Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/104/2019 z 25. 11. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. novembra 2019, sp. zn. 8Co/104/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1217218369.2 Krajský súd Bratislava | 8Co/104/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1217218369.2 | 2019-11-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Nájomná zmluva Citované ustanovenia: § 663 OZ, § 700 OZ, § 676 OZ, § 686 OZ, § 996 OZ, § 580 OZ, § 664 OZ, § 685 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1422f94b-9a20-41d9-b3ed-b71186722a48 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1217218369.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/104/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217218369
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1217218369.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: I.. S. I. G., T..XX.XX.XXXX, H. S.
XXX, H., zastúpenej: Advokátska kancelária SCHULTZOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Digital Park
II, Einsteinova 25, Bratislava, proti žalovaným: X/ I. R., T.. XX.XX.XXXX, U. H. H. - D., X/ Y. Q., T..
XX.XX.XXXX, H. I. XA, H., o zaplatenie 2.427 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. januára 2019, č. k. 52C/65/2017-122, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobkyni sumu 2.427 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 05.12.2017
až do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol a žalobkyni proti žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V konaní mal prvoinštančný súd preukázané, že žalovaní mali od žalobkyne v
prenájme 2,5 - izbový byt na D. O. Č.. X H.. Nájom bol uzavretý na dobu určitú od 01.11.2013
do 30.10.2014. Dodatkom č. 1 zo dňa 01.11.2014 sa nájom predĺžil do 30.10.2015. Nájomné bolo
dohodnuté vo výške 450 eur. Okrem nájomného žalovaní preddavkovo platili žalobkyni sumu 100 eur
mesačne, ktorá mala pokryť náklady za elektrickú energiu, teplú a studenú vodu, kúrenie a plyn. Z
obsahu nájomnej zmluvy zo dňa 16.10.2013 vyplýva, že podľa čl. IV ods. 2 platby za elektrickú energiu,
teplú vodu, studenú vodu, kúrenie a plyn bude nájomca uhrádzať preddavkovo (zálohovo) spolu s
platbami nájomného, a to v celkovej výške 100 eur/mesiac. Skutočná výška úhrady za uvedené plnenia
a ich výpočet sú závislé na cene týchto plnení a skutočnej spotrebe nájomcu. Z čl. IV ods. 3 vyplýva,
že po skončení kalendárneho roka prenajímateľ bez zbytočného odkladu na základe vyúčtovania
predloženého dodávateľmi energií a správcovskou spoločnosťou (VÁŠ SPRÁVCA spol. s r.o.) vyhotoví
písomné vyúčtovanie nákladov, ktoré predloží nájomcovi. Na základe tohto vyúčtovania si zmluvné
strany vzniknutý preplatok, resp. nedoplatok zúčtujú. Prípadný nedoplatok alebo preplatok je splatný
do 10 dní od predloženia vyúčtovania. Z čl. IV. ods. 6 predmetnej zmluvy vyplýva, že spolu s prvou
platbou sa nájomca zaväzuje uhradiť na účet prenajímateľa návratnú depozitnú zábezpeku vo výške 550
eur. Prenajímateľ svojim podpisom potvrdzuje, že túto sumu prevzal. Táto depozitná platba je určená
ako zábezpeka a slúži výhradne na zabezpečenie splatných nárokov prenajímateľa podľa tejto zmluvy.
Prenajímateľ sa zaväzuje vrátiť nájomcovi depozitnú platbu v celej výške po skončení trvania nájmu
do jedného mesiaca od prevzatia predmetu nájmu iba za podmienky, že všetky záväzky nájomcu budú
vyrovnané. V prípade, ak prenajímateľ predmet nájmu neprevezme, je depozit splatný v plnej výške do
10 dní odo dňa zániku nájmu. Nájomca nie je povinný vyzývať prenajímateľa na vrátenie depozitnej
platby alebo jej časti. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2015



do 31.12.2015 vyplýva, že celkové nedoplatky po vyúčtovaní zo dňa 31.12.2015 sú vo výške 2.367,71
eura. Vyúčtovanie bolo žalobkyni doručené dňa 01.06.2016. Z vyúčtovania nákladov spojených s
užívaním bytu za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 vyplýva, že celkové nedoplatky po vyúčtovaní
ku dňu 30.04.2015 sú vo výške 1.543,83 eura. Vyúčtovanie bolo žalobkyni doručené dňa 08.02.2017.
Z dohody o preddavkových platbách za opakované dodanie tovaru a služby na nasledujúce obdobie
vyplýva, že mesačné preddavky za elektrinu boli od 01.11.2013 do 31.07.2014 vo výške 26,39 eura. Z
vyúčtovacej faktúry za elektrinu č. 7150745209 vyplýva, že nedoplatok bol vo výške 12,34 eura.
Od 09.10.2014 do 09.08.2015 boli preddavky stanovené na sumu 27,70 eura a z vyúčtovacej faktúry za
elektrinu č. 7111314265 vyplýva, že nedoplatok bol vo výške 6,43 eura. Od 09.10.2015 do 09.08.2016
boli preddavky stanovené na sumu 29,10 eura. Poukázal tiež na to, že pokiaľ ide o dodávku plynu, z
vyúčtovacej faktúry č. 5100368775 zo dňa 20.09.2013 vyplýva, že štvrťročné preddavky za dodávku
plynu boli stanovené na sumu 32 eur a z vyúčtovacej faktúry č. 5100368775 zo dňa 22.09.2014
je zrejmé, že vznikol nedoplatok za plyn vo výške 1,10 eura. Z vyúčtovacej faktúry č. 5100368775 zo dňa
23.09.2015 vyplýva, že nedoplatok za plyn bol vo výške 3,25 eura. Z odovzdávacieho a preberacieho
protokolu zistil, že dňa 03.05.2016 žalobkyňa odovzdala žalovanej 2/ predmetný byt č. XX T.S. G. na
X. C. na O. D. X D. H.. Z obsahu SMS komunikácie medzi stranami zistil, že dňa 09.06.2016 oznámila
žalobkyňa žalovaným výšku nedoplatkov za roky 2014 a 2015. Žalovaný 1/ s úhradou dlžnej sumy
súhlasil.
3. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil podľa § 663, § 664, § 676 ods. 1,2, § 685, §
686, § 696 ods. 2, § 700 ods. 1, § 101, § 102, § 580, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, §
3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Vykonaným dokazovaním mal preukázanú existenciu nájmu medzi stranami sporu k predmetnému 2,5
izbovému bytu č. XX na D. O. Č.. X D. H., po dobu od 01.01.2013 do 30.10.2015, pričom v dohodnutom
nájomnom vo výške 450 eur mesačne neboli zahrnuté platby za elektrickú energiu, teplú studenú vodu,
kúrenie a plyn, na úhrade ktorých sa strany sporu dohodli tak, že budú uhrádzané spolu s platbami
nájomného preddavkové platby vo výške 100 eur mesačne a nedoplatky budú zúčtované na základe
vyúčtovaní zaslaných žalobkyni. Predmetom tohto konania sú pritom vzniknuté nedoplatky za roky
2014 a 2015 v zmysle čl. IV. bod 3 Nájomnej zmluvy. Poukázal na to, že žalovaní sa v
spore bránili námietkou, že vyúčtovanie im bolo predložené žalobkyňou oneskorene, až po dvoch
rokoch, a keby boli vedeli, že sú tam také nedoplatky, tak by tam neboli bývali ďalej. V tejto súvislosti
uviedol, že z čl. IV bod 3 medzi stranami sporu uzatvorenej nájomnej zmluvy vyplýva, že zmluvné
strany sa dohodli, že po skončení kalendárneho roka prenajímateľ bez zbytočného odkladu na základe
vyúčtovania predloženého dodávateľmi energií a správcovskou spoločnosťou (VÁŠ SPRÁVCA spol. s
r.o.) vyhotoví písomné vyúčtovanie nákladov, ktoré predloží nájomcovi. Na základe tohto vyúčtovania
si zmluvné strany vzniknutý preplatok, resp. nedoplatok zúčtujú. Prípadný nedoplatok alebo preplatok
je splatný do 10 dní od predloženia vyúčtovania, teda vyúčtovania žalobkyne voči žalovaným, ktoré je
predložené písomne v žalobe a ktoré bolo spolu s prílohami bolo doručené žalovanej 2/ dňa 24.11.2017.
Od uvedeného dňa preto najskôr začala a mohla začať plynúť žalovaným lehota na plnenie vzniknutého
dlhu žalobkyni. Preto nárok žalobkyne vo vzťahu k žalovaným nie je premlčaný. Pokiaľ ide o námietku
žalovaných, že žalobkyňa mala vykonať toto písomné vyúčtovanie oneskorene, resp. v zákonnej lehote 6
mesiacov, poukázal na to, že táto skutočnosť sama o sebe nemá vplyv na povinnosť žalovaných zaplatiť
vzniknutý písomne vyúčtovaný nedoplatok, pokiaľ im bolo takéto písomné vyúčtovanie predložené (aj
keď až v žalobe samotnej) a nemá ani za následok zánik povinnosti žalovaných plniť, má vplyv len
na vznik omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobkyňa ako prenajímateľka - fyzická osoba nemala
ani žiadnu zákonnú povinnosť vykonať vyúčtovanie dohodnuté v čl. IV bod v zákonom stanovenej
lehote, ale podľa zmluvy. Preto súd tieto námietky žalovaných vo vzťahu k nároku žalobkyne vyhodnotil
ako nedôvodné. Žalovaní ničím relevantne nespochybnili výšku vyúčtovaním vzniknutého nedoplatku
za rok 2014 a 2015 na energiách, teplej a studenej vode a plyne, ktorý žalobkyňa vykonala na základe
vyúčtovaní vykonaných správcom, pričom zúčtovala aj žalovanými zaplatené dohodnuté preddavkové
platby vo výške 100 eur mesačne. K námietkam žalovaných, že odpočty nesedeli, čo bolo reklamované
aj u žalobkyne aj na bytovom podniku, že nebola funkčná batéria a tiekla len vlažná voda, že
spotreba bola taká, že by tam museli napúšťať bazén, uviedol, že strany sporu majú procesnú povinnosť
svoje skutkové tvrdenia nielen tvrdiť, ale ich aj relevantne v spore preukázať. Žalovaní svoje tvrdenie
o nesprávnom odpočte nijako nepreukázali, keď nepredložili žiadny dôkaz o nesprávnosti odpočtov
kúrenia, ani o nesprávnosti vyúčtovania. Preto žalovaní pohľadávku žalobkyne ani čo do základu ani
čo do výšky ničím v spore relevantne nespochybnili. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných, že im žalobkyňa
zadržiava zloženú zábezpeku vo výške 550 eur, poukázal na skutočnosť, že zo žiadneho písomného
prejavu žalobkyne ani žalovaných nemožno vyvodiť, že by si ktorákoľvek z procesných strán uplatnila



započítanie tejto sumy. Samotné tvrdenie o zadržaní zábezpeky (bez vykonania započítacieho prejavu)
nemá žiadny vplyv na dôvodnosť žalovanej pohľadávky z hľadiska výšky existujúceho dlhu. Nejde o
skutkové tvrdenie podstatné pre rozhodnutie v spore a preto sa ním ďalej už podrobnejšie nezaoberal a
dospel k záveru, že žaloba je čo do základu aj do výšky žalovanej istiny dôvodná a nárok preukázaný,
a preto podanej žalobe v časti istiny v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko žalobkyňa
ničím nepreukázala vyhotovenie a predloženie písomného vyúčtovania v zmysle čl. IV bod 3 Nájomnej
zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu žalovaným skôr, ako v žalobe, žalovaným začala 10 - dňová
lehota na plnenie plynúť dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanej 2/ (24.11.2017) a uplynula
dňa 04.12.2017. Až nasledujúcim dňom t.j. od 05.12.2017 sa žalovaní dostali do omeškania s plnením
peňažného dlhu, a preto žalobkyni úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške platnej k
prvému dňu vzniku omeškania, teda vo výške 5% ročne, priznal až od 05.12.2017 a vo zvyšnej časti
úrokov z omeškania žalobu zamietol. Úspešnej žalobkyni náhradu trov konania priznal v celom rozsahu
podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
4. Proti tomuto rozsudku podali (podľa obsahu) do vyhovujúceho výroku vo veci samej v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/, ktorí žiadali v napadnutej časti rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnili tým, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedli, že rozporujú výšku uplatnenej sumy (2.427 eur) a rovnako rozporujú
uplatnenie si tejto sumy a nároku na zaplatenie nedoplatku na energiách. Poukázali aj na to,
že žiadali súd, aby v prípade ak uzná žalobkyni nejakú výšku nedoplatku za odôvodnenú,
tak obaja voči žalobkyni uplatňovali započítanie (protižalobu) vo výške 550 eur (zábezpeka, ktorú si
žalobkyňa do dnešného dňa ponechala). Namietali, že žalobkyňa nedodržala čl. IV. bod 3 nájomnej
zmluvy zo dňa 16.10.2013, podľa ktorého mala po skončení kalendárneho roka bez zbytočného odkladu
na základe vyúčtovania predloženého dodávateľmi energii a správcovskou
spoločnosťou (VÁŠ SPRÁVCA, spol. s r. o.) vyhotoviť písomné vyúčtovanie nákladov a predložiť im ho,
na základe čoho si mali zmluvné strany vzniknutý preplatok resp. nedoplatok zúčtovať s tým, že prípadný
nedoplatok alebo preplatok je splatný do 10 dní od predloženia vyúčtovania, a preto nemá nárok na ňou
požadovanú sumu. Žalobkyňa ich však uviedla do omylu a jej konanie je nekalou praktikou, nakoľko
počas celej doby trvania nájomného vzťahu im ani raz nepredložila vyúčtovanie a ani nepožiadala o
navýšenie sumy na elektrickú energiu, teplú vodu, studenú vodu, kúrenie a plyn. Teda v takto vytvorenom
omyle (fikcia nižšej sumy za nájom) zotrvali v tomto nájme, pričom ak by len tušili o tomto nečestnom
konaní žalobkyne, nájomný vzťah by už dávno zrušili a nepokračovali v ňom. V súvislosti
s jednotlivými položkami nedoplatku namietali, že podľa čl. IV bod 2 Nájomnej zmluvy v nájomnom nie
sú zahrnuté platby za elektrickú energiu, teplú vodu, studenú vodu, kúrenie a plyn, avšak žalobkyňa
si vo svojom vlastnom výpočte uvádza aj položku "teplo na teplú vodu", ktorá v citovanom čl. IV bod
2 Nájomnej zmluvy nemá oporu a súd túto položku taktiež bez riadneho odôvodnenia uznal a zahrnul
do výslednej sumy, hoci na úhradu tejto položky žalobkyňa nemá a nemala žiadny nárok. Vytkli súdu
prvej inštancie, že hoci z ustálenej judikatúry vyplývajú požiadavky na riadne odôvodnenie
rozsudku, napadnutý rozsudok je odôvodnený nedostatočne a nepresvedčivo a nie je tak zabezpečené
ich právo na spravodlivý súdny proces. Napokon namietali, že žalobkyňa si v tejto právnej veci vyčíslila
a žiadala priznať trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré vo svojom návrhu vyčíslila a
to ako odmenu "advokátovi", teda sebe samej, keď sa v tomto konaní len za účelom navýšenia svojho
neoprávneného a v rozpore s dobrými mravmi požadovaného zisku sama splnomocnila (plnomocenstvo
udelila a prijala tá istá osoba). Žalobkyňa týmto obchádza zákon, jeho účel a koná priamo v rozpore s
dobrými mravmi. Nikto by jej neupieral právnu pomoc, ak by ju naozaj potrebovala, avšak tu konala len
vždy sama za seba. Navyše zo zápisníc nevyplýva, že by sa vyjadrovala "právna zástupkyňa žalobkyne"
ale len žalobkyňa sama a zároveň sa táto ani raz nepreukázala preukazom advokáta. Súd však napriek
tomu výrokom II. rozsudku priznal žalobkyni nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom v
odôvodnení samotného rozsudku len stroho v bode 43. uviedol, že o nároku na náhradu trov konania
rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., nakoľko mala žalobkyňa v konaní plný úspech v časti zaplatenia
istiny, pričom sa vôbec nezaoberal posudzovaním jej nároku v kontexte, že vzhľadom na právne
nenáročnú vec nielenže ako osoba práva znalá žalobkyňa nepotrebovala byť zastúpená advokátom, ale
nezaoberal sa ani zjavným zneužitím práva zo strany žalobkyne keď sama seba splnomocnila a napriek
tomu konala ako žalobkyňa a ešte si účtovala aj odmenu ako advokát. Okrem toho tým, že je vo výroku
rozsudku uvedené "vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta", nie je ani splnený postup podľa ustanovenia
§ 255 ods. 1 C.s.p., ale mal súd postupovať podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. S poukazom na
uvedené žiadali odvolaniu vyhovieť.



5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedla, že žalovaní nemajú nárok na uplatnenie zápočtu vo výške 550 eur, nakoľko v zmysle
článku IV ods. 6 Nájomnej zmluvy zo dňa 16.10.2013 sa prenajímateľ sa zaväzuje vrátiť nájomcovi
depozitnú platbu v celej výške po skončení trvania nájmu do jedného mesiaca od prevzatia predmetu
nájmu iba za podmienky, že všetky záväzky nájomcu budú vyrovnané. Vzhľadom na to, že všetky
záväzky žalovaných ako nájomcov do dnešného dňa nie sú vyrovnané, nie je povinná vrátiť žalovaným
depozitnú platbu. Pohľadávka žalovaných voči žalobkyni na vrátenie depozitnej platby 550 eur teda ešte
nie je splatná, a preto ju nemožno započítať proti jej pohľadávke, ktorú uplatnila žalobou v tejto veci.
Za nepravdivé a účelové označila tvrdenie žalovaných v odvolaní, že si nesplnila svoju povinnosť a
nepredložila im vyúčtovanie "po skončení kalendárneho roka", t.j. v lehote podľa Nájomnej zmluvy a
preto podľa ich názoru nemá nárok na požadovanú sumu. Vyúčtovanie totiž mohla urobiť až na základe
vyúčtovania predloženého dodávateľmi energií a správcovskou spoločnosťou. V danom
prípade tak nemohla urobiť vyúčtovanie skôr, pretože vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním
bytu za rok 2015 vyhotovené správcovskou spoločnosťou VÁŠ SPRÁVCA spol. s r.o. si preukázateľne
prevzala až dňa 6,6.2016 a vyúčtovanie za rok 2014 si oficiálne prevzala až dňa 8.2.2017 (neoficiálne sa
o výške nedoplatku za rok 2014 dozvedela na základe telefonického dopytu u správcu VÁŠ SPRÁVCA
spol. s r.o. dňa 6.6.2016). Už v deň prevzatia vyúčtovania dňa 6.6.2016 telefonicky informovala oboch
žalovaných o výške nedoplatku. Žalovaný 1/ ju ústne (telefonicky) uistil, že nedoplatok uhradí; v
rovnakom duchu informoval aj žalovanú 2/. Bez zbytočného odkladu potom vyhotovila vyúčtovanie
a dňa 9.6.2016 ho zaslala obom žalovaným elektronicky prostredníctvom aplikácie WhatsApp, chat
s názvom Nedoplatok Vajnorská, o čom dôkaz krátkou cestou doručila súdu na pojednávaní dňa
12.12.2018, pričom žalovaní na pojednávaní potvrdili autenticitu uvedenej komunikácie. Žalovaná 2/
jej naviac potvrdila, že poštový doručovateľ nedoručoval zásielky určené do vlastných rúk na adresu
D. X korektne a ani ona sama si v poštovej schránke často nenachádzala žlté lístočky, čo mohlo byť
dôvodom, pre ktorý sa o nedoplatku za rok 2014 dozvedela až v roku 2016. Úvahy žalovaných v odvolaní
o tom, že ich uviedla do omylu a že jej konanie je nekalou praktikou, sú neopodstatnené a odmieta
ich. K oneskoreniu s výpočtom nedoplatku za rok 2014 nedošlo z dôvodov na jej strane, keď vykonala
vyúčtovanie nedoplatkov bez zbytočného odkladu (na tretí deň) po tom, ako jej bolo predložené zo strany
správcu VÁŠ SPRÁVCA spol. s r. o. Námietku žalovaných, že v nájomnej zmluve si sporové strany
nedohodli položku " teplo na teplú vodu" taktiež označila za nedôvodnú a účelovú. Z povahy veci vyplýva,
že ide jednoznačne o náklad na energiu, ktorý v nájomnej zmluve spadá pod položku teplá voda. Dôvod,
pre ktorý správca VÁŠ SPRÁVCA spol. s r.o. túto položku detailne rozčleňuje na dve položky "teplá voda"
a "teplo na teplú vodu" nie je z právneho hľadiska relevantný a už vôbec z toho nemožno usudzovať,
že nemá nárok na úhradu platby za teplo na teplú vodu. Napokon poukázala na to, že nakoľko bola v
konaní úspešná, je opodstatnené, aby mala právo na náhradu trov konania a odvolanie žalovaných je
preto vo všetkých bodoch nedôvodné.
6. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., viazaný odvolacími dôvodmi žalovaných
uvedenými v ich odvolaní, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s §
219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.
7. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa ako prenajímateľ a žalovaní ako nájomcovia
uzavreli Zmluvu o nájme bytu, ktorej predmetom bol 2,5 izbový byt č. XX na D. O. Č..X D. H., po dobu od
01.01.2013 do 30.10.2015, pričom predmetom tohto konania sú iba nedoplatky žalovaných vzniknuté
na platbách za skutočne spotrebovanú elektrickú energiu, teplú studenú vodu, kúrenie a plyn, za roky
2014 a 2015, ktoré boli v zmysle čl. IV. bod 3 Nájomnej zmluvy žalobkyni povinní uhradiť
v lehote 10 dní od ich vyúčtovania žalobkyňou, vykonaného na základe vyúčtovaní, ktoré jej doručili
jednotliví dodávatelia médií a správca bytového domu.
8. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie opodstatnenosti podanej žaloby a vychádzajúc z
obsahu vykonaných dôkazov správne a v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie v spore ustálil skutkový
stav veci, keď mal nepochybne preukázaný vznik a výšku nedoplatkov žalovaných, ktoré im,
po odpočítaní uhradených zálohových platieb (100 eur mesačne), vznikli v súvislosti s dodávku plnení
spojených s užívaním daného bytu vo výške uplatnenej podanou žalobou, teda vo výške 2.427 eur.
Správne súd prvej inštancie skutkovo ustálil aj počiatok omeškania žalovaných s úhradou vzniknutého
nedoplatku. Na základe takto správne ustáleného skutkového stavu veci dospel prvoinštančný súd
k správnemu záveru, že boli splnené všetky predpoklady pre vyhovenie podanej žalobe v napadnutej
časti, keď žalovaným vznikla povinnosť na základe vyúčtovania žalobkyni uhradiť za dodávku plnení
spojených s užívaním bytu peňažnú sumu prevyšujúcu žalovanými uhradené zálohové platby, teda sumu
2.427 eur, ktorú jej doposiaľ neuhradili.



9. Odvolací súd so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z dokazovania ustáleného súdom prvej
inštancie, vychádzajúc tiež z obsahu spisu, dospel k záveru, že odvolanie žalovaných pokiaľ ide
o námietku týkajúcu sa správnosti ustálenia skutkového stavu veci nie je dôvodné. Žalovaní síce
odvolanie odôvodnili aj všeobecným tvrdením, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, avšak už neuvádzajú, v čom sa majú skutkové zistenia
prvoinštančného súdu rozchádzať so skutočnosťou ani to, v akom smere mal súd prvej inštancie
pochybiť pri zistení skutkového stavu. Takto všeobecne formulované výhrady žalovaných, za stavu, keď
súdom prvej inštancie ustálený skutkový stav veci má v celom rozsahu oporu vo vykonanom dokazovaní,
potom nemôžu obstáť a privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie v spore. To pritom platí aj o ich
(opäť len všeobecnej) námietke, že rozporujú výšku uplatnenej sumy, keď i v tomto smere sa žalovaní
obmedzili len na popretie výšky nároku žalobkyne, avšak bez toho, aby riadne, v súlade s ust. § 151
ods. 2 C.s.p. ponúkli svoje tvrdenie o správnej výške nedoplatkov.
10. Za neopodstatnenú odvolací súd považuje i odvolaciu námietku žalovaných týkajúcu sa započítania
sumy vo výške 550 eur (zábezpeky, ktorú si žalobkyňa do dnešného dňa ponechala) proti nárokom
žalobkyne uplatneným žalobou. So zreteľom na obsah nájomnej zmluvy totiž ani na čiastočný zánik
pohľadávky žalobkyne v dôsledku započítania neboli splnené podmienky, nakoľko žalobkyni povinnosť
vrátiť žalovaným zloženú zábezpeku doposiaľ nevznikla, keďže takáto povinnosť jej vznikne až po
úhrade všetkých nedoplatkov. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že zložená zábezpeka
nemusí plniť aj uhradzovaciu funkciu a v takomto prípade (o aký ide aj v danej veci) nemožno ponechanie
si zábezpeky považovať ani za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ak potom žalobkyni nevznikla voči
žalovaným povinnosť vrátiť im zloženú zábezpeku v sume 550 eur, nemohli žalovaní ich pohľadávku na
vyplatenie danej sumy započítať s pohľadávkou, ktorej splnenia sa žalobkyňa domáha v tomto spore.
Preto, keď súd prvej inštancie obranu žalovaných v podobe kompenzačnej námietky
považoval za nedôvodnú, vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci.
11. Rovnako odvolací súd za nedôvodné považuje námietky žalovaných, že žalobkyňa nedodržala čl.
IV. bod 3 nájomnej zmluvy zo dňa 16.10.2013, podľa ktorého im mala vyúčtovanie nákladov predložiť
ihneď po skončení každého kalendárneho roka, avšak ich uviedla do omylu a jej konanie je nekalou
praktikou, nakoľko počas celej doby trvania nájomného vzťahu im ani raz nepredložila vyúčtovanie a
ani nepožiadala o navýšenie sumy na elektrickú energiu, teplú vodu, studenú vodu, kúrenie a plyn.
Z citovaného ustanovenia nájomnej zmluvy totiž vyplýva, že predmetné vyúčtovanie bola žalobkyňa
povinná vypracovať a žalovaným predložiť až na základe vyúčtovania, ktoré obdrží od správcu bytového
domu a dodávateľov jednotlivých plnení spojených s užívaním daného bytu. V spore
bolo preukázané, že žalobkyňa skôr žalovaným vyúčtovanie nákladov objektívne spracovať a predložiť
nemohla, nakoľko vyúčtovanie od správcu bytového domu za rok 2014 jej bolo bej jej zavinenia doručené
až krátko pred tým, než bolo vypracované vyúčtovanie pre žalovaných. Námietky žalovaných preto v
tomto smere nemôžu obstáť, čo platí i o námietke žalovaných, že v nájomnej zmluve si sporové strany
nedohodli položku "teplo na teplú vodu", nakoľko (ako na to poukázala aj žalobkyňa vo vyjadrení k
odvolaniu) ide o náklad na energiu, ktorý v nájomnej zmluve spadá pod položku teplá voda, ktorú správca
bytového domu (tak ako každý iný správca) rozčleňuje na dve položky "teplá voda" a "teplo na teplú
vodu".
12. Pokiaľ žalovaní súdu prvej inštancie vytýkajú nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie
napadnutého rozsudku, odvolací súd sa ani s touto ich námietkou nestotožňuje. Prvoinštančný súd totiž
napadnutý rozsudok odôvodnil plne v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 C.s.p.,
keď sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre skutkovú stránku i právne
posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom
konania.
13. Napokon odvolací súd poukazuje na to, že žalovaní neopodstatnene namietajú aj správnosť
rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania. Hoci výhrady žalovaných smerujúce k účelnosti
vynaloženia nákladov žalobkyne na zastupovanie jej vlastnou "advokátskou" spoločnosťou treba
nepochybne považovať za opodstatnené, táto skutočnosť nie je významná pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania, avšak až pri rozhodovaní o výške nároku, teda o výške priznaných trov. Až
pri rozhodovaní o výške priznaných trov konania totiž súd posudzuje, v akej výške sporovej strane,
ktorej bol priznaný nárok na náhradu trov konania, vznikli účelne vynaložené trovy konania, medzi ktoré
patria aj trovy právneho zastúpenia. Za tohto stavu potom napriek vecnej opodstatnenosti námietok
žalovaných týkajúcich sa zastúpenia žalobkyne jej vlastnou spoločnosťou súd prvej inštancie rozhodol
vecne správne, keď žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania podľa § 255 C.s.p., v rozsahu 100
%, nakoľko zamietnutie žaloby v zanedbateľnej časti uplatnených úrokov z omeškania, treba posúdiť



ako neúspech v pomerne nepatrnej časti a v takomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu neúspech
nemôže viesť k nepriznaniu nároku na náhradu trov v celom rozsahu.
14. Na základe uvedeného potom možno zhrnúť, že súd prvej inštancie na základe dostatočne a správne
zisteného skutkového stavu správne posúdil vec i po právnej stránke, a to i pokiaľ ide o
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti; v ktorej podanej žalobe vyhovel a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.).
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).