Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/31/2012 z 2. 5. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 2. mája 2012, sp. zn. 3To/31/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2608010326.1
Krajský súd Trnava | 3To/31/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2608010326.1 | 2012-05-02 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť
Citované ustanovenia: § 189 ods. 1 TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/207bb549-0d40-4d92-8dc1-828f0f2164f6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2608010326.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/31/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2608010326
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2608010326.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a Vladimíra Vlčka, v trestnej veci obžalovanej K. I. a spol., pre zločin vydierania
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 ods.1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej K. I. proti
rozsudku Okresného súdu v Senici zo dňa 09.11.2010 sp. zn. 1T/148/2008, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 03.05.2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319  Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej K. I., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná K. I. spolu s už právoplatne odsúdeným W. I., uznaná za vinnú
zo zločinu vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 ods.1 Trestného zákona,  na skutkovom
základe, že

dňa 28. apríla 2007 asi o 15.30 hod. v Koválove v objekte Poľnohospodárskeho družstva spoločne s
odsúdeným N. D. prišli za K. A. a žiadali ho, aby im zapltil dlh vo výške 3.500,-Sk /116,18 €/ alebo dal
kľúče od vozidla Škoda 120 ev.č. SI - 415 AI, čo im K. A. odmietol vydať, preto W. I. kameňom rozbil
a poškodil sklo na zadných dverách, predné sklo a predné ľavé dvere, potom udrel K. A. päsťami do
hlavy, následkom čoho tento spadol na zem, kde ho W. I., K. I. a ods. N. D. kopali a udierali päsťami
do celého tela, pričom sa mu W. I. vyhrážal zabitím ak nezaplatí dlh do hodiny, následne W. I., K. I.
a ods. N. D. odišli a vrátili sa asi o 16.30h toho istého dňa do objektu Poľnohospodárskeho družstva
Koválov, kde W. I. a ods. N. D. opakovane udreli päsťami a kopali K. A., pričom sa mu W. I. vyhrážal
zabitím ak nevráti peniaze, následne W. I. zobral umelohmotný obrubník a týmto udieral po rukách K.
A., ktorý mu obrubník vytrhol z rúk, na čo W. I., K. I. a ods. N. D. odišli preč, čím svojím konaním
spôsobili K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, zmliaždenie ľavej strany hrudníka, zmliaždenie pravej
strany loketnej, zmliaždenie oblasti záhlavia, chrbta, mnohopočetné oderky na chrbte s dobou liečenia
a práceneschopnosti do 31.05.2007.

Súd za to obžalovanej podľa § 189 ods.1 Trestného zákona, § 36 písm.j/ Trestného zákona, § 38 ods.3
Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanej podmienečne
odložil a podľa § 50 ods.1 Trestného zákona jej určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Súd zároveň podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku poškodeného K. A. so svojim nárokom na náhradu
škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná K. I., ktorá sa svojim
odvolaním domáhala zrušenia napadnutého rozsudku a v konečnom dôsledku i oslobodenia spod
obžaloby okresného prokurátora. V dôvodoch svojho odvolania poukázala predovšetkým na výpovede



poškodeného ako i svedkyne T. Q., ktoré výpovede považuje za nevieryhodné, pričom jednoznačne
zotrvala na tom, že v objekte družstva nebola, nakoľko táto skutočnosť nevyplýva ani z knihy návštev,
ktorú na vrátnici svedkyňa C. mala a počas celého dňa takýto záznam neurobila. Rovnako poukázala
na to, že poškodený A. má sústavne nejaké problémy, je často zbitý a zranenia, ktoré utrpel, boli určite
staršieho dáta. Rozhodnutie však popiera, že by akýmkoľvek spôsobom bola obžalovanému spolu so
svojim synom ublížila. V závere poukázala na to, že poškodený celú túto záležitosť zinscenoval z toho
dôvodu, aby jej nemusel vrátiť peniaze.

Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a dôvodnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať
odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, prihliadajúc
pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku
v rozsudku. Okresný súd v skutku opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s
ustanovením § 278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil
skutkové závery ktoré z nich vyplývajú a skutok posúdil podľa znakov trestného činu z ktorého uznal
obžalovanú za vinnú.

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaná sa dopustila skutku tak, ako jej
to kladie za vinu obžaloba a I. stupňový rozsudok.

Súd I. stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku
veľmi podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Z odôvodenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s
obhajobou obžalovanej.

Vina obžalovanej bola jednoznačne preukázaná výpoveďou tak poškodeného K. A. ale i výpoveďou
svedkyne T. C. a nepriamo výpoveďou svedka N. C. ako i lekárskou správou a tiež listinnými dôkazmi
predovšetkým znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave, odvetvia
trasológie.

I napriek tomu, že obžalovaná sa v priebehu celého konania bránila tým, že v objekte družstva v kritický
deň v vnútri nebola a že poškodenému nespôsobili žiadne zranenia, táto jej obrana bola nepochybne
vyvrátená práve vyššie uvedenými dôkazmi.

Z výpovede svedka poškodeného K. A. nepochybne vyplývajú všetky okolnosti, ktoré sú uvedené
v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Poškodený veľmi podrobne popísal, za akých okolností k
samotnému spáchaniu skutku došlo. Uviedol, že  v čase kedy prišiel do práce o 15.30 hod., došli za
ním obžalovaní, ktorí od neho požadovali peniaze, ktoré im dlhoval a keď im povedal, že nemá, rozbili
mu auto, zbili ho, zobrali mu papiere od vozidla. Uviedol, že obžalovaný W. I. na neho kričal, aby vrátil
peniaze, lebo ho zabije a stále požadovali viac peňazí, pričom žiadali od neho peniaze alebo auto, čo on
odmietol. Preto ho fyzicky napadli, pričom všetci ho udierali a kopali takým spôsobom, že ho začali kopať
a biť do hlavy a po celom tele, pričom obžalovaný W. I. mu povedal, že keď nevráti peniaze, zbije ho a za
hodinu si príde a potom to bude ešte viac. Rozhodne zotrval na tom, že ho obžalovaní bili spôsobom tak,
ako to popísal, ktorú skutočnosť videla aj vrátnička T. C., ktorá potom zavolala aj políciu. Uviedol, že bol
práceneschopný mesiac. K samotnému skutku ešte dodal, že obžalovaní od neho pýtali 3.500 korún,
z ktorej dlžoby však doposiaľ nič nezaplatil. Rozhodne poprel, že by obžalovanej K. I. dal do zálohy
doklady od auta, zotrval rozhodne na tom, že tieto doklady od auta mu zobrali potom, keď ho zbili, tieto
mu vytiahli z vačku alebo mu ich zobrali, keď mu vypadli tieto z vačku. Nevie presne ako k tomu došlo,
ale rozhodne vie, že im dobrovoľne tieto doklady nevydal a že tieto doklady zobrali obžalovaní.



Výpoveď poškodeného v tomto smere potvrdzuje i svedkyňa T. C., ktorá v uvedenom čase pracovala
ako vrátnička na PD Kováľov. Táto vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 28.04.2007 bola cez deň na
vrátnici, kde mala službu, pričom v čase asi o 15.30 hod. prišli na vrátnicu tri osoby a to obžalovaní
W. I. a jeho matka obžalovaná K. I. a ešte jeden muž, ktorého nepoznala, pričom vie, že sa jednalo o
druha pani I. a títo sa jej pýtali na poškodeného, či je v práci. Keď im odpovedala, že v práci nie je, že
nech idú k nemu domov, na čo jej povedali, že tam už boli. Vzápätí asi po 5 minútach išiel do práce
poškodený A. na motorovom vozidle modrel farby, ktoré odstavil v areáli na parkovisku. Po chvíli sa
opätovne vrátili obžalovaní I. aj s tým pánom a išli hneď za poškodeným k jeho vozidlu. Počula ako W. I.
kričí na poškodeného, aby mu dal 3.500 korún, pričom sa tam bavili, avšak presne nevedela uviesť o čo
sa jednalo, len videla, ako po chvíli obžalovaný I. zobral zo zeme kameň a rozbil ním čelné sklo a bočné
sklo na ľavej strane A. auta. Potom otváral dvere a nakoniec predné vodičové dvere úplne vykopol.
Videla, ako sa obžalovaní správajú, skoro nepríčetne, a bolo očividne na nich vidieť, že sú nahnevaní,
poškodili motorové vozidlo, napadli aj samotného A. a to tak, že ho udierali päsťami do hlavy a celého
tela, pričom A. sa tomu bránil len tak, že si kryl hlavu rukami. Keď poškodený padol na zem, obaja
obžalovaní tak I. ako aj jeho matka ho kopali do tela a päsťami ho tiež udierali. Na to vybehla z vrátnice,
ona začala na nich kričať, aby s tým prestali a vzápätí odišli. Obžalovaný I. ešte kričal na poškodeného,
že za hodinu sa vrátia späť a keď nebudú peniaze, tak potom to bude mať za 4.000 korún.  Po nejakom
čase sa opätovne potom I. aj s tým pánom vrátili na družstvo, avšak ona ich nechcela vpustiť a preto
nasadli do osobného motorového vozidla zelenej farby a sedeli v tomto vozidle pred vrátnicou. Túto
skutočnosť potom oznámila aj svedkovi C., kde ho upozornila, že I. išli do areálu, aby si dával pozor. Asi
po 5 minutách jej potom pán C. telefonoval späť, že ho zrejme I. zamkli v jeho kancelárii v unimobunke,
aby zavolala na políciu, čo aj urobila. Po príchode policajtov sa už však I. nenachádzali v objekte družstva
a následne sa potom dozvedela, že I. napadli poškodeného v priestoroch maštali, ktorú skutočnosť však
už nevidela. Ďalej uviedla, že asi o 18.00 hod. videla pred bránou poľnohospodárskeho družstva W. I.
spoločne s druhom jeho matky ako čakajú na nákladnom motorovom vozidle Avia pred bránou, ktorú
skutočnosť oznámila pánovi C., že ho asi tam čakajú, nech si dáva pozor a nech zavolá predsedovi,
aby ho niekto radšej odviezol domov. Potom prišla na poľnohospodárske družstvo ekonómka pani H. a
J., ktorá odviezla pána C. preč, avšak ako vychádzali na vozidle z areálu družstva, tak I. s tým pánom
odstavili Aviu a to zelené osobné vozidlo tak, že okolo nich sa nedalo prejsť, pričom keď okolo nich
prechádzali tak I. aj s tým pánom búchali na ich vozidlo a snažili sa očividne do tohto vozidla dostať, čo
sa im však nepodarilo. Následne potom videla, ako vozidlom Avia sa snažili týchto vytlačiť z cesty až mu
pískali pneumatiky. Skutočnosť, že obžalovaní sa nachádzali v objekte družstva nikde nezaznamenala.

Obdobne v tomto smere vypovedala aj svedkyňa A. H., ktorá uviedla, že bola zavolaná Ing. C., ktorý
jej povedal, že bol zatvorený unimobunke a požiadal ju, aby ho odviezla z družstva nakoľko tam došlo
k nejakej bitke, kde bol zbitý pán A.. Pokiaľ ide o samotnú bitku, tak túto nevedela popísať, nakoľko ju
nevidela , avšak uviedla, že prišla ku kancelárii Ing. C., kde ho prezvonila telefónom, nasadli do auta,
pričom Ing. C. jej povedal, aby zamkli auto, a keď sa opýtala prečo, odpovedal jej, že bol napadnutý.
Sadli do auta, išli von z družstva, kde pri vrátnici za bránou družstva stál obžalovaný I. aj s pánom D.,
ktorí tam boli na Avii a bránili im v tom, aby mohli výjsť s autom. Potom pristúpil obžalovaný I. k ich
autu a tou Felíciou akože kmásal, aby vystúpili. Cez okno mu povedala, že sa nemajú o čom rozprávať,
aby to nerobil ešte horším. Potom si nasadli do Avie a uvoľnili jej miesto a keď odchádzali, celý čas ju
prenasledoval na Avii a ohrozoval ich tým spôsobom, že sa stále k nim približoval. Snažil sa ich vytlačiť
z cesty. Od Ing. C. sa dozvedela, že I. napadli A. a títo ho potom zavreli v kancelárii. Rovnako v tomto
smere vypovedal aj Ing. N. C..

Obrana obžalovanej, pokiaľ táto tvrdila, že sa nenachádzali v objekte družstva, bola vyvrátená i závermi
znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave, odvetvia trasológie, kde
bolo zadovážené trasologické stopy podošiev obuvi, ktoré pri porovnávaní sa zhodovali s obuvou
obžalovaného I.. V tomto smere teda neobstojí obrana obžalovanej a v konečnom dôsledku ani obrana
obžalovaného W. I., ktorý už bol právoplatne odsúdený, že v danom prípade sa v objekte družstva v
priestoroch, kde malo dôjsť k incidentu nenachádzali.

Z lekárskej správy MUDr. J. vyplýva, že dňa 28.04.2007 sa dostavil na ošetrenie poškodený K. A.,
ktorý udal, že k jeho zraneniam došlo dňa 28.04. o 15.30 hod. a o 17.00 t.j. 2x s tým, že bol fyzicky
napadnutý viacerými osobami udretý údajne bagelitovým obrubníkom do hlavy pravej hornej končatiny.
Po vyšetrení zistil, zhmoždenie ľavej strany hrudníka, zhmoždenie pravej oblasti loketnej, zhmoždenie
oblasti záhlavia, chrbáta, oderky na chrbáte. Na základe toho bol preto odoslaný na chirurgické



vyšetrenie, ktoré absolvoval v Skalici. Pokiaľ ide o mechanizmus úrazu, tento podľa jeho záverov
zodpovedá popisom poškodeného. Samotné zranenie poškodeného obmedzovali hybnosť pravej hornej
končatiny, bolesti hlavy a hrudníka. Poškodený nebol už liečený pred úrazom na zranený orgán. Zranenie
vyžadovalo práceneschopnosť, ktorá bola od 30.04.2007 do 31.01.2007. Záverom skonštatoval, že u
poškodeného sa jedná ľahšie až stredne ťažké zranenie, pri ktorom lekár nepredpokladal trvalé následky.

Aj z tejto skutočnosti je teda nepochybné, že obrana obžalovanej v tomto smere neobstojí, pokiaľ tvrdila,
že poškodený tieto zranenia mohol mať spôsobené už predtým, nakoľko tak, ako uviedla i na samotnom
verejnom zasadnutí, samotný poškodený sa dopúšťa krádeží bicyklov a často dostáva bitku.

Keďže všetky dôkazy preukazujúce vinu obžalovanej boli vykonané v súlade so zákonom a ani odvolací
súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z I. stupňového
rozsudku v celom rozsahu.

Rovnako správne postupoval okresný súd aj pri úvahách o druhu a výmere trestu a uložil obžalovanej
trest, v súlade so zásadami pre ukladanie trestov. Pri ukladaní trestov okresný súd dôkladne zhodnotil
spôsob spáchania skutku, osobu obžalovanej ako aj jej doterajší spôsob života a možnosť nápravy,
prihliadal pritom i na prítomnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzal do úvahy aj účel trestu,
pričom správne rozhodol, keď obžalovanej uložil trest, ktorý i podľa názoru krajského súdu je trestom
primeraným a zodpovedajúcim zákonu. Správne okresný súd znížil hornú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu vzhľadom k tomu, že u obžalovanej prevažovali poľahčujúce okolnosti v
zmysle § 36 písm.j/ Trestného zákona.

Keďže krajský súd nezistil žiadne pochybenie ani vo výroku o náhrade škody, odvolanie obžalovanej K.
I., ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.