{"guid": "33bc4b35-04b9-49b0-8496-11d05153e30f:3645d084-9852-41a8-81f9-8c3d6daf4304", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8116222248.1", "spisova_znacka": "8CoP/13/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8CoP/13/2018 z 16. 8. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 16. augusta 2018, sp. zn. 8CoP/13/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8116222248.1", "identifikacne_cislo": "8116222248", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 1005, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-1005", "datum_vydania": "2018-08-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3645d084-9852-41a8-81f9-8c3d6daf4304", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8116222248.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8116222248.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8116222248.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoP/13/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116222248
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116222248.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci navrhovateľa N. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XX, proti osobe oprávnenej z výživného L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX L., za
účasti matky osoby oprávnenej z výživného E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX L., o zníženie
výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P 462/2016-93 zo
dňa 03. apríla 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu otca v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

Žiaden z účastníkov n e m á  n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol ta, že:

„m e n í  rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 25P 206/2011-93 zo dňa 15.3.2012 tak, že:

z n i ž u j e  výživné zo strany otca za obdobie od 21.8.2017 do 11.10.2017 pre L. V., nar. X.X.XXXX
zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 30 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám L. V., vždy do
15-tého dňa v mesiaci vopred,

v prevyšujúcej časti návrh otca  z a m i e t a ,

žiaden z účastníkov  n e m á  nárok na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „C.m.p.“); § 62, § 75, § 78 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že k poslednej úprave výživného pre plnoletú L. došlo
rozsudkom právoplatným dňa 29.03.2012, kde bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na jej výživu sumou
100 Eur mesačne. Od tejto doby došlo k podstatnej zmene pomerov na strane osoby oprávnenej z
výživného, keďže pri tejto poslednej úprave výživného navštevovala 6. ročník základnej školy a v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie bola už v 3. ročníku strednej školy. Mal zato, že za toto obdobie sa jej
podstatným spôsobom navýšili výdavky na zabezpečenie stravy, ošatenia, obuvi, hygienických potrieb,
potrieb spojených s kultúrnym a spoločenským vyžitím, ako aj výdavky spojené s návštevou školy,
kúpou učebných pomôcok, školských potrieb, učebníc a jednorazových príspevkov v škole spočívajúcich



v návšteve rôznych exkurzií a absolvovaní výletov. Všetky tieto zvýšené výdavky v podstatnej miere
hradila matka plnoletej L., s ktorou žije v spoločnej domácnosti, nakoľko navrhovateľ na výživu svojej
dcéry prispieva iba sumou 30 Eur mesačne, aj to nie pravidelne každý mesiac. Takto mu vznikol
dlh na výživnom, pričom všetky neuhradené výdavky si musí jeho plnoletá dcéra uhrádzať sama
prostredníctvom finančných prostriedkov z brigád, resp. ich uhrádza jej matka. K zmene pomerov došlo
aj na strane oboch rodičov, pričom navrhovateľ aj naďalej je živnostník v oblasti prestavby áut na
alternatívny pohon LPG, pričom podľa daňového priznania bol v roku 2016 jeho základ dane aj z príjmov
zo závislej činnosti vo výške 216,94 Eur a v roku 2017 vo výške 588,86 Eur. Okrem toho bol zamestnaný
na základe pracovnej zmluvy u zamestnávateľa K. PO s.r.o., T., kde podľa predložených potvrdení o
príjme sa jeho čistý príjem pohyboval v sumách okolo 40 až 50 Eur mesačne, čo navrhovateľ odôvodnil
tým, že aj keď tento príjem bol nízky, zamestnávateľom mal pokryté iné výdavky ako je kúpa cigariet,
platba mobilného telefónu a zabezpečenie obedov. K zmene pomerov došlo aj na strane matky plnoletej
L., ktorá od poslednej úpravy výživného sa zamestnala, urobila si rekvalifikačný kurz, v súčasnej dobe
pracuje v domove sociálnych služieb a jej príjem sa pohybuje okolo 600 Eur mesačne, pričom vykonáva
aj nočné služby. Na základe preukázaných príjmov na strane navrhovateľa a jeho výdavkov, ktoré
vyčíslil celkovo na sumu okolo 360 Eur, dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie je možné, aby z
ročného príjmu 588 Eur si dokázal uhrádzať výdavky v sume 360 Eur mesačne. Bol teda toho názoru, že
existujú finančné prostriedky, z ktorých si navrhovateľ uhrádza svoje nevyhnutné potreby a ktoré súdu
riadne nepreukázal. Uvedené vyplýva aj z predloženého rozsudku okresného súdu v rámci civilného
konania, kde sa v odôvodnení uvádza, že bolo vydané stavebné povolenie na rekonštrukciu strechy
priestorov kancelárií navrhovateľa, pričom sa takáto rekonštrukcia už aj začala robiť, teda navrhovateľ
má finančné prostriedky, keďže si začal zveľaďovať svoj majetok v rámci podnikania. Zároveň z rozsudku
o určenie vlastníckeho práva vyplýva, že navrhovateľ užíva alkohol, pod vplyvom ktorého sa hrubo
správa voči svojim rodičom, ktorí v tomto civilnom konaní vystupovali ako žalobcovia v 1./ a v 2./ rade. V
prípade, že má navrhovateľ dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie alkoholu, o to viac je jeho
povinnosťou uhradiť nevyhnutné a základné potreby svojej dcéry, ktorá ešte nenadobudla schopnosť
sa sama živiť, študuje a v podstatnej miere jej výdavky hradí jej matka, ktorá je rovnakým rodičom ako
jej otec (navrhovateľ). Zistil tiež, že iba v období, keď bol navrhovateľ práceneschopný, čo súdu riadne
preukázal, nebol schopný riadne pracovať a mal podstatne znížený príjem na nemocenskú dávku. Preto
v tomto období bolo dôvodné znížiť navrhovateľovi výživné zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 30 Eur
mesačne. V ďalšom období, kedy žiadal navrhovateľ znížiť výživné, t.j. od podania návrhu do 21.8.2017
a od 12.10.2017 do budúcna, považoval súd zníženie výživného za nedôvodné.

4. Proti výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že
jeho návrh nebol posúdený podľa skutočných možností a schopností platiť výživné. Uviedol tiež, že je
opäť práceneschopný a až do konča roku 2018 nebude schopný práce.

5. K odvolaniu podala vyjadrenie osoba oprávnená z výživného. S návrhom navrhovateľa nesúhlasí.
Poukázala na to, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 6 rokov, počas ktorých jej vzrástli náklady.
Uviedla tiež, že navrhovateľovi odpadla vyživovacia povinnosť na staršiu dcéru N..

6. K odvolaniu navrhovateľa podala vyjadrenie matka osoby oprávnenej z výživného. Poukázala na
zvýšenie nákladov osoby oprávnenej z výživného.

7. K vyjadreniam podal vyjadrenie navrhovateľ. Uviedol, že aj u neho došlo k zmene finančnej situácie,
ktorá nie je krátkodobá a nie je spôsobená len jeho práceneschopnosťou.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na odvolanie podľa § 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok, konanie ktoré mu
predchádzalo ako aj vyjadrenia účastníkov konania v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379
C.s.p. a nasl. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie mal dostatočným spôsobom osvedčené okolnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu otca, skutočný stav zistený v primeranom rozsahu, vec správne právne posúdil a správne vo
veci rozhodol.



10. Odvolací súd sa v celom rozsahu so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, na tieto poukazuje.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím námietkam odvolací
súd uvádza nasledovné:

11. Z obsahu spisu vyplýva, že k poslednej úprave výživného pre plnoletú L. ako osobu oprávnenú
z výživného došlo rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 25P 206/2011-93 zo dňa 15.03.2012
(právoplatný dňa 29.03.2012). Uvedeným rozsudkom súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej
bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu vtedy ešte maloletej L. (a maloletej N.) sumou 100 Eur
mesačne. V čase poslednej úpravy výživného navštevovala vtedy ešte maloletá L. 6. ročník Základnej
školy v L.. Jej matka bola nezamestnaná a otec (v tomto konaní navrhovateľ) podnikal v oblasti prestavby
áut na alternatívny pohon LPG.

12. Podľa ustanovenia § 62 odsek 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa ustanovenia § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa odseku 2, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide
o výživné pre maloleté dieťa.

14. Podľa ustanovenia § 78 odsek 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

15. Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné
potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný
rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo
s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej
vyspelosti, zdravotného stavu, a pod.. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby
viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z toho dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto
povinnosti.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že od poslednej úpravy výživného ubehlo viac ako 6 rokov. Vzhľadom
na pomerne dlhé časové obdobie došlo k zmene pomerov ako na strane navrhovateľa, tak aj na
strane osobe oprávnenej z výživného. L. nadobudla plnoletosť a navštevuje strednú školu. S uvedenými
skutočnosťami nepochybne súvisia zvýšené výdavky spojené s prirodzeným rastom dieťaťa (výdaje
na oblečenie, obuv, hygiena, kozmetika), výdavky spojené so zdravotným stavom (lieky na alergiu),
či výdaje spojené so štúdiom, cestovaním (nakoľko navštevuje strednú školu v Prešove). Za účelom
zabezpečenia svojich potrieb počas prázdnin plnoletá L. brigáduje.

17. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov aj na strane matky plnoletej L.. Odpadla
jej jedna vyživovacia povinnosť (k staršej dcére N.) a už nie je nezamestnaná. Jej príjem predstavuje
približne 600 Eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s plnoletou L. ako aj jej staršou dcérou N..



18. Navrhovateľ je rovnako ako v čase poslednej úpravy výživného živnostník, ktorý podniká v oblasti
montáže splynovacích zariadení pre pohon LPG. Okrem tohto podnikania (kde vykazuje za rok 2016
základ dane vo výške 216,94 Eur a za rok 2017 588,86 Eur) bol na základe pracovnej zmluvy
zamestnaný u zamestnávateľa K. PO, s.r.o., kde jeho príjem predstavoval približne 50 Eur mesačne.
Podľa tvrdenia navrhovateľa mu však zamestnávateľ v tejto firme kryl aj výdavky na cigarety, mobilný
telefón a obedy. Z dokladov predložených navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ bol v čase od
21.08.2017 do 11.10.2017 práceneschopný. Navrhovateľovi (rovnako aj matke plnoletej L.) odpadla
vyživovacia povinnosť voči plnoletej N..

19. Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja
rodičia dieťaťa, pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery
každého z rodičov. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že pod pojmom „svojich schopností a možností“
sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda  a ostatné príjmy za predchádzajúci
kalendárny rok), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča. Je tomu tak z dôvodu,
aby sa rodič nemohol zbavovať (prípadne znižovať) vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napríklad tým,
že prijme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne
sa zbavuje svojho majetku.

20. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý
fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade,
že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí
ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a takzvanú
potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. V danom prípade navrhovateľ ako
povinný rodič má dieťa sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie je schopné samé
sa živiť, preto je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností a najmä vzdelania a pracovných
príležitostí organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju
vyživovaciu povinnosť.

21. Z obsahu spisu nevyplýva, aby mal navrhovateľ obmedzené možnosti pracovať, resp. aby na
jeho strane existovala prekážka, pre ktorú sa objektívne nemôže zamestnať. Uvedené navrhovateľ
nijakým spôsobom nepreukázal. Vychádzajúc z pracovných skúsenosti navrhovateľa, ako aj z princípu
potencionality príjmov na strane povinného a z odôvodnených potrieb plnoletej L., odvolací súd v zmysle
§ 387 odsek 1 a 2 C.s.p. rozhodnutie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

22. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 52 C.m.p..

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v  pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27P/462/2016", "guid": "9354593f-b8aa-4039-9419-d336d619580a:a8f2d7ea-a883-4c6a-bd92-3258867c19a7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}