Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/87/2019 z 28. 10. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. októbra 2019, sp. zn. 22Co/87/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8117218509.2 Krajský súd Prešov | 22Co/87/2019 | ECLI:SK:KSPO:2019:8117218509.2 | 2019-10-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d40646f-b0eb-4241-9095-48fb2a297a35 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8117218509.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/87/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117218509
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117218509.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s.,
so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Z. R., C. A. XXXX/X, XXX XX S. - H.
Š., právne zastúpenej Mgr. Zuzanou Novákovou, advokátkou, so sídlom Slovenská 84, 080 01 Prešov,
o zaplatenie 5.204,38 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
2.5.2019 č.k. 16Csp/174/2017-211 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení sa rozsudok vo výroku II. v napadnutej časti lehoty plnenia tak, že peňažné plnenie priznané
týmto rozsudkom povoľuje žalovanej zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 30,- eur, splatných vždy
do 25. dňa v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, a
to až do splatenia dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého
plnenia.

II. Nepriznáva sa stranám sporu náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.:

„I. Súd zastavuje konanie vo vzťahu k sume 2.666,56 eur.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.297,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne z tejto sumy od 27.6.2017 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 100 eur vždy k 20.dňu
v mesiaci, počnúc mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Citoval ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 7 ods. 1 a 2, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ZoSÚ) a § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa ZoSÚ v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (12.6.2014). Uviedol, že nakoľko v konaní vedenom na
tamojšom súde vedenom pod sp. zn. 9C/19/2016-75 zo dňa 18.4.2016 v právnej veci rovnakým strán
sporu ako v tej veci o zaplatenie 5.248,43 eura zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo



dňa 12.6.2014 bolo jednoznačne judikované, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov, túto
skutočnosť mal preto za preukázanú aj v aktuálne prebiehajúcom konaní. Konštatoval, že žalobca
skúmal bonitu žalovaného len dopytom Sociálnej poisťovne a report na č. l. 9 spisu v stave predloženom
žalobcom nemá podľa názoru súdu žiadnu relevanciu, nanajvýš tak databázovú - evidenčnú výpovednú
hodnotu. Rovnako nevyplýva zo spisu, že by žalobca zisťoval výdavky či iné záväzky žalovaného
pri komplexnom posúdení schopnosti splácať predmetný úver, teda konal v rozpore s prístupom
starostlivého hospodára. Súd prvej inštancie súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vo vzťahu
k námietke žalovanej týkajúcej sa prekážky rozhodnutej veci uviedol, že vo vzťahu k 32 splátkam existuje
prekážka tzv. res. iudicata, t. j. vo vzťahu k splátkam po právoplatnosť (14.3.2017) rozsudku vo veci
tunajšieho súdu 9C/19/2016. Žalovaná by preto mala žalobcovi vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru vo svetle res iudicata vrátiť len sumu poskytnutého úveru, t. j. 6.000 eur a keďže
doposiaľ uhradila sumu 1.735,78 eura, poplatok za poskytnutie úveru v sume 300 eur, čo nepoprel ani
samotný žalobca, pri započítaní 32 rei iudikovaných splátok spolu v sume 2.666,56 eura, preto zaviazal
žalovaného k zaplateniu sumy 1.297,66 eura, žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol a vo
vzťahu k sume 2.666,56 eura konanie zastavil. Vzhľadom k tomu, že žalovaná požiadala o splatenie dlhu
v splátkach vo výške po 30 eur, pri povolení splátok povolil žalovanej zaplatiť dlžnú sumu v splátkach vo
výške 100 eur mesačne, keď prihliadol na pomery žalovanej a na výšku pôvodnej splátky 124,15 eura,
teda zohľadnil aj záujem žalobcu vo vzťahu k dlžnej sume a časovému úseku na jej vrátenie žalovanou.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 261 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“). Vo veci mal žalobca úspech vo výške 19 %, neúspech v rozsahu 81 %, preto
žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 62 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná v zákonnej lehote. Namieta nesprávnosť výroku
II. v časti povolenia splátok a navrhuje zmeniť rozsudok v tejto časti tak, že mesačné splátky budú vo
výške 30 eur mesačne bez zmeny ostatných podmienok splatnosti. Má záujem svoj dlh splatiť, avšak
jej majetková situácia ju núti, aby žiadala o nižšie splátky. Zdôraznila, že má vyživovaciu povinnosť
voči neplnoletej dcére, ktorá študuje na strednej škole mimo miesta trvalého bydliska, s čím sú spojené
zvýšené výdavky. Žalovaná bola dlhodobo práceneschopná a z tohto dôvodu bola nútená brať úvery.
Jej príjem je na úrovni minimálnej mzdy. Jej manžel má zdravotné problémy, ktoré výrazne znižujú jeho
príjem. Domnieva sa, že pre žalobcu ako finančnú inštitúciu to nemôže byť plnenie, ktoré by ohrozilo
jeho situáciu.

6. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Uviedol, že pri rozhodovaní o určení výšky splátok je
potrebné právne ochraňovať obe strany sporu a zabezpečiť aj reálne splnenie priznaného plnenia, čo
súd prvej inštancie zabezpečil určením výšky mesačnej splátky 100 eur. V prípade, ak by odvolací súd
zmenil rozsudok v jeho napadnutej časti a určil mesačnú splátku na 30 eur, ako požaduje žalovaná,
splácala by priznanú sumu viac než 3,6 roka. Žalobca má nepochybne právo, aby mu jeho pohľadávka
bola zaplatená v primeranej lehote a je potrebné rešpektovať zásadu spravodlivosti uvedenú v čl. 2 ods.
1 CSP. Navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietanými nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).



9. Podľa § 367 ods. 3 CSP, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie
smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o
predbežnej vykonateľnosti.

10. Vzhľadom na suspenzívny účinok odvolania, odvolací súd preskúmal rozhodnutie len v časti lehoty
na plnenie.

11. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

12. Z citovaných ustanovení CSP vyplýva, že ak súd pristupuje k autoritatívnemu rozhodnutiu
(rozsudkom) o žalobe na peňažné plnenie (o aký prípad ide aj v prejednávanej veci), zákonnou lehotou
plnenia a zároveň pravidlom je lehota troch dní, počítaná od právoplatnosti rozsudku. Štandardne
preto súd ukladá splnenie povinnosti v takejto lehote. Na každú jednu výnimku z pravidla musia potom
existovať dôvody, ktoré je potrebné riadne odôvodniť, čo platí aj pri odôvodňovaní rozhodnutia, a to či už
pre dlhšiu než trojdňovú lehotu, alebo pre povolenie splátok a určenie ich výšky a podmienok splatnosti.

13. Hľadiskami pre úvahu odvolacieho súdu, či má žalovanej, ktorej platobnú povinnosť určil, priznať
výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť, aj v konaní prejavená snaha
o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok, v prípade ich nedodržania
a skutočnosť, či by prípadné zdržanie plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých
splátok nebolo v riešenom prípade, vzhľadom na osobné pomery strany sporu, príliš ťaživé (R 117/1967).

14. Žalovaná svoje odvolanie o povolenie zmeny výšky mesačnej splátky zo sumy 100 eur na 30 eur
odôvodnila s poukazom na svoje osobné a finančné pomery. Na preukázanie svojho príjmu predložila
potvrdenie jej zamestnávateľa spoločnosti HINRICHS spol. s r.o. o výške príjmu zamestnanca zo dňa
5.6.2019 (č. l. 218 spisu), z ktorého vyplýva, že jej čistá mesačná mzda za obdobie 11/2008 - 4/2009 bola
vo výške 689,51 eura. Odpoveď na lustráciu žalovanej v Sociálnej poisťovni potvrdzuje, že žalovaná
je aj v súčasnosti zamestnaná v spoločnosti HINRICHS spol. s r.o. s vymeriavacím základom (teda
v podstate hrubá mzda) vo výške 806 eur v januári 2019. Žalovaná ďalej predložila písomné kópie
výrokovej časti právoplatných rozhodnutí okresných súdov, podľa ktorých bola zaviazaná ona, resp. jej
manžel zaplatiť protistrane sumy 2.661,35 eura s príslušenstvom v mesačných splátkach po 50 eur (sp.
zn. 29C/141/2016 s dátumom vykonateľnosti 16.3.2017 a 26.3.2017), 5.564,75 eura s príslušenstvom v
mesačných splátkach po 50 eur (sp. zn. 20Csp/11/2017 s dátumom vykonateľnosti 1.3.2018), 2.575,35
eura s príslušenstvom po 30 eur mesačne a od 7. splátky 50 eur mesačne (sp. zn. 19C/139/2016).
Podľa žalovanou predložených kópií platobných dokladov SIPO II. predstavujú náklady na domácnosť:
elektrina 61,20 eura, voda 51,70 eura, plyn 76,60 eura, rozhlas a tv 4,64 eura, SAT TV Skylink 3,99
eura. Žalobkyňa uviedla, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére, ktorá študuje na strednej
škole mimo miesta bydliska. Z predloženého potvrdenia K. T. Š. E. je zrejmé, že jej M.É. navštevovala
ku dňu vydania potvrdenia (3.6.2019) M. ročník tejto školy.

15. Naproti tomu žalobca je podnikajúci bankový subjekt a v Obchodnom registri SR má zapísaný
základný kapitál vo výške vo výške 226.772.938 eur, ktorému povolením mesačných splátok nevznikne
žiadna škoda. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so stabilným zázemím na trhu, preto možnosť
postupnej úhrady dlhu splátkami i v sume 30 eur nemožno vnímať ako zásah do pomerov žalobcu, ktorý
by bol spôsobilý ohroziť ďalšiu činnosť žalobcu, neprimerane zhoršiť jeho majetkovú situáciu.

16. Povolením splátok bude žalobcovi splatená celá dlžná suma priznaná rozsudkom, vrátane úrokov z
omeškania, len v dlhšom časovom horizonte. V prípade, že žalovaná svoj dlh nebude plniť spôsobom
určeným rozsudkom, omeškanie jednej zo splátok bude mať za následok zročnosť celého dlhu. To dáva
určitú istotu pre žalobcu, že hrozba bude dostatočnou motiváciou pre žalovanú, aby svoju povinnosť
uloženú rozhodnutím súdu plnila riadne a včas. Plynutie času nemá na postavenie žalobcu negatívny
dopad, keďže mu patrí nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy až do času úplného splnenia dlhu.



17. Podľa názoru odvolacieho súdu povolenie splátok vo výške 30 eur mesačne dáva možnosť žalovanej
získať lepšiu finančnú kondíciu na splatenie dlhu. Žalovaná si je vedomá dlhu, má snahu ho vyrovnať,
nedokáže to však jednorazovo.

18. Výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovanej, ako aj pomery žalobcu odôvodňujú zmenu
vo výške povolených splátok na 30 eur mesačne.

19. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 CSP zmenil
rozsudok v napadnutej časti lehoty plnenia tak, že peňažné plnenia priznané týmto rozsudkom povoľuje
žalovanej zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 30 eur, splatných vždy do 25. dňa v kalendárnom
mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

20. Na záver odvolací súd poznamenáva, že by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že povinnosť
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver si musí dodávateľ splniť veľmi
dôsledne a nepodceniť okrem iného ani rozsah majetku, ktorý zvyšoval spotrebiteľovi, po odpočítaní
nákladov na úver a ďalších zákonom predpokladaných výdavkov (§ 7 ods. 20 ZoSÚ). Taktiež to iste platí
o povinnosti zohľadniť možné negatívne následky ovplyvňujúce splácanie spotrebiteľského úveru (§ 7
ods. 28 ZoSÚ), napr. „očakávané zníženie schopnosti splácať úver“. Zákon pri tom za hrubé porušenie
povinnosti spojené s bezúročnosťou úveru zaraďuje aj vyššie uvedené porušenie povinnosti konať s
odbornou starostlivosťou. Nemali by byť už pochybnosti, že sankcia bezúročnosti v záujme zachovania
odradzujúcich účinkov je v rámci úniového práva uznaná ako primeraná (viď. rozsudky Súdneho dvora
EÚ vo veciach C-449/13 zo dňa 18.12.2014, ECLI:EU:C:2014:2464 a C-565/12 zo dňa 27.03.2014,
ECLI:EU:C:2014:190).

21. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 389 ods. 1 v spojení s § 257 CSP.
Odvolací súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že o výške splátok rozhodol na základe
vlastnej úvahy. Z uvedeného dôvodu by odvolací súd nepovažoval za spravodlivé, pokiaľ by zaviazal
žalobcu ako stranu neúspešnú v odvolacom konaní na náhradu trov odvolacieho konania voči úspešnej
žalovanej.

23. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).