Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/102/2018 z 19. 2. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 19. februára 2019, sp. zn. 6Co/102/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4614210721.2 Krajský súd Nitra | 6Co/102/2018 | ECLI:SK:KSNR:2019:4614210721.2 | 2019-02-19 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, CSP, § 387 ods. 7 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac3623ff-43ea-4518-8e4e-c5224d35e376 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4614210721.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/102/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614210721
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4614210721.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajoavej a sudkýň
JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: S. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. I. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Topoľčany,
Nám. M. R. Štefánika 3, proti žalovanému: X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. I. XXX, zast. JUDr.
Ľubomírom Vanekom, advokátom so sídlom Skalica, Škarniclovská 1, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 23.02.2018 č.
k. 6C/269/2014-241 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je v podiele 1-ici spoluvlastníkom
nehnuteľností: „sklad poľnohospodárskych produktov a sociálne zariadenie“, bez súp. čísla
postaveného na tej časti pozemku parc. CKN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5459
m2, vedenom v KN Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor na LV č. XXX, kat. úz. R. I., ktorá časť
je v znaleckom posudku znalca X.. C. C. č. 2/2016 zo dňa 20.02.2016 a na geometrickom pláne č. 2/2016
zo dňa 24.02.2016, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozsudku označená ako diel „4“ o výmere 460 m2 a
tvorí novovytvorenú parc. č. 651/147 - zastavaná plocha o výmere 460 m2. Vyslovil, že žalobca má nárok
na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením. Žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 533,49 eura na účet súdu
prvej inštancie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Z hľadiska skutkového stavu vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca a žalovaný ako
samostatne hospodáriaci roľníci uzatvorili dňa 01.01.2005 zmluvu o združení za účelom vykonávania
spoločných prác samostatne hospodáriaceho roľníka s názvom HERBA. V zmluve bolo dohodnuté, že
zisk sa delí podľa podielov účastníkov a to po 50% podielu zo združenia, pričom podľa článku VII.
zmluvy je každý účastník podľa podielov spoluvlastníkom poskytnutých peňazí a všetkého hnuteľného
a nehnuteľného majetku získaného spoločnou činnosťou a podľa článku XI. hnuteľné a nehnuteľné
veci nadobudnuté v rámci činnosti združenia zostávajú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov, pokiaľ
sa o tomto majetku nevysporiadajú inak. Strany sporu na základe vzájomnej dohody začali počas
trvania združenia spoločne stavať halu - sklad poľnohospodárskych produktov a sociálne zariadenie na
pozemku vlastnícky patriacemu žalovanému a to na parc. č. 651/44 v kat. úz. R. I. a stavebné povolenie
na túto stavbu bolo vydané dňa 05.10.2006 stavebníkovi X. D.. Listom zo dňa 29.09.2013 žalobca
vystúpil zo združenia k 31.12.2013, pričom hala s administratívnou časťou na pozemku žalovaného bola
postavená stranami sporu počas trvania ich združenia a v súčasnej podobe bola dokončená ku koncu



roka 2011. Zo znaleckého posudku X.. C. C., znalca z odboru geodézie a kartografie č. 2/2016 zistil,
že stavba je postavená na parc. č. 651/44 avšak zasahuje i do parc. č. 651/45 bez listu vlastníctva
a do parc. č. 465/1 - ostatné plochy o výmere 77 m2 zapísanej na LV č. XXX a tiež aj do parc. č.
171 - cesta o výmere 8244 m2, zapísaná na LV č. XXX, pričom znalec plochu zastavanú predmetným
skladom označil ako diel 4 a to novovytvorenú parc. č. 651/147 o výmere 460 m2 s tým, že časť
stavby skladu sa nachádza na parc. č. 171 o výmere 7 m2 a časť na parc. č. 465/1 o výmere 4 m2.
Znaleckým posudkom znalca Ing. K. D. z odboru stavebníctvo odvetvie odhady hodnoty nehnuteľností
bola všeobecná hodnota sporom dotknutej stavby - skladu poľnohospodárskych produktov a sociálne
zariadenie spolu s vonkajšími úpravami určená sumou 147.000 eur. Právne svoje rozhodnutie oprel o
ust. § 829 ods. 1, 2, § 830, § 834, § 835, § 838 ods. 1, § 839, § 840 a § 841 OZ. Akcentoval, že v zmysle §
834 OZ sa priamo zo zákona zakladá spoluvlastnícky vzťah účastníkov zmluvy o združení k výsledku ich,
pre účely združenia, realizovanej činnosti s tým, že zákon neupravuje zvláštny režim pre nadobúdanie
nehnuteľných alebo hnuteľných vecí a spoluvlastnícky vzťah teda vzniká k všetkému nadobudnutému
majetku. Prioritne hodnotil, či je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je podielovým
spoluvlastníkom predmetnej stavby a v tejto súvislosti uviedol, že naliehavosť právneho záujmu je
daná, ak osoba ako vlastník nehnuteľností alebo spoluvlastník, nemá k nehnuteľnosti vlastnícke právo,
ktoré deklaruje zápis v katastri nehnuteľností, a že existuje stav objektívnej právnej neistoty medzi
stranami sporu a ten ohrozuje právne postavenie jednej zo strán. Prezentoval, že o takýto prípad ide i v
predmetnej veci, keď stavebné povolenie na stavbu skladu poľnohospodárskych produktov a sociálneho
zariadenia bolo vydané iba žalovanému, ktorý tak môže byť zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností,
avšak na základe rozhodnutia súdu môžu byť zapísaní ako podieloví spoluvlastníci obe strany, čím
sa odstráni stav objektívnej právnej neistoty medzi nimi, ktorý ohrozuje právne postavenie žalobcu.
V tomto smere sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o neexistencii naliehavého právneho záujmu na
určení vlastníckeho práva, keďže po tejto žalobe by musela nasledovať ďalšia žaloba o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva dôvodiac, že samotný žalovaný súhlasil s tvrdením, že hala bola budovaná
spoločne z prostriedkov združenia, a preto pokiaľ k dohode medzi stranami sporu nedôjde, muselo byť
dôjsť k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva žalobou. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil so
žalobou bez toho, aby sa žalobca podieľal aj na úhrade záväzkov vyplývajúcich zo združenia, ktoré platil
výlučne sám, mal za to, že predmetná určovacia žaloba nebráni tomu, aby pri vyporiadaní sa združenia
bola riešená i otázka úhrady záväzkov, na ktorú žalovaný poukazoval. Vychádzajúc zo zistených
skutkových okolností dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, keď hala s administratívnou časťou bola
postavená stranami sporu počas trvania ich združenia na pozemku žalovaného z prostriedkov združenia
a teda majetok získali pri výkone spoločnej činnosti, z ktorého dôvodu sa stala spoluvlastníctvom
účastníkov zmluvy, z ktorej naviac vyplýva, že podiely oboch účastníkov združenia sú rovnaké. Žalobe
žalobcu preto vyhovel dodajúc, že takéto rozhodnutie nepovažuje za rozpor s dobrými mravmi a za
nespravodlivé, ako to tvrdil žalovaný a pokiaľ v tomto smere poukazoval na ignoráciu existencie pasív,
mal za to, že vyporiadanie pasív nesúvisí s predmetom sporu, ale s otázkou samotného vyporiadania
združenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na úspech žalobcu v
konaní mu priznal náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením
vydaním súdnym úradníkom. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 533,49
eura poukazujúc na to, že uznesením zo dňa 25.04.2016 č. k. 6C/269/2014-110 bola priznaná znalcovi
Ing. C. C. odmena za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 933,49 eura s tým, že suma 400 eur
bola poukázaná zo zálohy, ktorú zložil žalobca a zostatok v sume 533,49 eura zo štátnych prostriedkov
súdu. Keďže trovy štátu vznikli ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v ust. § 148
upravoval trovy štátu tak, že štát mal nárok na ich náhradu proti účastníkovi, ktoré ustanovenie sa v
súčasne platnom Civilnom sporovom poriadku od 01.07.2016 nenachádza, na danú vec tak aplikoval
ustanovenie článku 4 CSP a analogicky podľa výsledku konania povinnosť zaplatiť trovy štátu uložil v
konaní neúspešnému žalovanému.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia žaloby.
Mal za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie je zaťažené
vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené a to z dôvodu novoty v
odvolacom konaní, ktoré nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Tvrdil, že
jestvujú prostriedky procesnej obrany, ktoré nemohol bez svojej viny v konaní pred súdom prvej inštancie
uplatniť, pretože mu boli oznámené/potvrdené až po vyhlásení uznesenia, ktorým bolo dokazovanie
vyhlásené za skončené a dôkaz o týchto skutočnostiach sa dostal do jeho dispozície až po vyhlásení



rozsudku a tento dôkaz nepochybne preukazuje, že nárok uplatňovaný žalobcom v konaní je absolútne
neodôvodnený, neopodstatnený a v neposlednom rade nemorálny. V tejto súvislosti uviedol, že niekedy
v polovici februára sa stretol so svojim otcom S. D., ktorý mu potvrdil, že žalobcovi spolu s manželkou
vyplatili približne 58.000 eur a zároveň v roku 2016 mu darovali rodinný dom s pozemkami v V. R. I. z
titulu narovnania prípadných nárokov žalobcu plynúcich zo združenia fyzických osôb HERBA s tým, že
všetky prípadné nároky žalobcu plynúce zo združenia nebudú riešené v žiadnom prípade súdnou cestou
a považujú sa tým za úplne vysporiadané. Následne mu otec odovzdal podpísané Čestné vyhlásenie
zo dňa 14.02.2018, ktoré dňa 07.03.2018 podpísal na Obecnom úrade obce F. a odovzdal mu ho. Ďalej
uviedol, že odhliadnuc i od tohto novopredloženého dôkazu rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
nesprávny, nespravodlivý a v rozpore s dobrými mravmi, keď zo strany žalobcu nebolo popreté, že od
roku 2011 si neplnil voči združeniu žiadne povinnosti ani sa aktívne nepodieľal na chode združenia a
o tento sa staral a aj exekúcie v súvislosti so združením vyrovnal výhradne on sám. Vytkol súdu prvej
inštancie, že ním navrhnuté spojenie v prejednávanej veci s konaním vedeným na Okresnom súde
Topoľčany, ktorého predmetom je vyporiadanie združenia fyzických osôb strán sporu bolo zamietnuté.
Uzavrel, že vyporiadanie zo združenia len čo do aktív i napriek poukazu na pasíva, je vecne nesprávne
a nemorálne a žalobný návrh žalobcu je zjavným zneužitím práva a jeho šikanózny výkon, ktorému
právny poriadok neposkytuje právnu ochranu.

4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne aj procesne správny potvrdiť, keď odvolacie dôvody tvrdené žalovaným nie sú dané. Poukázal
na to, že žalovaný v odvolaní netvrdil skutkové alebo právne okolnosti a nedokladal ich na dôkaz, že
došlo k nesprávnemu procesnému postupu a že mu bolo znemožnené uskutočňovať procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom v postupe súdu v konaní sa
nevyskytla ani žiadna iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Nestotožnil sa ani so žalovaným tvrdenou vecnou nesprávnosťou rozhodnutia, keďže žalovaný potvrdil,
že stavba bola obstaraná v rámci a za trvania združenia a samotným faktom postavenia stavby za trvania
združenia a z prostriedkov združenia sa v zmysle zmluvy o združení, kde dohodli rovnaké podiely, stali
jej podielovými spoluvlastníkmi a to bez ohľadu na stavebno-administratívny fakt, že stavebné povolenie
znie iba na žalovaného. Bez právneho významu označil aj skutočnosť, že zo združenia vystúpil, pretože
išlo o združenie o dvoch účastníkoch a vystúpením združenie zaniklo, čím nastali tie isté účinky ako pri
rozpustení združenia podľa § 841 OZ, vrátane následného spôsobu vyporiadania. Podľa jeho názoru,
žalovaným tvrdená nespravodlivosť a rozpor s dobrými mravmi sa nevzťahuje k predmetu sporu, keď
ku koncu roku 2011, kedy sa pre vzájomné rozpory prestal na činnosti združenia zúčastňovať, stavba
skladu už stála v takom rozsahu, ako dnes a teda ich spoluvlastnícky vzťah už jestvoval, pričom žiadnou
skutočnosťou, ktorá nasledovala nebol modifikovaný. Naviac možnosti, rozsah a spôsob vyporiadania
zaniklého združenia napadnutým rozsudkom nie sú nijak ovplyvnené a argumenty žalovaného je preto
dôvodné uplatniť v spore, s ktorým vecne súvisia a to v spore o vyporiadanie združenia. Ďalej uviedol,
že novoty v odvolacom konaní nie sú žiadne, pokiaľ ich žalovaný opiera o skutočnosti, o ktorých sa
dozvedel až po vyhlásení uznesenia na pojednávaní dňa 26.01.2018 a dôkaz sa dostal do jeho moci až
po vyhlásení rozsudku dňa 23.02.2018 mal za to, že nejde o žiadnu novotu, pretože v spore vedenom na
Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6C/1/2017 na pojednávaní dňa 08.09.2017 žalovaný tvrdenia, že
údajne dostal peniaze na vysporiadanie zo združenia už predniesol a teda o nich vedel pred ukončením
dokazovania v tejto veci, z ktorého dôvodu nemôže tvrdiť, že ich nemohol použiť v konaní pred súdom
prvej inštancie bez svojej viny. V súvislosti s predloženým dôkazom a to čestným vyhlásením otca
argumentoval, že tento je v rozpore s logikou a skutočnosti v ňom uvádzané sú nepravdivé.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na už prezentovaných
tvrdeniach. Nesúhlasil so žalobcom, že vyporiadanie zaniknutého združenia napadnutým rozsudkom
nie je nijako ovplyvnené, nakoľko by bolo nehospodárne a nespravodlivé priznať právo žalobcovi na
čiastočné vyporiadanie navzdory tomu, že už bolo združenia vyporiadané, ako to preukazuje ním
predložený nový dôkaz. Odmietol tvrdenie o manipulácii dôkazu, keď S. D. ako podpisujúca osoba
bol plne stotožnený s obsahom tohto dokumentu, ktorý podpísal na úrade. Nestotožnil sa ani s
argumentáciou žalobcu o nemožnosti uplatnenia predloženého dôkazu, nakoľko z dikcie zákona vyplýva,
že možno v odvolacom konaní uplatniť prostriedky procesnej obrany, ak ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie, čo rozsiahlo zdôvodnil v odvolaní. Pokiaľ aj mal
vedomosť o tom, že žalobcovi boli vyplatené nejaké peniaze a prepísaná nehnuteľnosť, ako to uviedol na
pojednávaní dňa 26.01.2018, o presných dôvodoch týchto krokov zo strany rodičov sa naisto dozvedel



v dobe, ktorú v odvolaní popísal, z ktorého dôvodu nemožno vyvodzovať jeho úplnú znalosť o obsahu
úkonov prezentovaných v čestnom vyhlásení S. D..

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP) prejednal odvolanie žalovaného na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods.1 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa po pripustení jej zmeny uznesením súdu
prvej inštancie zo dňa 21.09.2016 domáhal určenia, že je vlastníkom v 1-ici nehnuteľnosti a to skladu
poľnohospodárskych produktov a sociálneho zariadenia bez súp. čísla, postaveného na tej časti parcely
CKN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5459 m2 vedenej v katastri nehnuteľnosti
Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor na LV č. XXX kat. úz. R. I., ktorá je v znaleckom posudku
znalca X.. C. C. č. 2/2016 zo dňa 20.02.2016 a na geometrickom pláne č. 2/2016 zo dňa 24.02.2016
označená ako diel „4“ vo výmere 460 m2 a tvorí novovytvorenú parc. č. 651/147 - zastavaná plocha
vo výmere 460 m2, ktoré nadobudli spolu so žalovaným spoločnou činnosťou v združení pod názvom
HERBA.

8. V súdenej veci žiadna zo strán nespochybnila, že dňa 01.01.2005 ako súkromne hospodáriaci
roľníci uzatvorili zmluvu o združení, ktorou zriadili združenia pod názov HERBA na dobu neurčitú,
ktorého účelom bolo vykonávanie spoločných prác samostatne hospodáriaceho roľníka s tým, že na
jeho dosiahnutie každý z účastníkov bude vyvíjať činnosť podľa osvedčenia o zápise do evidencie
SHR, na tento účel budú viesť spoločné účtovníctvo s tým, že do združenia nevložili žiadne nové
majetkové hodnoty a práce budú vykonávať spoločne. Podľa predmetnej zmluvy každý účastník je
podľa podielov spoluvlastníkom poskytnutých peňazí a všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku
získaného spoločnou činnosťou (bod VII.), zisk sa delí podľa podielov účastníkov a to po 50%
podielu zo združenia (bod IV.) a po skončení činnosti združenia na základe jeho rozpustenia po dohode
účastníkov urobenej v písomnej forme sa do jedného mesiaca uskutoční majetkové vysporiadanie
tak, že každému účastníkovi v peniazoch sa vyplatí jeho podiel finančnej sumy nachádzajúcej sa na
spoločnom účte a v pokladni združenia a to po vyrovnaní záväzkov združenia existujúcich ku dňu jeho
rozpustenia s tým, že hnuteľné a nehnuteľné veci nadobudnuté v rámci činnosti združenia zostávajú
v podielovom spoluvlastníctve účastníkov pokiaľ sa o tomto majetku nevysporiadajú inak (bod XI.).
Písomným podaním zo dňa 29.09.2013 žalobca oznámil žalovanému, že k 31.12.2013 vystupuje zo
združenia HERBA a žiada vykonať majetkové vysporiadanie podľa článku XI. zmluvy o združení. Ku dňu
vystúpenia žalobcu zo združenia strany sporu postavili na pozemku, vlastnícky patriacemu žalovanému,
a to na parc. č. 651/44 v kat. úz. R. I. zapísanej na LV č. XXX sklad poľnohospodárskych produktov
a sociálne zariadenie na základe stavebného povolenia vydaného Stavebných úradom I. pod č. 401/
Viz-137/2006 zo dňa 05.10.2006 na meno žalovaného. K vyporiadaniu majetku získaného výkonom
spoločnej činnosti združenia medzi stranami sporu doposiaľ nedošlo.

9. Podľa § 829 ods. 1 OZ niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie
dojednaného účelu.

10. Podľa § 829 ods. 2 OZ združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

11. Podľa § 834 OZ majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých
účastníkov.

12. Podľa § 835 ods. 1, 2 OZ podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva
neurčuje inak. Zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne.

13. Zmluvu o združení uzatvárajú najmenej dve osoby alebo ju môže uzavrieť aj viacero osôb. Vzniká len
vtedy, ak s jej obsahom prejavia súhlas všetky osoby, ktoré majú byť stranami zmluvy. K vzniku zmluvy
sa obligatórne vyžaduje, aby v nej účastníci dohodli spoločný účel, ku ktorému sa strany združujú a
vymedzili v nej činnosť, ku ktorej sú strany povinné. Zákon pre túto zmluvu (jej platnosť) nepredpisuje
písomnú formu. Uzavretím zmluvy o združení nevzniká nový subjekt. Združenie teda samo nemôže
vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a mať záväzky. Subjektom právnych vzťahov vznikajúcich
v súvislosti s činnosťou združenia môžu byť len samotní účastníci združenia. Každý účastník združenia



má povinnosť vyvíjať činnosť k dosiahnutiu účelu združenia. Táto činnosť môže mať faktickú povahu,
ale môže spočívať aj v právnych úkonoch. Keďže združenie nie je právnickou osobou (nemá právnu
subjektivitu) nemôže byť zmluvnou stranou pri uzavieraní zmlúv a nemôže byť ani vlastníkom. Majetok
získaný pri výkone spoločnej činnosti nadobúdajú priamo zo zákona jednotliví účastníci združenia do
spoluvlastníctva. Pritom spoluvlastnícky vzťah sa vytvára zásadne medzi všetkými účastníkmi združenia
a teda nielen medzi tými, ktorí sa o jeho získanie pričinili svojou činnosťou. To platí aj vtedy, ak sa o
získanie majetku pričinil hoci len jeden z členov združenia. Keďže zákon neupravuje osobitný režim
pre nadobúdanie hnuteľných či nehnuteľných vecí, treba ust. § 834 OZ vykladať tak, že sa vzťahuje
na všetok majetok. To znamená, že spoluvlastnícky vzťah vzniká priamo zo zákona nielen k veciam
hnuteľným, ale aj k veciam nehnuteľným. Základným predpokladom vzniku spoluvlastníckeho vzťahu
všetkých členov združenia je, že majetok bol získaný pri výkone ich spoločnej činnosti. Vždy musí ísť o
majetok, ktorý je získaný v súvislosti s činnosťou účastníkov združenia smerujúcou k naplneniu vopred
dohodnutého cieľa. Keďže výkon spoločnej činnosti je viazaný na konanie účastníkov združenia, právne
významná je len tá činnosť, ktorá je vykonávaná po vzniku združenia.

14. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vo svetle zhora uvedených východísk postupoval, vo veci
riadne zistil skutkový stav a vec i správne právne posúdil. Nakoľko odvolací súd sa plne stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na
skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, ktoré vyčerpávajúcim, primeraným a zrozumiteľným spôsobom
objasňujú prijatý záver, a ktoré plne zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v
zmysle § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva ani jednostrannosť alebo taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu.

15. Na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len
opätovne akcentuje, že nad akúkoľvek pochybnosť, sporom dotknuté nehnuteľnosti boli získané pri
výkone spoločnej činnosti účastníkov združenia, t. j. žalobcu a žalovaného po vzniku ich združenia,
založeného platnou Zmluvou o združení zo dňa 01.01.2005, smerujúcou k naplneniu dohodnutého účelu
združenia, vymedzeného v čl. I. Zmluvy o združení. Za danej situácie tak priamo zo zákona vznikol k
týmto nehnuteľnostiam spoluvlastnícky vzťah oboch účastníkov združenia a to v zmluvne dohodnutom
podiele (50%), čiže každému v 1-ici. V tomto smere je tiež významné, že žalobca zo združenia vystúpil k
31.12.2013 a k majetkovému vyporiadaniu členov združenia doposiaľ nedošlo v súlade s čl. XI. Zmluvy
o združení. Súdna prax judikovala, že pri skončení účasti jedného z účastníkov dvojčlenného združenia
založeného podľa § 829 OZ dochádza vždy k zániku (a teda rozpusteniu) združenia a na majetkové
vyporiadanie jeho účastníkov je potrebné aplikovať ust. § 841 OZ. V danom prípade tak žalobcovi svedčí
spoluvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, ktoré však nie je deklarované zápisom v katastri
nehnuteľností, a preto i odvolací súd zdieľa názor súdu prvej inštancie o stave objektívnej neistoty na
strane žalobcu, zvlášť pokiaľ stavebné povolenie ako stavebníkovi bolo vydané výlučne žalovanému a
aj stavba bola postavená na pozemku, vlastnícky patriacemu žalovanému. Je tak dôvodný záver, že
práve určovacia žaloba je spôsobilá odstrániť právnu neistotu žalobcu.

16. Reagujúc na námietky žalovaného uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd v konaní súdu prvej
inštancie nevzhliadol nesprávny procesný postup, ktorým by znemožnil žalovanému uskutočňovať
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
Pod porušením práva na spravodlivý proces je treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
prvej inštancie spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných ustanovení zakotvených
v procesnej úprave, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a
ktoré tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv spojených s ústavou garantovanou súdnou
ochranou práva. V samotnej skutočnosti, že súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na spojenie
veci s vecou vedenou na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6C/1/2017, ktorej predmetom je
vyporiadanie majetku získaného stranami sporu výkonom spoločnej činnosti združenia, aplikujúc pri
svojom rozhodovaní § 166 CSP nemožno vyvodiť, že došlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý
nadobudol intenzitu porušenia práva žalovaného na spravodlivý poces. Je totiž na úvahe súdu, či v
tom-ktorom prípade vzhliadne naplnenie predpokladu hospodárnosti konania. Rovnako tak odvolací
súd nezistil v konaní ani inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V
tomto smere neobstojí argumentácia žalovaného, že preskúmavané rozhodnutie považuje za vecne
nesprávne, nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobca nepoprel, že od r. 2011 si
neplnil voči združeniu žiadne povinnosti, nepodieľal sa na chode združenia, čo zabezpečoval výlučne



sám, vrátane vyplatenia exekúcii, keď uvedené tvrdenia sú relevantné práve pre konanie o vyporiadanie
majetku združenia, vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 6C/1/2017 a naviac tento odvolací dôvod
dopadá na pochybenia v procesnom postupe súdu.

17. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje na to, že nemohol prihliadnuť na novoty v odvolacom
konaní, reprezentované novými skutočnosťami, ktoré podľa tvrdenia žalovaného mu boli oznámené/
potvrdené až po vyhlásení dokazovania za skončené a dôkaz o nich sa dostal do jeho dispozície až po
vyhlásení rozsudku. Nové skutočnosti mali spočívať vo vyjadrení otca strán sporu S. D., že žalobcovi
vyplatil spolu s manželkou K. D. sumu 58.000 eur a darovali mu v roku 2016 rodinný dom s pozemkami v
kat. úz. R. I., zapísané na LV č XX z titulu narovnania prípadných nárokov žalobcu plynúcich zo Združenia
HERBA s tým, že tieto nebudú riešené súdnou cestou, pretože sa považujú za úplne vysporiadané. O
tomto S. D. urobil i čestné vyhlásenie dňa 14.02.2018, ktoré následne dňa 07.03.2018 podpísal i na
Obecnom úrade obce F.. V tejto súvislosti odvolací súd zvýrazňuje, že odvolacia argumentácia v podobe
nových skutočností a dôkazov (novoty) je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok.
Ak odvolateľ vymedzí odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP bude jeho povinnosťou preukázať,
že ním tvrdené novoty nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm.
d/ CSP). O takýto prípad však v súdenej veci nejde. Obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 08.09.2017,
v konaní sp. zn. 6C/1/2017 totiž preukazuje, že žalobca (v tomto spore žalovaný) pri svojom výsluchu
okrem iného uviedol, že „našej matke vadil spor medzi nami, a preto odpredala poľnohospodársku pôdu
a peniaze, ktoré za to dostala vo výške cca 57.000 eur dala žalovanému (v tomto spore žalobca), že tým
pádom bude vysporiadaný. Taktiež bol prepísaný žalovanému rodičovský dom, z ktorého nás žalovaný
nevyplácal“. Nepochybne tak pre odvolateľa vyjadrenie jeho otca nepredstavovalo novú skutočnosť,
ktorú by v priebehu tohto konania nemohol bez svojej viny použiť, pričom na diskvalifikáciu novoty
postačuje aj opomenutie jej uvedenia zavinením z nedbalosti.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v intenciách § 396 ods. 1 v spojení s § 255
od. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).