne získavanie klientov, ekonomické poradenstvo v rámci komplexného
prístupu žalobcu k svojim klientom, resp. iné služby v rámci podnikateľskej činnosti poskytovateľa.
V predmetnej zmluve bola dohodnutá odmena hodinovou sadzbou (1 hodina á 40 eur). V súvislosti
s touto zmluvou bola dňa 06.11.2013 vypracovaná písomná objednávka,  v zmysle ktorej  mala byť
žalobcovi poskytnutá 1) ekonomická kontrola účtovných dokladov a iných dokumentov a ekonomická
analýza za účelom vypracovania reštrukturalizačného posudku spoločnosti MIXER s.r.o.,            2)
kontrola účtovných dokladov v súvislosti s plnením dozorného správcu v spoločnosti SLOVGLOBAL, a.s.
a kontrola účtovných dokladov a ich porovnanie so zoznamom pohľadávok v spoločnosti PERSONNEL
WELFARE SLOVAKIA, s.r.o.. V zmysle písomného protokolu  došlo k určeniu odplaty za 254 hodín
služby za 10 160 eur bez DPH. V ďalšom dokumente bola špecifikácia poskytnutých služieb, pričom boli
poskytnuté služby opísané v podstate identicky ako v predmete zmluvy pod bodom 1).

34. Správny súd považuje za neobvyklé, ak sú odborné úkony potrebné pre vedenie konkurzu,
správu majetku a podobne realizované na základe zmluvy, ktorej účastníkom je nie je priamo správca
konkurznej podstaty, ale osoba vykonávajúca túto funkciu ako advokát. Pokiaľ bolo vykonanie týchto
úkonov v priamej súvislosti s realizáciou konkurzu, tak štandardne ide o úkony, ktorých úhrada je na
základe zmluvy uzavretej so správcom konkurznej podstaty daného úpadcu považovaná za pohľadávky
proti podstate.

35. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v pokiaľ ide o sporné plnenie, tak nemožno povedať, že žalobca
bez pochybností preukázal existenciu plnenia v dojednanom rozsahu (tak ako konštatoval žalovaný
vo svojom rozhodnutí) a súčasne správny súd poukazuje na to, že toto plnenie bolo realizované za
neštandardných okolností keď zmluvu uzavrel žalobca ako advokát, podnikateľ, a to napriek tomu,
že služby mali byť realizované v súvislosti s prebiehajúcimi konkurznými, resp. reštrukturalizačnými
konaniami, v ktorých žalobca pôsobí ako správca. Poskytnuté služby sa pritom mali týkať úkonov,
ktoré priamo mali súvisieť s konkurzom (resp. reštrukturalizácii). Napriek tomu, že žalobca pred
správnym orgánom sám uviedol, že dôvodom uzavretia zmluvy bola jeho zákonná povinnosť konať ako
reštrukturalizačný správca, resp. správca konkurznej podstaty s odbornou starostlivosťou, nepovažoval
za potrebné overiť si svojho zmluvného partnera, v zmysle jeho odbornej spôsobilosti, jeho personálneho
a materiálneho zázemia. Naopak, ak mali byť obchody realizované tak, ako tvrdí žalobca odovzdal,



resp. sprístupnil účtovné doklady, ktoré mu neboli zverené ako advokátovi, ale ako správcovi inej osobe,
pričom sa ani nezaujímal o to, či budú sprístupnené, resp. odovzdané ďalšej osobe. Podľa tvrdenia
bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti bol záväzok vykonaný prostredníctvom subdodávateľa,
ktorý taktiež nemal na realizáciu takýchto odborných činností zázemie. Služby mal vykonať p. Petrov,
ktorý nemá žiadne ekonomické alebo právne vzdelanie. Svoje skúsenosti sám označil ako vedomosti
a znalosti, ku ktorým prišiel tým, že žije v Bratislave, resp. spoluprácou s advokátskymi kanceláriami,
správcami konkurznej podstaty. Mal sa pripravovať na skúšky správcu, ktoré však neabsolvoval. Žalobca
označil dojednané služby ako vysokoodborné a svedok S. za nenáročné, administratívne, na ktoré
netreba osobitné odborné vzdelanie. Dodávateľská ako aj subdodávateľská spoločnosť boli krátko po
vyúčtovaní služieb, ktoré mali byť poskytnuté v súvislosti so spornou rámcovou zmluvou prevedené
na tretie osoby, následne sa stali nekontaktné. Spoločnosti nemajú reálne sídlo, nie sú dostupné ich
účtovníctva. Konateľom subdodávateľskej spoločnosti  je cudzí štátny občan, ktorý poprel, že by mu
boli odovzdané nejaké účtovné doklady tejto spoločnosti. Nemal dokonca ani vedomosť o tom, že
v spoločnosti figuruje. Sporná faktúra bola vydaná na základe zmluvy z roku 2013, pričom svedok
D. sa vo svojej výpovedi odvolával jedine na zmluvu z 2.1.2014. Za týchto okolností sa dojednanie
zdaniteľného obchodu so spoločnosťami, ktoré nemajú na splnenie svojho zmluvného záväzku žiadne
personálne a odborné predpoklady, javí úplne bez ekonomického opodstatnenia a významu.  Uvedený
záver potvrdzuje fakt, že podľa kontrolných výkazov správcu dane spoločnosť MACANO MEDIA, s.r.o.
obchodovala so spoločnosťou Adronel, s.r.o. až v máji 2014.

36. Správny súd konštatuje, že platca dane má nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty za
predpokladu, že splní zákonné podmienky pre úspešné uplatnenie tohto nároku, medzi ktoré patrí práve
preukázanie jeho oprávnenosti. Ak správca dane kvalifikovaným spôsobom vyjadrí pochybnosť o tvrdení
daňového subjektu, je tento povinný tvrdené skutočnosti preukázať a pokiaľ tak  neučiní a nevyvráti
pochybnosti správcu dane, neunesie dôkazné bremeno a správca dane je oprávnený daň stanoviť
alebo uplatnený daňový odpočet neuznať. Daňový subjekt pritom preukazuje všetky skutočnosti, ktoré
je povinný uvádzať v priznaní, hlásení alebo vyúčtovaní. Dôkazné bremeno unesie daňový subjekt iba
vtedy, ak ním predložené dôkazy zapadajú do rámca objektívne zisteného skutkového stavu veci. Pokiaľ
však voči takto zistenému skutkovému stavu takéto dôkazy neobstoja, je na daňovom subjekte, aby
predložil dôkazy iné a pokiaľ tak neučiní, znamená to neunesenie dôkazného bremena so všetkými
dôsledkami z toho vyplývajúcimi.

37. Daňový subjekt pritom nemôže preukazovať svoje tvrdenia výlučne účtovnými dokladmi, ktoré môžu
byť z formálneho hľadiska bezchybné. A to aj napriek tomu, že preukazovanie nároku na odpočet
dane je primárne dokladovou záležitosťou. Je však potrebné rešpektovať súlad skutočného stavu so
stavom formálnym. To znamená, že ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia
byť podkladom pre uznanie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, ak nie je preukázané, že k
uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo tak, ako je v dokladoch deklarované, resp. nie sú splnené
ďalšie zákonné podmienky pre jeho uplatnenie. Daň či nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
totiž nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii zdaniteľného plnenia ako predmetu dane.
Platcov dane z pridanej hodnoty viaže pomerne prísna povinnosť viesť dôkladne záznamy o prijatých
a uskutočnených zdaniteľných plneniach a evidovať zvlášť prijaté a vystavené doklady. Zákonný nárok
na daň, či jej odpočet je tak podmienený formálnym vykázaním zdaniteľného plnenia so všetkými
náležitosťami, ale nikdy nemôže byť priznaný v prípade nevyvrátenia pochybností ohľadne faktického
uskutočnenia plnenia. Iný záver by popieral zmysel a účel zákona.

38. Správny súd je toho názoru, že vzhľadom na všetky okolnosti sporného obchodu, tak ako boli opísané
vyššie, sú závery správcu dane a žalovaného vecne správne a ich rozhodnutia zákonné.

39. Pokiaľ ide o existenciu zneužívajúceho konania, tak správny súd konštatuje, že v rozsudku
Europského súdneho dvora zo dňa 12.01.2006, Optigen Ltd., v spojených veciach  C-354/03, C-355/03
a C-484/03, a následne aj v rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa 06.07.2006, Kittel, v spojených
veciach C- 439/04 a C-440/04, bolo konštatované,  že nárok osoby povinnej k dani, na odpočet DPH
na vstupe nie je dotknutý okolnosťou, že v reťazci dodávok, v ktorom bolo toto plnenie uskutočnené,
je iné plnenie, ktoré predchádza alebo  nasleduje po plnení uskutočnenom touto osobou povinnou k
dani, zaťažené podvodom na DPH , s výnimkou situácie, že by táto osoba o uvedenom vedela alebo
mohla vedieť. Pokiaľ vedela, bola aktívnou súčasťou  podvodného konania. Pojmoslovie „mohla vedieť“
je potrebné vykladať tak, že skutkové zistenia zakladajú dôvodné pochybnosti o tom, že o podvodnom



konaní osoba nevedela a teda , že bola s existenciou podvodného konania minimálne uzrozumená.
Zároveň je možné uvedené vykladať v zmysle  „mala vedieť“, teda, že dotknutý  subjekt mal a mohol
prijať  také opatrenia, ktoré by vylúčili  účinky podvodného konania, resp. účasti dotknutého subjektu
na takom konaní.

40. Tieto rozsudky teda umožňujú platcom, ktorí sa bez vlastnej viny stanú súčasťou podvodného
daňového reťazca, aby neboli nútení znášať následky protiprávneho konania iných subjektov v
prípadoch,  kedy svoje povinnosti daňové povinnosti sami riadne plnili. Pokiaľ by obchodníci konajúci
v nevedomosti o tom, že sa stali súčasťou podvodného reťazca, nemali nárok na odpočet DPH,
niesli by v podstate náklady podvodu predovšetkým oni. Takéto riešenie by ohrozilo ich právnu istotou
a zrejme by znížilo objem legitímneho obchodovania na vnútornom trhu. Akýkoľvek i nedbalostný
podiel však pre obchodníkov zakladá negatívne účinky. Pre podnikateľov závery Európskeho súdneho
dvora neznamenajú iba bezbrehú ochranu nároku na odpočet dane, ale znamenajú okrem iného aj
povinnosť venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby nevznikli pochybnosti,
že o podvode vedeli, resp. či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohli alebo mali. Je totiž
vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju
obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednávaní obchodných kontraktov sa v rámci
možností snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov.

41. S poukazom na všetky okolnosti veci a najmä neštandardné súvislosti výslovne v tomto rozhodnutí
pomenované, sa správnemu súdu javia závery žalovaného ohľadne vedomostnej stránky veci za
správne a logické. S poukazom na uvedené správny súd považuje námietky žalobcu za nedôvodné.
Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie je v súlade so zákonom.

42. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

43. Pretože v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a na ich náhradu
správny súd ani nezistil spravodlivý dôvod, žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

44. Správny súd prijal tento rozsudok jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   j e   m o ž n é   podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne
v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa                § 57 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "33d85b07-fbe4-4498-aab6-dd853c5bc844:b8bb358b-2705-44b5-9ef7-4e25ca5d07ed", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3018200142.2", "spisova_znacka": "11S/49/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/49/2018 z 1. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-04-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3018200142.2"}], "citovane_v": []}