Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sp/55/2014 z 16. 12. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 16. decembra 2014, sp. zn. 3Sp/55/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7014201358.1 Krajský súd Košice | 3Sp/55/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7014201358.1 | 2014-12-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon), OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb6b0512-8bae-4bf4-893a-449435899208 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7014201358.1 Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sp/55/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201358 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014201358.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti: C. Y. C. E. G. S. Y. Á., bytom J. XXX/X, K., zastúpená: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P. O. BOX 261, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 04. augusta 2014, č. : OU-RV- KO2-2014/V 1494- Pl, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 04. augusta 2014 č.: OU-RV-KO2-2014/V 1494- Pl. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v Košiciach č. R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „Katastrálny zákon“) o návrhu na vklad záložného práva, ktorého prílohou je Zmluva o zriadení záložná práva č. XXX/XXXX-K. rozhodol tak, že ho zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že záložnú zmluvu uzatvoril za záložcu na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Táto dohoda bola uzavretá medzi splnomocniteľom C. Y. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorú považuje za neplatný právny úkon z dôvodu, že je tu rozpor medzi záujmami splnomocniteľa a splnomocnencom v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko zástupca splnomocniteľa ako dlžníka mal hájiť jeho záujmy v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu a dokonca v tejto zmluve záložného veriteľa poveriť na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa. Teda tento právny úkon je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal aj na to, že dohoda o splnomocnení bola napísaná vo forme pretlače, kde splnomocnenec je v rámci predtlače už vopred vpísaný a záložca - splnomocniteľ nemohol ovplyvniť obsah tejto dohody. Preto absolútnosť neplatnosti dohody o splnomocnení robí neplatnou aj záložnú zmluvu. Záložná zmluva je okrem toho absolútne neplatným právnym úkonom aj vzhľadom k tomu, že je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny - úveru v sume 1.000,00 Eur a 350,00 Eur, spolu s bližšie neoznačeným príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a pokút, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia, pričom v tomto prípade nebola rešpektovaná vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, ktorá sa týka nehnuteľnosti v nepochybne vyššej hodnote než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby v rámci autoremedúry správny orgán zrušil svoje rozhodnutie a jej návrhu na vklad záložného práva vyhovel, resp. aby vec postúpil príslušnému súdu, ktorý preskúmavané rozhodnutie zruší, vráti späť na správne konanie a zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania. Uviedla, že odporca v odôvodnení rozhodnutia sa obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam pri posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušných ustanovení, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Odporca neprípustnosť plnomocenstva odôvodnil aj ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale v zmysle tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporov alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, ale rozpor musí aj reálne existovať. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Odporca nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Odporca dostatočne neodôvodnil prečo uprednostnil aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ustanovením § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku, keď zmluva o úvere v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom. Ohľadne nerešpektovania vyváženosti medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy uviedol, že je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmto nebankovým veriteľom tiež vyššie ako obvyklé ako bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť aká výška úrokov bola považovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 23 Cdo 1458/2007, 32 Odo 468/2003, 33 Cdo 2675/2007, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 34/2004, 2 Obdo 28/2004, 2 Obdo 28/2004. Má za to, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne vec správne posúdil. Poukázal aj na to, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a ona ako veriteľ len využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odporca v písomnom vyjadrení navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť z dôvodov, ktoré sú uvedené v preskúmavanom rozhodnutí. Uviedol, že C. Y., ani ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, hoci im opravný prostriedok bol doručený, sa k nemu nevyjadrili. Účastníčka C. Y., ani zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sa k opravnému prostriedku nevyjadrili. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporkyne, pripojeným administratívnym spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníčkou C. Y. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 14.05.2012, na základe ktorej navrhovateľka poskytla dlžníčke úver vo výške 1.000,00 Eur a táto sa zaviazala tento úver splatiť spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia a ďalej na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.10.2012 navrhovateľka poskytla dlžníčke úver vo výške 350,00 Eur, ktorý sa táto zaviazala platiť spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenie. Spolu so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX dlžníčka C. Y. ako splnomocniteľ podpísala dohodu o splnomocnení, ktorou splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci okrem iného aj na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Splnomocniteľka dohodu o splnomocnení podpísala v K. 14.05.2012 a zástupca splnomocnenca v Bratislave 14.05.2012. Spolu so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX dňa 19.10.2012 splnomocniteľka C. Y. uzavrela dohodu o splnomocnení so splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v takom istom znení (išlo o rovnakú predtlač), ako uzavrela aj dňa 14.05.2012. Dňa 10.06.2014 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-K. medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom C. Y., zastúpenou na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve dlžníčky zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie K., parcelné číslo XXXX/X o výmere 371 m2 - zastavané plochy a nádvoria, na ktorom je postavený bytový dom na ul. J. č. XXX/X, konkrétne byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí. Záložné právo bolo zriadení za účelom zabezpečenia pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.05.2012 a Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 19.10.2012. Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 17/99, I.ÚS 54/02). Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanovuje zákon. Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy v celom rozsahu a včas. Zákon o katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v konaní. Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov a nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov. V zmysle 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí, inak návrh zamietne. Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým mravom a najmä či a) účastník bol spôsobilý na právny úkon, b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom, c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca, d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice, e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých, ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje, f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou a či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas. Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o jeho zamietnutí. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene, zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony o ktoré ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Právny vzťah zastúpenia pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo za zákona alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia, Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu dohodou o splnomocnení (§ 22). Dohoda o splnomocnení je dvojstranný právny úkon. Forma plnomocenstva všeobecne nie je ustanovená. Obligatórne sa však vyžaduje písomná forma vtedy, ak sa právny úkon v mene splnomocniteľa robí v písomnej forme, napr. prevod nehnuteľností a pod.. Dohody o splnomocnení, ktoré boli pripojené spolu s návrhom na vklad záložného práva, ako aj Zmluvou o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-K. zo dňa 10.06.2014 boli napísané vo forme predtlače, tzv. formulára, kde splnomocnenec, t. j. ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je už priamo vpísaný v tejto zmluve a takisto v tejto dohode o splnomocnení je už priamo vpísané, že určený splnomocnenec má splnomocniteľa zastupovať pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto zmluve, kde je konkrétne uvedená zmluva o úvere poskytnutá POHOTOVOSŤOU, s.r.o., ako aj číslo zmluvy o úvere. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že pri uzatváraní dohody o splnomocnení splnomocniteľ bol obmedzený na svojich právach, pretože tento nemal v žiadnom prípade možnosť vybrať si splnomocnenca, nakoľko splnomocnenec v dohode o splnomocnení bol už vopred vpísaný a takisto z obsahu dohody o splnomocnení jednoznačne vyplýva, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá len za účelom hájenia nie práv splnomocniteľa, ale veriteľa, v danom prípade POHOTOVOSŤ, s.r.o. a je uvedené aj v súvislosti, s ktorou konkrétnou zmluvou o úvere. Z tohto jednoznačne vyplýva, že v tomto prípade splnomocnenec mal skôr hájiť záujmy veriteľa ako samotného splnomocniteľa. Taktiež je pochybné, aby jeden a v ten istý deň dohodu o splnomocnení splnomocniteľka podpísala v K. a zástupca splnomocnenca v Bratislave, preto v zmysle citovaného ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka záujmy splnomocnenca podľa obsahu dohody o splnomocnení boli v rozpore so záujmami splnomocniteľa. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Platný právny úkon podľa citovaného ustanovenia je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné náhodile alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v citovanom ustanovení vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárne určenie, ktoré je alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom. Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Ako už bolo uvedené, vkladové konanie je návrhovým konaním, pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. Preto v priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán v čase vydávania preskúmavaného rozhodnutia posudzovala podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona a v § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z., teda posudzovala skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. V prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (v danom prípade záložného práva) uzatvára zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenia) bolo povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu opravného prostriedku navrhovateľky a so zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníčkou C. Y. ako splnomocniteľkou podpísaná dňa 14.05.2012 a 19.10,2012 t. j. v deň, keď bola podpísaná aj Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX a č.XXXXXXXXX a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nie sú platne uzavreté. Totiž dohody o splnomocnení boli vpísané do vopred predtlačeného formulára a dlžník nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Mohol s dohodou o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť, teda aj s tým koho vlastne splnomocňuje, aby ho zastupoval v budúcnosti v súvislosti s uzatváranou zmluvou o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá mu poskytla úver. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca (v predtlačenom formulári) a to zrejme záložným veriteľom, lebo aj tento bol vytlačený priamo v dohode o splnomocnení, bola obmedzená slobodná vôľa splnomocniteľa a zrejme aj samotného splnomocnenca, ktorý by mal v mene dlžníka uzatvoriť v budúcnosti záložnú zmluvu a skutočne by mal hájiť aj jeho záujmy. Iba veľmi obtiažne si možno predstaviť, aby samotný dlžník si vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je dokonca identický s predtlačeným formulárom v konaniach o preskúmanie rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad záložných zmlúv. Sám dospel k rozhodnutiu, že na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by v jeho mene uzatváral v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jemu vlastnícky patriacich nehnuteľností, ktorých identifikáciu pri uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj podpísaní dohody o splnomocnení dňa 14.05.2012 a 19.10.2012 zrejme vedel presne identifikovať ktoré mu vlastnícky patria, ako aj hodnotu týchto nehnuteľnosti. Na základe uvedených skutočnosti nie je možné jednoznačne vysloviť právny záver, že dlžník pri podpisovaní dohody o splnomocnení mal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere splnomocnenca, ktorý by hájil v budúcnosti jeho záujmy. Takéto dojednanie dohody o splnomocnení spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaných ustanovení § 37 ods. 1 a § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníčky C. Y.. Teda neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu záložného práva z predloženej Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-K. zo dňa 10.06.2014. K námietkam rozporu s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatku alebo úroku z omeškania súd nevidí dôvod zaujímať stanovisko, lebo ani odporca v preskúmavanom rozhodnutí sa nevyporiadal s otázkou, či zmluva o úvere bola platne uzavretá. Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti bol zamietnutý z dôvodu, že dlžníčka pri uzatváraní zmluvy o záložnom práve č. XXX/ XXXX-K. z 10.06.2014 nebola riadne zastúpená a záložná zmluva je absolútne neplatná, vzhľadom aj na fakt, že mala byť zriadená na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva z úverovej zmluvy, pričom hodnota nehnuteľnosti uvedená v záložnej zmluve v danom prípade je vyššia ako nesplatený úver s príslušenstvom. Vzhľadom na spôsob vyhotovenia, ako i obsah dohody o splnomocnení sa javí, že táto bola uzavretá účelovo, skôr hájiť záujmy veriteľa ako dlžníčky. Z uvedených dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O. s. p. a účastníkom konania ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastníčka si ich náhradu neuplatnila a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu. Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.