{"guid": "33d25744-b292-4ed8-a2e8-b5cf446da7ca:130388ed-fc61-4598-9955-34d1c30b5739", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3809202247.1", "spisova_znacka": "8CoE/90/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/90/2012 z 6. 8. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 6. augusta 2012, sp. zn. 8CoE/90/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3809202247.1", "identifikacne_cislo": "3809202247", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2012-08-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 45 ods. 1 písm. c) ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-2", "nazov": "§ 45 ods. 2 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/130388ed-fc61-4598-9955-34d1c30b5739", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3809202247.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3809202247.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3809202247.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 8CoE/90/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3809202247\nDátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3809202247.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,\nBratislava, IČO: 35 807 598, právne zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, Bratislava, IČO:\n36 864 421, proti povinnému: O. C., bytom I. XXX/XX, P., o vymoženie 1.277,97 eur s príslušenstvom,\nna odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/260/2009-19 zo dňa 10.\napríla 2012, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa    p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju  podľa § 57\nods. 1 písm. g/ Ex. por. v spojení s § 45 ods. 1 písm. c/, ods.  2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom\nkonaní. V odôvodnení uviedol, že exekúcia sa vedie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho\nrozhodcovského súdu sp. zn. SR 10948/08 zo dňa 13.11.2008. Zdôraznil, že i keď vo veci už bolo\nvydané poverenie na vykonanie exekúcie, opätovne prehodnotil procesné podmienky pre ďalšie trvanie\nexekúcie a zistil, že rozhodcovský rozsudok v predmetnej veci je nespôsobilý exekučný titul. Vychádzal\nzo skutočnosti, že dňa 26.02.2008 bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená zmluva         o\núvere č. 3770476 (ďalej len „zmluva o úvere“) a dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa\n§ 52 ods. 1 Obč. zák. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci\npredmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane je nepochybné, že\noprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej\nčinnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, a preto sa považuje za dodávateľa. Zo\nzmluvy je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť jej obsah, bola už vopred pripravená „na\npredtlačenom formulári“, nakoľko sa uzavierala vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov.\nÚčel poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon podnikania povinného nie je v konaní preukázaný.\nV záhlaví zmluvy je povinný označený aj bydliskom, aj miestom podnikania aj   s IČO a zmluvu podpísal\nako fyzická osoba. Súd  uzavrel, že veriteľa úveru nemôže zbaviť povinnosti dodržať ustanovenia\nzákona tak, že v zmluve neuvedie účel, za ktorým sa úver poskytuje a že dôkazné bremeno na\npreukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového\ndlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda veriteľa. Bezpečným preukázaním účelu poskytnutia\npeňažných prostriedkov však nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na\nvýkon zamestnania, povolania či podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie\nodberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním, povolaním či predmetom činnosti odberateľa\nvôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že ide o\nspotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah\nzmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je\npotrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Poukázal na to, že Smernicu Rady č. 93/13/EHS\nje nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich\nrežim spotrebiteľských zmlúv, ktoré stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora\nz 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E.\n\nS. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F. Súčasťou zmluvy sú aj\nVšeobecné podmienky poskytovania úverov (ďalej len „VPPÚ“) vyhotovené oprávneným ako formulár,\npo ktorých preskúmaní, konkrétne článku 17 „rozhodcovská doložka“, vzhliadol súd v takomto zmluvnom\ndojednaní nekalú podmienku.. V čl.17 VPPÚ bol upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo\nzmluvy, jednak v rozhodcovskom konaní alebo cestou súdu, avšak možnosť výberu  spôsobu riešenia\nsporu  povinným  je len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v\nprípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený. Spotrebiteľ síce  mal možnosť ovplyvniť\nalternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným, stratil možnosť\ndomáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom.  Zaoberal sa aj tým, či je vôbec možné v rámci\nspotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú doložku uzatvoriť, pričom obdobnou otázkou sa zaoberal\naj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia 32 Cdo 2282/2008 uviedol,\nže rozhodovanie sporov    v rozhodcovskom konaní nie je porušenie čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd, pokiaľ účastníci konania majú možnosť ovplyvniť, aký rozhodca (či skupina rozhodcov)\nbude o ich právach a povinnostiach v súlade s platnou rozhodcovskou zmluvou rozhodovať.          V\ndanom prípade bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko\ndojednanie na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo aj samotnému rozhodnutiu povinného si\nfinančné prostriedky touto cestou obstarať. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd\nvidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v\ntomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej\nvopred pripravenej formulárovej zmluve. V danom prípade táto vôľa o predložení sporu k prejednaniu a\nrozhodnutiu rozhodcovskej inštitúcii pochádza  len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú\nzmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Uvedené zároveň naznačuje, že\nveriteľov výber riešenia sporu rozhodcovským súdom zrejme nebol náhodný. Oprávnený ako veriteľ\ndo zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky,\na na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu ten istý rozhodcovský súd, keď podaním žaloby\nvylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom.  Súd vo všeobecnosti uvádza, že spotrebiteľ\nsa v porovnaní      s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ\nide                 o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu\nna podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich\nobsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,\nZb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostazo Claro, C-168/05, Zb. s I-10421, bod 25).\nSúd pritom prihliada pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa,\nex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom\na spotrebiteľom. Pri tejto príležitosti dal súd do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo\nveci C-40/08 z 6. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira a\nrozsudok z 21. novembra 2002, Cofidis (C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 34). Hranica ochrany spotrebiteľa\nvychádza nielen        z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (§  53 ods.\n3 Obč. zák. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek\ndojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (§ 53 ods. 1 Obč. zák. v znení\nplatnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky sú  doplňované aj samotnou právnou\núpravou, keď s účinnosťou od  01.01.2008 je v ustanovení  § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. výslovne\nuvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej\ndoložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovská doložka\ndáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského\nkonania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť\nsúdnu ochranu  v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je\ndodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému\nustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.  Rozhodcovská doložka\nobsiahnutá v zmluve podľa názoru súdu spĺňa všetky na to, aby bola kvalifikovaná ako nekalá podľa\n§ 53, § 54 Obč. zák., ale i podľa Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993. Táto doložka je\nzároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a § 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom\nkonaní, a teda je absolútne neplatná. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka  nemôže byť potom\nzákladom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky\nodvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať\nza rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na\nvykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský\nrozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia.\n\nProti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté\nuznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že\nsúd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Túto skutočnosť\nargumentoval tým, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný\nvykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom\ntakéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa\ndo situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. § 40 a\nnasl. zákona o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani\nnepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej\nžalobe. Úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní stráca vplyvom nahradenia opravného procesu\nindikovaného ust. § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní revíznym postupom exekučného súdu\nvšetky svoje justičné práva spojené s právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny\nproces. Oprávnený konštatoval, že pristúpiť k spochybneniu konkrétneho rozhodnutia rozhodcovského\nsúdu alebo dosiahnuť určenie jeho neexistencie je možné iba v rámci a za účelom dosiahnutia\ncieľov vymedzených v § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd nie je oprávnený\nposudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozhodcovského súdu a nedisponuje\nprávomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Oprávnený namietal, že sa nepodal\nnávrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení\ns ust. § 221 ods. 1 písm. e/ O.s.p.). K tomu uviedol, že všeobecný súd interpretoval a následne\naplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní tak, akoby upravovalo konanie\nbez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku rozhodcovského súdu nedostatky bližšie špecifikované\nv ust. § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ zákona o rozhodcovskom konaní. Predmetné ustanovenie však\nexplicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie\nv rozsudku rozhodcovského súdu. Zákonodarca takouto formuláciou prepojil význam ust. § 45 ods.\n2 s významom ust. § 40 v spojení s § 43 zákona o rozhodcovskom konaní a vytvoril tak komplexný\nsystém, ktorý nie je vnútorne rozporný a umožňuje chrániť oprávnené záujmy a právne postavenie\núčastníkov rozhodcovského konania. Ďalšou námietkou oprávneného bolo, že súd svojím postupom\nodňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221\nods. 1 písm. d/ O.s.p.). Mal za to, že súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec\nzverenej právomoci, v čoho dôsledku pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov rozhodcovského\nkonania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s\nexekučnou vecou. Poukázal na články 12, 46 ods. 1 a 20 ods. 1 Ústavy SR a články 14 a 6 ods. 1\nEurópskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa oprávneného bol porušený\nprincíp rovnosti zbraní a tým bol oprávnený uvedený exekučným súdom do postavenia, ktoré bolo\npodstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení.\nOprávnený ako účastník konania nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom\nopätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení,\nnemal možnosť sa k týmto dôkazom, argumentom a tvrdeniam vyjadriť a sám navrhnúť dôkazy na\npodporu svojich argumentov a tvrdení. Oprávnený namietal i skutočnosť, že súd nedostatočne zistil\nskutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie. Poslednou námietkou oprávneného bolo, že\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods. 2\npísm. f/ O.s.p.). Uviedol, že súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že rozhodcovská doložka je neplatná\npre rozpor s dobrými mravmi a jej výkon je konaním v rozpore s dobrými mravmi. Exekučný súd je však\nv zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len to, či plnenie\npriznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi. Oprávnený nesúhlasil ani s právnym\nposúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere, v zmysle zákona       o spotrebiteľských\núveroch. Zdôraznil, že povinný pri uzavieraní zmluvy konal ako podnikateľ. Rovnako poukázal na\nnesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania. Zdôraznil rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\nsp . zn. 3 Obdo 3/96, zo dňa 16.05.1996; č.k. Obdo 34/2004 zo dňa 21.12.2004; č.k. 2 Obdo 26/2004 zo\ndňa 22.09.2005. Taktiež sa vyjadril k dôvodnosti a  primeranosti poplatku za úver a poplatku za zaslanie\nupomienok.\n\nPovinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.\n\nOdvolací súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214\nods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1\nO.s.p. potvrdiť. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným\n\nvznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu. Z daného titulu si\nv tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle\n§ 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva:\n\nUdelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo\nčiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom. Takýto\npostup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom\nkonaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek\nprávoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a/, b/, alebo ak\nrozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne\nnemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie je podľa súdnej\npraxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť exekúciu aj\npokiaľ ide o plnenie  z neprijateľných zmluvných podmienok.\n\nV zmysle čl. 6 ods. 1 citovanej smernice nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné.\nEurópsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice\nje kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje\nmedzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže\nznova zaviesť rovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba\npozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho súdny dvor\nkonštatoval, že vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky,\nlen čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel.\n\nOdvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o tom, že v tomto prípade zmluva o úvere zo\ndňa 26.02.2008 je typizovanou spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Obč. zák.\n\nV prejednávanej veci súd prvého stupňa potom opodstatnene poukázal na to, že predmetná\nrozhodcovská doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal súd prvého stupňa, javí ako absolútne\nnevyvážená a preto nekalá. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, kedy\nbola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza, aké\nvýhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú\nv súlade s viacerými zásadami obsiahnutými                 v odporúčaní komisie 98/257/ES z 30.\nmarca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských\nsporov. Aj keď toto odporúčanie nemá právne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých\npre zabezpečenie spravodlivosti konaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú\nzaložené na všeobecných právnych zásadách.\n\nOdvolací súd na základe všetkých uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým exekúciu\nvyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, potvrdil ako vecne správne.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie     n i e     j e    p r í p u s t n é.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Er/260/2009", "guid": "9632ac60-3b3f-4373-9244-47ce4cfa1c16:079af13c-de42-4ec5-8674-9374f7cca3ac", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "bdd4f111-fce7-45c9-b52f-a9e67757745c:802a29d4-a576-4358-9552-b7fc675eb704", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Er/260/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 15Er/260/2009 z 29. 4. 2014", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2014-04-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bdd4f111-fce7-45c9-b52f-a9e67757745c:802a29d4-a576-4358-9552-b7fc675eb704"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3a092f1d-91de-4b92-8ce4-2f021e04522c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 488/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 488/2013 z 29. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-29", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a092f1d-91de-4b92-8ce4-2f021e04522c"}]}