Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Cob/44/2017 z 4. 10. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 4. októbra 2017, sp. zn. 26Cob/44/2017, ECLI:SK:KSNR:2017:4615201678.2 Krajský súd Nitra | 26Cob/44/2017 | ECLI:SK:KSNR:2017:4615201678.2 | 2017-10-04 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 82 zákona č. 251/2012 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f350a9d-1dfa-48c6-83a2-388ad711b193 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4615201678.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/44/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615201678
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4615201678.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské
nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanej: Henrieta Matušíková - LM, s miestom podnikania
Okružná 152/40, Tovarníky, IČO: 33 676 453, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri,
s.r.o., so sídlom Námestie M. R. Štefánika 3, Topoľčany, IČO: 36 861 375, o zaplatenie 15.383,90 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/28/2015 - 209
zo dňa 21. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/28/2015 - 209 zo dňa 21. marca 2017 p
o t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, žalovanej
priznal náhradu trov konania a zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov
štátu vo výške 16,50 eura.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od
žalovanej zaplatenia sumy 15.383,90 eura s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 07.08.2013 do
zaplatenia a to z dôvodu, že dňa 05.06.2013 jeho zamestnanci na odbernom mieste v Topoľčanoch na
ul. Škultétyho č.6, t. j. v mieste výkonu podnikania žalovanej nadobudli podozrenie o neoprávnenom
odbere plynu meradlom, na ktorom sa nenachádza originálna značka, a preto plynomer zdemontovali
a odoslali súdnemu znalcovi, ktorý potvrdil, že na predmetnom plynomere sa nenachádza pôvodná
plomba a z toho dôvodu žalobcovi vznikla škoda v období od 19.11.2012 do 05.06.2013, ktorú si vypočítal
na sumu 15.628,58 eura a túto následne žalovanej fakturoval, avšak žalovaná faktúru neuhradila a
dňa 27.11.2013 žalobca postúpil časť svojej pohľadávky vo výške 244,68 eura spoločnosti Slovenský
plynárenský priemysel a.s., a preto zostatok pohľadávky predstavuje sumu 15.383,90 eura.

3. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a uviedla, že dňa 05.06.2013 jej pracovníci žalobcu iba
oznámili, že majú príkaz odobrať plynomer a ona pri tomto nebola, a dali jej iba podpísať zápis, že
odobrali plynomer. Potvrdila, že je odberateľom plynu na danom odbernom mieste. Pracovníci žalobcu
ju neupozornili, že je podozrenie na neoprávnený odber plynu a bolo jej iba povedané, že vymieňajú
po niekoľkých rokoch plynomery. Ona ako odberateľ nie je spôsobilá a nedokáže žiadnym spôsobom
posúdiť, aké meradlo žalobca namontoval, a či toto v čase jeho montáže bolo riadne zaplombované
oprávnenou osobou. Taktiež namietala výpočet škody zo strany žalobcu s tým, že výška škody je
niekoľkonásobne vyššia ako jej predchádzajúca celoročná spotreba plynu.



4. Rozsudkom č. k. 4Cb/28/2015 - 137 zo dňa 10.11.2015 súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol
a zaviazal ho na náhradu trov štátu v sume 16,50 eura ako aj na náhradu trov konania žalovanej, nakoľko
žalobcovi sa nepodarilo jednoznačne preukázať akou raznicou bol v r. 2008 označený plynomer na
prevádzke žalovanej pri jeho montáži, pričom plynomer bol preskúšaný dňa 08.10.2008 a na prevádzku
žalovanej bol namontovaný až dňa 18.11.2008. Zo žiadnych dokladov nevyplývalo, aká raznica a s akým
obsahom bola na zabezpečenie plynomeru použitá v r. 2008 a znalcovi Ing. Leškovi pred vypracovaním
posudku žalobca predložil kontrolný odtlačok bez akéhokoľvek preukázania, že tento kontrolný odtlačok
je tým, ktorým dňa 18.11.2008 bolo označené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii na plynomeri
namontovanom v prevádzke žalovanej. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii je potrebné žalobcom jednoznačne preukázať a pokiaľ
žalobca v tomto smere neprodukoval dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdili, že odtlačok, ktorý bol
znalcovi predložený ako porovnávacia značka je tým, ktorým bol v r. 2008 označený plynomer na
prevádzke žalovanej, tak potom žalobca neuniesol dôkazné bremeno a jeho žalobe na náhradu škody
nemohlo byť vyhovené.

5. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 26Cob/132/2015 - 163 zo
dňa 12.05.2016 zrušil rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie vychádzajúc z toho, že v spise
sa nenachádzajú žiadne protichodné dôkazy, ktoré by spochybňovali dôkazy predložené žalobcom,
a to hlavne znalecký posudok Ing. Petra Lešku, z ktorého vyplýva, že predložená sporná plomba
nebola jednoznačne vytvorená čeľusťami plombovacích klieští, ktoré mu boli za účelom vypracovania
posudku žalobcom predložené a ak napriek uvedenému súd prvej inštancie mal za to, že žalobca
nepreukázal dôvodnosť svojho tvrdenia o porušení plomby, mohol vykonať prípadne iné dokazovanie,
t. j. aj také, ktoré strany nenavrhli. Keďže súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval,
tak druhoinštančný súd považuje zistenie skutkového stavu popísaného v napadnutom rozhodnutí a
následný záver z neho vyplývajúci za predčasný.
6. Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike neoprávneným odberom plynu je odber
meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

Podľa ods. 2 odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka
skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť
spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete.

Podľa ods. 3 ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený
všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l/.

7. Na základe predchádzajúceho ako aj doplneného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba
žalobcu na zaplatenie sumy 15.383,90 eura spolu s úrokmi z omeškania z titulu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu nie je dôvodná, a preto ju súd zamietol. Je nesporné, že žalovaná od
žalobcu odoberala plyn na odbernom mieste Topoľčany, ul. Škultétyho 6, kde podniká ako živnostníčka
a pri kontrole meradla pracovníkmi žalobcu dňa 05.06.2013 bolo zistené podozrenie na poškodenie
overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru, v dôsledku čoho bolo uvedené meradlo demontované
a predložené znalcovi, ktorý vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že sporný odtlačok čeľustí
plombovacích klieští a kontrolný odtlačok neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, a teda môže
s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Na základe tohto záveru znaleckého posudku
žalobca vyčíslil škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany
žalovanej, a keďže žalovaná takto vyčíslenú škodu neuhradila, tak žalobca sa domáhal jej zaplatenia
súdnou cestou.

8. Už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí súd konštatoval, že žalobca jednoznačne nepreukázal,
aký odtlačok bol na zabezpečovacom zariadení vytvorený pracovníkmi žalobcu pri montáži plynomeru
na prevádzku žalovanej v r. 2008, a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a na tomto
svojom závere súd naďalej zotrváva aj po doplnení dokazovania. Žalobca nepreukázal, aký odtlačok



bol vytvorený na plombe v čase montáže plynomeru, a či tento bol vytvorený raznicou používanou v
r. 2008 a predloženou na znalecké dokazovanie. Iba v prípade takéhoto preukázania by bolo možné
objektívnym spôsobom porovnávať plombu zaistenú na plynomere žalovanej v r. 2013 s plombou
skutočne vytvorenou v r. 2008 a vyvodzovať záver o prípadnej obsahovej, tvarovej a rozmerovej
zhodnosti alebo odlišnosti. Ani znalecký posudok vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym ústavom
PZ nedáva odpoveď na túto základnú otázku, teda aká plomba, s akým obsahom, tvarom a rozmerom
bola použitá pri montáži plynomeru na odbernom mieste žalovanej. Znalecký posudok iba potvrdil,
aké raznice mu boli žalobcom predložené s tým, že by malo ísť o raznice používané v r. 2008
na plombovanie plynomerov. Samotný žalobca si však zrejme uvedomuje, že na preukázanie jeho
nároku na náhradu škody nepostačuje preukázanie existencie razníc používaných v tom ktorom roku,
ale je potrebné nezvratným spôsobom preukázať, aký konkrétny odtlačok raznice bol vytvorený pri
montáži každého konkrétneho plynomeru, pretože v súčasnej dobe už praktizuje pri montáži plynomerov
zabezpečenie fotodokumentácie každej plomby vytvorenej pri montáži. Len takýmto spôsobom je
žalobca schopný preukázať, aká konkrétna plomba bola na plynomere vytvorená a v prípade vzniku
podozrenia neoprávnenej manipulácie so zabezpečením plynomeru aj porovnať takúto plombu s
plombou zabezpečenou pri demontáži plynomeru.

9. Iba v prípade, ak by žalobca disponoval dokladmi, ktorými by vedel preukázať, aká plomba bola
skutočne vytvorená v r. 2008 (nestačí iba preukázať, aké raznice sa v r. 2008 používali), by následne bolo
možné porovnávať ju s plombou zaistenou v r. 2013. Len takýmto dôkazom by mohol žalobca odstrániť
prípadné pochybnosti, že v r. 2008 mohla byť plomba na plynomeri vytvorená raznicou, ktorá je síce
obsahovo zhodná s raznicami predloženými znalcovi Ing. Leškovi a Kriminalistickému a expertíznemu
ústavu, avšak nejde o tú istú raznicu, a preto ani odtlačok zaistený pri demontáži plynomeru sa nemôže
tvarom a rozmerovo zhodovať s raznicami predloženými znalcom.

Povinnosťou žalobcu bolo vyššie uvedené skutočnosti preukázať, pretože žalobca je ten, kto disponuje
s raznicami a vykonáva zabezpečovanie plynomerov pri ich montáži plombami a do tohto procesu
odberateľ plynu žiadnym spôsobom nezasahuje, a preto ani nemá možnosť preukázať, akou plombou
bol plynomer opatrený pri montáži a jediným dôkazom by mohla byť kvalitná fotodokumentácia
zhotovenej plomby aj s časovým údajom jej zhotovenia, avšak nie je povinnosťou odberateľa takýmto
spôsobom sa chrániť v prípade budúceho možného podozrenia na manipuláciu so zabezpečením, ale
naopak je povinnosťou žalobcu preukázať existenciu a obsah plomby použitej pri montáži plynomeru.
Keďže žalobca neodstránil pochybnosti o tom, že plombovacie kliešte, resp. raznice a nimi vytvorené
kontrolné odtlačky predložené pri vyhotovovaní znaleckých posudkov boli jednoznačne a nepochybne
použité pri vyhotovení plomby v čase montáže plynomeru a žalobca v konaní nepreukázal manipuláciu
s plombami na meradle plynu zo strany žalovanej, tak nie je možné konštatovať, že zo strany žalovanej
došlo k neoprávnenému odberu plynu, a teda ani uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody nemožno
považovať za dôvodný.

10. O náhrade trov štátu rozhodol súd podľa § 259 CSP tak, že žalobcu, ktorý nemal vo veci úspech
zaviazal na náhradu trov štátu v sume 16,50 eur vynaložených zo štátnych prostriedkov na vyplatenie
svedočného Ing. Leškovi.

11. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci
plný úspech priznal náhradu trov konania s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

12. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žalovanú
zaviaže na zaplatenie žalovanej sumy.

13. V odôvodnení žalobca uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam.

14. Podľa žalobcu, tento súdu predložil listinné dôkazy, z ktorých vyplýva koľko kusov razníc s označením
08/M40 bolo pre žalobcu vyrobených (pozn. 2 ks). Obe tieto raznice žalobca predložil na posúdenie
Kriminalistickému a expertíznemu ústavu Policajného zboru, ktorý vo svojom posudku vypracovanom
v konaní 4Cb/28/2015 jednoznačne konštatoval, že odtlačok raznice, ktorý bol nájdený na plombe
plynomera u žalovanej nebol vytvorený ani jednou z originálnych razníc.



Keďže žalobca disponoval v rozhodnom období len dvomi kusmi razníc s označením 08/M40, ktoré boli
totožné a z dôkazov produkovaných žalobcom, ako aj zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že
plomba na plynomere žalovanej nebola vyhotovená žiadnou z razníc, ktorými disponoval žalobca, bolo
jednoznačne preukázané, že plomba nájdená na plynomere u žalovanej bola plombou falošnou.

15. V roku 2008 nemohol na sporný plynomer žalobca umiestniť plombu vytvorenú inou, ako jednou z
dvoch razníc, ktoré mal k dispozícii a žalobca tak preukázal, akou raznicou/raznicami bola vytvorená
originálna plomba plynomera v roku 2008.

V konaní vedenom na OS Topoľčany pod sp. zn. 4Cb/28/2015 tak bolo jednoznačne preukázané, že
pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, bolo porušené.

Žalobca zároveň jednoznačne preukázal, že žalovaná:

1) v rozhodnom období plyn odoberala;

2) odoberala ho spôsobom, ktorý je podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z.
považovaný za neoprávnený;

3) odoberala plyn žalobcu, čím mu spôsobila škodu.

16. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Ďalej v odvolaní uviedla, že žalobca v konaní nepreukázal akým spôsobom bol zabezpečený plynomer v
roku 2008, t. j. aký odtlačok bol na plombe v roku 2008. Zo žiadnych dôkazov predložených žalobcom v
konaní a taktiež z posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru nevyplýva, akou
plombou bol plynomer v roku 2008 opatrený. Pričom skutočnosť akou plombou bol plynomer v roku 2008
zablombovaný je podstatnou pre rozhodnutie vo veci.

Žalobca v konaní preukazoval len to, že ním predložené raznice (2 ks) sa mali používať v roku 2008,
a týmito raznicami vytvorené kontrolné odtlačky sa nezhodujú s plombou zaistenou pri demontáži
plynomeru v roku 2013, avšak k preukázaniu akou plombou bol zabezpečený plynomer u žalovanej
nedošlo.

17. Tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní sa sústreďujú len na skutočnosť, že žalobca v roku
2008 používal len dve raznice a niektorou (bližšie neurčenou) mal byť zablombovaný aj plynomer
namontovaný u žalovanej Toto je však len tvrdenie žalobcu, bez preukázania toho, že skutočne bol
plynomer v roku 2008 zablombovaný skutočne niektorou z práve týchto dvoch razníc sú už ostatné
závery žalobcu v konaní chybné.

18. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu uviedol, že má za to, že z ním predložených
dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobca v roku 2008 disponoval dvomi kusmi razníc s označením 08/
M40 (viď objednávka a dodací list/faktúra predložené žalobcom ako príloha vyjadrenia z 27.01.2017),
pričom jedna z nich bola používaná a druhá raznica, ktorou žalobca disponoval, bola náhradná a je
zobrazená na fotografii č. 2 pod. písmenom B).

Je teda evidentné a bolo preukázané, že plomba vytvorená originálnym razníkom bola porušená a na
jej miesto neznáma osoba a v neznámom čase umiestnila plombu vytvorenú pomocou iného razníka,
pričom takto vytvorená plomba mala na prvý pohľad evokovať originál.

19. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok, postupom podľa § 385 ods. 1 CSP
(t. j. bez nariadenia pojednávania) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. V tejto súvislosti odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza, že sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, napadnutý rozsudok považuje za správny, a preto
nebude dôvody jeho správnosti opakovať.



21. Za účelom eliminovania prípadného namietania arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, tento
na doplnenie uvádza, že v prvom rade sa odvolací súd cíti byť rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný
v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP.

22. Ako už bolo uvedené, odvolací dôvod žalobcu spočíva v tvrdení, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

23. V tomto smere odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie nezamietol žalobu
z dôvodu, že žalobca nepreukázal aké raznice používal (ich odtlačok) na zabezpečovacom zariadení v
roku 2008, kedy bola vykonaná aj montáž plynomeru na prevádzku žalovanej; táto skutočnosť napokon
ani nebola medzi účastníkmi spornou, ale súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena, keď žalobca nepreukázal, aký odtlačok raznice bol vytvorený na plombe v čase
montáže plynomeru, a či bol tento vytvorený raznicou používanou v roku 2008 (č. 08M40).

24. To, že žalobca preukazoval, aké raznice používal na zabezpečenie plynomerov v roku 2008, ešte
automaticky nemôže viesť k záveru, že takáto raznica bola aj skutočne použitá na plynomere žalovanej
pri jeho inštalácii v roku 2008. To je dôvod, pre ktorý súd žalobu zamietol, a v tomto smere sa odvolací
súd s týmto záverom stotožňuje.

25. Odvolací súd preto skutkové zistenia súdu prvej inštancie považuje za správne a vyplývajúce z
vykonaného dokazovania. K objasneniu okolností, za ktorých došlo k montáži plynomeru v roku 2008 u
žalovanej, žalobca už nenavrhol vykonať ďalšie odkazovanie (napr. výsluchom pracovníka, ktorý podľa
montážneho listu montáž plynomeru u žalovanej vykonal - montážny list zo dňa 18.11.2008 na č. l. 102),
práve naopak, jeho posledné vyjadrenie na pojednávaní dňa 28.02.2017 okolnosti používania raznice s
číselným označením 08M40 celú vec ešte viac zneprehľadnilo, keď zástupca žalobcu uviedol, že raznica
s označením 08M40 bola na pracovisku v Spišskej Belej, a preto sa táto raznica nemohla dostať zo
Spišskej Belej na označenie plynomeru žalovanej, pričom dovtedy tvrdil, že plynomer žalovanej bol
označený práve touto raznicou.

26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnutý rozsudok, ako vecne správny
potvrdil, a preto žalovanej ako úspešnej účastníčke v odvolacom konaní priznal súd podľa § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.