Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/438/2015 z 22. 8. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 22. augusta 2016, sp. zn. 26Co/438/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2314212130.1
Krajský súd Trnava | 26Co/438/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2314212130.1 | 2016-08-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 101 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/43022c48-4d4b-4e28-88ac-44382069e56a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2314212130.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/438/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314212130
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314212130.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpenej splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: S. B., bytom R. XXXX, G., o zaplatenie 1.291,87 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 4. novembra 2014 č.
k. 30C/271/2014-73, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti  p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a v časti o zaplatenie 392,67 eur konanie
zastavil a  žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie v napadnutej časti odôvodnil
právne  ustanoveniami § 52 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov),  § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1, 2 ZoSÚ (zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy) a vecne považujúc nároky žalobkyne uplatnené v tomto konaní voči žalovanej za nedôvodné,
pre nemožnosť ich priznania súdom z dôvodu ich premlčania márnym uplynutím premlčacej doby
(uplynula dňom 2. mája 2014 a žaloba bola podaná na súde až dňa 16. mája 2014), posúdiac
Zmluvu o pôžičke č. 7009106566 uzatvorenú 7. júna 2010 medzi právnou predchodkyňou žalobkyne
- spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (z ktorej
si žalobkyňa v tomto konaní uplatňovala právo na plnenie) za spotrebiteľskú (inak typovú, uzatvorenú
podľa predtlače veriteľa), z dôvodu, že na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ (v tomto
konaní žalovaný), ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ (v tomto konaní
právny predchodca žalobkyne), ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. Zároveň zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať
prednostne Zákon o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne Občiansky zákonník. Rozhodnutie o trovách
konania odôvodnil právne poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne plným úspechom žalovaného v konaní, ktorý si
však právo na náhradu trov konania neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby podala včas odvolanie
len žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením žalobe a priznaním jej náhrady trov
prvostupňového i odvolacieho konania, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej



inštancie a nedostatočné zistenie skutkového stavu, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci dôvodiac, že na prejednávanú vec nebolo možné aplikovať ustanovenie § 5b ZoOS z dôvodu,
že žalobkyňa si uplatnila svoje nároky zo zmluvy uzatvorenej podľa ObZ. Súd prvej inštancie na danú
vec nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby (ktorá je
trojročná), nakoľko vzhľadom na charakter zmluvy (úverovej - posúdiac ju podľa jej obsahu) bolo v danej
veci potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčacej dobe (ktorá je štvorročná).
V tejto súvislosti poukázala na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (2MCdo 3/2011 z 28. apríla
2011, 6MCdo 4/2011 z 27. marca 2013) a rozhodnutia krajských súdov (KS v Banskej Bystrici sp. zn.
15Co/28/2013, sp. zn. 15Co/132/2013, KS v Trnave z 20. februára 2014 sp. zn. 9Co/138/2013 a KS v
Prešove z 30. septembra 2014 sp. zn. 9Co/64/2013).

3. Žalovaný odvolacie námietky nepodal a k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - účastníčka konania (§ 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§
355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), prejednal  vec v medziach
daných dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny (§ 387 ods. 1 a 2
CSP). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 23. augusta 2016 (§ 219 ods. 1 a 2 CSP).

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu  dospel k záveru, že
súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Nie je dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v odôvodnení napadnutého
rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia (a v ostatnom na ňu aj odkazuje), teda najmä na
záver o tom, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho odchodu, neprestáva
byť zmluvou spotrebiteľskou. Podľa názoru odvolacieho súdu, pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré
predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže
aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Inými
slovami, musí z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník
celkom alebo z časti ustúpiť nutnej priorite aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, tzn.
aplikácii Občianskeho zákonníka.

6. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že s účinnosťou od 1. apríla 2015 do
odseku 2 ustanovenia § 52 O.z. bola doplnená novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou zákonom
č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základy zmluvy
uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, tretia veta,
podľa ktorej „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Ide o
zásadnú zmenu, ktorá má závažné dôsledky. Doposiaľ sa na obchodné spotrebiteľské zmluvy v zmysle
§ 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vzťahovala úprava o neprijateľných podmienkach.
Ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Podľa tejto
úpravy je už bez akýchkoľvek úvah (nevynímajúc aj žalobkyňou citované úvahy nachádzajúce sa v
konkrétnych rozhodnutiach, či už krajských súdov alebo aj Najvyššieho súdu SR) potrebné pre zmluvy
uzatvárané medzi spotrebiteľmi, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Zásadná zmena nastáva v dĺžke premlčacej doby. Podľa
Občianskeho zákonníka (§ 101) je všeobecná premlčacia doba trojročná, podľa Obchodného zákonníka
(§ 397) štvorročná. Na uplatnenie práv zo spotrebiteľských zmlúv bude potrebné aplikovať úpravu v
Občianskom zákonníku, teda trojročnú premlčaciu dobu. V súvislosti s premlčaním treba upozorniť aj
na nové ustanovenie v zákone č. 250/2004 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle novely vykonanej
zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1. mája 2014 v zmysle § 5b, orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď
by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na skutočnosť, že k
tejto novej úprave v Zákone o ochrane spotrebiteľa niet prechodného ustanovenia, musia túto otázku
súdy skúmať aj pri návrhoch, ktoré došli pred 1. májom 2014, teda pri všetkých sporoch v čase ich
rozhodovania.



7. Odvolací súd podobne ako Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku z 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo
14/2014 konštatuje, že v preskúmavanom prípade aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka
žalobkyne o tom, že premlčanie práva malo byť súdom prvého stupňa v čase jeho rozhodovania
o nárokoch žalobkyne uplatnených v tomto konaní  posudzované podľa ustanovení Obchodného
zákonníka (a nie Občianskeho zákonníka) je zrejmé, že ak by odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý
rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (čo však by nebolo správnym a dôvodným),
musel by súd prvého stupňa opätovne vziať na zreteľ žalovaným vznesenú námietku premlčania  resp.
aj v prípade že by vznesená nebola tak ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom
by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný
dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Musel by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Obe tieto ustanovenia sú už účinné a nakoľko právne predpisy, ktorých súčasťou sú,
nemajú prechodné ustanovenia, vzťahujú sa aj na právne vzťahy založené pred dňom ich účinnosti. Z
vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudku napadnutého odvolaním by súd
prvého stupňa (opäť) posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,
v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v rozsudku, ktorý žalobkyňa navrhuje zrušiť.

8. Odvolací súd dodáva, že zákaz retroaktivity právnych noriem je aj podľa názoru odvolacieho súdu
významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty. V tejto súvislosti však odvolací súd
dodáva, že nie každá retroaktivita je nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát.
V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita), právnych predpisov.
Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta
ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na
dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci.

9. Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti
založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho
(predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napríklad vtedy, keď skorší právny
predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V
dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako
jeho platnosť.

10. Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa
predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže
ísť napriek tomu, že zákonodarca  novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie
určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá
retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov,
ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ
nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu)
zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam
nadobudnutým zo skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový
obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí teda nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý
nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej
úpravy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2010 sp. zn. 4Cdo 98/2010).

11. Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti tak i v časti trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. V
časti rozhodnutia o trovách konania súd prvej inštancie v súlade s ustanovením    § 142 ods. 1 O.s.p.
žalovanému ako účastníkovi majúcemu v spore plný úspech náhradu trov konania nepriznal z dôvodu,
že tento si právo na náhradu trov v konaní neuplatnil a taktiež mu žiadne trovy ani nevznikli.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal  nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.



13. Tento rozsudok  bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a)         sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b)         ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c)         strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d)        v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e)         rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f)         súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a)         pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b)         ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c)         je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a)         napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b)         napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c)         je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a)         dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b)         dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c)         dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo



odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).