{"guid": "33d26541-746e-486a-ab0d-e39f66e65dd2:2d038805-bdbf-4076-970c-5ecb869bf24d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2009:7805202302.2", "spisova_znacka": "4Co/37/2010", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/37/2010 z 22. 4. 2009", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 22. apríla 2009, sp. zn. 4Co/37/2010, ECLI:SK:KSKE:2009:7805202302.2", "identifikacne_cislo": "7805202302", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Jana Burešová", "sudca_id": 1313, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-buresova-1313", "datum_vydania": "2009-04-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d038805-bdbf-4076-970c-5ecb869bf24d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2009:7805202302.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2009:7805202302.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2009:7805202302.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/37/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805202302
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2009:7805202302.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom v
Bratislave, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700 (adresa pre doručovanie písomností: Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s. RR Košice, Štúrova č.7, Košice) proti žalovanému P. W., Y. B. O. Č.. XXX, N.:
XXXXXXXX, zastúpenému JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom v Rožňave, Hviezdoslavova č. 4,
o zaplatenie 35.282,-Sk s prísl. o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa
9.mája 2007, č.k. 6C/103/2005-105 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e  rozsudok súdu prvého stupňa a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa svojou žalobou zo dňa 4.4.2005, podanou na súde prvého stupňa dňa 6.4.2005, domáhala
sa proti žalovanému zaplatenia 35.282,-Sk s prísl. z dôvodu úhrady 30% ňou poskytnutého plnenia
- náhrady škody poškodenej U. L. na základe poistnej zmluvy uzavretej so žalovaným o poistení
zodpovednosti za škodu č. 037 -100 0802.

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom:

1/ žalobu v celom rozsahu  z a m i e t o l;

2/ z a v i a z a l  žalobkyňu k náhrade trov konania vo výške 13.128,-Sk žalovanému do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku platbou u JUDr. Ladislava Csákóa, advokáta AK Rožňava, Hviezdoslavova č.
4 a

3/ z a v i a z a l  žalobkyňu k zaplateniu 2.671,-Sk súdom zálohovaných trov konania preddavkovo
uhradených titulom znalečného a svedočného na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Považoval za preukázané, že žalovaný na objednávku vlastníčky - poistenej u žalobkyni U. L.
vykonal podľa faktúry zo dňa 21.3.2003 servisné práce súvisiace s vyčistením kotla ústredného
kúrenia neznámej značky s použitím kyseliny na premývanie značky MAX - DR, U. L. ako klientka
žalobkyne a poistená osoba nahlásila žalobkyni poistnú udalosť dňa 19.12.2002, pričom vychádzala
z ňou objednaného znaleckého posudku Doc. Ing. Kalaša CSc., z ktorého vyplývalo, že ku škode
na jej hliníkových radiátoroch značky XENIA došlo vo forme rozpadu týchto hliníkových radiátorov v
dôsledku chemickej reakcie hliníka a chemického prípravku značky MAX - DR, určeného na čistenie
vykurovacieho systému oceľových a medených (mosadzných) povrchov. Poistné plnenie v sume
117.607,-Sk žalobkyňa vyplatila U. L. dňa 21.marca 2003



Uzavrel, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania nároku
žalobkyne na náhradu škody, ktorý vo forme regresného nároku v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho
zákonníka uplatnila na základe všeobecnej zodpovednosti žalovaného vykonávajúceho servisné práce
v súvislosti s čistením mosadzného kotla značky NECTRA u klientky žalobkyne. Žalobkyňa podala
žalobu dňa 6.4.2005, pričom sama plnila klientke L. dňa 21.3.2003, keď už z tvrdenia svojej klientky
a znaleckého posudku Doc. Ing. Juraja Kalaša CSc. zo dňa 23.9.2002 vedela o výške škody a mala
vedomosť aj o osobe žalovaného. Žalobkyňa neuplatnila svoje právo voči žalovanému v dvojročnej
subjektívnej premlčacej lehote v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalovaný sa premlčania
dovolal, preto najmä s poukazom na toto premlčanie žalobe nevyhovel.

Vzhľadom na pozde vznesenú námietku premlčania (bola vznesená až podaním žalovaného zo dňa
18.4.2007) zaoberal sa aj meritórnym posudzovaním zodpovednosti žalovaného za škodu uplatnenú
žalobou žalobkyne a dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie
právneho porušenia povinnosti žalovaného v súvislosti s touto škodu, ani príčinnú súvislosť medzi jeho
zásahom do systému ústredného kúrenia u klientky žalobkyne U. L. niekedy pred 21.marcom 2002
a škodou, ktorá u klientky žalobkyne sa prejavila až v septembri 2002. Poukázal najmä na závery
znaleckého posudku znalkyne RNDr. Evy Terpákovej CSc. (podaného na základe súdom prvého stupňa
nariadeného znaleckého dokazovania), z ktorých vyplýva, že agresívna povaha chemického prostriedku
určeného na čistenie plynových kotlov pozostávajúcich z medených a mosadzných plôch značky MAX
- DR vylučuje aj pri akomkoľvek nesprávnom použití pri preplachovaní  kotla poškodenie hliníkových
súčiastok ostatného systému ústredného kúrenia zhruba po pol roku od aplikácie tohto prostriedku
( marec 2002, september 2002) a žalobkyňa teda pred tým, ako plnila na základe poistnej zmluvy
poistené plnenie, túto oblasť tvrdenia svojej klientky dostatočne nepreverila.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 141 ods.1 O.s.p. a v konaní úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 13.128,-
Sk.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p.  neúspešnej žalobkyni uložil aj povinnosť nahradiť štátom zálohované trovy
svedočného a znalečného, ktoré boli vyplatené svedkovi J.. N.. Y. W. S.. H. RNDr. Q. O. S.. z finančných
prostriedkov štátu.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolala žalobkyňa. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jej
žalobe vyhovieť. Vytýkala súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Namietala, že svojou žalobou si uplatnila právo
na náhradu vyplateného poistného plnenia, ktorým bola škoda spôsobená poisteným, t.j. žalovaným
nahradená tretej osobe. Nejedná sa o nárok na náhradu škody, ktorý prešiel na žalobkyňu v dôsledku
zákonnej sukcesie a uplatnený nárok je tzv. interným postihom, ktorý smeruje proti poistenému, za
ktorého poisťovňa nahradila škodu. Postihové právo nemá v tomto prípade charakter nároku na náhradu
škody a opiera sa o článok 9 ods. 12 Všeobecných poistných podmienok prináležiacich k poistnej
zmluve uzatvorenej s jej právnym predchodcom č. 037/1000 802, v rámci ktorej mal dojednané poistenie
zodpovednosti za škodu podnikajúcich fyzických osôb. Preto sa na tento nárok vzťahuje všeobecná
trojročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka a začiatok jej plynutia je
viazaný na deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pre ňu je takto rozhodujúce kedy poskytla
poistné plnenie, v danom prípade vyplatené poškodenej dňa 28.3.2003. Žaloba bola podaná 6.4.2005
teda v lehote podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto pochybil keď premlčanie
posudzoval podľa ust. § 106 Občianskeho zákonníka.



Ďalej uviedla, že so záverom prvostupňového súdu v časti, v ktorej sa zaoberal meritórnym
posudzovaním nároku nesúhlasí. Poukázala na závery znaleckého posudku Doc. Ing. Juraja Kalaša
CSc., z ktorého vyplýva, že rozbor vody vypustenej z vykurovacích telies svedčí o tom, že vykurovací
systém po premytí prípravkom MAX - DR nebol dostatočne prepláchnutý. Poukázala aj na závery
znaleckého posudku RNDr. Terpákovej CSc., z ktorých o. i. vyplýva aj skutočnosť, že prípravok určený
na neutralizáciu nebol fakturovaný a pravdepodobne nebol ani použitý a v uvedenej súvislosti vytýkala
súdu prvého stupňa, že vzal do úvahy len čiastkové závery znaleckého posudku, ktoré vyložil v
prospech žalovaného a vec neposúdil v kontexte celého znaleckého posudku. Preto v závere odvolania
alternatívne navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť  a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa
a priznať mu aj náhradu trov odvolacieho konania v sume 2.028,-Sk. Zdôraznil, že prípravkom MAX -
DR kotol čistil výlučne potom, čo od neho odpojil systém ÚK a následne ho precízne prepláchol. Nie sú
na mieste ani úvahy o nepoužití prípravku na neutralizáciu MAX  N ,lebo použil tento prípravok počas
preplachovania, mal ho doma a nekupoval ho v rovnakom čase spolu s MAX - DR. To bolo dôvodom
prečo zaň  nefakturoval vtedy, keď sa fakturovalo za nákup MAX - DR. Dovolával sa toho, že dôkazné
bremeno je na žalobcovi a jeho povinnosťou je presne a nepochybne preukázať nielen to ako došlo ku
škode, ale aj jeho zavinené konanie a príčinnú súvislosť medzi nimi. Pokiaľ ide o premlčanie mal za
to, že súd prvého stupňa správne aplikoval lehotu uvedenú v § 106 Občianskeho zákonníka a správne
považoval žalobkyňou uplatnený nárok za premlčaný.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal  bez
nariadenia pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

Žalobkyňa totiž opodstatnene namietala, že sú dané odvolacie dôvody podľa  ust. § 205 ods. 2 písm. d./
a f/ O.s.p., t.j, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.  spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania.

Nesprávnym právnym posúdením veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí nesprávne vychádzal zo skutočnosti,
že žalobkyňou uplatňovaný nárok vyplýva z poistného pomeru  medzi ňou a poškodenou U. L. (z
poistenia majetku). Táto skutočnosť z vykonaných dôkazov nevyplynula a ani nebola žalobkyňou
tvrdená. Naopak z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že v konaní uplatňovaný nárok vyplýva
z poistného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným založeného poistnou zmluvou č. 037-1000 802
o poistení zodpovednosti za škodu podnikajúcich fyzických osôb, ktorej súčasťou sú Všeobecné
poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu právnických osôb a podnikajúcich fyzických
osôb ( príloha č.71 na č.l. 11 a nasl.). Jednoznačne to potvrdzuje aj obsah oznámenia poistnej
udalosti k poisteniu zodpovednosti za škodu podľa Všeobecných poistných podmienok pre poistenie
zodpovednosti za škodu právnických osôb a podnikateľov zo dňa 4.10.2002 ( č.l. 4), z ktorého je zrejmé,
že poistnú udalosť ako poistený podnikateľ oznámil žalobkyni žalovaný a U. L. označil len ako poškodenú
touto poistnou udalosťou.



V nadväznosti na uvedené pochybenie súd prvého stupňa nesprávne posúdil aj celý charakter
uplatneného nároku a otázku jeho premlčania. Mylne totiž posúdil nárok žalobkyne ako regresný nárok
poisťovne na náhradu škody podľa ust. § 813 Občianskeho zákonníka. Uvedený omyl súdu prvého
stupňa pri aplikácii ust. § 813 Občianskeho zákonníka totiž vyplynul práve z nesprávneho zistenia, že
poistenou v tomto prípade bola U. L. a táto mala proti žalovanému právo na náhradu škody spôsobenej
poistnou udalosťou, ktoré preto prešlo na žalobkyňu podľa ods. 1 tohto ustanovenia. Použitie tohto
ustanovenia by totiž prichádzalo do úvahy len v prípade poskytnutého plnenia  na základe s ňou uzavretej
poistnej zmluvy o poistení majetku podľa šiesteho oddielu pätnástej hlavy Občianskeho zákonníka.
Aplikácia tohto ustanovenia teda nie je možná v prípade, že poskytnuté plnenie vyplývalo z poistnej
zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným o poistení zodpovednosti za škody, ktoré je upravené
v ôsmom oddiele pätnástej hlavy Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný v rámci uzavretej poistnej zmluvy Č.. XXX-XXXX XXX
mal s účinnosťou od 22.4.2002 dojednané poistenie zodpovednosti za škodu podnikajúcich fyzických
osôb (príloha č. 71 na č.l. 11), súčasťou ktorého sú Všeobecné poistné podmienky pre poistenie
zodpovednosti za škodu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb ( č.l. 12). Podľa článku 9
bodu 12 týchto všeobecných podmienok, ak poistený porušil povinnosti uvedené v článku 8 alebo,
ak poisťovňa plnila z dôvodu škody spôsobenej zavineným porušením právnym povinností alebo
pracovných povinností v pracovnoprávnych vzťahoch, poistený je povinný spätne uhradiť poisťovni až
do výšky 30% vyplatenej náhrady škody sumu primeranú tomu, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah
povinnosti poisťovne plniť. Uplatnením práva na náhrady tejto sumy nie je dotknuté právo, ktoré poisťovni
v dôsledku vyplatenia náhrady škody patrí voči inému. V posudzovanom prípade išlo práve o žalobkyňou
uplatňovaný nárok na úhradu 30% vyplatenej náhrady škody poškodenej U. L. ( 30% zo sumy 117.607,-
Sk = 35.282,-Sk) podľa citovaného článku 9 bodu 12 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie
zodpovednosti za škodu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb.

Žalobkyňou uplatňovaný nárok nie je preto nárok na náhradu škody, ktorý prešiel na poisťovňu a to
ani podľa ust. § 827 Občianskeho zákonníka, (ktorý upravuje v prípade poistenia zodpovednosti za
škody obdobný prípad zákonnej cesie ako pri poistení majetku), ale o osobitný nárok poisťovne voči
poistenému vyplývajúci priamo zo Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za
škodu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, ktoré sú súčasťou zmluvného dojednania medzi
účastníkmi.

Uvedené špecifické právo poisťovne nemá charakter nároku na náhradu škody, preto ani jeho
premlčanie sa nemôže riadiť úpravou premlčania práva na náhradu škody v zmysle § 106 Občianskeho
zákonníka, ktorý na vec aplikoval súd prvého stupňa. V uvedenom smere možno súhlasiť s odvolacími
námietkami žalobkyne, že pre premlčanie uplatňovaného nároku platí všeobecná trojročná premlčacia
doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorej beh začína odo dňa, kedy právo mohlo byť vykonané
po prvý raz. Pre počiatok behu premlčacej doby je tu rozhodujúce vyplatenie poistného plnenia
poškodenej , k čomu došlo v prejednávanom prípade dňa 21.3.2003. Žaloba vo veci bola podaná na
súde prvého stupňa dňa 6.4.2005, preto námietka premlčania vznesená žalovaným je nedôvodná.

Za tejto situácie bolo potrebné vecne sa zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku a v tomto smere
dôsledne zistiť naplnenie podmienok pre uplatnenie povinnosti žalovaného spätne uhradiť poisťovni
30% vyplatenej náhrady škody poistenej U. L.. Článok 9 bod 12 Všeobecných poistných podmienok
pre poistenie zodpovednosti za škodu  právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb pre vznik
uvedenej povinnosti poisteného predpokladá, že poistený buď porušil povinnosti uvedené v článku 8
alebo poisťovňa plnila z dôvodu škody spôsobenej zavineným porušením právnych povinností alebo
pracovných povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch. Z uplatnenia nároku na náhradu vyplatených
súm - urgencie  (č.l. 14) vyplýva, že poistná udalosť mala nastať z dôvodu škody spôsobenej
zavineným porušením pracovných povinností v pracovnoprávnych vzťahoch. Tento dôvod by zrejme
v posudzovanom prípade  nemohol obstáť, lebo žalovaný v čase vykonania čistenia plynového kotla
poškodenej, v súvislosti s ktorým mala škoda U. L. vzniknúť, nebol v pracovnoprávnom vzťahu,
ale podnikal ako fyzická osoba. V uvedenom uplatnení však žalobkyňa poukazuje aj na použitie
nesprávneho postupu na daný výkon, ktoré by mohlo napĺňať dôvod zavineného porušenia právnych



povinností, súd prvého stupňa však z uvedených hľadísk vec neposudzoval, keďže žalobu z dôvodu
premlčania zamietol a meritórne posudzoval vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci iba
naplnenie predpokladov všeobecnej zodpovednosti žalovaného za škodu.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.  napadnutý rozsudok zrušil a vec
vracia na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu,
ktorým je viazaný ( § 226 O.s.p. ) doplniť dokazovanie na dôsledné zistenie predpokladov vzniku
povinnosti žalovaného podľa článku 9 bodu 12 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie
zodpovednosti za škodu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb a len potom uzavrieť, či a
prípadne  v akom rozsahu je žaloba dôvodná.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/103/2005", "guid": "90f07da1-0c22-4433-aadc-439bd2f9d480:cf085190-294d-476d-a011-dead8be97d45", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}